nedeľa, 31. januára 2016

O dievčatku, ktoré prehltlo oblak veľký ako Eiffelova veža (Recenzia)

Autor: Romain Puértolas
Originálny názov: La petite fille qui avait avalé un nuage grand comme la tour Eiffel
Vydavateľstvo: Fortuna Libri 2015
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 240
Žáner: contemporary
Moje hodnotenie obálky: 5/5


Anotácia:
Ak sa pre Romaina Puértolasa všetko začalo dlhým, úspešným putovaním skrine s jeho Fakírom, teraz pokračuje strhujúcou fantáziou o lietaní neobyčajného dievčaťa Providencie Dupoisovej – ranostajky, kráľovnej jemného čuchu so šiestimi prstami na pravej nohe, povolaním poštárky s inštinktom matky. Opäť jedinečný, nezabudnuteľný a dojímavý príbeh obyčajných ľudí, ktorí zažívajú neobyčajné veci. 
Výbuch islandskej sopky skrížil plány mladej ženy, ktorá zostala trčať na letisku a nemôže odletieť do Maroka za svojou adoptívnou chorou dcérkou Zaherou, dievčatkom s pľúcami napadnutými nevyliečiteľnou chorobou. Bezmocná Providencia má pred očami svoju maličkú, s ktorou sa náhodou zoznámila počas svojej hospitalizácie v Maroku. Musí sa k nej dostať ešte v ten deň, za každú cenu, lebo jej to sľúbila. Znenazdajky natrafí na génia, Majstra 90, zvaného aj Hu, ktorý tvrdí, že vzlietnuť môže každý – stačí roztiahnuť ruky, sústrediť sa a intenzívne chcieť.
A naozaj. Providencia vzlietne a letí – smer Maroko! Ale čo ak je to v podstate len prelud, voňavá rozprávka, snívanie vo výškach? Ktovie. „Svet je dieťa, ktoré chce letieť prv, než vie chodiť,“ šepol nám umelec. Nuž teda poďme, snívajme, lietajme, snívajme, že lietame. Čítajme.

***
Knihy, ktoré majú dlhé, komplikované názvy ma vždy zaujmú. Konkrétne táto ma zaujala aj nádhernou obálkou, ktorá je opäť absolútne skvelá, skoro ako každá od Fortuny. Keďže táto kniha nie je až taká známa, nevedela som, či do nej investovať alebo nie, tak som si ju najskôr požičala z knižnice a skúsila ju prečítať. A rozhodne ma nesklamala. 

Príbeh je o Providencii, francúzskej poštárke, ktorá na svojej dovolenke v Maroku stretne malé dievčatko, ktoré trpí nevyliečiteľnou chorobou. Absolútne si ju zamiluje a keďže nemôže mať vlastné deti, rozhodne sa urobiť všetko pre to, aby si malú Zaheru adoptovala a doviedla domov, kde jej môžu poskytnúť lepšiu zdravotnú starostlivosť. A keď je konečne všetko pripravené a ona má už len nasadnúť do lietadla a ísť si po Zaheru, plány jej skríži výbuch islandskej sopky, kvôli ktorému rušia všetky lety. Providencia sa s tým však nehodlá zmieriť a rozhodne sa do Maroka dostať akýmkoľvek spôsobom. Aj keby sa má kvôli tomu naučiť lietať...

Pred tým než som si o knihe čokoľvek prečítala, som čakala, že to bude také odľahčené, zábavné čítanie na jedno popoludnie, možno trochu magicko-realistické. Po pár prečítaných stránkach mi ale bolo jasné,  že to pravdepdobne až také ľahké a zábavné nebude, práve naopak, že to bude smutné.  A nakoniec som dostala jeden neuveriteľný príbeh, ktorý je síce totálne nepravdepodobný, ale zároveň kruto reálny. Je to príbeh o neobyčajnej sile a odhodlaní jednej ženy a jedného dievčatka.

Knihu som zvládla prečítať za pol dňa. Nielen pre to, že je dosť tenká, ale hlavne pre to, že som sa od nej nedokázala odtrhnúť. Stalo sa v nej množstvo udalostí a hlavná hrdinka sa stretla s mnohými postavami, ktoré perfektne dopĺňali celý príbeh. Celý dej je naozaj tak absurdný, že v konečnom dôsledku nad tým ani nerozmýšľate, beriete to tak ako to je a ani vám to nepríde zvláštne. Skrátka len čítate ďalej, až kým sa nedostanete na koniec, kde vás čaká totálny zvrat, pri ktorom všetko do seba zapadne, ale ktorý rozhodne nebudete čakať. Teda aspoň mňa absolútne prekvapil a ostala som z neho vykoľajená. 

O dievčatku, ktoré prehltlo oblak veľký ako Eiffelova veža si rozhodne zaslúži viac pozornosti. Myslím, že to je skvelá kniha, ktorá má potenciál na to, aby zaujala množstvo ľudí. Možno, keby na to dajú nálepku svetového bestsellera (na rozdiel od niektorých kníh, ktoré si to absolútne nezaslúžia) a spravia tomu trošku reklamu, malo by to minimálne taký úspech ako Storočný starček.  Aj keď je pravda, že by som ju možno s odstupom času nehodnotila piatimi hviezdičkami, po dočítaní som to tak skrátka cítila. A myslím, že keby si ju niekedy prečítam znova, svoje rozhodnutie by som nezmenila. Rozhodne odporúčam! A ja sa určite chystám aj na ďalšiu autorovu knihu (myslím, že to bola jeho prvá kniha) - Neobyčajné putovanie fakíra uviaznutého v skrini z IKEA.

Moje hodnotenie: 
Ellie

piatok, 29. januára 2016

Mesačná chvastačka (január 2016)

Toto mesačné meme poriada Judit!

***

V januári mi pribudlo skutočne veľmi veľa skvelých kníh a ja sa na všetky už veľmi teším (ako vždy na všetky)! A toto bude veľmi dlhý článok, takže dúfam, že sa dopracujete až na koniec.

Ako prvé mi pribudli dve knihy z Knihy pre každého - Tigrova žena a Reč kvetov. Tigrova žena vyzerá veľmi zvláštne a nalákala ma ako anotácia, tak obálka. O Reči kvetov som vedela už dlhšie, ale až keď som sa dozvedela, že to je tá Reč kvetov, o ktorej raz hovorila Ohana vo svojom videu a ktorá ma hneď zaujala, tak som si ju konečne kúpila.


Ďalej sú tu knihy, ktoré mi moja drahá sestra doniesla z Prahy. Poznáte to, kvôli čomu sa hlavne chodí do Prahy? Predsa kvôli antikvariátom a Levným knihám. Takže na nasledujúcich 4 fotkách je zmes kníh z Levných kníh a z antikvariátu. A všetky boli za také skvelé ceny, že vzhľadom na to, koľko ich je, som tento mesiac ani veľmi na knihy neminula.

Od autorky Manžel na objednávku som čítala Zabudnutú a tá sa mi dosť páčila, tak som sa rozhodla aj pre jej ďalšiu knihu. Bíla jako sníh, rudá jako krev ma lákala už naozaj dlho, takže som rada, že ju konečne mám. Som zvedavá, o čom to vlastne bude. Poklad pána Isakowitze som si kúpila vlastne len kvôli cene a nepoškodenej väzbe (aj keď teda je z antikvariátu) a vôbec neviem, o čom to môže byť. A Dopisy malých žen sú taký dodatok ku klasike, ktorú síce nemám, ale určite sa k nej raz dostanem. A keďže pri knihách myslím vždy dopredu a viem, že si Malé ženy určite raz kúpim a prečítam, tak aj viem, že aj táto kúpa sa oplatila.


Ďalej sú tu dve knihy od Kafku - Zámek a Proměna a jiné povídky. Od Kafku som čítala len Premenu, ešte v škole a tá sa mi prekvapivo dosť páčila, aj keď poviedky zas až tak veľmi neobľubujem. Na nasledujúce dve ma opäť nalákala Ohana. The Little Stranger je kniha od Sarah Waters, ktorá je v Čechách známa ako Malý vetřelec. Vyzerá to na celkom jednoduchú angličtinu, tak snáď sa k nej čo najskôr dostanem. John Saturnall's Feast je opäť kniha, ktorú vydalo Argo s nádhernou obálkou a po ktorej už dlhšie túžim a teraz ju mám, dokonca po anglicky. To už vyzerá trošku náročnejšie, ale snáď si s tým nejako poradím.


Ďalej sú tu štyri knihy od Melissy de la Cruz. Tretí diel Odhalení mi dala sestra, pretože ona sa rozhodla si túto sériu nedokupovať a v Levných knihách ju už nenašla, tak mi ju venovala, aby som mala komplet sériu. Spící tajemství a Podvedený anděl sú teda štvrtý a piaty diel a myslím, že to je zatiaľ všetko, čo u nás vyšlo, aj keď pôvodne je ich asi sedem. Polibek čarodějky je trochu omyl, pretože je to druhý diel zo série Čarodějky z East Endu, ktorú som nikdy nemala v pláne začať kupovať a čítať. Sestru pomýlila tá obálka, ktorá sa viac podobá na sériu Modrá krev, než na prvý diel Čarodějek. Takže, ak by ste mali záujem práve o túto knihu, kľudne sa ozvite.


Esej o tragédii je posledná kniha z antikvariátu, na ktorú ma opäť nalákala hlavne cena. Síce som si ju chcela prečítať, ale nevedela som, či sa mi oplatí do nej investovať. Každopádne teraz ju mám a som zvedavá, ako sa mi bude páčiť. Noční host je takisto kúpa na základe nízkej ceny  a krásnej obálky a vôbec neviem, čo mám od nej čakať. A posledné dve knihy sú druhý a tretí diel zo série Léto, kdy jsem zkrásněla - Bez tebe to není léto a Vždycky budeme mít léto. Prvá časť sa mi celkom páčila, bolo to také milé a oddychové a uvažujem o re-readingu pred tým, než sa pustím do pokračovaní.


Vo výpredaji v Martinuse som si kúpila dve knižky. Tieň noci, čo je druhý diel zo skvelej, skvelej série Príbeh čarodejnice a ktorý už som dávnejšie čítala, ale chýbal mi v mojej knižnici. Druhou je kuchárska kniha z edície Aké ľahké - Cestoviny. Milujem cestoviny, je to moje najobľúbenejšie jedlo a tak som si kúpila nové inšpirácie na obed. Knihu Prvorodený som dostala od Albatrosu ako vianočný darček spolu s ďalšími drobnosťami. Celý balíček mi spravil obrovskú radosť, pretože som to vôbec nečakala a vydavateľstvu veľmi pekne ďakujem!!  A úžasnú krásnu Búrku mečov 1: Oceľ a sneh som dostala od najlepšej kamarátky na narodeniny. Aj keď sa trošku pomýlila, pretože pozabudla, že nemám ani druhý diel, ale to vôbec nevadí. Dokúpim si ho a konečne sa budem môcť pustiť do tejto skvelej série.


A úplne posledné štyri knihy, z ktorých mám asi najväčšiu radosť sú prvé štyri diely z Upírskej akadémie - Upírska akadémia, Mrazivý bozk, Tieňom pobozkaná a Krvavý sľub!!! Bol to takisto narodeninový darček od sestry a jej priateľa, ktorý som absolútne nečakala. Som asi jedna z mála ľudí, ktorí túto sériu ešte nečítali a teraz, keď ich už konečne mám, môžem sa do nich pustiť. A tie obálky a celkové spracovanie je nádherné!!!


***
Tento mesiac mi pribudlo 26 kníh.



Čítali ste niektoré z týchto kníh? Ak áno, ako sa vám páčili? :)


Ellie

utorok, 26. januára 2016

Klamári (Recenzia)

KlamáriAutor: E. Lockhart
Originálny názov: We Were Liars
Vydavateľstvo: Yoli 2015
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 240
Žáner:  contemporary, YA
Moje hodnotenie obálky: 3/5

Anotácia:
Významná rodina Sinclairovcov prichádza každé leto na svoj súkromný ostrov pri Massachusetts, aby tam trávila prázdniny. Rok čo rok sa tak stretávajú aj štyri spriaznené duše, sesternice Cadence a Mirren, bratranec Johnny a Gat. Ten celkom nepatrí do rodiny, čo mu hrdí Sinclairovci dávajú pocítiť. Rodina ich nazýva Klamári. Sú v rovnakom veku, a keď sa stretnú, robia len zlobu. 
Počas pätnásteho leta sa na ostrove stane nehoda. Cadence nájdu na pláži takmer bez života. Keď sa po čase preberie v nemocnici, na nič si nepamätá. Nikto z rodiny jej nechce prezradiť, čo sa vlastne stalo, a nasledujúci rok jej zakážu vrátiť sa na ostrov. Cadence trpí príšernými migrénami, jej najvernejšími priateľmi sú lieky proti bolesti. Píše Klamárom e-maily, posiela pohľadnice, no ani od jedného nedostáva odpoveď. Dokonca ani od Gata, s ktorým sa do seba zaľúbili. Čo im spravila, že na ňu zanevreli? 
Na sedemnáste leto sa dostáva na ostrov opäť a Klamári ju privítajú s úsmevom, akoby sa nič nestalo. No ani zďaleka to nie je pravda...

***

Klamárov som si chcela prečítať už veľmi dlhú dobu. Podľa recenzii to vyzeralo na jednu z tých kníh, ktoré buď milujete alebo nenávidíte. Predpokladala som, že ja budem patriť k tej prvej skupine, už len preto, že ja mám zvláštne knihy rada a táto jednoznačne ako zvláštna vyzerala.



Celý príbeh začína ako klasická rozprávka - jeden starý kráľ mal tri dcéry... Akurát s tým rozdielom, že to nebol kráľ, ale veľmi bohatý a významný človek, ktorý žil na súkromnom ostrove. Mal krásnu vilu, milujúcu ženu, s ktorou mali tri dcéry. Pre všetky postavil na ostrove krásne domy, do ktorých sa ony spolu s deťmi každé leto mohli vracať a užívať si ničnerobenie (ktoré si v podstate užívali aj tak, keďže žili zo zvereneckých fondov...). A tak sa najstaršie vnúčatá, všetci približne v rovnakom veku - Cadence, Mirren a Johnny spolu s Gatom (ktorý nepatrí úplne do ich rodiny a čo mu starý otec nezabudne nikdy pripomenúť), každé leto stretávajú a užívajú si voľno. Všetko robia spolu, hrajú sa, bláznia sa, vymýšľajú si. Práve preto sa stali pre každého známi ako Klamári. A boli nerozlučnými klamármi až do pätnásteho leta, kedy sa na ostrove stane nehoda, pri ktorej Cadence stratí pamäť. Nasledujúce leto má zakázané vrátiť sa na ostrov, ale počas sedemnásteho leta sa Cadence rozhodne, že odhalí pravdu, čo sa vtedy na ostrove Sinclairovcov vlastne stalo.

Pred tým, než som knihu začala čítať, som o nej nevedela vôbec nič, jedine to, že si ju prečítať chcem. A môj inštinkt ma nesklamal a vybrala som si dobre. Táto kniha ma naozaj prekvapila. Začiatok bol trochu pomalý, ale potom to začalo naberať na obrátkach a koniec ma absolútne šokoval. Niekde v polovici som si myslela, že som na to prišla, čo ma sklamalo, pretože som dúfala, že zažijem totálne prekvapenie. Našťastie som predpokladala zle a kniha ma na koniec úplne dostala.

Určite by odo mňa dostala plný počet hviezdičiek, nebyť jednej veci, ktorá mi príšerne liezla na nervy. Nenašla som pre to lepší výraz, než rovnaký ako použila Teresinha na Goodreads - celá kniha bola písaná veľmi na efekt. Niekedy autorka rozčlenila vetu tak, že každé jedno-dve slová písala na nový riadok, čomu som teda absolútne nepochopila, pretože práve tie vety, neboli nijak zlomové. A celkovo ten štýl písania bol taký... akoby sa nasilu chcela niečím odlíšiť, ale celkom sa jej to nepodarilo tak, aby to bolo prirodzené. Skrátka mi to prišlo akoby nasilu iné a to ma dosť rozčuľovalo.

Klamári sa čítajú naozaj skvelo a hlavne veľmi rýchlo. Krátke kapitoly a stále zvyšovanie napätia, čo sa vlastne na ostrove stalo, vás nútia čítať stále ďalej a ďalej, až kým sa nedostanete na koniec a nebudete s otvorenými ústami pozerať na posledné strany. Určite si ju plánujem prečítať znova a všímať si rôzne detaily, ktoré som mohla prehliadnuť. A myslím, že znova vo mne zanechá ten pocit, ktorý som mala po jej dočítaní teraz. Rozhodne odporúčam prečítať a utvoriť si vlastný názor!

Moje hodnotenie:
 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Ikar.
Knihu si môžete kúpiť tu
Ellie

streda, 13. januára 2016

Vymyslela som si ťa (Recenzia)

Autor: Francesca Zappia
Originálny názov: Made You Up
Vydavateľstvo: Yoli 2015
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 352
Žáner:  contemporary, YA
Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:
Stredoškoláčka Alex je schizofrenička a každý deň zvádza ťažký boj, aby rozoznala skutočnosť od halucinácie. Napriek ťažkému ochoreniu je Alex pevne odhodlaná zachovať si zdravý rozum a ísť na vysokú školu. Vernými spoločníkmi na jej neľahkej ceste sú fotoaparát, magická guľa a jej mladšia sestra Charlie, ktorá ako jediná pri nej stojí za každých okolností. 
Všetko sa vyvíja nádejne, ale potom sa začne nový školský rok a ona stretne Milesa, chalana, pri ktorom sa jej rozbúši srdce. Je naozaj skutočný? Nevymyslela si ho? Skôr ako spozná pravdu, nájde si nových priateľov, povymetá večierky, zamiluje sa a zažije všetky slasti a strasti tínedžerského života. Alex je naučená žiť vo svojom svete. Zvládne aj ten náš?

***

Hlavná hrdinka Alex trpí schizofréniou a paranojou. V jej svete sa vyskytuje množstvo vecí, farieb,  predmetov, javov, príhod, ktoré môžu, ale nemusia byť skutočné. Často jej naháňajú strach, preto sa u nej rozvinula aj paranoja. Stále sa bojí a podozrieva takmer úplne každého. Avšak o svojich problémoch vie a snaží sa zapadnúť do "normálneho" sveta. Pomáha jej pri tom fotoaparát - keď vidí niečo zvláštne, odfotí si to a podľa fotografií vie, či sa to naozaj stalo alebo nie. Nikto okrem rodičov a malej sestry, ktorá je pre ňu najväčšou oporou, nevie, že je chorá a keďže Alex chce normálne žiť, rozhodne sa zapojiť do normálneho života - chodiť do školy, nájsť si kamarátov a prácu. Avšak normálny a skutočný život nie je ľahký, obzvlášť, keď neviete rozoznať, či skutočný naozaj je. 

Kniha Vymyslela som si ťa ma zaujala nielen nádhernou obálkou (ktorá je naživo ešte krajšia), ale hlavne anotáciou. Mám rada zvláštne knihy, nad ktorými človek musí aj trochu rozmýšľať a kniha o schizofreničke je na to ako stvorená. Nikdy som nič podobné nečítala a bola som veľmi zvedavá, ako si s touto ťažkou témou autorka poradila. 

Môžem povedať, že štýl, akým bola kniha napísaná, sa mi veľmi páčil a po predchádzajúcom sklamaní mi táto kniha naozaj zlepšila náladu. Obávala som sa, či to nebude príliš smutné alebo depresívne, ale moje obavy sa nepotvrdilli, keďže auotrka dokázala knihu o schizofrénii napísať odľahčene bez toho, aby tému zľahčila alebo inak zosmiešnila. Naozaj sa mi celá kniha veľmi páčila, aj keď v niektorých situáciach bolo pre mňa ťažké pochopiť a vcítiť sa do Alex, pretože je pre mňa nepochopiteľné, ako schizofrenik môže celú skutočnosť vidieť úplne inak. Napríklad, ako môže pochybovať, že niekto je skutočný, keď ho vidia aj ostatní. Rozumiem, že to teda možné je (teda že si predstavuje nielen danú osobu, ale aj reakcie ostatných), ale skrátka je to pre mňa trochu  nepochopiteľné. Ale paradoxne sa mi páčilo aj to, že tomu trochu nerozumiem, že tá hranica medzi skutočnosťou a výmyslom je naozaj veľmi tenká. 

S odstupom času sa mi táto kniha páči ešte viac ako tesne po dočítaní. Pre mňa bola veľmi originálna a nezvyčajná a užila som si ju od prvej po poslednú stránku. A musím povedať, že sa mi naozaj veľmi páčil koniec, čo sami zasa až tak často nestáva. Neviem si predstaviť lepší záver tejto knihy. Rozhodne ju odporúčam všetkým fanúšikom súčasných YA kníh, ale aj všetkým ostatným, ktorí majú radi trochu zvláštne príbehy. Myslím, že to neoľutujete. Sama teraz rozmýšľam, prečo som knihe dala "len" 4 hviezdičky. Meniť to nebudem, ale rozhodne je to nadpriemerne dobrá kniha. A myslím, že by z nej bol aj celkom zaujímavý film. 


Moje hodnotenie:
 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Ikar.
Knihu si môžete kúpiť tu
Ellie

streda, 6. januára 2016

Panstvo Edenbrooke (Recenzia)

Autor: Julianne Donaldson
Originálny názov: Edenbrooke
Vydavateľstvo: Ikar 2015
Séria: -  
Diel: -
Počet strán: 296
Žáner:  romantický, historický
Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:
Marianna Daventryová by urobila čokoľvek, aby unikla nudnému životu v anglickom Bathe a prejavom lásky nechceného ctiteľa. Ako dar z neba odrazu prichádza pozvanie pre ňu a sestru, dvojča Cecíliu, na návštevu rozľahlého vidieckeho panstva Edenbrooke. Marianna sa chopí príležitosti a vydáva sa na cestu. Starej mame musí sľúbiť, že sa bude správať ako skutočná dáma, hoci to sa jej veľmi nedarí. Teší sa však, že si oddýchne a užije milovaný anglický vidiek. Cecília si robí nádeje na príťažlivého dediča panstva Edenbrooke. Marianna sa však zakrátko presvedčí, že aj najdômyselnejšie plány sa môžu vymknúť z rúk. Zapletie sa do nečakaného dobrodružstva pretkaného tajomstvom a náklonnosťou. Poradí si nakoniec so svojím zradným srdcom, alebo jej záhadný cudzinec úplne obráti život naruby?
***

Knihu som si zobrala s úmyslom prečítať si pár strán, zoznámiť sa s postavami a dejom, ale môj zámer mi akosi nevyšiel. Začítala som sa hneď od začiatku a už som sa od knihy nemohla odtrhnúť. Našťastie bol víkend a nemala som žiadne povinnosti (a aj keby nejaké boli, išli by stopercentne bokom), a preto som si knihu vychutnala presne tak, ako si zaslúži. Už po pár stránkach som mala pocit, že postavy už dávno poznám. Záležalo mi na ich príbehu a chcela som, aby bol dobrý a podľa mojich predstáv. To sa mi ale nesplnilo, lebo to bolo ešte oveľa, oveľa lepšie ako som dúfala! Naozaj, Edenbrooke je dokonalá romantická kniha, s dokonalými postavami, zaujímavým a hlavne vtipným príbehom.

Marianne a Cecíli zomrela matka a otec od žiaľu odcestoval do zahraničia, a ich dve rozdelil. Cecíliu, ktorá bola krásna a milovala mestský život, poslal do Londýna. Mariannu, ktorá milovala vidiek a pokojnejší život poslal k starej mame do Bathu. Ich cesty sa však majú spojiť na návšteve panstva Edenbrooke. Na jeho majiteľa si brúsi zuby Cecília, ktorej jediným cieľom je dobre sa vydať a mať bohatstvo. Mariana sa len teší na pokoj, ktorý na panstve túži nájsť. Dúfa, že sa tam bude cítiť ako doma, že sa opäť so sestrou zblížia a naučí sa, ako byť „mladou, očarujúcou, elegantnou dámou“- to je totiž podmienka jej starej mamy, na základe ktorej ju na panstvo pustí a vďaka ktorej si zaslúži jej dedičstvo. Všetko sa však začne zamotávať už na ceste na panstvo. Dochádza k množstvu nedorozumení a vtipných momentov. 

Mariannina úprimnosť a prostorekosť spôsobuje toľko trapasov, že nehrozí, aby ste sa nahlas nezasmiali už pri prvých stránkach. Ja som sa pomerne často prichytila pri tom, ako sa stále usmievam, niekedy to boli ozajstné výbuchy smiechu. Naozaj som si veľmi obľúbila hlavnú hrdinku. Asi najmä preto, že som v nej našla aj časť zo seba. Jej tvrdohlavosť, domýšľavosť, ktorá ju viedla len k nedorozumeniam a zamotaným (ale smiešnym) situáciám a v neposlednom rade je to aj jej "šťastie" spôsobiť trapasy v tých najnesprávnejších chvíľach. Samozrejme, ani hlavný hrdina nezaostával v dokonalosti. Bol to stelesnený džentlmen. Tak akurát romantický, drzý, vtipný, doberačný a krásny. Spolu s Mariannou tvorili skvelý pár, ktorý mal od začiatku k sebe blízko. Ani ona mu nezostala v rečových súbojoch nič dlžná, ale vždy to obidvaja mysleli dobrosrdečne a na konci ich to samých dobre pobavilo.

Dej bol dynamický, stále sa niečo dialo, nezdržiavali ho nudné polhodinové opisy „prijímacieho salóna“. Tí, ktorí tento žáner čítate asi viete, že to môže byť veľmi otravné a nudné (pokiaľ to samozrejme nie je irónia na vtedajšie spoločenské správanie – vtedy je to zábavné). Čo na knihe veľmi oceňujem a uvedomila som si to vlastne až na jej konci bolo to, že tam neboli žiadne posteľové scény. V tomto žánri je to trochu neobvyklé a viem, že niektorým čitateľkám to tam doslova chýba. Ale verte mi, tu by to bolo naviac. Edenbrooke je dokonalo romantický aj bez nich. Možno by som povedala, že aj práve vďaka tomu je presne taký. Veď si len spomeňte na pána Darcyho a Elizabeth. Kniha skončila bez toho, že by sa čo i len pobozkali a aj napriek tomu je Pýcha a predsudok jedna z najkrajších a najromantickejších kníh na svete.

Edenbrooke odporúčam všetkými desiatimi. Je jasné, že sa nemusí páčiť každému, ale ja dúfam a verím, že sa bude. Pod dokonale krásnou obálkou sa skrýval bezchybný príbeh. Tu pokojne môžem tvrdiť že platí – súď knihu podľa obalu.

Moje hodnotenie: 
 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Knihu si môžete kúpiť tu
Ellie

nedeľa, 3. januára 2016

Rudá královna (Recenzia)

Autor: Victoria Aveyard
Originálny názov: Red Queen
Vydavateľstvo: CooBoo 2015
Séria: Red Queen
Diel: 1/4
Počet strán: 360
Žáner:  YA, fantasy
Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:
Chudobou sužovaní Rudí jsou prostí občané žijící pod krutovládou Stříbrných, špičkových válečníků s božskými schopnostmi. Sedmnáctiletá Mare Barrowová patří mezi Rudé a bere to jako fakt, na kterém se nikdy nic nemůže změnit. Podaří se jí získat práci ve Stříbrném paláci, uprostřed těch, které z duše nenávidí. A rychle odhalí, že navzdory barvě své krve dostala do vínku také jednu vražednou schopnost. Takovou, která může ohrozit a svrhnout vládu Stříbrných. Ale se sílou je nebezpečné si zahrávat. Kdo může v tomto světě rozděleném krví vyhrát?

***

Svet je rozdelený na Červených (obyčajní ľudia s červenou krvou) a Strieborných (ľudia so striebornou krvou s výnimočnými schopnosťami). Strieborní všetkým vládnu, pretože sa považujú za niečo viac. Za neporaziteľných vyvolených ovládajúcich napríklad oheň, vodu, vietor, kovy... Žijú si v blahobyte a Červení im slúžia. Teda aspoň tí, ktorí majú to šťastie. Ostatní musia ísť po dovŕšení určitého veku do nikdy nekončiacej vojny. Mare a jej kamaráta Kilorna čaká žiaľ ten istý osud. Snažia sa mu zo všetkých síl vyhnúť a nakoniec vďaka náhode sa Mare ocitá na kráľovskom dvore ako slúžka Strieborným. Tam zisťuje pred celým kráľovským dvorom, že nie je len obyčajné chudobné dievča ako si doteraz myslela, ale že je úplne iná ako ostatní. Jej krv je síce červená, napriek tomu má aj ona výnimočné schopnosti. Práve kvôli nim sa stáva bábkou v kráľovských intrigách. Zrazu sa z chudery stáva snúbenica mladšieho princa, a teda budúca princezná. Dej sa začína pekne zamotávať. V kráľovstve sa začína rebélia Červených. Všetci klamú a Mare nevie, komu môže dôverovať. 

Kniha mala dosť dobrý rozbeh. Vtiahla do deja a prvé stránky som doslova preletela. Zaujímali ma postavy, prostredie a o čom to celé vlastne bude. Hlavná hrdinka Mare sa mi výnimočne zapáčila. Nebola rozmaznaná, rozmarná ani nečakala od života zázraky. Brala ho taký, aký je. Tvrdý a ťažký. Nefňukala a neutekala pred problémami. Svojou odvahou a akčnosťou sa ich snažila vyriešiť. Po skvelom začiatku prišlo ale miesto, kde ma kniha začala nudiť a ja som sa nemohla dostať ďalej. Zasekla som sa, pretože sa kniha začala vliecť a stále sa rozoberali tie isté veci dokola. Avšak keď som sa cez tých nudnejších pár strán prehrýzla, potom som už knihu nedokázala odložiť. Od polovice sa to absolútne rozbehlo. Bolo to akčné a stále sa tam niečo dialo. Už keď som si myslela, že viem, ako to asi bude pokračovať, stalo sa tam niečo, čo ma dostalo a musela som čítať ďalej. A ten koniec bol vážne perfektný. Niekedy som počas knihy nadávala, že niektoré veci sú nezmyselné a hlúpe. Že to nemá logiku a keby postavy aspoň trochu používajú rozum, nemohol by sa dej takto vyvíjať. Na koniec však takmer všetko do seba skvele zapadlo a ja len dúfam, že bude čoskoro druhý diel, aby som nemala šancu absolútne nič zabudnúť z toho prvého a mohla som si pokračovanie tejto série vychutnať. 

To že je kniha nabitá akciou, ste už asi pochopili, ale nechýba v nej ani kúsok romantiky. Je podaná veľmi nenútene a prirodzene. Nejde o klasický zaľúbený trojuholník (našťastie!!!). Okolo Mare sa totiž točí princ Cal – následník trónu; jeho brat Maven – Maryn snúbenec; a aj Kilorn – jej priateľ z detstva. Okolnosti sú také, že na lásku jej naozaj nezostáva čas popri rebélii Červených, do ktorej sa zapojila. Ale tým, že je odrezaná od rodiny a nemá nikoho, komu by mohla dôverovať, ťahá ju to ku Calovi, ktorý je k nej veľmi milý a pozorný, taktiež k Mavenovi – budú predsa manželia a je absolútne neodolateľný (a mne sa ako jedna z hlavných postáv strašne páčil) a v neposlednom rade je tu Kilorn, ktorého ochraňuje už od detstva a nemieni s tým prestať. 

Ale aby som knihu len nechválila, bolo tam zopár vecí, ktoré mi vadili a kvôli ktorým musím knihe strhnúť jednu hviezdičku z celkového hodnotenia. Autorka vymyslela atraktívny svet. Keď je v knihe monarchia a vládne kráľ s kráľovnou, ktorí majú nejaké to „princátko“ hľadajúce si nevestu, vždy ma kniha baví, pretože to vo mne vyvoláva nábeh na rozprávku a tie ja zbožňujem. Ak sú tam ľudia majúci výnimočné schopnosti, o to je to ešte lepšie. Čiže klasický fantasy príbeh. Takto by to bolo absolútne skvelé a dostačujúce. Neviem však pochopiť, na čo sa tam autorka snažila kombinovať ešte aj dystopické prvky. Nebezpečná zóna, do ktorej je zakázaný vstup pretože je tam ešte stále aktívna radiácia po nukleárnom výbuchu. V príbehu boli takéto a podobné zmienky zbytočné, pretože boli spomenuté aj tak len veľmi okrajovo a neboli podoťahované ani dovysvetľované. Čo síce s dejom knihy nesúvisí, ale prekážalo mi, boli chyby v texte. Pri knihách vydavateľstva CooBoo som už zvyknutá na skvelé preklady a bezchybný text. Tu bolo však už toľko preklepov, že mi nedá nespomenúť to. Niekedy som sa úplne pri čítaní zasekla a musela som si vetu prečítať ešte raz, aby mi dala zmysel. Bolo to dosť rušivé a znižovalo to zážitok z čítania.

Napriek malým výčitkám si kniha určite zaslúži čitateľskú pozornosť. Ja som veľmi rada, že túto knihu mám vo svojej knižnici a nedočkavo budem čakať na druhý diel, ktorý si určite zaobstarám hneď po jeho vydaní. Bola to skvelá jazda nabitá akciou a zvratov s perfektnými postavami. 

Moje hodnotenie:
 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Ellie

sobota, 2. januára 2016

Zhrnutie roku 2015

Bilancovaniu sa na konci každého roku nikto nevyhne, ani ja nie. A vlastne, zhodnotiť si úspechy a neúspechy uplynulého roku je na niečo dobré. Tak poďme na to. Tento rok bol, čo sa týka kníh, veľmi slabý. Nesplnila som Goodreads Challenge - prečítala som len 65 kníh, z čoho som strašne smutná, pretože oproti predchádzajúcim rokom je to naozaj pokles a na blogu to tiež nebola žiadna sláva. Články sa objavovali len sporadicky a množstvo z nich ostalo nedopísaných v konceptoch. Ale to všetko má svoje dôvody. Rok 2015 bol skvelý! Ani som si neuvedomila ako veľmi (vidíte, na čo je dobré bilancovanie?). A verím, že rok 2016 nebude iný. Iný môže byť len v prípade, že bude ešte lepší. A to prajem aj vám, moji milí - a hlavne vám prajem veľa zdravia a šťastia, lásky a lásky, kníh a skvelého čítania! A čo som zatiaľ videla, máme sa tento rok naozaj na čo tešiť! :) 

***

Ale ešte späť k predchádzajúcemu roku a knihám, ktoré som počas neho prečítala. Pripravila som taký mini rebríček toho najlepšieho a najhoršieho za rok 2015. 

Najlepšie knihy:

Skvelých kníh bolo naozaj veľa a snažila som sa vybrať naozaj tie naj naj naj. Každá z nich je úplne iná a každá z nich má niečo do seba. Jablečný koláč naděje ako jedna z najlepších YA kníh vôbec. Je neuveriteľne krásne napísaná a aj keď je príbeh veľmi jednoduchý, stojí za to. Najlepšou knihou pre dospelých je Dobrý proti severáku, ktorá nie je taká známa, ale rozhodne by si to zaslúžila. Čo sa týka paranormálnych a fantasy kníh, tých by som mohla vybrať hneď niekoľko, ale keďže z každého žánru vyberám len jednu knihu, vybrala som Šepotání. Na Alicin príbeh skrátka nedám dopustiť, nech má akúkoľvek podobu. Z dystopií to jednoznačne vyhrala Selekcia. A najlepším krimi thrillerom je opäť veľmi jednoznačne kniha Cestujem sama

Najhoršie knihy:

Bohužiaľ, aj tento rok sa našli knihy, ktoré boli pre mňa absolútnym sklamaním. Asi najviac ma sklamal Labyrint. Absolútne nerozumiem, čo na tom všetci majú a pri tejto knihe mi vôbec nevadí, že mi ostane nedočítaná séria. Ďalšie pokračovania by som však nezvládla. Rovnako je to aj s knihou Zbohom, nevinnosť. Mala to byť skvelá a hlavne veľmi vtipná kniha, ale dostala som len kôpku zozbieraného trápneho klišé. Where She Went som prečítala len kvôli tomu, aby som si dokončila túto minisériu a aj keď to nebolo úplne príšerné (rovnako ako jednotka), ani v tejto časti som nenašla to, čo väčšina čitateľov, takže opäť sklamanie. Bozk z temnoty nemusím ani komentovať, úplne zbytočná časť a keby nie je posledná, pravdepodobne to ani nečítam. Na Listy do neba som nedávno písala recenziu, kde si môžete prečítať môj názor, ale aby som to zhrnula do troch slov - nuda, nuda, nuda. 

Najvtipnejšie knihy:

Analfabetka, ktorá vedela počítať sa mi páčila ešte viac ako Starček a jednoznačne odporúčam. Mám chuť si ju ísť opäť prečítať! S hlavou v oblacích pejru bola skvelá oddychovka, ktorá je síce veľmi krátka, ale naozaj veľmi vtipná. Teším sa na ďalšie autorkine knihy. Kerstin Gier sa nezaprela ani v druhom pokračovaní Silber  - Druhá strieborná kniha snov - a aj keď sa to Drahokamom nevyrovná, stále je to výborná, vtipná séria. Rovnako nesklamala aj Stephanie Perkins v treťom dieli voľne naväzujúcej série Polibek pro Annu - Isla a šťastné konce. Nečakaná láska je šiesty diel série o Bridgertonovcoch a je to stále rovnako perfektné! Už sa teším na ďalšie časti, ale keďže mi ostávajú už len dve, musím si ich šetriť. (Ak túto sériu nepoznáte, jednoznačne odporúčam a nenechajte sa odradiť tými hroznými obálkami!)

Najväčšie prekvapenia:

Dúfala som, že sa mi kniha Vymyslela som si ťa bude páčiť, ale že sa mi bude páčiť až tak veľmi (a čím ďalej, tým sa mi páči viac), to som naozaj nečakala. Nečakala som ani, že Malá doba ľadová je taká skvelá, aká je. Čítala som to vlastne kvôli škole, ale presne mi sadla do nálady. Pre mňa najlepšia slovenská kniha pre dospelých. Kráľovná Tearlingu vyzerala dobre, ale nie príliš nadšené reakcie čitateľov ma zneistili. Opäť sa však potvrdilo, že väčšinou sa mi ospevované nepáči a naopak kritizované sa mi páči veľmi. Už sa nemôžem dočkať druhého dielu, ktorý vyjde tento rok. Dievča, ktoré si tu zanechal bola moja prvá skúsenosť s Jojo Moyes a určite nie poslednou. Teším sa na jej ďalšie knihy. A Solitaire sa mi veľmi, veľmi páčil a veľmi by som si ho chcela znova prečítať, keby ma nečaká milión iných kníh. 

Najkrajšie obálky:

***
A nakoniec ešte vec, z ktorej sa veľmi teším. V roku 2015 sa mi podarilo dočítať až 10 sérií, z čoho mám obrovskú radosť, pretože rozčítaných sérií mám veľmi veľa a vždy ma veľmi poteší, keď sa mi nejakú podarí dočítať. Sú to série - All Souls Trilogy, The Selection (aj keď viem, že to bude mať ďalšie diely, považujem túto sériu za ukončenú, tak ako aj pôvodne mala byť), Matched, Anna and the French Kiss, The Mortal Instruments, The Sweet Trilogy, My Super Sweet Sixteenth Century, The Cambion Chronicles, The Hunt a Engelsfors.

***
Na záver vám všetkým ďakujem za vašu priazeň, každé zhliadnutie blogu a každý komentár či odkaz. Robí mi to veľkú radosť a je to jeden z hlavných dôvodov, prečo ma blogovanie stále baví. Ešte raz vám ďakujem a prajem vám krásny nový rok 2016. 💋‍

Ellie