streda, 24. februára 2016

Svetlo, ktoré nevidíme (Recenzia)

Autor: Anthony Doerr
Originálny názov: All the Light We Cannot See
Vydavateľstvo: Ikar 2016
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 576
Žáner: historical fiction
Moje hodnotenie obálky: 3/5

Anotácia:
Marie-Laure žije s otcom neďaleko Národného prírodovedného múzea, kde otec pracuje ako kľučiar a zámočník. Šesťročná Marie-Laure prichádza o zrak, a tak otec postaví dokonalú repliku štvrte, kde bývajú, aby sa dcéra naučila orientovať hmatom a trafila domov. Keď má Marie-Laure dvanásť, do Paríža vtrhnú nacisti, a tak aj s otcom nachádzajú útočisko u samotárskeho prastrýka vo vysokánskom dome na pobreží. Z Paríža si nesú klenot, ktorý je azda najvzácnejším a zároveň najnebezpečnejším artiklom v celom múzeu.
Sirota Werner vyrastá s mladšou sestrou v nemeckom banskom mestečku. Jedného dňa naďabia na jednoduchý rádioprijímač a chlapec jeho čaru okamžite podľahne. Z Wernera sa stáva opravár a s týmito dôležitými technickými výdobytkami si rozumie ako málokto. Vďaka jedinečnej zručnosti sa dostane na prestížnu internátnu školu pre Hitlerovu mládež, kde vládne disciplína a drezúra, a neskôr do špeciálnej jednotky, ktorá má za úlohu vyhľadávať a likvidovať akékoľvek známky odboja. Werner si postupne uvedomuje, že jeho talent má na svedomí mnohé životy, vydáva sa na púť do hlbín vojnovej mašinérie a napokon sa ocitá v Saint-Malo, kde stretáva Marie-Laure.
Román Anthonyho Doerra je nádherný aj strhujúci príbeh mladučkej slepej Francúzsky a mladého Nemca, ktorí sa snažia uniknúť pred hrôzami druhej svetovej vojny.


***

Mám pocit, že o knihe Svetlo, ktoré nevidíme sa v posledných niekoľkých mesiacoch dosť veľa narozprávalo. Je rozoberaná a odporúčaná na rôznych čitateľských fórach, propagovaná v kníhkupectvách. Ale nielen predajcovia jej robia dobrú reklamu. Samotní čitatelia sú z nej nadšení.

Kniha vyšla už minulý rok v českom preklade. Veľmi som po nej túžila a už niekoľkokrát som ju mala v nákupnom košíku. Nakoniec som sa dozvedela, že ju vydá aj vydavateľstvo Ikar a to hneď v januári, tak som si povedala, že počkám a zaobstarám si ju v slovenskom preklade.

Vzhľadom na to, že kniha má množstvo ocenení, medzi inými aj Pulitzerovu cenu, som očakávala, že to bude trochu „iná“ kniha. Že bude zvláštna a nevšedná. Že bude obsahovať silné myšlienky skryté len medzi riadkami. Že veľa vecí nebude vyjadrených priamo, ale čitateľ bude mať priestor si ich sám vysvetliť po svojom. Aj koniec som očakávala taký v podstate nijaký. Možno trochu otvorený a taktiež, že zostanú niektoré veci nedopovedané alebo nedovysvetľované. Po dočítaní môžem tieto svoje pocity a odhady knihy len potvrdiť. Všetky spomínané „ŽE“ som v knihe naozaj našla.

Čo som možno nečakala, bola tá príšerne stiesňujúca atmosféra v knihe. Taká pochmúrna, deprimujúca a beznádejná. Áno, ja viem, že je to kniha o vojne a už vojna samotná je presne taká. Bezvýchodisková a smutná. Ale myslela som si, že autor sa zameria na svetlé okamihy a ukáže, že aj keď je vojna, ľudia nestrácajú nádej a žijú ďalej. Tragickosť vojny umocnil ešte faktom, že hlavná hrdinka – mladé dievča Marie-Laure je slepá. O zrak prišla ako 6-ročná a musela sa s tým naučiť žiť. Pre mňa ako milovníčku kníh je to neuveriteľná tragédia a nepredstaviteľné. Veď čo by sme robili, ak by sme nemohli čítať? Ešte aj počas vojny by to mohol byť jediný možný únik od krutej reality, ktorá by nás obklopovala. A Marie-Laure o toto privilégium prišla.

Pre mňa bol príjemnou zvláštnosťou v knihe fakt, že tam autor zakomponoval tak trochu magický prvok. Legendu o ohnivom jazere – nádhernom a veľmi cennom diamante, ktorý raz našiel princ a vďaka nemu bol silný a nesmrteľný. Cenou za večný život bola kliatba, ktorá jeho blízkym privodila veľké nešťastie alebo dokonca smrť. Hovorilo sa, že tento diamant je ukrytý v múzeu, kde pracoval otec Marie-Laure. Počas vojny ho samozrejme majitelia múzea chceli uchrániť pred tým, aby skončil v rukách nacistov. Jeden z Nemcov sa ale nedal odradiť a po diamante neúnavne pátral počas celej vojny, a preto, že mal rakovinu a do konca života mu už nezostávalo veľa dní, hnala ho o to väčšia túžba diamant nájsť. Myslel si totiž, že ho diamant vylieči a zaručí mu nesmrteľnosť.

Taktiež som očakávala, že kniha bude aj o láske a bude trochu romantická. Veď predsa rozpráva príbeh o francúzskom dievčati Marie-Laure a nemeckom chlapcovi Wernerovi. Síce je pravda, že ich životy boli zvláštnym spôsobom prepletené, ale títo dvaja hlavní hrdinovia sa za celých skoro 600 strán, ktoré kniha má, nestretli na dlhšie ako len na pár hodín.

Kniha je to krásna, magická, kúzelná ale aj smutná, deprimujúca a skľučujúca. Príbeh by sa dal zhrnúť v desiatich vetách, autor ho však dokázal veľmi pekne a jemne rozpísať na 600 stránkach. Napriek tomu, že dej mal pomalý priebeh, v podstate žiadna akcia, niekedy ubehlo aj 100 strán a ja som nevedela zopakovať, čo sa vlastne udialo, pretože sa neudialo skoro nič, sa kniha čítala rýchlo a bolo v nej niečo, prečo som ju musela čítať stále ďalej a ďalej. Jediné mínus vidím v tom (a to sa odrazilo aj na mojom hodnotení), že som knihu nečítala v správnom osobnom rozpoložení. Na takúto knihu treba byť správne naladený a až potom ju čitateľ dokáže naplno oceniť. Určite si ju prečítam niekedy znovu, ale dám si poriadne záležať na tom, kedy to bude. 


Moje hodnotenie:

 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Knihu si môžete kúpiť tu
Ellie

piatok, 19. februára 2016

Kouzelná zahrada (Recenzia)

Autor: kolektív autorov
Originálny názov: -
Vydavateľstvo: CPress2015
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 80
Žáner:  creative
Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:
Dopřejte si chvilku pohody, dejte své fantazii křídla a nechte rozkvést svou zahradu klidu a míru. Odpočinete si od každodenního stresu a vytvoříte krásný dárek pro své blízké nebo sami sebe. Ponořte se do kouzelného světa tvořivosti. Překrásné přírodní motivy čekají, až je vymalujete a dotvoříte podle svých představ a nápadů.
***

Ako malá som si veľmi rada vykresľovala a mala som veľkú zbierku omaľovánok. Bola to jedna z mojich najobľúbenejších činností, pri ktorej som vydržala hodiny. Preto som nadšená z trendu, ktorý sa momentálne rozšíril všade okolo nás - antistresové omaľovánky pre dospelých. Osobne som v tom vôbec nevidela cestu, ako sa zbaviť stresu, ale skôr prijateľný variant, ako sa vrátiť k vykresľovaniu bez toho, aby sa na mňa ľudia čudne pozerali. :D


Napriek tomu však vykresľovanie naozaj pôsobí veľmi upokojujúco a človek sa pri tejto činnosti skvelo zrelaxuje. Kouzelná zahrada je na to ako stvorená. Obrázky, ktoré sa v nej nachádzajú, nie sú až tak detailné, a preto môže človek pri ich vyfarbovaní absolútne vypnúť a nemyslieť na nič. Okrem antistresového účinku, vďaka ktorému sú vhodné absolútne pre všetkých, sú tieto omaľovánky vhodné aj pre ľudí, ktorí nedostali do vienka žiadny výtvarný talent (= pre mňa), ale veľmi radi by sa v tejto oblasti realizovali.



Okrem klasických predtlačených obrázkov na bielom papieri, sú v Kouzelnej zahrade aj stránky, ktoré sú presným opakom - čierne stránky s bielym obrázkom. Najskôr sa mi práve tieto strany až tak veľmi nepáčili, ale vyfarbené vyzerajú rovnako dobre, možno až lepšie ako tie klasické. Jediná nevýhoda je, že sa tieto stránky pretláčajú na tie nasledujúce. To sa však dá vyriešiť podložkou z čistého papiera, takže ani to nie je žiadny veľký problém.


Ak ste ešte nepodľahli čaru antistresových omaľovánok, je čas to napraviť.  Ja, ako správny maniak, mám doma už 4 rôzne knihy, plné krásnych obrázkov. Keď si potrebujete oddýchnuť od čítania, nie je nič lepšie, ako pustiť si dobrý seriál a zobrať omaľovánky. Mimochodom, je to výborná vec aj na prednášky do školy, ubehnú dvakrát rýchlejšie. A okrem toho, je to veľmi dobrý darček pre každého. Ja som na Vianoce omaľovánkami potešila hneď troch ľudí.




 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Ellie

sobota, 13. februára 2016

Knižný bazár!

Ahojte :) 
Určite aj vy máte nejaké knihy, ktoré už po prvom prečítaní neplánujete čítať viackrát, a preto by ste boli radi, keby si ich môžete vymeniť za nejaké iné/nové knihy. Ja som ich takisto zopár našla, tak ak by ste mali o nejakú záujem, píšte na ellie.bookverse@gmail.com .
Knihy buď vymením alebo predám (cena je uvedená vždy pod fotkou, pri výbere viacerých kníh sa môžeme dohodnúť). 
Všetky knihy sú raz čítané (alebo nie sú čítané ani raz) a vyzerajú ako nové.
Postupne budem knihy dopĺňať. 

***

Tygrovo prokletí - 5€
Tygrova stezka - 5€
spolu - 8,50€

Priechod - 8€
Listy do neba - 4€
Prvorodený - 4€
Život jedna báseň - 4€
Pobrežie hrôzy - 4€

Kráľovná Tearlingu - 4€
Invázia do Tearlingu - 4€
spolu - 7€




Železná skúška - 4€
Medená rukavica - 4€
spolu - 7€

Krásna beštia - 3€
Náhrdelník lady Catherine - 2€
Počkám tu na teba - 2€ 
Na Větrné hůrce - 3€ 
Kufor na sny - 4€ (na prvej strane je venovanie) 
Prísľub lásky - 2€ 
Odpustenie - 2€ 
Galgad - 1,50€


Karanténa - 3,50 € 
Rváč - 3,50 € 
Kacír a bosorka - 4 € 
BZRK - 4 € 
Nostradamova závěť - 3 € 
Devátá dívka - 5,50 € 
Terapie láskou - 3 € 
Potkat Vás znovu - 2 € 
Spříznenost krve - 2 € 
Posledné dni Paríža - 2 €



piatok, 12. februára 2016

Trón zo skla (Recenzia)

Trón zo skla (Trón zo skla, #1)Autor: Sarah J. Mass
Originálny názov: Throne of Glass
Vydavateľstvo: Slovart 2015
Séria: Throne of Glass
Diel: 1/6
Počet strán: 376
Žáner:  fantasy, YA
Moje hodnotenie obálky: 3/5

Anotácia:
V krajine bez akejkoľvek mágie, kde vládne krutý kráľ, je na kráľovský dvor povolaná najnebezpečnejšia nájomná vrahyňa. Prichádza, aby získala späť svoju slobodu, nie aby zabila kráľa. Ak v turnaji porazí dvadsať tri nájomných vrahov, zlodejov a žoldnierov, prepustia ju z väzenia v soľných baniach a po štvorročnej službe ako kráľova šampiónka, získa späť svoju slobodu. Jej meno je Celaena Sardothien. 
Korunný princ si ju na túto úlohu najal a je jej jediným spojencom. Kapitán kráľovskej gardy zas pravým ochrancom. V komnatách a chodbách Zámku zo skla sa však schováva niečo oveľa nebezpečnejšie... A keď začne jej protivníkov niekto po jednom likvidovať, Celaenin zápas o slobodu sa mení na boj o holé prežitie. Tajomný nepriateľ sa totiž neuspokojí, kým nebude ležať celý svet v troskách.

***

Celá senzácia okolo dlho očakávanej série Trón zo skla ma dostala o dosť neskôr, ako väčšinu čitateľov. Verila som, že to bude vynikajúca séria, ale nijako zvlášť som sa s jej prečítaním neponáhľala. Čakala som, keď vyjde aj druhý diel, aby som sa v prípade, že by ma kniha absolútne nadchla, mohla rovno pustiť do pokračovania.

Calaena (mimochodom, mená vymyslela autorka naozaj skvelé) je najslávnejšia nájomná vrahyňa v celej krajine aj napriek tomu, že je veľmi mladá. Avšak spravila tú chybu, že sa nechala chytiť a následne ju poslali pracovať do baní, čím ju v podstate odsúdili na smrť. Po dlhej dobe, kedy ju pri živote držala len sila vôle, prichádza pomoc z najnepravdepodobnejšieho miesta - práve z kráľovského dvora. Princ Dorian ju požiada, aby sa v jeho mene zúčastnila turnaja, v ktorom musí poraziť ďalších dvadsaťtri nebezpečných vrahov a zlodejov. V prípade, že by sa jej to podarilo, bude pracovať pre kráľa ako jeho osobná nájomná vrahyňa ďalšie štyri roky a tým si môže vykúpiť svoju slobodu. Okrem samotného turnaja, sa však na zámku zo skla deje ešte niečo, čo je možno ešte nebezpečnejšie než všetci jej protivníci.


Aj keď som Trón zo skla dočítala asi pred mesiacom, stále akosi neviem, čo si mám o ňom myslieť. Príbeh bol fajn a aj keď bol začiatok trochu pomalší, približne od polovice som sa do knihy začítala a odložila som ju až keď som sa dostala na koniec. Podobné príbehy zasadené do fantasy sveta s priloženou mapou mám veľmi rada a musím uznať, že aj Sarah vytvorila zaujímavý  svet.  Postavy boli tiež skvelé, aj keď by som teda bola oveľa radšej, keby sa medzi nimi nevytvorí (zase ďalší) ľúbostný trojuholník. Ale s tým sa musím zmieriť pri väčšine kníh, takže som si na to vlastne už zvykla. Celkovo som na knihe nenašla niečo, čo by sa mi vyložene nepáčilo alebo čo by mi až tak prekážalo.

Aj tak sa však nemôžem ubrániť tomu, že ma Trón zo skla mierne sklamal. Chápem, že je to prvý diel, ktorým sa všetko len začína a každým pokračovaním to bude lepšie a lepšie. Avšak vzhľadom na celý boom okolo tejto série a toľko pozitívnych ohlasov a recenzií som čakala niečo, čo ma absolútne dostane, vďaka čomu sa nebudem môcť od knihy odtrhnúť. To som však nenašla. Knihu som odložila a prešiel aj celý týždeň, kým som sa donútila prečítať aspoň pár kapitol. Možno práve tie nadšené recenzie boli u mňa až na škodu, pretože som čakala oveľa, oveľa viac.

Určite sa však nechystám na túto sériu zanevrieť a teším sa na ďalší diel, aj keď nie je mojou momentálnou prioritou. Naozaj dúfam, že v druhej časti sa to poriadne rozbehne a nájdem v nej to, čo mi v jednotke chýbalo. Rozhodne je to kniha, ktorá sa oplatí prečítať, ale zároveň si myslím, že tá reklama je trochu prehnaná. Tú by si možno iné knihy zaslúžili viac. Zatiaľ je u mňa Trón zo skla takým lepším priemerom.


Moje hodnotenie:

Ellie