Jane Eyrová (Recenzia)

Autor: Charlotte Bronte 

Originálny názov: Jane Eyre

Vydavateľstvo: Ikar 2024

Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 536
Žáner:  román
Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Podmanivý príbeh lásky v novom preklade

Sirota Jane Eyrová nemala ľahké detstvo. V Lowoodskej škole pre chudobné dievčatá a pod vplyvom svojej nevľúdnej tety okúsila trpkú osamelosť i krutosť. To však len posilnilo jej odhodlanie nájsť v živote šťastie a vlastnú cestu. Mohla by to dokázať vďaka práci guvernantky, ktorú získala v sídle Thornfield.

Majiteľ sídla a Janin zamestnávateľ, zádumčivý a svojrázny pán Rochester, je charizmatický muž a zdá sa, že ani Jane mu nie je ľahostajná. Múry sídla však ukrývajú temné tajomstvo, ktoré Janine nežné city podrobí skúške. Rozhodne sa ostať v Thornfielde a čeliť následkom alebo ostane verná svojim zásadám, hoci to znamená opustiť milovaného muža?

Čiastočne autobiografický román je kritikou viktoriánskej spoločnosti a zároveň zobrazuje osudovú lásku klasického gotického príbehu doplnením nových realistických motívov.

***

Kto by ju nemiloval? Jana Eyrová je mojou srdcovkou už takmer 20 rokov a toto jej nové krásne vydanie bolo skvelou príležitosťou si jej príbeh opäť pripomenúť a vychutnať. Je teda zrejmé, že či som ju čítala takmer ako dieťa, alebo teraz ako dospelá, páči sa mi stále rovnako. A tiež je to jedna z mála kníh, ktorých dej si pamätám aj po rokoch dokonale. 

Milujem Bronteovej jazyk, psychológiu postáv a celkovú atmosféru knihy, ktorá je neustále pochmúrna, ale napriek tomu stále nádejná na šťastný koniec. Jane a pán Rocherster sú legendárne postavy, svojím spôsobom tragické, ale napriek všetkým prekážkam osudu aj šťastné. Jane sledujeme už od jej detstva, absolútne sa môžeme vcítiť do jej situácie a prežívať s ňou všetky ťažké okamihy. Snáď aj tie šťastné, ale tých jej, žiaľ, nebolo nadelených veľa. Pán Rochester je záhadná postava, ktorej je oveľa ťažšie prísť na chuť, ale aj to je jeho čaro a určite si získa sympatie u čitateľov. 

Tejto knihe nemám čo vytknúť! Je to dokonca jediná kniha na svete, pri ktorej mi v závere od dojatia zvlhli oči :D A to ja teda nie som ktovieaká citlivka. Jednoducho ma dostal ten jazyk, akým je príbeh napísaný a naozaj som si užívala každú vetu. Čítanie bolo tak trochu aj nostalgiou za strednou školou a referátom z povinného čítania, na ktorý som sa dobrovoľne s týmto dielom prihlásila. Nič lepšie som si vybrať nemohla. 

Zväčša si pri takýchto knihách, ktoré si svoju popularitu držia už desiatky rokov u miliónov čitateľov,  pozriem veľmi rada aj ich filmové spracovanie, ale tu musím povedať, že ho nemám až tak v obľube. Vo filme mi jednoducho chýba to spisovateľkino čaro a ani zďaleka nedáva prijímateľovi to, čo kniha. Verím, že Jane a pána Rochestera milujete tak ako ja.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Yellowface (Recenzia)

Autor: R. F. Kuang
Originálny názov: Yellowface
Vydavateľstvo: Lindeni 2024
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 336
Žáner: spoločenský román

Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

"Mŕtvej ukradla úspech, teraz čelí bolestivej sláve."

Nevinné lži. Drsný humor. Fatálne následky... June Haywardová a Athena Liu sú vychádzajúce literárne talenty. Athena je miláčikom literárnych kruhov, o June sa to však povedať nedá. Keď sa June stane svedkom Atheninej prazvláštnej smrti, impulzívne sa rozhodne ukradnúť jej práve dokončený majstrovský rukopis. Čoraz častejšie sa však vynárajú dôkazy, ktoré ohrozujú jej ukradnutý úspech. Ako ďaleko je ochotná zájsť, aby si udržala to, čo si podľa seba zaslúži?

***

Túto krásne žltú knihu som si vybrala ako prvé dielo od R. F. Kuang, aj keď ma doma už dlhšie čaká Maková válka aj Babel, a myslím, že to bolo veľmi dobré rozhodnutie. Yellowface nie je fantasy, a preto môže dobre fungovať ako také jednoduchšie zoznámenie sa s autorkou a jej štýlom písania.

Yellowface je príbeh o June a Athene, spolužiačkach z Yale, spisovateľkách, kamarátkach, resp. vhodnejší výraz by bol skôr frenemies. Athena prerazila v literárnom svete hneď svojou prvou knihou, zbiera ocenenie za ocenením, každá ďalšia kniha spôsobuje už mesiace pred vydaním doslova šialenstvo medzi čitateľmi. June má pocit, že žije v Atheninom tieni, žiarli na ňu a neustále sa s ňou porovnáva. Keď Athena nešťastnou náhodou zomrie, June neváha, ukradne Athenin rukopis a rozhodne sa odliať si z Atheninho úspechu trochu aj pre seba. Tým sa však rozbehne kolotoč problémov, do ktorých sa June zamotáva čoraz viac. Vyzerá to totiž tak, že Athenin duch ju bude prenasledovať až do konca života. 

Už dlhšie sa mi nestalo, že by som knihu zhltla takýmto spôsobom. Autorka je neuveriteľne talentovaná - a keď ma o tom presvedčila v jej najslabšie hodnotenej knihe, už sa neviem dočkať jej zvyšných diel. V Yellowface dokázala pokryť na pomerne malom počte strán veľmi širokú problematiku politickej korektnosti, rasizmu, cancel culture, plagiátorstva a mnohých ďalších. Výborne zvládnutá bola aj psychológia postáv, ich častokrát veľmi pomýlené uvažovanie a klamanie samých seba. Napriek širokému záberu si to ale autorka dokázala ustrážiť tak, aby ste na jednej strane neboli zahltení, ale aby ste na strane druhej ani nemali pocit, že vám v príbehu niečo chýbalo. 

Nebudem prezrádzať viac, jednoducho sa presvedčte sami, aká dobrá táto kniha je. Veľmi ju odporúčam, v podstate asi každému, keďže každý si tam nájde to svoje, či už ste fanúšikmi thrilleru, literárnej fikcie, satiry, spoločenského alebo psychologického románu. Ak máte náladu na niečo kvalitné, ale zároveň zábavné a nie náročné na čítanie, niečo, o čom môžete debatovať vo svojom book clube, Yellowface je dokonalá voľba. 

Jediné, čo by som knihe, konkrétne jej slovenskému vydaniu vytkla, je jej formát. Príde mi ako škoda, že pre takú skvelú knihu Lindeni nezvolilo inú väzbu. Som rada, že zachovali pôvodnú obálku aj názov, ale kniha vyzerá pomerne nedorobene a obávam sa, že na poličkách kníhkupectiev, medzi množstvom nádherných obálok, oriezok a väzieb, zanikne.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu.

Vražedná temnota (Recenzia)

Autor: Lisa Regan

Originálny názov: Cold Heart Creek

Vydavateľstvo: Grada/Cosmopolis 2024

Séria: Detective Josie Quinn

Diel:  7/21

Počet strán: 360

Žáner:  detektívka

Moje hodnotenie knihy: 4*/5*

Moje hodnotenie obálky: 2*/5*

Anotácia:

Keď strážca parku nájde v lese telá Valerie a Tylera Yatesovcov, detektívka Josie Quinnová tuší, že ide o čosi viac ako len náhod - nú otravu. Pitva jej dá za pravdu – Valerie niekto po smrti zastrčil do hrdla prívesok. Pri prehľadávaní okolia objaví Josiin tím tretí spacák, čo naznaču - je, že v tú noc mohol byť pri ohni ešte niekto. Bola to tretia obeť alebo podozrivý? Mohla to byť žena, ktorá krátko nato vybehla z lesa priamo pod kolesá Josiinho auta? Indície vedú Josie na miesta skryté hlboko v lese – do prepletených jaskýň a na statok mimo civilizácie, kde sa ľudia chodia skrývať a kde nájdu mladé dievča s vydesenými očami a obviazanými zápästiami, ktoré vie viac, ako hovorí. Na druhý deň ho však nájdu mŕtve a s rovnakým príveskom... Josie musí zistiť význam smrteľnej ozdoby a chytiť zvráteného vraha skôr, ako príde o život ďalší nevinný človek. Alebo je už príliš neskoro a všetko pohltí temnota?

***

Máme tu siedmy diel nekonečnej detektívnej série s vyšetrovateľkou Josie Quinnovou a jej partnerom, či už v pracovnom alebo aj osobnom živote, Noahom. Vôbec sa nedivím, že má u čitateľov také pozitívne ohlasy a je taká obľúbená. Lisa Regan píše tak, že ak knihu rozčítate, musíte sa čo najskôr dostať na koniec. Každý jej príbeh rýchlo odsýpa a nemáte problém ho prečítať na posedenie a to je pre mňa pri detektívkach veľké pozitívum, pretože mám celý prípad pekne ucelený a nestrácam sa v ňom. 

Lisa Regan doteraz veľmi rada písala o prípadoch, ktoré sa priamo týkali hlavných postáv. Tento ide v podstate mimo ne, ale počas vyšetrovania a najmä v jeho závere si Josie vďaka nemu opäť rieši aj svoje súkromie a krivdy z minulosti. Noah stojí vždy pri nej a čo najviac sa jej snaží pomôcť. Na mňa je trochu presladený, ale romantickým čitateľkám bude určite veľmi sympatický. 

Tento prípad ma bavil najmä vďaka pochmúrnej atmosfére hlboko v lese, tajomným jaskyniam a divným ľuďom žijúcich mimo civilizáciu. Tieto sektárske spoločenstvá pre mňa vždy signalizujú nejaký problém a ani tu neboli výnimkou. Autorka prepojila viaceré linky a prípady, pri ktorých sme spoznávali stále viac ľudí, ktorí boli nejako poprepájaní a prípad sa stále viac zamotával. 

Knihu z tejto série si vždy rada prečítam aj napriek tomu, že k niektorým veciam mám výhrady. Josie a Noah nepatria k mojím obľúbeným hlavným protagonistom z detektívnych sérií, ich správanie mi niekedy nie je úplne po chuti. Takisto aj neustále prepájanie prípadov so súkromím sa po čase zunuje. Stále je to ale kniha, ktorá dokáže vytrhnúť aj z čítacej krízy, pretože odsýpa neuveriteľne rýchlo a číta sa fakt dobre. Takže keď si nie som istá, či sa mi chce vôbec čítať a čo sa mi vlastne chce čítať, táto séria je taká overená istota :)

      Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Grada.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Nájdem ten kľúč (Recenzia)

Autor: Alex Ahndoril

Originálny názov: Jag kommer att hitta nyckeln

Vydavateľstvo: Ikar 2024
Séria: Nyckelserien 
Diel: 1/2
Počet strán: 288
Žáner: detektívka

Moje hodnotenie knihy: 4,5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 2*/5*


Anotácia:

Záhadná vražda, neznámy páchateľ, šesť podozrivých

Súkromná detektívka Julia Starková dostane nečakanú návštevu. Jej služby vyhľadá jeden z majiteľov úspešnej rodinnej firmy. Deň predtým sa u nich na statku vo Västernorrlande konalo valné zhromaždenie spojené s večerou. Ráno našiel vo svojom telefóne fotografiu zviazaného zakrvaveného muža s vrecom na hlave. Pre výpadky pamäti spôsobené alkoholom si nedokáže spomenúť, odkiaľ fotka pochádza a či je vinníkom on alebo niekto iný. Skôr než sa do prípadu zapojí polícia, najme si Juliu, aby zistila pravdu.

Julia požiada o pomoc svojho exmanžela Sidneyho Mendelsona z norrmalmskej polície a v kútiku duše dúfa, že sa dajú znova dokopy. Spoločne vyrazia do lesov na prepychový statok, kde spoznávajú aj ostatných členov rodiny. Čím dlhšie pátrajú, tým je hádanka zamotanejšia. Julia sa musí spoľahnúť na svoj inštinkt, pozorovacie schopnosti a logiku, aby objavila kľúč k záhade.

***

Nerozumiem, prečo má táto kniha také nízke hodnotenia. Teda vlastne, keď tak nad tým uvažujem, možno aj rozumiem. Alex Ahndoril je pseudonym švédskeho spisovateľského dua - Lars Kepler - ktorého milujú u nás tisíce čitateľov. Švédske krimi je niečo, čomu som zatiaľ neprišla na chuť a viem, že veľa milovníkov tohto žánru zasa nemusí takú tú klasickú anglickú detektívku. A preto sa zrejme autori rozhodli písať pod novým menom, keďže úplne menia štýl písania, aby si čitateľ mohol vybrať to, čo mu naozaj sedí. A tu to mnohí zrejme podcenili.

Trochu som sa obávala, či naozaj dostanem to, čo kniha sľubuje. Či autori nebudú mať tendenciu písať stále v duchu severskej krimi. Po dočítaní ale musím povedať, že som sa našťastie bála zbytočne a toto je príbeh na štýl Agathy Christie (toto prirovnanie nemám rada, ale tu vážne sedí), ktorý milujem. 

Je to krátky príbeh bez zbytočných opisov, preto hneď ideme na to, o čo v príbehu ide. Bohatí spolumajiteľ rodinného impéria nájde v mobile kompromitujúce fotografie, ktoré naznačujú, že sa zrejme v jeho sídle stala vražda. Preto neváha a rozhodne sa hneď osloviť súkromnú detektívku Juliu Starkovú, aby prišla na to, čo sa stalo, keďže on, pod vplyvom alkoholu, si nič nepamätá. 

Zábavné, rýchle čítanie, ktoré je situované do bohatej rodiny v krásnom sídle, kde je podozrivý takmer každý, keďže ide o majetok a peniaze. Tak to už jednoducho býva, že keď sú v hre peniaze, človek nepozná rodinu 😀 Autori vytvorili zaujímavé postavy, najmä Julia bola sympatická, s trochou tajomstiev a snahou získať bývalého manžela, ktorý jej v tejto práci prišiel pomôcť. 

Uzavretí okruh podozrivých, sympatická vyšetrovateľka, dobrý spád a dobré prostredie príbehu zabezpečili, že som knihu prečítala na jedno otvorenie a som nanajvýš spokojná. Jediné malé vytknutie je fakt, že bolo trochu divné, keď sa na scéne neobjavila polícia ani po nájdení mŕtvoly a súkromné očká tak mali stále dostatok priestoru na vlastné šetrenie. Ale to je zanedbateľný fakt, s ktorým veselo žijem ďalej a teším sa na druhý diel. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť tu.