Autor: James Dashner
Originálny názov: The Maze Runner
Vydavateľstvo: Yoli 2015
Séria: The Maze Runner
Diel: 1/3
Počet strán: 352
Žáner: YA, dystopia
Moje hodnotenie obálky: 3/5
Anotácia:
Keď sa Thomas preberie vo výťahu, jediné, na čo si spomína, je jeho krstné meno. Nemá nijaké spomienky na rodičov ani na domov. Pamäť má prázdnu, ale nie je v tom sám. Keď sa dvere výťahu otvoria, obklopia ho cudzie deti a privítajú ho na Fleku, čo je široký otvorený dvor ohraničený kamennými stenami. Podobne ako Thomas, ani Flekári netušia, prečo alebo ako sa sem dostali. Vedia iba to, že každé ráno sa otvoria obrovské dvere do Labyrintu za múrmi Fleku a večer sa opäť zavrú. A každých tridsať dní sa vo výťahu objaví nový chlapec. Flekári túžia vrátiť sa domov, ale zatiaľ nenachádzajú riešenie, ako sa dostať z labyrintu.
Lenže potom sa niečo stane: hneď na druhý deň po Thomasovi príde na Flek dievča, úplne prvé. Ešte ohromujúcejší je však odkaz, ktorý im doručí. Zdá sa, že Thomas je dôležitejší, než sám tuší. Ale na to, aby zistil, kto vlastne je, musí najprv odhaliť temné tajomstvá pochované hlboko vo svojej mysli a bojovať o život so zlovestnými mechanickými tvormi v Labyrinte.
***
Labyrint som zaregistrovala približne vtedy, keď okolo neho začalo byť to obrovské šialenstvo. Na každom druhom blogu sa objavovali nadšené recenzie a keď sa dostal do kín aj film, rozhodla som sa, že aj ja by som si mala Labyrint prečítať a zistiť, čo je na ňom také skvelé, keď ho prirovnávajú k Hunger Games.
Príbeh začína tým, že sa Thomas prebudí bez spomienok na cudzom mieste medzi cudzími ľuďmi. Nevie, kde je, netuší, ako sa tam dostal a nikoho tam nepozná. Ostatní chlapci nie sú veľmi priateľskí, ale postupne sa dozvedá, že sa nachádza na mieste, ktoré nazývajú Flek a okolo nich je obrovský, nepreniknuteľný Labyrint, do ktorého sú dvere otvorené len cez deň, pretože v ňom žijú nebezpečné príšery, ktoré vychádzajú v noci. Všetko je na Fleku zorganizované, každý má pridelenú svoju úlohu a v podstate je to miesto veľmi predvídateľné. Alebo aspoň bolo - pred tým, než sa tam objavil Thomas. Po tom sa začne okamžite všetko meniť.
Nápad je celkom fajn, v podstate dosť originálny, na to, aké množstvo kníh sa v tomto žánri v súčasnosti píše. Ale čo sa týka prevedenia, to už také fajn nebolo. Od začiatku ma doslova iritoval autorov štýl písania. A to ani nevravím o flekárskom slangu, ktorý som naozaj nemohla vystáť. Neviem, nakoľko je to vinou prekladu a neviem, ako je to v originále, ale výrazy typu "ty šrac" (vlastne ani netuším, čo to znamená), "ty čľup" (v zmysle ty h***o), "zelenáč" alebo "jasná správa" (namiesto dobre alebo jasné), mi liezli neskutočne na nervy a do konca knihy som s nimi doslova bojovala.
Ďalším mínusom knihy je, že ma absolútne nedokázala pohltiť a zaujať. Do konca knihy som sa ani raz nepristihla pri tom, že by som rozmýšľala nad tým, ako to vlastne celé skončí a ako sa všetko vysvetlí. Vlastne jediné, čo som nedočkavo očakávala bol koniec, ktorý ma neprekvapil a už vôbec ma nenalákal na ďalšie diely. Som zástancom toho, že rozčítané série (takmer) vždy dočítam, pretože neznášam, keď nemám príbeh pekne ucelený. Avšak pri Labyrinte spravím výnimku. Ďalšie diely by som pravdepodobne len pretrpela a keď mi nesadol ani tento prvý diel, myslím, že to nemá zmysel.
Som však rada, že som si knihu prečítala (a že som ju aj dočítala do konca) a spravila som si na ňu vlastný názor, aj keď som z nej viac než sklamaná. Aspoň viem, že si nemusím zháňať ďalšie diely a pustiť sa do niečoho, čo ma bude baviť viac. Je to škoda, pretože som naozaj čakala poriadne akčnú dystopiu a tešila som sa na niečo nové. To nové som síce dostala, ale ako-takú akciu som musela naozaj dlho hľadať. Film som zatiaľ nevidela a, popravde, ani ma neláka, ale sestra na ňom bola v kine a povedala, že to bolo skvelé. Možno si ho však pozriem, rovno spolu s druhým dielom, keď príde do kín, aby som sa aspoň takouto formou dozvedela úplný koniec série.
Moje hodnotenie:
