Stránky

sobota 28. augusta 2021

Panstvo Soli a smútku (Recenzia)

Autor: Erin A. Craig

Originálny názov: House of Salt and Sorrows
Vydavateľstvo: Yoli 2021
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 384
Žáner:  fantasy
Moje hodnotenie knihy: 3*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:
Annaleigh žije so sestrami, s otcom a nevlastnou matkou na osamelom panstve Highmoor na ostrove uprostred nepokojných morí. Kedysi bolo sestier dvanásť, dnes sú však veľkolepé sály panstva studené a prázdne, štyri životy nečakane vyhasli. Jedna smrť bola tragickejšia než druhá – choroba, strmhlavý pád, utopenie, pokĺznutie z útesu. Po okolitých dedinách sa šepká, že rodina je prekliata. Annaleigh klebetám neverí, ale zároveň pochybuje, že šlo o náhodné úmrtia.

Ostatné sestry sa po nociach vykrádajú zo svojich izieb, aby tancovali na tajných báloch v žiarivých črievičkách a hodvábnych róbach až do úsvitu, a Annaleigh nevie, či sa k nim pridať, alebo im nebezpečné výlety vyhovoriť. Koniec koncov, s kým alebo s čím to vlastne tancujú? Na panstve Highmoore sa deje čosi zvláštne a Annaleigh musí záhadu vyriešiť, kým nepribudnú ďalšie obete. Mohla by byť jednou z nich.

***

Panstvo Soli a smútku je veľmi originálny a nevšedný retelling rozprávky bratov Grimmovcov o Dvanástich tancujúcich princeznách. Táto kniha však rozhodne rozprávkou nie je a na to, že je označovaná ako YA, je pomerne dosť krvavá, temná a tajomná. Erin A. Craig sa rozhodne nebojí mŕtvol, kaluží krvi ani duchov. 

Autorka vymyslela veľmi zaujímavý svet s vlastnou mytológiou a fungovaním. Už od prvých stránok navodzuje pochmúrnu až strašidelnú atmosféru plnú tajomstiev. Predostiera viacero otázok a hádaniek a vy vlastne netušíte, kam má príbeh smerovať. Či vyriešiť záhadu zničených topánok, objavujúcich sa duchov alebo smrteľnej kliatby. Nakoniec sa všetko postupne nejako prepletie a zmysel to dáva naozaj až v úplnom finále. 

Celý príbeh sledujeme z pohľadu jednej z dvanástich sestier - Annaleigh. Zoznamujeme sa ale aj so zvyšnými jedenástimi a celou ich rodinou. Okrem toho je tam aj množstvo vedľajších postáv, ale na moje prekvapenie som sa v nich veľmi rýchlo zorientovala, pretože každá mala iný charakter a povahu. Autorka ich dokázala veľmi rýchlo predstaviť a reálne vykresliť, preto som mala počas čítania pocit, ako by to boli moji starí známi :) 

Do knihy je veľmi ľahké sa začítať už od prvých stránok, pretože je všetko nové a naozaj originálne. Svet, aký nám autorka predstavuje by si zaslúžil pokojne aj viacdielnu sériu, pretože si myslím, že by mal čo ponúknuť. Taktiež by si vlastný príbeh zaslúžili jednotlivé sestry, ktoré si určite hneď obľúbite. Zatiaľ je ale Panstvo Soli a smútku stand-alone, takže dostanete plnohodnotný koniec a nemusíte čakať na pokračovanie osudov v ďalších dieloch. Pri veľa knihách to vnímam ako pozitívum, pri tejto mám ale pocit, že autorka z toho mohla vyťažiť viac, pretože základ mala naozaj dobre vymyslený a pripravený.

Aj keď bol začiatok veľmi dobrý a ponurá atmosféra ma okamžite vtiahla do deja, v strede som mala miernu čítaciu krízu, kedy dej akosi prestal napredovať a stále dokola sa riešili tie isté problémy. Smútok za sestrami a nočné výlety na plesy. V závere sa ale príbeh opäť rozbehol a jeho vyústenie bolo naozaj prekvapivé. Až by som povedala, že ho autorka zbytočne rýchlo ukončila. Pekne sa s nami zahrala a v podstate až do poslednej stránky netušíte, čo je pravda a čo klam. Mňa by určite ešte pár strán na viac v tomto zbesilom tempe potešilo :) 


Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

štvrtok 19. augusta 2021

Neortodoxná (Recenzia)

Autor: Deborah Feldman

Originálny názov: Unorthodox
Vydavateľstvo: Aktuell 2021
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 288
Žáner:  autobiografia
Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 2*/5*

Anotácia:

Osobná spoveď mladej židovky o jej úniku z náboženskej sekty.

Satmárska sekta, spoločenstvo odštiepené od chasidského judaizmu, ľudí zvonka láka svojím tajomnom. Deborah Feldmanová vo svojich memoároch odhaľuje, ako sa žije v osídlach náboženských tradícií, vo svete, ktorý si mlčanie a utrpenie cení viac než slobodu jednotlivca.

Deborah vyrastala vo svete, kde sa všetko riadi podľa neúprosných pravidiel a zvykov, ktoré rozhodujú o všetkom, počnúc tým, čo si smie obliecť, s kým sa smie rozprávať, až po to, čo smie a nesmie čítať. Aj napriek týmto obmedzeniam z nej vyrástla nezávislá mladá žena, potajomky hltajúca príbehy silných literárnych hrdiniek Jane Austenovej a Louisy May Alcottovej, ktoré jej pomohli vytvárať si predstavu iného spôsobu života.
Už ako tínedžerka sa ocitla v sexuálne i emocionálne nefunkčnom manželstve s mužom, ktorého takmer nepoznala. Jej vnútorné napätie medzi nenaplnenými túžbami a povinnosťou žiť tak, ako sa na vzornú židovku patrí, vyvrcholilo v momente, keď sa ako devätnásťročná stala matkou. Vtedy si naplno uvedomila, že – bez ohľadu na prekážky – kvôli sebe a svojmu synovi musí uniknúť.

***

V poslednej dobe sa zaujímam o jednotlivé náboženstvá a rozdiely medzi nimi. Nakoľko ich je veľa a ja o nich takmer nič neviem, aj vďaka takýmto knihám sa veľmi zaujímavou formou o nich môžem veľa dozvedieť.  Samozrejme, existuje normálna, prirodzená viera, ktorú si každý prežíva súkromne a potom sú tu sekty a ultra-sekty, kedy viera výrazným spôsobom ovplyvňuje bežný život nielen jednotlivcov, ale aj celého vzájomného spoločenstva. Takéto extrémy mi neprídu normálne a myslím si, že treba na to upozorňovať a pomáhať ľuďom, ktorí sa z nich chcú vyslobodiť. Musí to byť neuveriteľne ťažké, najmä ak nemajú podporu "zvonka" a ani prostriedky na to, aby sa oslobodili. 

K napísaniu takejto knihy bolo treba poriadnu dávku odvahy. Otvorene vyrozprávať svoj životný príbeh z ultra-ortodoxného spoločenstva nebolo určite ľahké, ale ja som veľmi rada, že takáto kniha vznikla. Smutné je len to, že to čo sa v nej opisuje, niekto reálne aj zažil a tisíce alebo zrejme aj milióny ľudí aj naďalej zažíva. Ale možno práve takéto diela pomôžu aspoň malým krôčikom zmeniť veci k lepšiemu a priblížiť sa normálnosti. 

Napriek tomu, že sa jedná o autobiografiu, kniha je napísaná veľmi pútavým štýlom. Text hustý, rozdelený len do deviatich kapitol a neobsahuje takmer žiadne dialógy, ale začítate sa okamžite.  Aj keď ide o závažnú tému, príbeh sa číta ľahko, ale zároveň sa vám dostáva pod kožu. Núti vás premýšľať a zároveň nechápavo krútiť hlavou nad tým, ako určitá skupina ľudí žije v jednom z najmodernejších a najvyspelejších veľkomiest sveta - v New Yorku. Tento ortodoxný svet je pre nás taký vzdialený a nepredstaviteľný, že je len veľmi ťažké uveriť, že ľudia si dobrovoľne takýto život skutočne vyberajú a s veľkou vierou a presvedčením v ňom zotrvávajú. Postavenie mužov je výrazne iné, pohodlnejšie a oveľa nadradenejšie, ako postavenie žien. 

Autorka nám postupne rozpráva svoj príbeh, od svojho detstva, cez dospievanie, až po svoju svadbu, tehotenstvo a konečné odlúčenie od rodiny. Napísanie Neortodoxnej bola pre ňu v podstate možnosť, vďaka ktorej sa mohla od všetkého odtrhnúť a začať žiť normálny život. Knihu píše tesne po svojom odchode a používa spôsob, ktorý mi veľmi sadol. Akoby všetko vytesnila a postavila sa do pozície pozorovateľa. Opisuje život, ponúka spomienky, ale to všetko bez zbytočných emocionálnych výlevov, ktorými by sa snažila prilákať čitateľa na svoju stranu. Postupne sa len snaží prísť na to, čo je skutočne dobré a čo zlé. Či bola chyba v nej, alebo sa mýlia všetci naokolo. Ako dospievajúce dievča bola stratená, pretože ju nemal kto naučiť základné životné postoje a potreby. Nerozumela svetu a veľmi ťažko si v ňom hľadala svoje miesto. Nerozumela svojmu podradnému ženskému postaveniu a prečo len muži majú neustále výhody. Celý život jej vtĺkali, že nie je dosť dobrá až nakoniec tomu sama uverila, ale niečo v nej to stále odmietalo prijať. Nepáčilo sa jej, ako sú ženy podceňované, podriadené a podliehajú miliónom príkazov a zákazov. Tie sú spomínané na každej strane a z väčšiny z nich sa vám bude naozaj krútiť hlava. Skutočne nechápem, ako sa toto môže v 21.storočí ešte diať. 

Koniec je možno trochu uponáhľaný, ale autorka sa zrejme chcela zamerať na to, čo ju viedlo k úniku zo sekty, nie čo nasledovalo po tom. Určite by ma ale zaujímalo prečítať si podrobnejšie aj o problémoch, ktorým musela čeliť po úteku, najmä čo sa týka rozvodu a boja o syna. Verím, že ako ženský outsider musela prekonať nejednu prekážku a celý proces musel byť extrémne vyčerpávajúci a zdĺhavý. 

Ako sama autorka priznáva, jej snom bolo už od malička stať sa spisovateľkou a myslím, že má  na to skutočne talent. Som rada, že priniesla túto knihu a pevne verím, že sa dostane k čo najviac čitateľom. Podľa mňa je čím ďalej, tým dôležitejšie šíriť myšlienku rovnosti medzi mužmi a ženami a dať im všade vo svete rovnaké práva. Tento boj je už veľmi dlhou púťou, ale verím, že aj takéto diela ju pomôžu urýchliť a skrátiť. Tento inšpirujúci príbeh odporúčam naozaj všetkými desiatimi. Veľmi dobre sa číta, je poučný a prináša dôležité posolstvo dôstojného postavenia ženy v súčasnej spoločnosti. 
 

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu  Aktuell.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

streda 11. augusta 2021

Tiene medz nami (Recenzia)

 Autor: Tricia Levenseller

Originálny názov: The Shadows Between Us
Vydavateľstvo: CooBoo 2021
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 320
Žáner:  YA, fantasy
Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Temná fantasy romanca roka 2020!

Alessandra už má po krk toho, ako ju všetci podceňujú. Rozhodne sa preto zviesť Tieňového kráľa – získať korunu a hneď po svadbe ho zabiť.

Alessandra sa opatrne vpletá do dvorného života, no chrániť si musí najmä vlastné srdce. Kráľ ju totiž okúzľuje viac a viac. Jeho zelené oči a havranie vlasy. Jeho neochvejné sebavedomie a rozhodnosť. Alessandra spriada plány plné intríg a úskokov, zatiaľ čo sa urputne snaží nezamilovať do muža, ktorého plánuje zabiť. No o kráľov život usilujú mnohí, preto ho musí za každú cenu ochrániť. Aspoň kým sa nenaplní jej túžba po moci.

***

Stand-alone fantasy je aktuálne veľkou vzácnosťou. A pri tom je niekedy tak fajn dostať naraz celý príbeh a nemusieť čakať na pokračovanie.  Preto táto novinka od CooBoo nemohla ujsť mojej pozornosti. Po skvelých úvodných recenziách sa moja zvedavosť ešte zvýšila a do knihy som sa pustila s veľkým nadšením a bez zbytočného odkladu. 

Autorka v podstate neponúka nič originálne, ale jej prevedeniu nemám čo vytknúť. Za netradičnú môžem označiť akurát hlavnú hrdinku Alessandru, ktorá sa vymyká bežným ženským stereotypom objavujúcim sa v podobných žánroch. Svojou cieľavedomosťou, drzosťou a nebojácnosťou vás určite upúta od prvých stránok a jej výrazná rebélia a porušovanie pravidiel vám budú určite sympatické.  Niekedy je jej správanie síce už trochu prehnané, ale hlavnému hrdinovi Tieňovému kráľovi sa zjavne páčia aj jej temnejšie stránky povahy.  Zároveň jej nevyspytateľnosť čitateľa stále udržuje v napätí, čo ešte dokáže vymyslieť a aké problémy vyrobiť. 

Vďaka Alessandre dej nikdy nestagnuje a neustále sa niečo deje. Príbeh bez dlhých vysvetľovaní a opisov rýchlo napreduje a o akciu veru tiež nie je núdza. Významné pozitívum vidím aj v prezentovaní názoru rovnosti medzi pohlaviami. Ženy by predsa mali mať za každých okolností rovnocenné postavenie s mužmi a mali by mať rovnaké práva. 

Táto kniha sa mi okrem iného veľmi páčila aj prostredím na kráľovskom dvore. Ako by som čítala moje obľúbené historické romance, len s jemnou dávkou mágie. Samozrejme, tu to autorka poňala modernejšie, emancipovanejšie a nebála sa predostrieť ženskú postavu s celkom vysokým sexuálnym apetítom už od samého začiatku (bežnejšie je totiž, že ho ženské postavy získajú až postupne po určitých skúsenostiach :D ). Veľmi ma bavili dvorné intrigy a sprisahanie namierené na kráľovskú rodinu. Je veľmi pravdepodobné, že budete tušiť, ako sa všetko skončí, napriek tomu si autorka necháva eso v rukáve a myslím, že dokáže prekvapiť. 

Na záver môžem povedať, že kniha úplne splnila moje očakávania a ako oddychové čítanie na leto bola ideálna. Aj keď ani prostredie, ani mágia, ani vývoj postáv neboli ktovieako do hĺbky prepracované, vôbec mi to nevadilo, lebo autorka všetko vynahradila štýlom, ktorý zaujme a nepustí. Mne sa kniha páčila veľmi a bola by som naozaj rada, ak by sme dostávali viac takýchto pútavých rozprávok. Tie totiž dokážu potešiť v každom veku :)


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

streda 4. augusta 2021

Nezabudnite na veľrybu (Recenzia)

 Autor: John Ironmonger

Originálny názov: Not Forgetting the Whale
Vydavateľstvo: Lindeni 2021
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 384
Žáner:  fiction, dystopia
Moje hodnotenie knihy: 3*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Keď nahého mladého muža vyplaví more na pláž pri mestečku St Piran v Cornwalle, rýchlo ho zachránia dedinčania. Od miestneho doktora na dôchodku a učiteľa, cez zberača odpadkov na pláži, majiteľa hostinca až po kňazovu ženu a románopisca, všetci prijmú túto stratenú dušu medzi seba. Dedinčania však nevedia, že Joe Haak ušiel zo City v Londýne v strachu pred celosvetovým kolapsom civilizácie, ktorý predpovedal jeho počítačový program Cassie.

Je však koniec sveta naozaj blízko? Podarí sa Joeovi presvedčiť vidiečanov, aby sa uzavreli pred okolitým svetom ohrozeným epidémiou? A čo veľryba, ktorá sa vznáša v zátoke?

Nezabudnite na veľrybu je intímny, vtipný a dojímavý príbeh človeka na jeho ceste nájsť si vo svete miesto, ktoré by mohol nazývať domov.
***

Hneď na úvod môžem potvrdiť, že na túto veľrybu len tak ľahko nezabudnem. Kniha, ktorá dáva toľko podnetov na premýšľanie, sa zaryje do mysle a zabudnúť na ňu vám jednoducho nie je dovolené. Najmä preto, že situáciu, ktorú John Ironmonger predstavuje už v roku 2015, sami teraz prežívame. Autor, samozrejme, situáciu vyhrotil a nezaoberal sa v nej detailami, ale napriek tomu sa v nej vieme nájsť aj my, len o niekoľko rokov neskôr od jej pôvodného vydania. 

Anotácia je záhadná a tak isto bolo veľmi záhadných a neurčitých prvých asi 150 strán knihy. Prečítala som so záujmom každú stranu, aj keď som absolútne nevedela, kam dej smeruje, čo bude hlavným vodítkom a čo chce autor čitateľovi vlastne priniesť. Autor zobrazuje súčasnosť, kedy sa na brehu dedinky pri Cornwalle objaví náš hlavný hrdina Joe Haak, úplne nahý a v bezvedomí. Dedinčania sa ho ujmú a on postupne objasňuje okolnosti, za ktorých sa sem dostal. Je presvedčený, že prichádza chrípka, ktorá bude veľmi nebezpečná a je potrebné sa na ňu pripraviť.  Preto začne s bezpečnostnými opatreniami, ktorými odreže dedinu od zvyšného sveta. Je to jediná cesta, ako ochrániť jej obyvateľov. 

Rozprávanie veľmi ľahko a prirodzene zabieha do minulosti hlavného hrdinu. Sledujeme úseky z jeho detstva, ale predovšetkým jeho prácu bankového analytika v City. Tento úsek bol pre mňa (ako ekonóma) mimoriadne zaujímavý, pretože ma veľmi bavilo sledovať vývoj jeho programu, veľmi poučné rozhovory s jeho šéfom a prepojenosť jednotlivých situácií vo svete, ktoré na prvý pohľad nič nespojuje. Častokrát si neuvedomujeme, aké dôsledky môže mať napr. havária tankeru v Ázii, tornádo v Amerike alebo výbuch sopky v Afrike aj pre obyvateľov Európy. Veľmi realisticky je tu zobrazený svet peňazí v úspešnej banke a stres zamestnancov pri obchodovaní s akciami. 

Čas, ktorý Joe strávil medzi dedinčanmi dáva priestor na množstvo náboženských, spoločenských a humanitných otázok. Zaoberá sa správaním jednotlivca a spoločnosti v krízových situáciách a snaží sa na základe určitých predpokladov zovšeobecniť názor masy do jedného najpravdepodobnejšieho záveru. Avšak nie vždy je to možné, lebo existujú také výnimky, akou bol aj Joe Haak :)

Príbeh ponúka množstvo postáv, ale keďže je každá iná a má výrazné osobnostné charakteristiky, nie je problém sa medzi nimi orientovať. Sú vykreslené veľmi realisticky, s chybami aj s dobrými vlastnosťami. Miestami je dej mierne zidealizovaný a zjednodušený, nemyslím si, že je možné aby v dave nikto nevytŕčal a nebol proti. Autor častokrát ponúka množstvo faktov, vysvetlení a odborných názorov, ale formou, ktorá je prijateľná pre každého čitateľa. Nemusíte mať o danej téme žiadne vzdelanie a dej vás aj tak dokáže vtiahnuť. 

Ťažko povedať, ako by sa mi kniha páčila, keby práve teraz neprežívame COVID dobu. Možno by bola pre mňa ešte uveriteľnejšia a hrozivejšia. Predsa len nejakému zrovnávaniu som sa neubránila, a tak v knihe vidím určité chýbajúce články, ktoré by ju urobili ešte presvedčivejšou. Každopádne ju odporúčam všetkým, ktorí chcú kvalitnú literatúru a majú náladu na zmysluplné čítanie, nad ktorým budú rozmýšľať ešte dlho po dočítaní. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie