Stránky

streda 8. januára 2020

Pekelné vynálezy (Recenzia)

Autor: Philip Reeve
Originálny názov: The Silent PatientInfernal Devices
Vydavateľstvo: CooBoo 2019
Séria: Smrteľné stroje
Diel:  3/4
Počet strán: 336
Žáner:  YA, fantasy, steampunk
Moje hodnotenie obálky: 2/5


Anotácia:
Motory povesťami opradeného mesta Anchorage sa zastavili v nekonečnom tichu Mŕtveho kontinentu, kde sa kedysi rozkladala prosperujúca veľmoc menom Amerika. Tom Natsworthy a Hester Shawová si po dobrodružstvách vo vzduchu, pod hladinou i na rozheganých palubách mobilných miest užívajú zaslúžené chvíle šťastia a pokoja na pevnej zemi. Ich dcéra Wren však dňom i nocou sníva o vlastných dobrodružstvách. Jej chvíľa nastane, keď sa na brehu mesta vynorí záhadný pirát so žiadosťou o pomoc s hľadaním vzácneho artefaktu. Wren chytí príležitosť za pačesy – netuší však, že tým len rozdúcha nový plameň v neutíchajúcom konflikte, ktorý by mohol nadobro spáliť celý svet na popol.

***

Pekelné vynálezy predstavujú už tretí diel zo štvordielnej série Smrteľné stroje. Každý jeden som netrpezlivo očakávala, pretože táto séria má pre mňa nevysvetliteľné čaro. Veľmi sa mi páči tento mobilný dystopický svet, ktorý aj keď celkom nedáva zmysel, určite vie zaujať. Popri všetkých tých novinkách, ktoré v posledných rokoch vo fantasy žánri vychádzajú, si táto séria dokáže obhájiť svoje postavenie, aj keď už je celkom stará. Začala vychádzať už v roku 2001, kedy u nás podobné knihy neboli vôbec rozšírené a pritom to na jej celkovom prevedení vôbec nie je cítiť.

V prvých dvoch dieloch sme mali možnosť sledovať našich hlavných hrdinov Toma a Hester. V tejto časti spoznávame ich dcéru Wren, ktorá po nich preberá žezlo a púšťa sa do prvého dobrodružstva, ktoré sa jej ponúka. Musím povedať, že sérii naozaj prospela nová hlavná hrdinka, ktorá ju takto uchránila od stereotypu, do ktorého pomaly ale isto skĺzavala.

Wren má komplikovaný vzťah so svojou matkou. Medzi nimi nie je typické puto matky a dcéry. Skôr sa obe navzájom len trpia a znášajú, ale väčšiu náklonnosť si neprejavujú. Wren sa za matku hanbí pre jej škaredú jazvu a Hester Wren nemôže vystáť, pretože sa s ňou musí deliť o svojho milovaného Toma.  Naopak, Tom má Wren nekonečne rád a splnil by jej každé prianie.

Aj keď sú Hester s Tomom v pozadí príbehu, stále v ňom zohrávajú dôležitú úlohu. Hester je protivnejšia, ako v prvých dvoch dieloch dohromady a Tom je skrátka starý dobrý Tom, ktorý radšej ticho počúva a pritakáva, a len veľmi zriedka protirečí. Ak ste si Hester neobľúbili v predchádzajúcich dieloch, tak vám ručím za to, že tu sa to určite nezmení. Ak ste Toma ľutovali, tu ho budete ľutovať možno ešte viac. Wren je celkom sympatické dievča. Zo začiatku možno mierne naivná a ľahkovážna. S pribúdajúcimi problémami však dozreje a stane sa z nej bystré dievča, ktorému len tak niekto neprejde cez rozum.

Na tejto sérii je zaujímavé, ako sa určité postavy stále vracajú do deja. Preto, aj keď niekto zomrie, netreba hneď roniť potoky sĺz, pretože je celkom ľahko možné, že v ďalšom dieli sa nejakým zázrakom opäť objaví :)  Samotný dej ponúka zaujímavú zápletku s množstvom prekvapení. Nechýbajú ani úsmevné situácie a postavy, ale taktiež ani nebezpečenstvo a napätie.

Neviem celkom vysvetliť, prečo sa mi táto séria tak páči. Baví ma celkové prevedenie a ten nápad s mobilnými mestami. Nechýbajú skvelé zápletky a postavy, ku ktorým sa stále rada vraciam. Aj keď celkovo tento diel bol pre mňa "najslabší", stále je u mňa táto séria na vysokom mieste v obľúbenosti. Ak chcete niečo milé, pri čom si príjemne oddýchnete, môžem ju len a len odporučiť.


Moje hodnotenie:
 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu

Evie

utorok 7. januára 2020

Gaštanko (Recenzia)

Autor: Søren Sveistrup
Originálny názov: Kastanjemanden
Vydavateľstvo: Lindeni 2019
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 472
Žáner:  krimi, thriller
Moje hodnotenie obálky: 4/5


Anotácia:
Na predmestí Kodane nájdu zavraždenú ženu. Na mieste činu polícia objaví panáčika z gaštanov, na ktorom je odtlačok prsta patriaci zmiznutej dievčine, ktorej prípad bol dávno uzavretý. Krátko nato sa stane ďalšia vražda. Ďalšie znetvorené telo, ďalšia gaštanová figúrka. Vyšetrovatelia bojujú s časom, nepoznajú však motív a páchateľ sa s nimi neľútostne zahráva. Dokážu ho zastaviť, skôr než sa objaví ďalší panáčik? A ako s vraždami súvisí prípad zmiznutej školáčky?

***

So severskými krimi to mám celkom ťažké. Skúšala som viaceré, ale väčšinou som ich ledva dočítala. Nevyhovuje mi ich vulgárny štýl, časté témy alkoholizmu, obchodu so ženami, zneužívanie a prostitúcia. Témy, ktoré sa objavujú aj v iných thrilleroch, ale v nich sú podávané akosi znesiteľnejšie. Ako tak prijateľný je pre mňa Lars Kepler a z času na čas skúšam aj nejakých nových autorov, čo keby náhodou. Gaštanko patrí presne k takémuto experimentu. Už keď vyšiel u našich susedov, zaliala nás vlna zväčša len pozitívnych ohlasov. Mala som pocit, že ho už všetci čítali a takmer všetkým sa aj páčil. Nakoniec som sa celkom potešila, že vychádza aj u nás a dostala som tak väčšiu príležitosť prečítať si ho. 

Hneď, ako som si Gaštanka rozbalila, prekvapila ma jeho hrúbka. Má takmer 500 strán, s malým písmom a celkom husto popísanými stranami. Našťastie, text je rozdelený na veľmi krátke kapitoly, ktoré navyše vždy skončia tak, že jednoducho musíte čítať stále ďalej a ďalej, takže čítanie odsýpa naozaj rýchlo a ani neviete ako a ste na konci. 

Máme tu zaujímavú dvojicu vyšetrovateľov. Hessa, ktorého do Kodane prevelili z Europolu, kde sa ho potrebovali na chvíľu zbaviť a Thulinovú, veľmi inteligentnú a nadanú vyšetrovateľku, ktorá to má na oddelení spočítané, pretože čaká na nové, oveľa zaujímavejšie miesto. Obaja tu zotrvávajú už len z nutnosti a snažia sa o čo najmenší vzájomný kontakt. Sympatie a predovšetkým rešpekt medzi nimi postupne narastajú, a to vďaka vyšetrovaniu viacerých vrážd, ktoré spájajú obyčajné gaštanové figúrky. Avšak, aby to nemali také "ľahké", otvára sa tu aj starší prípad strateného dievčatka, ktoré je zhodou okolností dcérou ministerky sociálnych vecí, takže nátlak na Thulinovú a Hessa je o to väčší, keďže zasahuje až do vládnych kruhov. 

Dej je skutočne brilantne poprepletaný, s množstvom prekvapení a zvratov. Skvele premyslený a rozvrstvený, pričom po dočítaní vám spadne sánka, ako všetko do seba perfektne zapadlo. Knihu bolo skutočne veľmi ťažké odložiť a ak máte viac času, verím, že mnohí z vás ju prečítajú na jeden záťah. Je pravda, že záver už bol trochu ako z amerického filmu, ale napriek tomu bol Gaštanko perfektná záležitosť, ktorá má neskutočne bavila. 

Autorov štýl bol pre mňa prekvapivo "neseverský". Je síce pravda, že drsné scény, opisy mučenia a téma detského zneužívania v knihe nechýbajú, napriek tomu je však prevedenie knihy vkusné a také - akoby som to najlepšie vyjadrila - štýlové! Systematické vyšetrovanie, ktoré ale nenudí, prináša takmer na každej stránke zaujímavé nové stopy. Neviem ako vy, ale ja som páchateľa neodhalila. Možno som sa chcela nechať prekvapiť alebo som možno stránky hltala tak rýchlo, že mi zvedavosť nedávala čas sa nad tým poriadne ani zamýšľať. Gaštanko bol pre mňa jedno veľké prekvapenie a Søren Sveistrup je zatiaľ jediný severský autor, na ktorého ďalšie knihy sa vyslovene teším!

Moje hodnotenie:
 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia.


Knihu si môžete kúpiť tu

Evie