Pri prezeraní aktuálnych noviniek ma Mliekar zaujal hneď úvodnou vetou, že ide o román z obdobia severoírskeho konfliktu The Troubles. Asi ani nepoznám knihu v rámci beletrie, ktorá by sa odohrávala počas tohto obdobia, preto som vedela, že si túto knihu musím prečítať, keďže sa o politiku a medzinárodné vzťahy pomerne zaujímam.
Autorka zvolila netypický štýl písania, ktorý je v podstate rozsiahlym monológom, akoby myšlienkovým pochodom hlavnej postavy, ktorá je bez mena rovnako, ako všetky ďalšie postavy vystupujúce v knihe. Ide o rozprávanie príbehu mladého dievčaťa, ktoré vyrastá a dospieva počas prebiehajúceho konfliktu. Vo veľmi skostnatenej spoločnosti vyniká už len tým, že rada číta knihy a naviac, rada ich číta počas chôdze, čo je absolútne neprípustné. Každý jej krok vytvára nové klebety a keď sa na ňu upriami (nechcená) pozornosť staršieho muža, všetci to považujú za jej vinu.
Vôbec som netušila, kam sa príbeh bude uberať a bola som naozaj veľmi prekvapená. Na to, že v knihe nie sú žiadne dialógy a občas bolo náročné sledovať myšlienkový pochod hlavnej postavy, ktorá začala rozprávať o nejakej veci a v priebehu kapitoly (keďže kapitoly mali aj viac ako 50 strán) sa od nej niekoľkokrát úplne odklonila, sa kniha čítala dobre. Strohosť a neosobnosť voči postavám, miestu a dianiu vytvorili až desivú atmosféru a ako čitateľ som miestami naozaj tŕpla, čo sa bude ďalej diať.
Veľmi sa mi páčilo vyobrazenie spoločnosti, ktorá bola (a na mnohých miestach aj naďalej je) veľmi konzervatívna a odsudzovala absolútne všetko, čo len mierne vybočovalo. Výborne vykreslené bolo postavenie žien a vnímanie "problémových" žien, ktoré si dovolili nesúhlasiť a postaviť sa proti diskriminácii. Je neuveriteľné, že v 70. - 80. rokoch v západnej Európe (ale vlastne hocikedy a hocikde) boli takéto názory absolútne normálne a akceptované nielen spoločnosťou ako celkom, ale aj mnohými ženami, ktoré takéto myšlienky vyslovene podporovali a podriaďovali sa im.
"...lenže problémové ženy sa rozhodli hovoriť o niečom inom, o bežných, osobných, obyčajných veciach, ako keď idete po ulici a zrazu na vás zaútočí nejaký chlap, lebo má zlú náladu, lebo sa na ňom vyvŕšil vojak zo zámoria, a tak sa teraz on vyvŕši na vás, pretože ste práve poruke. Alebo keď niekto prechádza okolo a chytí vás za zadok. Alebo keď niekto nahlas komentuje váš výzor. Alebo keď vás hodia do snehu a obchytkávajú vás pod zámienkou kamarátskej guľovačky. Alebo o tom, že leto je hotové peklo, lebo keď je horúco a dáte si len krátke šaty, okamžite sa stanete terčom obťažovania. Alebo o tom, že je menštruácia vnímaná ako niečo ponižujúce. A tehotenstvo tiež, síce sa mu nedá zabrániť, ale je to potupa. A ešte rozprávali o bežnom fyzickom násilí, akoby to ani nebolo normálne, a že keď vám pri bitke roztrhnú blúzku či podprsenku, alebo vás pri tom obchytkávajú, nejde o fyzické násilie, ale o sexuálne násilie, hoci sa od vás očakáva, že budete predstierať, že sa to stalo v dôsledku fyzického násilia, a pritom fyzické násilie je len zámienkou na sexuálne násilie..."
Za najväčšie mínus celej knihy považujem fakt, že téma konfliktu The Troubles, ktorá ma na knihu nalákala, tvorila naozaj len pozadie, do ktorého bol príbeh zasadený. Samozrejme, vplyv konfliktu bolo cítiť naprieč príbehom, pretože správanie postáv bolo akoby zrkadlom toho, čo sa v krajine odohrávalo. Viem si predstaviť, že čitateľom, ktorí do knihy išli najmä kvôli príbehu bezmenného dievčaťa to neprekážalo, možno im to až vyhovovalo, že sa príbeh nezdržuje (spravidla) nudnejším opisom politickej nálady v krajine. A rozumiem aj tomu, že hlavná postava - mladé, dospievajúce dievča - sa nezaujíma o politiku a prebiehajúci konflikt až natoľko, aby tomu autorka venovala nejaký väčší priestor.
Osobne mi však chýbalo aspoň nejaké vysvetlenie, o aký konflikt ide, prečo vznikol, kto bol proti komu a podobne. V spojení s nepoužívaním mien a v podstate ani názvov to vo výsledku pôsobilo dosť chaoticky, keďže čitateľ vedel iba, že sú nejaké dve skupiny "my" a "oni" a v podstate sa z knihy nedozvedel, "za čo bojujeme my" a "proti čomu sú oni". Keby z anotácie neviem, že sa kniha odohráva v Severnom Írsku počas konfliktu, o ktorom by som vopred nič nevedela, možno o ňom nikdy ani nepočula, tak by som to z príbehu pravdepodobne nezistila. Práve severoírsky konflikt nepatrí podľa mňa k až tak veľmi známym konfliktom, o ktorých by sa vo všeobecnosti vedelo a myslím si, že je škoda, že autorka, ktorá tento konflikt zažila a vie o ňom z prvej ruky, do príbehu nezahrnula viac informácií a podrobností, ktorými by kniha nabrala ďalší rozmer.
Knihu by som teda hodnotila dvojako. Samotný príbeh bol veľmi dobrý, tak trochu psycho, dosť desivý - nielen z hľadiska miesta a času, ale najmä z hľadiska mentality spoločnosti, a napriek pomalému rozbehu som netrpezlivo očakávala, ako to dopadne. Celkovo som však od knihy očakávala niečo iné a, ako som už spomínala vyššie, keby autorka viac vysvetlí celý konflikt a jeho dopad tak, aby bol čitateľ zorientovaný, hodnotila by som knihu ešte lepšie. Takto u mňa zostáva v kategórii síce nezvyčajných, mierne nadpriemerných kníh, pri ktorých ale nevylučujem, že sa k nim ešte niekedy vrátim. Možno na druhé prečítanie budem z knihy absolútne nadšená
