Stránky

utorok 29. septembra 2020

Zaslepené vojská (Recenzia)

Autor
:
Philip Reeve
Originálny názov: A Darkling Plain
Vydavateľstvo: CooBoo 2020
Séria: Smrteľné stroje
Diel: 4 časť 1 / 4  
Počet strán: 256
Žáner: YA, fantasy, steampunk
Moje hodnotenie obálky: 2/5
Moje hodnotenie knihy: 3/5

Anotácia:
"Štvrtý diel fenomenálnej steampunkovej fantasy série."
Nový vek prosperity a mieru je konečne na dosah. Wren Nathsworthyová s otcom Tomom križujú vzdušné obchodnícke cesty a navštevujú jedno úžasné mesto za druhým. Keď však Tom zazrie povedomú tvár, rozdúcha v sebe iskierku nádeje, že nie je jediný, kto prežil výbuch jeho rodného Londýna. Wren neváha ani na okamih a spolu s ním sa vydáva po horúcej stope. Na svet však číha desivé nebezpečenstvo. Bude znamenať skazu celého ľudstva?

***

Na záverečný diel série Smrteľné stroje som sa veľmi tešila. Nie preto, že by som sa túžila s hlavnými hrdinami už rozlúčiť, ale chcela som, aby to s nimi všetkými dobre skončilo v tom najlepšom a aby som si túto sériu ukončila s dobrým pocitom a s tým, že ju zaradím medzi svoje obľúbené, ku ktorým sa snáď ešte niekedy vrátim. Dosť dlhý čas som žila v presvedčení, že táto séria má 4 diely a toto bude posledný. Aké však bolo moje prekvapenie, keď som si na zadnej stránke knihy pozrela, že záverečný diel sa ešte len chystá....Poviem vám, mala som v tom pekný chaos. Goodreads ani Databáze knih o žiadnom piatom dieli neinformovali a ja som si túto záhadu nevedela vysvetliť. Neviem, či mi niečo ušlo u nášho vydavateľa, ale každopádne mi hneď nenapadlo riešenie a odpoveď som našla až po prečítaní Zaslepených vojsk. 

Vydavateľstvo Albatrosmedia sa rozhodlo tento záverečný štvrtý diel rozdeliť na dve časti. Musím povedať, že z tohto rozhodnutia som veľmi sklamaná, pretože to je podľa môjho názoru absolútne nevhodné. V tejto sérii má každý diel jednu hlavnú zápletku, ktorá sa vždy v danej časti aj vyrieši. Samozrejme tieto časti na seba nadväzujú a vzhľadom na vymyslený svet, v ktorom sa odohrávajú je oveľa vhodnejšie čítať ich za sebou podľa poradia, nič by sa ale nestalo, ak by ste jeden diel napríklad vynechali, pretože v každej časti sa daná hlavná zápletka uzatvorí. Navyše každý diel je písaný postupným gradovaním deja, čiže to najlepšie je vždy až v druhej polovici a tá prvá je len taká rozbehová. Preto hodnotiť Zaslepené vojská ani nemôžem. Viem totiž, že na to najlepšie si ešte musím počkať. A kniha sa jednoducho v polovici deja hodnotiť nemá. Rozdelenie tohto záverečného dielu by som prirovnala asi k situácii, že začnete čítať Harryho Pottera a po rozdeľovaní študentov do jednotlivých fakúlt by ste mali koniec....Čo s takým nijakým príbehom? Ani poriadne rozbehnutý, ani poriadne ukončený....

Zaslepené vojská predstavujú naozaj obšírny úvod k hlavnej zápletke posledného dielu. Keď som konečne prichádzala na to, čo je hlavnou témou knihy, bol koniec. Bolo mi zvláštne, že autor sa výnimočne veľa venuje opisu prostredia, vojnovej situácie medzi antimobilistami a mobilnými mestami a málo priestoru tu dostáva riešenie vzťahov medzi postavami. Tie boli všetky od seba navzájom poodtŕhané a čím bližšie som bola koncu knihy, tým jasnejšie mi bolo, že toto sa nestihne dať do poriadku. Hester odišla od Toma, Theo odišiel od Wren, postavy, ktoré mali byť mŕtve sa začali v deji opäť objavovať, len ich osudy sa vôbec neprepletali. Všetko mi bolo jasnejšie, keď som si knihu prezrela v origináli. Má totiž približne 550 strán a autor si tak prirodzene pomalší začiatok mohol dovoliť, keďže čitateľa čakalo ďalších niekoľko sto strán na vyriešenie všetkých zápletiek. Fungovalo by to určite perfektne, ak by sme si aj my mohli prečítať knihu naraz až do konca. Užili by sme si postupné rozbiehanie a ukončili to, verím že, veľkolepým finále. 

Reevov štýl mi veľmi vyhovuje. Má príjemný nenútený humor, pestrú predstavivosť, originálne nápady a veľmi sympatické postavy. Túto jeho sériu mám veľmi rada, ale je mi ľúto, že sme jeho záverečný diel dostali takto rozkúskovaný. Snáď na druhú časť nebudeme čakať pridlho. Ak máte túto sériu rozčítanú, odporúčam si tento diel zaobstarať, odložiť si ho na poličku a keď si prikúpite už naozaj ten oficiálne posledný diel, vychutnať si ich oba naraz. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu

Evie


streda 9. septembra 2020

Pád Ohnivého princa (Recenzia)

Autor: Elise Kova
Originálny názov: Air Awakens
Vydavateľstvo: CooBoo 2020
Séria: Mágia živlov
Diel: 2/5
Počet strán: 392
Žáner: YA, fantasy
Moje hodnotenie knihy: 4*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:
Vojská Ríše Solaris vyrážajú do rozhodujúceho stretu s nepriateľom a Veterná čarodejka Vhalla dokáže nakloniť misky váh. Korunný princ Aldrik, najmocnejší Ohnivý mág v krajine, je odhodlaný byť Vhalliným učiteľom a venovať jej každú voľnú chvíľu. Okrem magického puta medzi sebou objavujú aj iné, romantickejšie, ktorému sa čarodejka urputne bráni, pretože si uvedomuje, že zamilovať sa do Aldrika by ich mohlo oboch zničiť.

***

Na začiatku roka nám CooBoo prinieslo prvý diel novej fantasy série Mágia živlov. Veľmi ma teší, že na pokračovanie sme ani nemuseli tak dlho čakať a môžem v tomto príbehu pokračovať, pretože som si túto sériu hneď obľúbila a ak by to bolo možné, najradšej by som si všetky diely prečítala naraz :) 

Pád Ohnivého princa je písaný podľa podobnej šablóny ako predchádzajúca časť. Na začiatku pokojné rozprávanie, pomalé plynutie deja a zrazu ani neviete ako, akcia graduje, padajú mŕtvoly a vy s nechápavým výrazom dočítavate posledné stránky, zatvárate knihu a neveríte, že to autorka mohla takto ukončiť. Hľadáte dátum vydania ďalšieho dielu, pretože ho nutne potrebujete, ale zatiaľ nič nenachádzate...

Elise Kova má jednoduchý štýl, priamu a jasnú dejovú linku, ktorá sa výhradne sústredí na hlavné postavy Vhally a Aldrika. Len veľmi okrajovo sa dozvedáme viac aj o ostatných vedľajších postavách, čo je príjemné spestrenie deja, ale nezahltí vás to natoľko, aby bola vaša pozornosť odvrátená od našich hlavných protagonistov. Ich vzťahu je venovaná celá kniha a je to také milé, romantické klišé, kedy ich to oboch k sebe veľmi ťahá, ale zároveň si uvedomujú, že sú medzi nimi spoločenské rozdiely a ich súkromné záujmy sú v rozpore so záujmami ríše. Vládne medzi nimi príjemné iskrenie, doťahovanie a nezmyselná žiarlivosť. 

Páči sa mi, že v knihe je vymyslený vlastný svet, ktorý je pekne zobrazený na mape na začiatku knihy a aj to, že ako fantasy prvok je tu pracovanie s mágiou so živlami. To, ako celá mágia funguje a ako sa ju Vhalla učí ovládať a pracovať s ňou, sa mi zdá trochu zjednodušené. Jeden-dva tréningy a vie všetko. Niekedy ani nepotrebuje trénovať a zachráni celú légiu vojakov. Naopak, keď sa to autorke hodí na zdramatizovanie deja, Vhalla akoby úplne zabudne, že nejakú mágiu ovláda a snaží sa bojovať len nožom, čo vyznie v celej tej dramatickej situácii dosť komicky.

Ani neviem, čím si ma séria získala, ale veľmi ľahko a rýchlo sa ponorím do deja, miestami sa prihlúplo usmievam a naopak miestami nechápavo krútim hlavou nad naivitou postáv. Jednoznačne ma však tieto knihy bavili a pri autorkinom nenáročnom, ľahko čitateľnom štýle som si príjemne oddýchla po náročnejších dňoch. Aj keď by som celú sériu odporučila predovšetkým mladším čitateľom a hlavne romantickým dušiam, ktoré sa chcú rozplývať nad zamilovanosťou hlavných postáv, autorka vie byť miestami celkom krutá a zaviedla si trend, že (zrejme) v každej časti série usmrtí nejakú výraznejšiu postavu, ktorú ste si obľúbili a len veľmi neradi sa s ňou lúčite. Už teraz sa celkom hrozím, čo nás čaká v treťom dieli, ale mám podozrenie, že to vôbec nebude dobré....Prosím, potvrďte mi, že CooBoo s touto sériou neprestane a už čoskoro si budem môcť prečítať pokračovanie. 



Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie  

pondelok 7. septembra 2020

Mliekar (Recenzia)


 
Autor
:
Anna Burns
Originálny názov: Milkman
Vydavateľstvo: Lindeni, 2020
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 344
Žáner: fikcia
Moje hodnotenie knihy: 3,5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 3*/5*

Anotácia:
Víťaz Man Booker Prize 2018, National Book Critics Circle Award 2018, Orwell Prize for Political Fiction 2019, nominácia na Women´s Prize for Fiction 2019 a Rathbones Folio Prize 2019.
Román z búrlivého obdobia The Troubles, etnicko-nacionalistického konfliktu v Severnom Írsku, ktorý si vyžiadal množstvo obetí a hlboko zasiahol do životov nevinných ľudí.
Uprostred týchto udalostí v bezmennom mestečku dospieva bezmenné dievča, nazývané len stredná sestra, ktoré žije bežným životom osemnásťročnej tínedžerky. Hoci za tých čias a v úzkoprsej komunite tento vek znamená najvyšší čas na vydaj – čo jej pobožná matka dáva značne pocítiť. A tak má stredná sestra plné ruky práce, aby pred ňou a miestnymi sliedičmi utajila nezáväzný a neperspektívny vzťah s asifrajerom. Keď sa jedného dňa navyše stane objektom „romantického“ záujmu významného paramilitanta, oveľa staršieho a ešte k tomu ženatého muža nazývaného mliekar, je o rozruch postarané. Klebety sa šíria ako požiar a dievčina celkom stráca anonymitu – už si nemôže len tak ísť zabehať, čítať za chôdze alebo vyraziť za zábavou do baru. Mliekar na ňu striehne na každom kroku a pre podozrievavé okolie sa stáva nebezpečne zaujímavou...

***

Pri prezeraní aktuálnych noviniek ma Mliekar zaujal hneď úvodnou vetou, že ide o román z obdobia severoírskeho konfliktu The Troubles. Asi ani nepoznám knihu v rámci beletrie, ktorá by sa odohrávala počas tohto obdobia, preto som vedela, že si túto knihu musím prečítať, keďže sa o politiku a medzinárodné vzťahy pomerne zaujímam. 

Autorka zvolila netypický štýl písania, ktorý je v podstate rozsiahlym monológom, akoby myšlienkovým pochodom hlavnej postavy, ktorá je bez mena rovnako, ako všetky ďalšie postavy vystupujúce v knihe. Ide o rozprávanie príbehu mladého dievčaťa, ktoré vyrastá a dospieva počas prebiehajúceho konfliktu. Vo veľmi skostnatenej spoločnosti vyniká už len tým, že rada číta knihy a naviac, rada ich číta počas chôdze, čo je absolútne neprípustné. Každý jej krok vytvára nové klebety a keď sa na ňu upriami (nechcená) pozornosť staršieho muža, všetci to považujú za jej vinu. 

Vôbec som netušila, kam sa príbeh bude uberať a bola som naozaj veľmi prekvapená. Na to, že v knihe nie sú žiadne dialógy a občas bolo náročné sledovať myšlienkový pochod hlavnej postavy, ktorá začala rozprávať o nejakej veci a v priebehu kapitoly (keďže kapitoly mali aj viac ako 50 strán) sa od nej niekoľkokrát úplne odklonila, sa kniha čítala dobre. Strohosť a neosobnosť voči postavám, miestu a dianiu vytvorili až desivú atmosféru a ako čitateľ som miestami naozaj tŕpla, čo sa bude ďalej diať. 

Veľmi sa mi páčilo vyobrazenie spoločnosti, ktorá bola (a na mnohých miestach aj naďalej je) veľmi konzervatívna a odsudzovala absolútne všetko, čo len mierne vybočovalo. Výborne vykreslené bolo postavenie žien a vnímanie "problémových" žien, ktoré si dovolili nesúhlasiť a postaviť sa proti diskriminácii. Je neuveriteľné, že v 70. - 80. rokoch v západnej Európe (ale vlastne hocikedy a hocikde) boli takéto názory absolútne normálne a akceptované nielen spoločnosťou ako celkom, ale aj mnohými ženami, ktoré takéto myšlienky vyslovene podporovali a podriaďovali sa im. 

"...lenže problémové ženy sa rozhodli hovoriť o niečom inom, o bežných, osobných, obyčajných veciach, ako keď idete po ulici a zrazu na vás zaútočí nejaký chlap, lebo má zlú náladu, lebo sa na ňom vyvŕšil  vojak zo zámoria, a tak sa teraz on vyvŕši na vás, pretože ste práve poruke. Alebo keď niekto prechádza okolo a chytí vás za zadok. Alebo keď niekto nahlas komentuje váš výzor. Alebo keď vás hodia do snehu a obchytkávajú vás pod zámienkou kamarátskej guľovačky. Alebo o tom, že leto je hotové peklo, lebo keď je horúco a dáte si len krátke šaty, okamžite sa stanete terčom obťažovania. Alebo o tom, že je menštruácia vnímaná ako niečo ponižujúce. A tehotenstvo tiež, síce sa mu nedá zabrániť, ale je to potupa. A ešte rozprávali o bežnom fyzickom násilí, akoby to ani nebolo normálne, a že keď vám pri bitke roztrhnú blúzku či podprsenku, alebo vás pri tom obchytkávajú, nejde o fyzické násilie, ale o sexuálne násilie, hoci sa od vás očakáva, že budete predstierať, že sa to stalo v dôsledku fyzického násilia, a pritom fyzické násilie je len zámienkou na sexuálne násilie..."

Za najväčšie mínus celej knihy považujem fakt, že téma konfliktu The Troubles, ktorá ma na knihu nalákala, tvorila naozaj len pozadie, do ktorého bol príbeh zasadený. Samozrejme, vplyv konfliktu bolo cítiť naprieč príbehom, pretože správanie postáv bolo akoby zrkadlom toho, čo sa v krajine odohrávalo. Viem si predstaviť, že čitateľom, ktorí do knihy išli najmä kvôli príbehu bezmenného dievčaťa to neprekážalo, možno im to až vyhovovalo, že sa príbeh nezdržuje (spravidla) nudnejším opisom politickej nálady v krajine. A rozumiem aj tomu, že hlavná postava - mladé, dospievajúce dievča - sa nezaujíma o politiku a prebiehajúci konflikt až natoľko, aby tomu autorka venovala nejaký väčší priestor.

Osobne mi však chýbalo aspoň nejaké vysvetlenie, o aký konflikt ide, prečo vznikol, kto bol proti komu a podobne. V spojení s nepoužívaním mien a v podstate ani názvov to vo výsledku pôsobilo dosť chaoticky, keďže čitateľ vedel iba, že sú nejaké dve skupiny "my" a "oni" a v podstate sa z knihy nedozvedel, "za čo bojujeme my" a "proti čomu sú oni". Keby z anotácie neviem, že sa kniha odohráva v Severnom Írsku počas konfliktu, o ktorom by som vopred nič nevedela, možno o ňom nikdy ani nepočula, tak by som to z príbehu pravdepodobne nezistila. Práve severoírsky konflikt nepatrí podľa mňa k až tak veľmi známym konfliktom, o ktorých by sa vo všeobecnosti vedelo a myslím si, že je škoda, že autorka, ktorá tento konflikt zažila a vie o ňom z prvej ruky, do príbehu nezahrnula viac informácií a podrobností, ktorými by kniha nabrala ďalší rozmer. 

Knihu by som teda hodnotila dvojako. Samotný príbeh bol veľmi dobrý, tak trochu psycho, dosť desivý - nielen z hľadiska miesta a času, ale najmä z hľadiska mentality spoločnosti, a napriek pomalému rozbehu som netrpezlivo očakávala, ako to dopadne. Celkovo som však od knihy očakávala niečo iné a, ako som už spomínala vyššie, keby autorka viac vysvetlí celý konflikt a jeho dopad tak, aby bol čitateľ zorientovaný, hodnotila by som knihu ešte lepšie. Takto u mňa zostáva v kategórii síce nezvyčajných, mierne nadpriemerných kníh, pri ktorých ale nevylučujem, že sa k nim ešte niekedy vrátim. Možno na druhé prečítanie budem z knihy absolútne nadšená


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

streda 2. septembra 2020

Bezhviezdne more (Recenzia)

Autor: Erin Morgenstern                                                          

Originálny názov: The Starless See
Vydavateľstvo: Lindeni 2020
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 464
Žáner:  fantasy, román
Moje hodnotenie knihy: 3*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*


Anotácia:
Erin Morgenstern nám v novom románe otvára dvere do svojej zlatom pretkanej fantázie, pričom hľadá s čitateľmi odpoveď na otázku, aká je skutočná sila príbehov. Kultový román Nočný cirkus si získal srdcia a podmanil predstavivosť miliónov čitateľov po celom svete. Bezhviezdne more je spisovateľkiným vyznaním lásky všetkým čitateľom, neskutočne snovým, znepokojujúcim i vášnivým, prekypujúcim citmi a mystériami.

Zachary Ezra Rawlins objaví v univerzitnej knižnici zvláštnu knihu a na jej stránkach jeden deň z vlastného detstva popísaný do neskutočných detailov. Kým nemo dumá nad touto nevysvetliteľnou záhadou, natrafí na tri stopy – včelu, meč a kľúč –, ktoré ho zavedú na literárny maškarný ples. Krátko nato sa ocitne v prastarej knižnici hlboko v podzemí, kde sa nachádzajú všetky zabudnuté mestá, obývajú ich odvekí milenci a nebožtíkovia šepocú zabudnuté príbehy. Zachary sa musí mať na pozore pred strážcami, ktorí obetovali priveľa, aby ochránili jedinečnú zbierku. Aj pred tými, ktorí robia všetko pre jeho skazu. Prečo mu však robí spoločnosť sympatický bosý mladík Dorian, kým sa túla vinutými podzemnými chodbami, zabudnutými schodiskami, preplnenými tanečnými sálami a aj neskutočne sladkými plážami Bezhviezdneho mora? Zachary napokon sám vyrozumie, ako musí konať – a to nielen v knižnom príbehu, ale aj v skutočnom svete.

***

Ak máte pocit, že v dnešnej dobe je už takmer nemožné prísť v literatúre s niečím originálnym, Erin Morgenstern vás so svojou knihou Bezhviezdne more rýchlo vyvedie z omylu. Dovolím si tvrdiť, že to, čo autorka predviedla v tomto diele, ďaleko presahuje predstavivosť väčšiny čitateľov. K tomu jedinečný, nenapodobiteľný štýl autorky a je z toho bestseller, ktorému sa nedá odolať. 

Prečítala som toho už naozaj veľa, ale ešte nikdy nič podobné a už vôbec nie tak kúzelne napísané. Celá kniha je veľmi snová, plynule prechádza od reality do fantázie, úplne vás pohltí a vy sa stratíte v množstve príbehov, v ktorých môžete plávať ktorýmkoľvek smerom, pretože aj tak sa nakoniec všetky prepoja a vy len žasnete, ako je možné že ste sa v nich nestratili. 

Knihu som čítala, pomerne dlho, ale nie z dôvodu, že by ma nebavila, ale preto, že dáva toho veľmi veľa a ja som musela vynaložiť veľké úsilie a sústredenie, aby som do seba vstrebala z deju čo možno najviac. Preto mi vždy chvíľku trvalo sa do knihy ponoriť, ale vždy keď ma vtiahla, realita prestala existovať, ponorila som sa do príbehov a užívala si rozprávkovú atmosféru záhadných miest v Bezhviezdnom mori. 

Netvrdím, že kniha sadne každému. Je napísaná zvláštnym a veľmi špecifickým štýlom. A práve preto, ak si chcete túto knihu naozaj užiť, vyberte si na ňu vhodný čas. Obdobie, kedy budete mať prázdnu hlavu a dostatok času na jej čítanie, určite si ju užijete o to viac. Verím, že nielen ja, ale aj iní čitatelia sa k nej budú vracať, pretože má podľa mňa každým ďalším čítaním stále čo ponúknuť a vždy v nej nájdete niečo nové, čo vám predtým uniklo. 

Niekto tvrdí, že jej predchádzajúca kniha Nočný cirkus bola lepšia. Iní, naopak, že Bezhviezdne more ju ďaleko predčila. Ja to zatiaľ neviem posúdiť, pretože Nočný cirkus som ešte nečítala, ale už ma čaká na poličke a veľmi sa naň teším.
 
Nesmierne obdivujem autorkine schopnosti, že niečo takéto dokázala napísať. Do príbehov skryla ďalšie a ďalšie krásne myšlienky a podnety na premýšľanie. Mala som pocit, že toho na papier dala strašne veľa a pritom na tak málo stránkach. To všetko naservírovala čitateľovi štýlom, ktorý u žiadneho iného spisovateľa nenájdete, preto si ho užívajte na každej ďalšej stránke, ktorá vám z knihy ešte zostáva. Takéto dielo, z ktorého budete mať tento neuveriteľný čitateľský zážitok sa rodí len raz za niekoľko tisíc kníh. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie