Tady končí svět (Recenzia)

Autor: Amy Zhang
Originálny názov: This Is Where the World Ends
Vydavateľstvo: CooBoo 2017
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 248
Žáner:  contemporary
Moje hodnotenie obálky: 4/5

Anotácia:

Janie a Micah, Micah a Janie. Tak to bylo už od základní školy, kdy se Janie přistěhovala do domku vedle Micaha a stala se z nich nerozlučná dvojice. Janie tvrdí, že Micah je všechno, co ona není. Micah je stydlivý, ona společenská. Micah miluje hudbu, ona výtvarné umění. 

A jejich přátelství je perfektní – až na jediný háček, nikdo se o něm nesmí dozvědět. Jednoho dne se ale Janie ztratí a Micah začne pochybovat o všem, co si o své nejlepší kamarádce myslel. Jaká byla doopravdy? A proč zmizela?

***

Po dočítaní tejto knihy sa sama seba pýtam: „Ako sa ti páčila?“ Spontánne odpovedať ale neviem. Myšlienky mi však stále k nej utekajú, rozmýšľam nad ňou a mnohé citáty z nej by som si najradšej vyznačila zvýrazňovačom, lebo sa mi naozaj veľmi páčili. A tak pomaly prichádzam na odpoveď, že „Áno! Toto sú dôkazy, že sa mi musela páčiť.“ Aj keď, sú tu aj nejaké ...ALE...

Kniha má anotáciu, ale akoby ju ani nemala. Napriek tomu, že v podstate nič z knihy a o knihe neprezradí, nalákala ma na ňu. Avšak spravila som si o nej úplne zlý a chybný obraz. Čakala som, že to bude pohodové rozprávanie o tom, ako si dvaja mladí ľudia myslia, že patria k sebe, ale jednoducho počas dospievania zistia, že to tak vôbec nie je. Nejakú ústrednú myšlienku som ani nečakala. Veď mnohé knihy sú skvelé napriek tomu, že sú v podstate o ničom.

„Jestli na světě existuje jeden člověk, s kterým bys měl být, tak na světě musí existovat taky člověk, s kterým bys být neměl. Tedy, takových je spousta. Ale jeden člověk zvlášť.“

(str. 55)

Z deja veľa písať nechcem, lebo by sa mi ľahko mohlo stať, že prezradím zbytočne veľa. Avšak niečo musím. Bez toho by sa táto recenzia nedala napísať. Janie a Micah sú najlepší priatelia, ale vedia to len oni dvaja. Janie je obľúbená, krásna, ale vo svojom vnútri nepokojná, plná myšlienok, ktoré je zbytočné púšťať von, lebo by ich aj tak nikto nepochopil. Je to snílko, ktorý vie, ako by mal svet vyzerať, ale zároveň prichádza na to, že nikdy nebude možné ho zmeniť. Miestami mi išla pekne na nervy, ale inokedy mi jej bolo až ľúto. Bola dosť sebecká a na nikoho nebrala ohľad. Na Micaha už vôbec nie. 

Micah je chalan, ktorý nemá veľa priateľov, nie je veľmi obľúbený a miluje Janie asi už odmalička. Láska je síce fajn, ale nie slepá láska. Je pravda, že mi bol sympatickejší než Janie, ale na môj vkus príliš pasívny. Pred problémami radšej zatváral oči a ľutoval sa. Nevidel pravdu, lebo ju vidieť nechcel a žil radšej v sebaklame. 

Čo sa mi na knihe najviac páčilo bol štýl, akým bola napísaná. Jednoduchý, ale skrýval v sebe úžasné myšlienky. Či už na svet ako taký, na dospievanie, na lásku, na priateľstvo. Kniha mi zo začiatku veľmi pripomínala Papierové mestá od Johna Greena, ale Tady končí svět sa mi páčila oveľa viac. Postupne sa dej začal uberať smerom, ktorý som v tejto knihe nečakala a dosť ma tento vývoj udalostí prekvapil. Možno preto, som z knihy mierne zmätená, lebo som vôbec nedokázala uhádnuť o čom vlastne bude (pravdepodobne by to bolo inak, ak by som si pozorne prezrela celú obálku!). A skrátka toto som nečakala. 

Čo mi na knihe vadilo, bola stála prítomnosť alkoholu. Postavy chodili na strednú, blížila sa im 18-nástka, takže pravdepodobne je to tak „normálne“, a áno, mal tu alkohol svoje miesto, ale už ho tam bolo vážne priveľa. Tým, ktorý sú momentálne v takom veku a chcú niekam patriť a zapadnúť, to bude pravdepodobne pripadať prirodzené. Ja už mám však tieto časy za sebou, tak sa neviem do postáv tak vcítiť :D

„Zázraky nepatří do pohádek. Zázraky patří zoufalým, protože jen zoufalí věří v nesmysly.“

(str. 168)

Po dlhšom uvažovaní dávam knihe nakoniec 4****. Dôvody sú viaceré. Z podobného žánru som veľa kníh nečítala, takže nemám s čím zrovnávať. Snáď len, ako som už spomínla, s Greenovými Papierovými mestami, ktoré boli pre mňa úplne priemerné a Tady končí svět sa mi páčilo o dosť viac. Kniha sa čítala dobre, bavila ma, prekvapila ma a až na prílišné dramatizovanie niektorých vecí jej nemám čo vytknúť. A aby som nezabudla. Kniha je nádherne spracovaná. Má krásnu nielen obálku, ale vo vnútri medzi kapitolami sú vložené Janiene denníkové zápisky, ktoré sú vždy pokreslené a ozdobené. 

A aké ponaučenie si z knihy odnášam? Že na niektoré veci je častokrát príliš neskoro. Hlavne na tie, ktoré sa týkajú lásky.

Moje hodnotenie:

 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Ellie