O dievčatku, ktoré prehltlo oblak veľký ako Eiffelova veža (Recenzia)

Autor: Romain Puértolas
Originálny názov: La petite fille qui avait avalé un nuage grand comme la tour Eiffel
Vydavateľstvo: Fortuna Libri 2015
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 240
Žáner: contemporary
Moje hodnotenie obálky: 5/5


Anotácia:

Ak sa pre Romaina Puértolasa všetko začalo dlhým, úspešným putovaním skrine s jeho Fakírom, teraz pokračuje strhujúcou fantáziou o lietaní neobyčajného dievčaťa Providencie Dupoisovej – ranostajky, kráľovnej jemného čuchu so šiestimi prstami na pravej nohe, povolaním poštárky s inštinktom matky. Opäť jedinečný, nezabudnuteľný a dojímavý príbeh obyčajných ľudí, ktorí zažívajú neobyčajné veci. 

Výbuch islandskej sopky skrížil plány mladej ženy, ktorá zostala trčať na letisku a nemôže odletieť do Maroka za svojou adoptívnou chorou dcérkou Zaherou, dievčatkom s pľúcami napadnutými nevyliečiteľnou chorobou. Bezmocná Providencia má pred očami svoju maličkú, s ktorou sa náhodou zoznámila počas svojej hospitalizácie v Maroku. Musí sa k nej dostať ešte v ten deň, za každú cenu, lebo jej to sľúbila. Znenazdajky natrafí na génia, Majstra 90, zvaného aj Hu, ktorý tvrdí, že vzlietnuť môže každý – stačí roztiahnuť ruky, sústrediť sa a intenzívne chcieť.

A naozaj. Providencia vzlietne a letí – smer Maroko! Ale čo ak je to v podstate len prelud, voňavá rozprávka, snívanie vo výškach? Ktovie. „Svet je dieťa, ktoré chce letieť prv, než vie chodiť,“ šepol nám umelec. Nuž teda poďme, snívajme, lietajme, snívajme, že lietame. Čítajme.

***

Knihy, ktoré majú dlhé, komplikované názvy ma vždy zaujmú. Konkrétne táto ma zaujala aj nádhernou obálkou, ktorá je opäť absolútne skvelá, skoro ako každá od Fortuny. Keďže táto kniha nie je až taká známa, nevedela som, či do nej investovať alebo nie, tak som si ju najskôr požičala z knižnice a skúsila ju prečítať. A rozhodne ma nesklamala. 

Príbeh je o Providencii, francúzskej poštárke, ktorá na svojej dovolenke v Maroku stretne malé dievčatko, ktoré trpí nevyliečiteľnou chorobou. Absolútne si ju zamiluje a keďže nemôže mať vlastné deti, rozhodne sa urobiť všetko pre to, aby si malú Zaheru adoptovala a doviedla domov, kde jej môžu poskytnúť lepšiu zdravotnú starostlivosť. A keď je konečne všetko pripravené a ona má už len nasadnúť do lietadla a ísť si po Zaheru, plány jej skríži výbuch islandskej sopky, kvôli ktorému rušia všetky lety. Providencia sa s tým však nehodlá zmieriť a rozhodne sa do Maroka dostať akýmkoľvek spôsobom. Aj keby sa má kvôli tomu naučiť lietať...

Pred tým než som si o knihe čokoľvek prečítala, som čakala, že to bude také odľahčené, zábavné čítanie na jedno popoludnie, možno trochu magicko-realistické. Po pár prečítaných stránkach mi ale bolo jasné,  že to pravdepdobne až také ľahké a zábavné nebude, práve naopak, že to bude smutné.  A nakoniec som dostala jeden neuveriteľný príbeh, ktorý je síce totálne nepravdepodobný, ale zároveň kruto reálny. Je to príbeh o neobyčajnej sile a odhodlaní jednej ženy a jedného dievčatka.

Knihu som zvládla prečítať za pol dňa. Nielen pre to, že je dosť tenká, ale hlavne pre to, že som sa od nej nedokázala odtrhnúť. Stalo sa v nej množstvo udalostí a hlavná hrdinka sa stretla s mnohými postavami, ktoré perfektne dopĺňali celý príbeh. Celý dej je naozaj tak absurdný, že v konečnom dôsledku nad tým ani nerozmýšľate, beriete to tak ako to je a ani vám to nepríde zvláštne. Skrátka len čítate ďalej, až kým sa nedostanete na koniec, kde vás čaká totálny zvrat, pri ktorom všetko do seba zapadne, ale ktorý rozhodne nebudete čakať. Teda aspoň mňa absolútne prekvapil a ostala som z neho vykoľajená. 

O dievčatku, ktoré prehltlo oblak veľký ako Eiffelova veža si rozhodne zaslúži viac pozornosti. Myslím, že to je skvelá kniha, ktorá má potenciál na to, aby zaujala množstvo ľudí. Možno, keby na to dajú nálepku svetového bestsellera (na rozdiel od niektorých kníh, ktoré si to absolútne nezaslúžia) a spravia tomu trošku reklamu, malo by to minimálne taký úspech ako Storočný starček.  Aj keď je pravda, že by som ju možno s odstupom času nehodnotila piatimi hviezdičkami, po dočítaní som to tak skrátka cítila. A myslím, že keby si ju niekedy prečítam znova, svoje rozhodnutie by som nezmenila. Rozhodne odporúčam! A ja sa určite chystám aj na ďalšiu autorovu knihu (myslím, že to bola jeho prvá kniha) - Neobyčajné putovanie fakíra uviaznutého v skrini z IKEA.

Moje hodnotenie: 

Ellie