Stránky

nedeľa 14. októbra 2018

Hnev, čo si zasial (Recenzia)

Autor: Angie Thomas
Originálny názov: The Hate U Give
Vydavateľstvo: CooBoo 2018
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 368
Žáner:  YA román
Moje hodnotenie obálky: 1/5

Anotácia:
"Svetový bestseller inšpirovaný skutočnou udalosťou."
Starr žije v dvoch svetoch: býva v chudobnej černošskej štvrti a navštevuje snobskú strednú školu na predmestí. Jeden večer sa stane svedkyňou streľby, pri ktorej policajt pripraví o život jej najlepšieho priateľa z detstva Khalila. Jeho smrť zakrátko upúta pozornosť celoštátnych médií. Keď sa ukáže, že polícia nemá záujem prípad vyriešiť, ulice zaplnia demonštranti a černošská štvrť sa zmení na vojnovú zónu. Všetkých zaujíma, čo sa v osudný večer skutočne stalo. Odpoveď pozná iba Starr.

***

Napísať recenziu na túto knihu je pre mňa celkom ťažká úloha. Zožala veľké úspechy u čitateľov v zahraničí, je vysoko hodnotená na Goodreads, kde sa stala aj víťazom v kategórií "Debut Goodreads Author" za rok 2017 a ja mám napriek tomu po jej dočítaní zmiešané pocity a všeobecné absolútne nadšenie z knihy nezdieľam. Teda zdieľam, ale len čiastočne, s výhradami. 

Starr sa ocitla v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Viezla sa domov so svojím dlhoročným kamarátom Khalilom. Vzhľadom na to, že ústrednou myšlienkou románu je rasizmus, treba zdôrazniť, že obidvaja boli černosi. Cestou ich zastavila polícia a Khalil aj Starr mali hneď od začiatku pocit, že policajt - beloch, používa neprimerané postupy, už len preto, že sú čierni. Situácia vyvrcholila až v zastrelenie Khalila a Starr sa otrasená ocitá vo víre udalostí, ktoré sa následne spustili. 

Starrina rodina nemusí žiť v ghette. Majú prostriedky na to, aby sa presťahovali, ale v tom nevidia riešenie. Útekom k žiadnej pozitívnej zmene v ghette nedôjde. Preto zostávajú a pomáhajú, ako sa len dá. Veľmi sa mi páči, ako autorka ich rodinu vykreslila. Vždy držia spolu, bojujú za seba a môžu sa na seba spoľahnúť. Pomáhajú si nielen navzájom, ale sú tu aj pre iných. Aj keď bola Starr v ťažkej situácii, kedy nevedela, či má mlčať alebo sa postaviť celému svetu a vykričať pravdu, že Khalil zomrel neprávom, vždy stáli pri nej. 

Prostredie, v ktorom Starr vyrastala je mi úplne vzdialené, ba až nepredstaviteľné. Výstrely tu nie sú ničím výnimočným, s drogami prichádzajú do styku už malé deti, teritoriálne drogové vojny ohrozujú aj bežných obyvateľov a nikdy sa necítia bezpečne. V dome majú zarytých už pár guliek z bežných prestreliek, ktoré sú na dennodennom programe. Večer sa ľudia boja vyjsť na ulicu, lebo sa ľahko môže stať, že sa už domov nevrátia. 

Kniha je zameraná na viaceré dôležité otázky týkajúce sa rasizmu, policajného utláčania, ghetta, drog a násilia v rozličných podobách. Do podrobností je tu rozobratá psychika a správanie jednotlivých postáv, a motívy ich konania. Zároveň však poukazuje na dôležitosť lásky, priateľstva a hlavne rodiny. Povedala by som, že takáto nálož problémov, či už celej spoločnosti alebo každého jednotlivca je na začínajúcu autorku poriadne sústo. Naložila si veľa a nemôžem povedať, že by to nezvládla, skôr som na pochybách, či som to všetko naraz dokázala nejakým spôsobom spracovať a správne pochopiť. Častokrát som sa prichytila pri tom, že neviem, čo chcela autorka vlastne vyjadriť. Bieli si majú byť rovní s čiernymi? Alebo skrátka farba pleti prináša vždy nejaké rozdiely? Bieli čiernych odpíšu len preto, že majú voči nim predsudky, ale zároveň, keď sa k nim správajú ako k seberovným, čiernym sa to nepáči, pretože oni sú skrátka iní. Vyrastajú v inom prostredí, majú iné zvyky, iný spôsob vyjadrovania, iné záľuby. Možno chcela poukázať na jednoduchú vec, akou je práve tolerancia. Mnohým ľuďom totiž práve tá chýba...

Čítanie mi prinieslo mnohé otázky na premýšľanie, krásne myšlienky, ktoré si nielen ja, ale verím, že aj mnohí iní určite vezmú k srdcu. Verím, že každého čitateľa si kniha získa, ale nie všetkých rovnakým spôsobom. Každému sa zapáči niečo iné, lebo táto kniha toho prináša naozaj veľa. 

Kniha je spracovaná spôsobom, ktorý odporúčam predovšetkým mladým od cca 15 rokov. Či už jazyk alebo aj spomínané záľuby, resp. prostredie postáv (hudba, filmy, basket, stredná škola) sú najbližšie práve mladým ľuďom a pre starších by mohli byť otravné. 

Fakt, že miestami som presne nevedela, čo sa mi autorka snaží povedať, a predovšetkým preklad knihy, mi zážitok z čítania zrejme trochu pokazil. Už pri prvej kapitole som myslela, že to vzdám a ďalej sa neprebojujem. Áno, v knihe sa spomína, že Starr a všetci v ghette rozprávajú slangovo, ale slang je niečo iné, ako to, čo sa nachádza v tomto preklade. Niektoré výrazy mi pripadali skôr ako archaizmy, ktoré používajú nanajvýš naši starí rodičia, ale určite nie mladí 16-roční teenageri. Skladba viet mi znela príšerne najmä, ak išlo o rozhovory medzi postavami v rámci ghetta. Celé to na mňa pôsobí neprirodzene a silene "cool". Preto som nazrela do originálu knihy, ktorý na mňa pôsobil úplne iným dojmom. Iné výrazy, prirodzené a uveriteľné rozhovory, reč, akou asi naozaj dnešná mládež hovorí. Ale nakoľko moja angličtina nie je 100 %-ná, dočítala som knihu po slovensky. Určite by však stálo za to ísť do nej ešte raz, ale v angličtine. Verím, že by vo mne zanechala iný, oveľa lepší dojem.

Chápem však, že je určite ťažké preložiť nespisovný jazyk, akým sa rozpráva v černošskom ghette, do slovenčiny, keďže sa u nás nič podobné nevyskytuje, ale možno by bolo šťastnejším riešením, keby sa kniha preloží "normálne", bez silených fráz, ktoré bežný teenager  v dnešnej dobe určite nepoužíva, aj na úkor toho, že by sa tým pre slovenských čitateľov zotreli jazykové rozdiely medzi spisovnou angličtinou a černošským slangom, ktoré autorka chcela v knihe zdôrazniť, ako jednu z odlišností medzi týmito dvoma skupinami ľudí. 

Moje hodnotenie:
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Ellie

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára