Autor: Robin BridgesOriginálny názov: The Gathering Storm
Vydavateľstvo: Levné knihy 2012
Séria: Kateřina
Diel: 1.
Počet strán: 344
Žáner: Young Adult, historická, paranormálna
Moje hodnotenie obálky: 3/5
Moje hodnotenie knihy: 3,75/5
Anotácia: Píše se rok 1888 a v Petrohradu pomalu začíná plesová sezóna. Do společnosti je uvedena Kateřina Alexandrovna, mladá vévodkyně z Oldenburku, kterou od malička pronásleduje temné prokletí. Marně doufá, že se jí ho před carským dvorem podaří ukrýt. Aniž by sama chtěla, stává se nakonec strůjcem bouře, ke které se nad Petrohradem schyluje už léta - od doby, kdy se carský dvůr rozdělil na dva nesmiřitelné tábory černé a bílé magie... Podaří se Kateřině ochránit cara a své blízké? A nezradí přitom vlastní srdce?
Najskôr k obálke. Česká obálka sa mi páči a hodí sa ku knihe, ale pôvodná obálka sa mi páči oveľa viac. Je viac ruská a taká tajomná. A úprimne si nemyslím, že v Petrohrade v roku 1888 používali karmínový lak na nechty.
A teraz k samotnej knihe. Tá ma zaujala hlavne tým, že je historická a zároveň je v nej dostatok nadprirodzena. Nové bolo pre mňa aj prostredie Ruska, ktoré sa mi veľmi páčilo - Petrohrad je krásne mesto. Páčila sa mi aj hlavná hrdinka a opäť nové bytosti v paranormálnom svete (teda aspoň ja som sa ešte s nekromantiou v inej knihe nestretla). Celkovo knihu hodnotím ako dobrú, originálnu a čitateľnú, ale...!
Po prvé - dlho mi trvalo kým som sa ako-tak zorientovala v postavách. Ruské mená neboli až také zlé, ale oslovenia titulom (vévodkyně, velkovévodkyně, kněžna, velkokněžna...) mi robili dosť veľký problém, všetky sa mi plietli a bez použitia mena som v nich mala obrovský zmätok.
Po druhé - celkom som nepochopila rozdeleniu cárskeho dvora. Takmer všetci patrili buď k Bielemu alebo Čiernemu dvoru (rozdelenie podľa druhu mágie) a takmer všetci mali nejaké schopnosti / boli nejakou nadprirodzenou bytosťou. Avšak, keď Kateřina prejavila svoju schopnosť (nekromantiu) a tým zachránila následníka ruského trónu pred použitím kúzla, všetci boli zhrození a Kateřinu odsudzovali. Skrátka, každý o mágii vedel, často sa schádzali na seansách, atď., ale nahlas o tom nikto nehovoril a všetci sa tvárili, že žiadna mágia neexistuje. Takže som nevedela, či tam mágiu považujú za dobrú alebo zlú.
A po tretie, do polovice knihy sa vlastne nič neudialo. Ani som netušila, o čo vlastne pôjde. Za to v druhej polke bol dej zhustený a až neprehľadný.
Nedá mi nespomenúť niekoľko postáv. Kateřinina matka bola typickým prototypom matky tej doby. Išlo jej iba o to, aby sa Kateřina dobre vydala. Vôbec jej neprekážalo vydať svoju dcéru za čiernohorského krvilačného upíra, stačilo, že má titul a bohatstvo.
Banda Čiernohorcov bola stelesnením zla a vždy sa objavila v tej najnevhodnejšej chvíli, akú si mohla vybrať. A už vôbec sa mi nepáčilo, ako manipulovali s Kateřinou.
Samozrejme, že sa tu objavila veľmi príjemná postava, ktorá sa síce vyskytovala veľmi málo, ale keď už prišla na scénu, vždy to stálo za to. Bol to Georgij, veľkoknieža v Rusku, brat následníka trónu. Bol krásny a inteligentný, takže sa niet čomu čudovať, že sa Kateřina do neho zaľúbila...
Napriek všetkému, čo som knihe vytkla, sa mi kniha veľmi páčila a som zvedavá na pokračovanie, pretože koniec knihy bol veľmi otvorený.
Ja hodnotím knihu na:
A teraz k samotnej knihe. Tá ma zaujala hlavne tým, že je historická a zároveň je v nej dostatok nadprirodzena. Nové bolo pre mňa aj prostredie Ruska, ktoré sa mi veľmi páčilo - Petrohrad je krásne mesto. Páčila sa mi aj hlavná hrdinka a opäť nové bytosti v paranormálnom svete (teda aspoň ja som sa ešte s nekromantiou v inej knihe nestretla). Celkovo knihu hodnotím ako dobrú, originálnu a čitateľnú, ale...!Po prvé - dlho mi trvalo kým som sa ako-tak zorientovala v postavách. Ruské mená neboli až také zlé, ale oslovenia titulom (vévodkyně, velkovévodkyně, kněžna, velkokněžna...) mi robili dosť veľký problém, všetky sa mi plietli a bez použitia mena som v nich mala obrovský zmätok.
Po druhé - celkom som nepochopila rozdeleniu cárskeho dvora. Takmer všetci patrili buď k Bielemu alebo Čiernemu dvoru (rozdelenie podľa druhu mágie) a takmer všetci mali nejaké schopnosti / boli nejakou nadprirodzenou bytosťou. Avšak, keď Kateřina prejavila svoju schopnosť (nekromantiu) a tým zachránila následníka ruského trónu pred použitím kúzla, všetci boli zhrození a Kateřinu odsudzovali. Skrátka, každý o mágii vedel, často sa schádzali na seansách, atď., ale nahlas o tom nikto nehovoril a všetci sa tvárili, že žiadna mágia neexistuje. Takže som nevedela, či tam mágiu považujú za dobrú alebo zlú.
A po tretie, do polovice knihy sa vlastne nič neudialo. Ani som netušila, o čo vlastne pôjde. Za to v druhej polke bol dej zhustený a až neprehľadný.
Nedá mi nespomenúť niekoľko postáv. Kateřinina matka bola typickým prototypom matky tej doby. Išlo jej iba o to, aby sa Kateřina dobre vydala. Vôbec jej neprekážalo vydať svoju dcéru za čiernohorského krvilačného upíra, stačilo, že má titul a bohatstvo.
Banda Čiernohorcov bola stelesnením zla a vždy sa objavila v tej najnevhodnejšej chvíli, akú si mohla vybrať. A už vôbec sa mi nepáčilo, ako manipulovali s Kateřinou.
Samozrejme, že sa tu objavila veľmi príjemná postava, ktorá sa síce vyskytovala veľmi málo, ale keď už prišla na scénu, vždy to stálo za to. Bol to Georgij, veľkoknieža v Rusku, brat následníka trónu. Bol krásny a inteligentný, takže sa niet čomu čudovať, že sa Kateřina do neho zaľúbila...
Napriek všetkému, čo som knihe vytkla, sa mi kniha veľmi páčila a som zvedavá na pokračovanie, pretože koniec knihy bol veľmi otvorený.
Ja hodnotím knihu na:
Ellie
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára