štvrtok, 31. marca 2016

Dominus (Recenzia)

Autor: Tom Fox
Originálny názov: Dominus
Vydavateľstvo: Ikar 2016
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 400
Žáner:  thriller, speculative-fiction
Moje hodnotenie obálky: 4/5

Anotácia:
Vo Svätopeterskom chráme vo Vatikáne slúži omšu pápež Gregor XVII. Od narodenia ho sužuje nevyliečiteľná choroba chrbtice, ktorá mu nedovoľuje vzpriamiť sa. Vtom do chrámu vchádza charizmatický, ležérne oblečený mladý muž, podíde k pápežovi, niečo mu povie a zrazu sa stane... zázrak. Pápež sa prvý raz v živote dokáže narovnať. Na druhý deň sa zázraky opakujú: klinika s pacientmi chorými na rakovinu hlási zázračné uzdravenia, deti v slepeckom ústave začnú odrazu vidieť... Lenže, naozaj ide o zázračné javy? Alebo sa za celou vecou skrýva niečo iné?
Do tejto nezvyčajnej atmosféry vstupuje novinár Alexander Trecchio aj so svojou bývalou priateľkou Gabriellou Fierrovou a vzápätí sa rozkrúti kolotoč záhadných udalostí. Obidvaja sa zrazu ocitnú v nebezpečenstve života, lebo odhalili niečo, čo malo zostať skryté. Napínavý dej v kombinácii s nepredvídateľnými situáciami a šokujúcimi odhaleniami podfarbený istou dávkou romantických, ale aj tajuplných prvkov dodávajú tomuto príbehu neuveriteľný spád. Po knihe určite siahnu najmä čitatelia, ktorí sú fanúšikmi mysterióznych príbehov.

***

Mám rada autorov, ktorí sa neboja púšťať do konšpiračných teórií, hlavne tých, ktoré sa bezprostredne týkajú náboženstva, cirkvi, pápeža a Vatikánu. Je to podľa môjho názoru dosť veľká odvaha, pretože v tejto sfére sa nachádzajú buď veľkí náboženskí fanatici, alebo veľkí odporcovia. Ja sa pri čítaní takýchto kníh nazývam pozorovateľ a nechám si vyložiť najskôr fakty a argumenty, a až potom si spravím názor, či niečomu z toho verím, alebo je to čistý výmysel. 

 Autor musí mať nazhromaždených veľmi veľa faktov, musí poznať prostredie, zvyky, umenie, históriu a v neposlednom rade isté organizácie alebo spolky, ktoré existujú (alebo sa to aspoň tvrdí), ale pre laikov sú neznáme. Pridá sa k tomu lákavé, na umenie a históriu bohaté prostredie a je tu záruka, že kniha neujde mojej pozornosti. Vyšla pred pár dňami a ku mne sa dostala tesne pred veľkonočnými sviatkami, ktoré sa na čítanie knihy s kresťanskou konšpiračnou teóriou skvele hodili.

Na knihu som sa tešila veľmi, ale pristupovala som k nej trochu s rezervou, že možno nebude taká dobrá, ako dúfam. Už z mnohých predchádzajúcich skúseností viem, že aj keď znie kniha lákavo, prevedenie je nudné, príliš opisné a vedecké. Mnohí autori takéhoto žánru sa do deja tak zamotajú a prekombinujú ho, že potom nevedia ako to normálne ukončiť a vymyslia „fantazmagóriu“, ktorú by ste nenašli ani v najlepších sci-fi filmoch. S uspokojením však môžem povedať, že to nebol prípad knihy Dominus. Boli tam možno nereálne prvky a tak trochu zvláštny záver, ale celé to bolo podané takým milým, nevinným, možno až naivným spôsobom, že mi to v konečnom dôsledku vôbec neprekážalo. Ale nechcem veľa prezrádzať, aby si každý knihu mohol užiť tak ako ja, lebo som skutočne až do konca netušila, čo sa tam udeje. Bolo tam pár prekvapivých zvratov, dosť veľa nevyhnutných, napriek tomu prekvapivých úmrtí a mnoho veľmi sympatických postáv.

Hlavné postavy boli dve – prípad vyšetrujúci novinár a policajtka, ale v takmer rovnakej miere sa tu vyskytovalo množstvo iných postáv. Napriek tomu, že ich bolo veľa, mala som dobrý prehľad, vedela som kto je kto, kto je s kým a kto proti komu. Pravdepodobne to bolo vďaka pomalšiemu rozbehu, kde sa autor venoval opisom každej postavy a priblížil nám jej život a minulosť. Potom sa to však rozbehlo a dej nabral na obrátkach. Všetko sa začalo zamotávať a opäť som začínala mať pocit, že toto sa nedá nijako rozumne ukončiť. Ale autor ma veľmi príjemne prekvapil. 

Kniha ako celok bola super. Bola zaujímavá, napínavá a akčná, skrátka sa tam stále niečo dialo. Z tohto žánru určite jedna z tých vydarenejších. Na 100 %-tné hodnotenie to nevidím, pretože ak by som ju mala rozobrať na drobné, tak tam bolo pár vecí, ktoré by som si predstavovala inak alebo nedávali úplne zmysel. Ale to sú maličkosti, ktorým sa netreba venovať, lebo by som zbytočne prezradila veľa z deja. Určite ju odporúčam všetkým milovníkom tohto žánru a všetkým, ktorí majú radi "Brownovky". :)

Moje hodnotenie:
 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Ikar.
Knihu si môžete kúpiť tu
Ellie

utorok, 29. marca 2016

Invázia do Tearlingu (Recenzia)

Invázia do Tearlingu (The Queen of the Tearling, #2)Autor: Erika Johansen
Originálny názov: The Invasion of the Tearling
Vydavateľstvo: Yoli 2016
Séria: The Queen of the Tearling
Diel: 2/3
Počet strán: 496
Žáner:  fantasy, dystopia
Moje hodnotenie obálky: 4/5
Anotácia:
Kelseu Glynnovú, mladú kráľovnú Tearlingu, čaká výzva, akej dosiaľ nečelila. Zastavením zásielok otrokov do Mortmesnu nahnevala Červenú kráľovnú – brutálnu vládkyňu, ktorej moc pramení z čiernej mágie. Tá teraz posiela do Tearlingu armádu, aby ho pripravila úplne o všetko. Inváziu už nič zastaví.
Ako sa mortská armáda blíži k hlavnému mestu, Kelsea nadobúda tajomnú moc. Dokáže sa spojiť s obdobím pred Prechodom a zisťuje, že sa musí spoľahnúť na čudného, možno aj nebezpečného spojenca – ženu menom Lily, ktorá žila pred mnohými rokmi. Osud Tearlingu aj Kelseinej duše závisí práve od Lily, Kelsea však možno nebude mať dosť času, aby si to overila.

***

Mladá Kelsea sa v prvej časti stala kráľovnou Tearlingu a snaží sa vládnuť oveľa lepšie, než vládla jej matka. Okrem iného zastavila aj posielanie otrokov do Mortmesnu, čím naštvala Červenú kráľovnú. Tá, samozrejme, okamžite plánuje pomstu a pripravuje inváziu do Tearlingu, ktorú je nemožné zastaviť. Kelsea má popri starostiach s Červenou kráľovnou aj mnohé ďalšie - okrem iného začala mať aj vidiny, v ktorých sa spája so ženou Lily, ktorá žila v období pred Prechodom a pomaly zisťuje, že nič sa nedeje bezdôvodne a práve vidiny jej môžu pomôcť v porazení Červenej kráľovnej.

Na pokračovanie Kráľovnej Tearlingu som sa neuveriteľne tešila. Prvá časť série bola skvelá, zaujímavá a hlavne originálna. Od pokračovania som mala naozaj veľké očakávania a, bohužiaľ, ako to už pri druhých dieloch býva, kniha ma dosť sklamala. Z druhej časti som bola oveľa zmätenejšia a nedokázala ma tak vtiahnuť, ako prvá časť. Bolo tam všetkého príliš veľa. Spojenie fantasy a dystopie je netradičné a je skvelé, že autorka prišla s niečím novým. Ale pri druhej časti som s týmto spojením začala mať problém, pretože autorka do toho pridala ďalšie prvky, ktorým chýbala logika.

Časti, ktoré sa odohrávali v Tearlingu (čiže tie fantasy časti) boli dobré. Kráľovná Tearlingu sa celá niesla v tomto duchu a to sa mi páčilo. Dystopické prvky sa tam vyskytovali tiež, ale slúžili skôr len na obzvláštnenie. V Invázii však dominantné postavenie získali práve Kelseine vidiny a dianie v Tearlingu bolo skôr v úzadí. Príbeh Lily, ktorý prežívala Kelsea vo svojich vidinách nebol pre mňa až tak zaujímavý, čo spôsobilo to, že som sa do čítania celej knihy musela nútiť.

Najviac mi na knihe prekážala tá príliš veľká prekombinovanosť a rozvláčnosť deja. Vývoj sveta sa po apokalypse vrátil k stredovekému vzoru, krajina bola rozdelená na kráľovstvá, zmizli všetky technológie a moderné vymoženosti (pri tom nebolo vysvetlené, čo sa vlastne stalo). Zrazu začala mať kráľovná čudné vidiny, ktoré ju spojili so ženou, ktorá žila pred apokalypsou a sledovala s ňou, ako vtedajší svet speje k Prechodu. A do toho všetkého sa dôležitým prvkom v knihe stala ešte aj silná mágia, ktorá sa tam objavila z ničoho nič. Napriek všetkým dejovým líniám však kniha mala pomalý spád a v konečnom dôsledku sa v nej toho zasa až tak veľa nestalo.

Autorka musí mať neuveriteľnú predstavivosť, keď dokázala napísať tak komplikovaný príbeh, ale podľa mňa mohla na niektorých miestach ubrať, pridať viac akcie a zredukovať nudné a rozvláčne pasáže. Invázia do Tearlingu je dobrá kniha, ale pre mňa je o dosť slabšia, ako prvý diel. Príbeh ma už nedokázal vtiahnuť tak, ako sa to stalo pri Kráľovnej. Napriek tomu si tretiu časť pravdepodobne prečítam, pretože som zvedavá, čo sa tam stane a ako autorka sériu ukončí, aj keď mám od nej už oveľa menšie očakávania.

Moje hodnotenie:


 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Knihu si môžete kúpiť tu
Ellie

utorok, 22. marca 2016

Scotland Street (Recenzia)

Autor: Samantha Young
Originálny názov: Echoes of Scotland Street
Vydavateľstvo: Íkar2016
Séria: On Dublin Street
Diel: 5/6
Počet strán: 245
Žáner:  new adult, romance
Moje hodnotenie obálky: 2/5

Anotácia:
Shannon MacLeodová má smolu na mužov. Bodaj by nie, keď ju priťahujú potetovaní svalovci so zvodným pohľadom, ktorý neveští nič dobré. 
Shannon si už prešla niekoľkými nevydarenými vzťahmi, posledný priateľ jej však pripravil ten najhorší budíček. Z nepríjemného zážitku sa ešte dlho spamätávala a odvtedy má mužov plné zuby – zvlášť tých zlých.
Cole Walker predstavuje presne ten typ, ktorému sa chce Shannon vyhnúť – je príťažlivý, potetovaný a namyslený. Za drsným výzorom sa však skrýva dobré srdce a Cole navyše hľadá tú pravú. Keď sa mu do cesty pripletie rozkošná ryšavka, nezaváha a zaútočí na jej zlomené srdce.
Lenže minulosť nespí a pripomenie sa práve vtedy, keď to človek najmenej čaká.

***

Scotland Street je už piatou knihou z romantickej série Dublin Street. V tejto časti sú hlavnými postavami Shannon a Cole, s ktorým sme sa zoznámili už v druhej časti London Road, kde sme ho spoznali ako mladšieho brata Jo. Teraz je však dospelý, má super prácu vo vychytenom tetovacom štúdiu a jediné, čo mu chýba je to pravé dievča. Shannon nemá veľmi dobrý vkus na mužov. Vždy vyzerajú takmer rovnako - potetovaní, namyslení a veľmi príťažliví a vždy jej zlomia srdce. Preto, keď stretne Cola, nedá mu ani najmenšiu šancu a okamžite ho hodí do jedného vreca so všetkými svojimi ex. Ale, ako to však v knihách od Samanthy chodí, srdcu sa rozkázať nedá a Shannon Colovi nemôže odolať, aj keď je presne ten typ muža, s ktorým už nechcela mať nikdy nič spoločné. 

Romantické a presladené new-adult knihy nemám veľmi v láske. Prečítala som ich už dosť a vždy to bolo o tom istom, takže už sa im vo väčšine prípadov radšej vyhýbam. Hlavná hrdinka má nejakú traumu z minulosti a vždy jej pomôže drzý, sexy sukničkár,  ktorý sa kvôli nej zmení a budú spolu šťastne až do smrti. Zaujímavé však je, že napriek tomu, že celá séria Dublin Street má podobný koncept, tieto knihy majú niečo do seba a ja sa od nich nemôžem odtrhnúť. Autorka má skvelý štýl písania, ktorý sa číta neuveriteľne ľahko a rýchlo a ani si neuvedomíte, kedy a ako sa dostanete na koniec knihy. 

Výhodou tejto série je jednoznačne prostredie, v akom sa odohráva. Nemyslím teraz len mesto Edinburgh, aj keď rozhodne je to skvelé miesto deja, ale celkovo prostredie, ktoré vytvárajú postavy, prepojenosť všetkých hlavných hrdinov z každej knihy, z ktorých sa postupne stanú najlepší kamaráti a mnohí z nich si tým nahradia vlastnú rodinu. Inak to nebolo ani v prípade Shannon, ktorá bola novou postavou v celej sérii. Všetky postavy sú mi sympatické, ale Cole je jedna z mojich najobľúbenejších postáv z celej série, takže to, že sa dočkal vlastnej knihy ma len a len potešilo. 

Na Scotland Street som sa naozaj tešila a rozhodne ma nesklamala. Napriek tomu, že tieto príbehy sú predvídateľné, oplatia sa prečítať, pretože autorka naozaj písať vie. Píše vtipne, svižne a vždy to stojí za to. Oceňujem hlavne to, že séria nestráca na kvalite s rastúcou kvantitou, ale autorka sa drží svojho štandardu a všetky knihy z tejto série sú skvelé. Už sa veľmi teším na posledný diel, ktorého hlavnou postavou bude tentokrát Shannonin brat a dúfam, že sa knihy dočkáme čo najskôr. Som si istá, že ma nesklame. Scotland Street rozhodne odporúčam všetkým fanúšikom tejto série, ale aj tým, ktorí ešte nečítali ani jednu časť. Je síce lepšie, čítať ich postupne, ale nič sa nestane, aj keď ich budete čítať samostatne. Koniec koncov, som si istá, že keď siahnete po jednej časti, budete chcieť aj tie ostatné. 


Moje hodnotenie:


 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Knihu si môžete kúpiť tu
Ellie

pondelok, 14. marca 2016

Medená rukavica (Recenzia)

Autor: Holly Black a Cassandra Clare
Originálny názov: The Copper Gauntlet
Vydavateľstvo: Yoli 2016
Séria: Magistérium
Diel: 2/5
Počet strán: 245
Žáner:  YA, fantazy
Moje hodnotenie obálky: 3/5

Anotácia:
Callum Hunt prežíva letné prázdniny inak ako ostatné deti. Jeho najbližším spoločníkom je vlk posadnutý chaosom a otec ho podozrieva, že v synovi drieme zlo. Okrem toho väčšina detí sa na jeseň nevracia do magického sveta magistéria, podzemnej čarodejníckej školy, a tak sa cíti osamelý.
Callumov už i tak neľahký život sa ešte väčšmi skomplikuje, keď nazrie do pivnice a zistí, že vlastný otec ho chce zničiť a rovnako aj jeho vlka. Chlapec ujde do magistéria, lenže ani tu sa pohromy nekončia. Niekto ukradol alkahest, medenú rukavicu schopnú pripraviť niektorých mágov o čarodejnícke schopnosti. Pri hľadaní vinníka Call a jeho priatelia Aaron a Tamara upútajú pozornosť nebezpečných protivníkov a priblížia sa k ešte nebezpečnejšej pravde. Tajomstvá magistéria sa prehlbujú.
Neuveriteľná púť chlapca, od ktorého môže závisieť osud sveta, pokračuje.
Medená rukavica je druhá kniha z celosvetovo úspešnej série Magistérium.

***

Odhodlaná mať túto sériu veľmi rada a zaradiť ju medzi moje obľúbené young adultovky, pustila som sa do jej druhého dielu - Medená rukavica. Po skvelom oddychovom prvom dieli som mala naozaj veľké očakávania, že tento bude takisto skvelý, ak nie ešte lepší. Predpokladala som, že to bude rozptýlenie na jedno posedenie, pretože kniha je tenká a ja som sa na ňu tešila od dočítania Železnej skúšky.

Prvou chybou, ktorej som sa dopustila pri čítaní tejto série je to, že som knihy čítala s veľkým odstupom. Železnú skúšku som čítala minulý rok hneď po jej vydaní a napriek tomu, ako sa mi páčila, veľa som si z nej nepamätala. Ale myslela som, že si rýchlo pospomínam, keď sa pustím do dvojky. Žiaľ, nestalo sa tak. Preto tým, ktorí sériu ešte nezačali čítať, odporúčam, čítajte knihy hneď za sebou, bez väčších prestávok, určite sa vám vďaka tomu bude táto séria viac páčiť a budete radi, že ste sa do nej pustili.

Druhou chybou bol fakt, že som mala priveľké očakávania. Ako to už u mňa býva zvykom, to, čo sa páči všeobecne, mňa neohúri a to, čo väčšina kritizuje mne sa páči. Samozrejme do knihy som sa púšťala s tým, že recenzie na ňu som nečítala, dokonca som si nepozrela ani hodnotenia na goodreads. Veď predsa len, nech ma neovplyvňujú. Až po jej dočítaní som zistila, že čitateľom sa páči skôr druhý diel ako prvý. U mňa je to presne naopak.

V podstate všetko, čo sa mi v prvom dieli páčilo, tu stratilo zaujímavosť. Najskôr sa mi páčili postavy, prostredie, mágia, jednoduchý štýl písania, vďaka ktorému som knihu zhltla na posedenie. Tu boli postavy akési nijaké. Pozitívne vlastnosti, ktoré som u nich v prvom diely postrehla, tu zanikali, žiadna nebola výrazná, správali sa na jednej strane ako vyspelí a na strane druhej ako deti, čo sa ešte hrajú na piesku a hádajú sa o formičku. Call (hlavná postava) konal strašne impulzívne a nepremyslene. Vôbec ho nezaujímali dôsledky a aký bude vlastne jeho ďalší krok. Aj vykreslenie jeho vzťahu s kamarátmi, teda spolužiakmi. Raz boli ako najlepší priatelia, ale nerobilo im problém zradiť Calla, pričom k tomuto rozhodnutiu dospeli asi za 10 sekúnd. Opäť nerozvážne konanie. A asi sa ani nemôžem diviť, keďže v knihe nie je priestor na rozvíjanie ich priateľstva. Mágia tu sem tam spomenutá bola, aj nejaké kúzla sa objavili, ale všetko bolo zmätočné. Odkiaľ vedeli čarovať, keď do školy chodili v podstate len prvý rok? Možno by nebolo na škodu, viac sa rozpísať o vyučovaní, lepšie a dôkladnejšie vysvetliť fungovanie mágie. Bol by priestor aj na rozvíjanie vzťahov a lepšie vykreslenie charakteru postáv.

Celá kniha bola napísaná veľmi jednoducho, stručne a uponáhľane. Vety častokrát na seba ani nenadväzovali. Jednotlivé myšlienky boli krátke a málo rozvinuté, čo spôsobilo, že text bol strohý a celé to na mňa pôsobilo skôr ako nejaký koncept, ktorý autorky ešte veľa ráz prepíšu a doplnia, a až potom z toho bude ozajstná kniha.

Trochu napätia a spád nabrala kniha až na konci. Tam som už bola naozaj zvedavá, ako bude pokračovať, čo z tajomstiev sa odhalí a ako to autorky ukončia. Ďalší diel si, samozrejme, rada prečítam, predsa len som zvedavá na pokračovanie a teším sa naň napriek tomu, že tento diel bol pre mňa sklamaním. Verím, že ten tretí bude opäť dobrý a na zmiešané pocity z tohto rýchlo zabudnem.

Zvláštne, ako mi pri niektorých knihách určených pre mladšie vekové kategórie vôbec neprekáža, keď ich čítam, ba naopak, páčia sa mi. Je to pre mňa oddych a nenáročné čítanie, keď sa mi nechce rozmýšľať, len si potrebujem oddýchnuť a presunúť sa do „iného sveta“. Toto však nebola správna voľba. S dejom som nemala až taký veľký problém, aj keď dokopy sa tam toho udialo naozaj málo, ale ten kostrbatý štýl takých skúsených autoriek ma nesmierne rušil.

Moje hodnotenie:

 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Ikar.
Knihu si môžete kúpiť tu. 
Ellie

sobota, 12. marca 2016

Knižné chvíľky

Ahojte!
Aj Vám ten čas momentálne tak strašne rýchlo uteká? Ja mám pocit, že nič nestíham a všetko sa deje veľmi rýchlo. Na nič nemám čas alebo som taká unavená, že sa mi ani nič nechce, tak si pustím len nejaký môj obľúbený seriál. S čítaním je to teraz tiež trochu pomalšie. S písaním recenzií ešte horšie. Ale to sa zlepší, dúfajme.



Dnes som si dala úlohu - konečné dočítať Medenú rukavicu. Musím povedať, že som sa do nej nemohla začítať, nebavila ma tak, ako prvý diel, a preto ju čítam už asi 2 alebo 3 týždne. Recenzia bude určite v priebehu 1-2 dní. Taktiež som už dočítala Inváziu do Tearlingu, ktorá bola v konečnom dôsledku dobrá, ale priemerná. Asi ako väčšina druhých dielov.


Naopak, čo sa mi veľmi páčilo bola kniha Scotland Street. Takéto knihy zväčša nečítam, lebo mi prídu všetky podobné a ničím zaujímavé, ale táto séria je perfektná. Pokojne by som sa išla do nej pustiť znova. 

Na poobedie mám už pripravenú skvelú knihu Řekni vlkům, že jsem doma. Doprajem si k nej niečo sladké. A potom ma čaká ťažké rozhodovanie, do čoho sa pôjdem pustiť po vlkoch. Veľmi ma láka Cinder alebo mi skúste poradiť niečo vy :)

Čo máte rozčítané vy? Ako sa Vám páčili knihy, ktoré som prečítala ja? Krásny víkend prajem.

Ellie

utorok, 1. marca 2016

Unboxing

Posledná veľká knižná nádielka bola na Vianoce, čo bolo už dávno, takže bolo potrebné nejaké knižky zasa objednať. Navyše som sa dozvedela, že Cinder je už takmer všade úplne vypredaná, ale našťastie som našla posledný kus na Knihcentre, preto hneď putovala do košíka. A pre jednu knihu sa objednávku neoplatí robiť, tak som prihodila aj knihy z ich bazáru. 



Dodanie bolo, ako vždy, super rýchle. V nedeľu objednané, v utorok ráno boli knihy už na pošte. Hneď som si ich všetky porozkladala a poprezerala, a ak by ma nečakali ešte dva neprečítané recenzné výtlačky, mala by som veľký problém s rozhodovaním, do ktorej sa pustiť ako prvej. 


V podstate som si prevažne doplnila série. Samozrejme, nie všetky knihy sú moje. Nakupovala aj sestra a toto je náš spoločný výsledok. Ktoré sú moje, uvidíte v chvastačke. 


Knižky prišli všetky vo veľmi dobrom stave, pri niektorých by som naozaj nepovedala, že sú nejakým spôsobom poškodené. Akurát jedna prišla bez vrchného prebalu, čo ale nevadí, keďže je pod ním úplne rovnaká, akurát, že nie tak lesklá.  


Ktorú knihu by ste mi najviac odporučili? Ktorá sa Vám najviac páčila? Ja sa najviac teším na Cinder a pokračovania série Nabíječ. Majte sa krásne.
Ellie