Deň, keď si zmizol (Recenzia)

Autor: John Marrs

Originálny názov: When You Disappeared

Vydavateľstvo: Ikar 2019

Séria: -

Diel:  -

Počet strán: 336

Žáner:  psychothriller

Moje hodnotenie obálky: 1/5

Anotácia:

Chcela vedieť pravdu, ale nakoniec zistí, že by bolo lepšie, keby sa ju nikdy nedozvedela.

Catherinin pokojný život ženy v domácnosti a matky troch malých detí sa rýchlo zmení na nočnú moru. Jej manžel Simon sa jedného dňa stratí. Catherine je presvedčená, že ju neopustil dobrovoľne, a zúfalo ho hľadá. Čoskoro však musí čeliť tvrdej realite a pre finančné problémy takmer príde o zdravie aj strechu nad hlavou.

Simon medzitým vedie bezstarostný život a cestuje po svete. Tajomstvo svojej minulosti je odhodlaný strážiť za každú cenu, aj keby to znamenalo uchýliť sa k podvodom a násiliu.

Ale prečo odišiel?

Catherine dostane na túto otázku odpoveď až po dlhých dvadsiatich piatich rokoch, keď sa stratený manžel zrazu objaví na jej prahu. Počas ich posledného búrlivého stretnutia vyjdú najavo tajomstvá, klamstvá a nedorozumenia, ktoré ich pred rokmi od seba odtrhli a poznačili životy nielen im, ale aj ich deťom.

***

Pre mňa neveľmi lákavú obálku kompenzuje zaujímavá a tajomná anotácia. Mám rada príbehy s nevyriešenými tajomstvami z minulosti a postupné odhaľovanie pravdy. V knihe sa striedajú kapitoly z pred dvadsiatich piatich rokov z pohľadu hlavného hrdinu Simona s kapitolami, ktoré zobrazujú Catherinin život. Na konci každej je krátky úsek zo súčasnosti, kde sa už Simon s Catherine opäť stretli a Simon vysvetľuje, čo všetko je za jeho zmiznutím, kde a ako prežil toľko rokov a prečo sa vrátil. 

Okrem tejto základnej príbehovej linky nám autor ponúka aj Simonove spomienky z detstva a čitateľovi tak predostiera otázku, či je zlo vrodené a jednoducho je v človeku už od narodenia, alebo je výchova hlavným faktorom formovania ľudskej osobnosti. 

Len veľmi ojedinele narazím na knihu, kde by mi bol hlavný hrdina tak veľmi nesympatický ako tu. Simon mi od prvej strany išiel na nervy. Jeho ľutovanie, podozrievanie a detinské správanie by si zaslúžilo poriadny preplesk a aj keď som si počas celého čítania nebola celkom istá, či aj Catherine nenesie časť viny na tom, ako sa Simon správal, ľutovala som ju. Výborne vykreslená ľudská sebeckosť a bezohľadnosť. 

Catherine naopak, zo začiatku možno trochu rozmaznaná manželka, vyzrela v ženu, ktorá sa ale nenechala zničiť ani nepríjemnými a neopodstatnenými obvineniami. Aj keď bola miestami zúfalá, nevzdávala sa a znovu sa dokázala postaviť na nohy. Či už si to potrebovala dokázať sama pred sebou alebo to robila pre svoje deti. 

Niektoré pasáže knihy mali veľmi stiesnenú atmosféru a doslova na vás dýcha zúfalstvo z každej strany. Inde na vás čaká úplne narušené zmýšľanie jedinca a nevyrovnaný vzťah samého pred sebou. Ku koncu, keď sa odkrývalo z minulosti stále viac a viac, doslova do vás preniknú dôsledky ťažkých chorôb a na čitateľa to môže pôsobiť až depresívne. 

Deň, keď si zmizol je výbornou ukážkou toho, aká dôležitá je komunikácia a dôvera vo vzťahu. Tu však prevládajú staré krivdy, nedorozumenia a pochybnosti. Miestami poriadne psycho a naopak inde celkom poučný príbeh, ktorý si svojou uveriteľnosťou získa určite nejedného čitateľa. Aj keď vás možno záverečné odhalenie až tak nešokuje, ja oceňujem, že bolo reálne a celý príbeh bol viac uveriteľný a skutočný. Konečne žiadny pokus o veľký WAU efekt, z ktorého nakoniec autor aj tak nevie vykorčuľovať. Dôstojné ukončenie príbehu dvoch nešťastných ľudí, ktorý mohol prebiehať vlastne úplne inak. 

Moje hodnotenie:

Evie