Samotári (Recenzia)

Autor: Lex Thomas
Originálny názov: Quarantine: The Loners
Vydavateľstvo: Fortuna Libri Teen 2013
Séria: Karanténa
Diel: 1/2
Počet strán: 384
Žáner: YA
Moje hodnotenie obálky: 3/5
Moje hodnotenie knihy: 1,5/5

Anotácia:

Bol to len ďalší obyčajný deň na McKinleyho strednej škole – kým školou neotriasol obrovský výbuch. Keď sa samotár David Thorpe pokúsil pomôcť svojmu učiteľovi angličtiny, ten mu umrel priamo pred očami. A to bol iba začiatok. 

McKinleyho stredná škola sa zmenila na najhoršiu nočnú moru. Všetci študenti sú nainfikovaní vírusom, ktorá je smrteľný pre dospelých. Škola je v karanténe pod dohľadom armády. Všetci učitelia sú mŕtvi. Z nevinných skupiniek študentov sa vytvorili násilné gangy. Bez gangu nikto nemá nádej na prežitie. David nemá svoj gang. Má len mladšieho brata Willa a sním stojí proti celej škole. 

V tomto desivo temnom a vzrušujúcom románe Lex Thomas privádza čitateľov do školy, kde decká nebojujú o popularitu. Tvrdo bojujú, aby prežili.

***

Na Karanténu som sa tešila. Prinajmenšom som bola veľmi zvedavá, keďže je prirovnávaná k Hrám o život. A teraz sa pýtam prečo?! Okrem toho, že to bola viac - menej vyvražďovačka, v čom sa podobala na Hry? Ani nápad, ktorý nebol najhorší, sa absolútne nechytal.

Väčšinou, keď ma kniha príliš nebaví, páči sa mi na nej minimálne jedna vec. Na tejto sa mi páčilo akurát to, že sa čítala rýchlo. Nebývam voči knihám veľmi kritická, pretože skoro v každej sa nájde niečo dobré. Bohužiaľ, teraz nemám pocit, že by bolo čo chváliť

Po prvé celá kniha bola až príliš nereálna. Ja viem, že všetky knihy, ktoré sú teraz veľmi obľúbené, sú nereálne (všetky dystópie, fantazy, atď...). Ale tam je svet proste vymyslený. Buď je to z budúcnosti - tam majú ľudia úplne iný život, alebo fantazy, ktoré je vymyslené úplne. Tu bol príbeh zasadený do normálneho, terajšieho života, do normálnej strednej školy. Rozšírenie smrteľného vírusu pre dospelých,  karanténa školy, tieto nápady boli fajn. Je to niečo nové v knihách, niečo, čo tu ešte nebolo. Ale čo je najviac nepravdepodobné je to, že za celý čas, čo tam boli zavretý, sa rodičia o nich nezaujímali a neskúšali im pomôcť. Viete si predstaviť, že na rok ste zavretý v škole a o vás sa rodičia, známi, skrátka nikto nezaujíma a nikto sa vám nesnaží pomôcť? Kniha sa nemôže vyhovoriť ani na to, že to tí rodičia a verejnosť mali zakázané, pretože to tam nikde napísané nebolo. Keď už, tak mal byť príbeh podľa mňa zasadený do úplne inej doby a prostredia, pretože takto to nebolo ani také, ani také.

Ďalšou vecou sú postavy. Ešte som asi nečítala knihu, kde by som nemala rada aspoň jednu postavu. No, všetko je raz po prvýkrát a ja som práve takú knihu prečítala. S hlúpejšími hlavnými postavami som sa ešte nestretla a o vedľajších ani nevravím. Na jednej strane sa všetci správali ako dospelí, čomu by som aj chápala, keďže všetci dospelí zomreli a oni ostali odkázaní sami na seba. Ale na druhej strane (z väčšej časti) sa správali ako nedorastené decká, naviac s veľmi "zvláštnym" slovníkom.

Spôsob, akým sa decká v karanténe rozprávali mi pripomínal paródiu na teenagerské rozhovory. Kniha bola prepchatá fakt hlúpymi dialógmi medzi postavami. Neviem, či bežne používame medzi sebou napr. spojenie smrdíš ako opičia riť. Tu mi ostáva len hádať, či komickosť celej knihy je spôsobená prekladom (čo si nemyslím), alebo je to naozaj napísané "prudko moderným, teenagerským a vtipným" štýlom. V každom prípade mne tento štýl písania nesadol. 

Aby som stále len nekritizovala, uznávam, že pár strán (asi 50) v strede ma celkom bavilo. Konkrétne sa tam   nedialo nič zaujímavé, asi som sa len lepšie začítala. Mohla by som povedať, že kniha je určená pre mladších čitateľov, ale ani to sa mi nezdá, keďže celá vyznievala dosť vulgárne.

V každom prípade nikoho od nej neodrádzam, myslím, že sa zapáči viacerým ľuďom, ale ja už po nej asi nikdy viac nesiahnem a dobre si rozmyslím, či si prečítam pokračovanie. Najväčším pozitívom bolo, že som knihu prečítala naozaj rýchlo, pretože na druhý deň by som ju už asi neotvorila. 

S prižmúrenými očami by som možno dala aj 2 hviezdičky, ale čím viac času prešlo, tým mi to pripadá ako stále väčšia väčšia blbosť. Takže nakoniec:

Ellie