Stratené mesto (Recenzia)

Autor: Philip Reeve

Originálny názov: A Darkling Plain

Vydavateľstvo: CooBoo 2021

Séria: Blood Heir TrilogyMortal Engines Quartet 
Diel:  4 časť 2/4

Počet strán: 288

Žáner:  YA, fantasy, steampunk

Moje hodnotenie knihy: 3*/5*

Moje hodnotenie obálky: 4*/5*

Anotácia:

Úžasné finále steampunkovej fantasy série Smrteľné stroje!

Prímerie je len prchavou ilúziou. Tom Nathsworthy s dcérou Wren opustili vzdušné. Prišli na neuveriteľné tajomstvo, ktoré sa pred zrakom ľudstva ukrývalo celé roky. Londýn je nažive! V troskách kedysi veľkolepého mesta totiž tepe nenápadný, no úžasný život. Napriek tomu, že sa tu cítia relatívne v bezpečí, vojnový front ich dobieha. Mobilné mestá opäť vyrazili do boja. A Londýnčania sa domnievajú, že vlastnia kľúč k ukončeniu vojny, ktorá požiera celý svet. Stihnú ho však použiť?

***

Tak sme sa dočkali poslednej časti tejto skvelej série. Aj keď nie všetky diely boli kvalitou na tom rovnako dobre, niečím si ma séria získala a na každú ďalšiu časť som sa veľmi tešila. Philip Reeve má skvelú predstavivosť a fantáziu, vďaka ktorým vytvoril úžasný svet plný mobilných miest. Každá jedna časť mala svoju zápletku, ktorá sa v tej danej knihe vyriešila, ale spoločne všetky smerovali k vojne medzi antimobilistami a mobilnými mestami, ktorá sa naplno rozvinula práve v tejto poslednej časti. 

Tento diel je predovšetkým o vojne a politike a samotné postavy ustupujú do úzadia. Dej veľmi rýchlo skáče z miesta na miesta, postavy sú stále v pohybe, ale v podstate nikdy nie spolu a to tomuto dielu trochu uberá na zaujímavosti. Chýbali mi ich spoločné vtipné rozhovory a postupný vývoj ich vzájomných vzťahov, pretože som im až do konca priala spoločnú budúcnosť a šťastný happy-end. 

Séria je primárne určená mladším čitateľom, ale vzhľadom na spletitosť vojnových vzťahov pokojne poteší aj starších. Mimoriadne sympatické postavy, vtipné až ironické dialógy a aj trocha romantiky môže príjemne padnúť ako relax naozaj každému. Nič prehnane náročné, ale za to pekne vymyslený svet, zápletky a,  samozrejme, v neposlednom rade, postavy. Tieto knihy som si vždy s veľkým nadšením zobrala ako pohodové čítanie na chvíľky oddychu. 

Najväčším mínusom tejto štvrtej a teda poslednej časti je, že bola rozdelená na dve knihy. To, samozrejme, nie je vinou autora, ale rozhodlo sa tak naše vydavateľstvo. Medzi ich vydaním ubehlo takmer 8 mesiacov a ja som mala veľký problém opäť sa začítať. V bojoch, politike a medzi jednotlivými vojnovými stranami som sa zorientovala až za polovicou a až potom som si mohla knihu naozaj vychutnávať. Preto sa teším, keď si sériu prečítam niekedy v budúcnosti a budem si môcť tento diel vychutnať naraz tak, ako to autor aj pôvodne zamýšľal. 

Kniha je oproti prechádzajúcim dielom hrubšia a po celý čas si udržuje dynamické tempo, avšak niekedy sa mi zdalo, že situácie sú podobné, len sa odohrávajú na iných miestach. Tak, ako sme boli zvyknutí v predošlých dieloch, aj tu prišlo to najlepšie nakoniec, kde sa dej konečne zameral aj na samotné postavy. Žiaľ, keď sa už všetci postretali, bol veľmi rýchlo koniec. Emotívny, pekný a pre mňa v podstate prekvapivý. Povedala by som, že ide o dôstojné zakončenie série, ktorá mi aj napriek menším výhradám, bude chýbať :) 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Evie

Vyrástla som v gete (Recenzia)

Autor: Eliska Tanzer

Originálny názov: The Girl from Nowhere
Vydavateľstvo: Lindeni 2021
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 320
Žáner: životopis
Moje hodnotenie knihy: 3*/5*
Moje hodnotenie obálky: 3*/5*

Anotácia:

Eliška sa narodila trinásťročnej Rómke a o desať rokov staršiemu nemeckému neonacistovi. Jej mama pochádzala z rodiny prostitútok z východoslovenského rómskeho geta a otec si zarábal ako boxer na ilegálnych zápasoch. Eliška síce vyrastala v gete s matkou, starou a prastarou mamou, početnými tetami a sesternicami, ale otec sa o dcéru aj napriek svojej rasistickej výchove príležitostne zaujímal. Brával ju do Nemecka za svojimi ďalšími nemanželskými deťmi a starými rodičmi. Eliška tak mala šancu spoznať dva úplne rozdielne svety – kruté podmienky rómskeho geta i bežný život východonemeckej rodiny.

Ako trinásťročnú ju mama poslala do Anglicka za vzdelaním a lepšou budúcnosťou. Prepašovali ju v krabici od práčky, ale namiesto vysnívaného života a vzdelania ju čakala tvrdá práca. Upratovačka, cigánska tanečnica a neskôr šička. Svojho sna sa však nevzdala a popritom zasadla do školských lavíc a dokončila si aspoň základné vzdelanie.

Hlad po vedomostiach hnal Elišku ďalej a nakoniec ju prijali na univerzitu. Ale práve v tomto veku zistila, že aj v liberálnej západnej Európe sa jej pôvod a farba pleti môžu stať príčinou ponižovania a veľkého násilia.

Eliška sa nepredstaviteľným hrôzam nevyhla ani v Anglicku, ale túžba po lepšom živote ju hnala v ústrety vysokoškolskému diplomu a vyrovnávaniu sa s minulosťou. Cesta k úplnému vyliečeniu je ešte dlhá.

***

Životopisy čítam zatiaľ veľmi sporadicky a nepatria k žánru, ktorý by som vyhľadávala. Táto kniha ma však zaujala predovšetkým tým, že sa priamo týka Slovenska a, samozrejme, som bola zvedavá na pohľad na rómsku situáciu u nás z tej druhej strany. Myslím si, že častokrát, aj keď si to neuvedomujeme, sa na Rómov pozeráme s predsudkami. Je to veľmi chúlostivá téma, na ktorú sa treba pozerať z mnohých uhlov pohľadov a predovšetkým je potreba pristupovať k ľuďom individuálne a nie hádzať všetkých do jedného vreca podľa národnosti, etnika alebo napríklad farby pleti. 

Čo sa týka samotného spracovania Eliškinho príbehu, nemám mu čo vytknúť. Jej rozprávanie je postupné od detstva až po súčasnosť. Postupne rozpráva o udalostiach vo svojom živote, ktoré ju najviac ovplyvnili a formovali jej osobnosť. Nezachádza do drsných alebo nechutných podrobností, aj to kruté a ťažké podáva zväčša len stručným zhrnutím faktov a svojím pohľadom na vec. Niekedy vyjadrí svoje pocity podrobnejšie, inokedy si nechá pre seba viac. 

Od knihy som očakávala trochu rozsiahlejší opis života priamo v gete, ale Eliška sa zameriava na svoj príbeh, nie všeobecne na život Rómov na Slovensku. Eliška mala šťastie, ak je vôbec vhodné v jej situácii hovoriť o šťastí, že otca mala Nemca a tak sa z času na čas dostala aj do Nemecka za jeho "bielou" rodinou a svojimi nevlastnými súrodencami. Mala možnosť vytrhnúť sa z ťažkých podmienok a zrejme práve tam vznikla aj jej túžba po vzdelaní, ktorú sa jej podarilo naplniť až v Anglicku po ťažkých životných skúškach. 

Z celej knihy a hlavne z doslovu som mala občas pocit, že poukazuje najmä na to, ako všetci okolo pristupujú k Rómom s predsudkami. Nemyslím si, že to na 100 % platí, predovšetkým v tejto dobe, kedy sa čoraz viac ľudia učia o tolerancii - aspoň v to dúfam. Už to nie je o tom, že niečo je buď - alebo.  Nie sme všetci rovnakí a ani nemáme všetci rovnaký názor, len preto, že patríme k určitej rase/etnicite/orientácii/pohlaviu/atď. Práve preto nemám rada škatuľkovanie, či už na jednej alebo na druhej strane. Tým však nechcem popierať, že rasizmus a diskriminácia na základe predsudkov v súčasnosti neexistujú. Sú, samozrejme, stále veľkým problémom a  treba naň upriamovať pozornosť. Napríklad aj prostredníctvom takýchto kníh.

Tento príbeh môže byť určite motiváciou, ako si ísť za svojimi cieľmi, aj keď sa táto cesta zdá byť márna alebo veľmi náročná. Obdivuhodné odhodlanie a nezlomná povaha prekonala aj rôzne ťažké chvíle a Eliška vytrvale išla za svojím snom. Nezlomili ju tragédie, ktoré prežila a teraz môže byť hrdá na svoj novovybudovaný život. Okrem toho prináša aj posolstvo, že zovšeobecnené názory na určité skupiny ľudí by nemali ovplyvňovať naše správanie k nim, ale že ku každému človeku máme pristupovať individuálne a s rešpektom.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Evie

Nočný cirkus (Recenzia)

Autor: Erin Morgenstern
Originálny názov: The Night Circus
Vydavateľstvo: Lindeni 2021
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 368
Žáner: román, fantasy
Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Debutový román Erin Morgensternovej Nočný cirkus vám dovolí vykročiť zo sveta spútaného iba vašou fantáziou. Otočením prvej stránky vyrážate na cestu, kde nedokážete odlíšiť skutočnosť od sna, autorkinu predstavivosť od svojich osobných zážitkov. Nočný cirkus nedokáže spútať nikto a nič, každého čitateľa opantá cirkusová mágia, zaklínadlá z hlbín knižníc a ilúzie jazyka a písma. Otvárame za súmraku, zatvárame za úsvitu.

Cirkus snov prichádza bez ohlásenia. Putuje po celom svete a zakaždým v ňom pribúdajú odvážnejšie a nápaditejšie atrakcie. Vo víre dymu a v odlesku zrkadiel, mimo očí bežných návštevníkov, stoja proti sebe dvaja iluzionisti: Celia a Marco. Ich súboj trvá už roky a proti vlnám kúziel, zaklínadiel a ilúzií nie je odolný nik. Obaja mladí iluzionisti mali vrodené nadanie pre mágiu, ale nikto nepredpokladal, že mladí ľudia, ktorí mali byť súpermi na život a na smrť, porušia pravidlá a nevedomky sa do seba zaľúbia. Ich učitelia však majú stále na dosah nitky osudu, pred ktorými nie je v bezpečí žiaden obyvateľ cirkusu, ani mladí zaľúbenci, návštevníci či tvorcovia najneobyčajnejšieho snového predstavenia na svete.

***

OTVÁRAME ZA SÚMRAKU...

Je to už pár rokov, čo som čítala Nočný cirkus, ešte v starej verzii, a tak jeho nové vydanie prišlo práve včas na re-reading. Pamätala som si ho ako podivuhodný, krásny príbeh, do ktorého som sa zaľúbila hneď po pár stránkach. A môžem povedať, že na druhýkrát sa mi dokonca páčil asi ešte o niečo viac, keďže príbeh som už poznala a mohla som si plne vychutnať autorkin jedinečný štýl. 

V prvom rade musím pochváliť vzhľad nového vydania, ktoré vôbec nezaostáva za všetkými krásnymi vydaniami, ktoré boli k tejto knihe vytvorené a navyše sa veľmi hodí k Bezhviezdnemu moru, čo určite poteší všetkých, ktorí si ukladajú knihy do knižnice podľa autorov. 

Nočný cirkus je vo svojej podstate love-story o dvoch mladých ľuďoch, ktorí boli predurčení, aby medzi sebou navzájom bojovali. Ich "učitelia" sa celý život pripravovali na finálny súboj, v ktorom si raz a navždy zmerajú sily. Celý príbeh je úzko prepojený s kúzlami a ilúziami, keďže práve tie naši hlavní hrdinovia využívajú na porovnávanie síl a svojich schopností. 

Prostredie cirkusu má jedinečnú atmosféru asi v každej knihe, v ktorej som sa s ním stretla. Ale Nočný cirkus, ktorý sa objavuje bez ohlásenia a jeho predstavenia začínajú až za súmraku a končia na úsvite, je naozaj výnimočný. Nielen vo svete, ktorý vytvorila autorka, ale aj v skutočnom knižnom svete, v ktorom som sa ešte nestretla s podobnou knihou. 

Napriek tomu, že autorkin štýl je vychválený v takmer každej recenzii, musím ho spomenúť aj ja. Erin Morgenstern píše veľmi poeticky, snovo, na mnohých miestach až lyricky a práve to je dôvodom nezameniteľnosti Nočného cirkusu. Treba však dodať, že na takýto štýl treba mať vyslovene náladu (aspoň u mňa to tak je) a určite nesiahať po Nočnom cirkuse v prípade, že máte náladu na niečo rýchle a oddychové. Naopak, keď máte chuť na niečo pomalšie, poetickejšie a niečo, čo si chcete pomaly vychutnať, Nočný cirkus je tá správna voľba. 

Som veľmi rada, že som sa znova mohla ponoriť do príbehu Celie a Marca a vďaka tomu, že som poznala celkovú atmosféru cirkusu, kúziel a ilúzii som ho prežívala o to viac. Dúfam, že toto nové, krásne vydanie znova zaujme pozornosť, ktorú si kniha určite zaslúži. Pri pôvodnom vydaní som totiž mala pocit, že kniha mala minimálny marketing a veľmi rýchlo zapadla v množstve kníh, ktoré sa vydávajú, čo bola veľká škoda. Osobne knihe nemám čo vytknúť, určite sa k nej znova rada vrátim a ostáva mi už len dúfať, že sa ďalšej autorkinej knihy dočkáme čoskoro.

... ZATVÁRAME ZA ÚSVITU

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Evie

Evanjelium o úhoroch (Recenzia)

Autor: Patrik Svensson

Originálny názov: Ålevangeliet
Vydavateľstvo: Lindeni 2020
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 248
Žáner: literatúra faktu
Moje hodnotenie knihy: 2*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

"Magické rozprávanie o autorovi, jeho otcovi a o tom, ako ich spojil úhor."

Koľko toho vlastne môžeme o úhoroch vedieť? Alebo o človeku? Úhor, Anguilla anguilla, je jedným z najzáhadnejších tvorov, aké príroda kedy stvorila. Ryba, ktorá dlho predstavovala prírodovedeckú záhadu, zvanú aj „úhoria otázka“. Ryba, ktorej sa bezúspešne snažili porozumieť všetci od Aristotela až po Sigmunda Freuda. Ryba, ktorá dnes vymiera, a my nevieme prečo.

Evanjelium o úhoroch je aj knihou o autorovi, o jeho otcovi a o tom, ako ich úhor spojil: „,Úhory, tie sú ti zvláštne,‘ povedal otec. Vždy keď nejakého videl, vyzeral nadšene. Akoby to tajomno k životu potreboval. Akoby v ňom vypĺňalo akési prázdno. Nechal som sa tým sám presvedčiť. Rozhodol som sa, že človek nájde to, v čo chce veriť, keď to potrebuje. Úhory sme potrebovali. Bez nich by sme neboli rovnakí.“

***

Úhor ako taký, mi nikdy neprišiel nejako zvlášť zaujímavý a zrejme aj preto som o ňom v podstate takmer nič nevedela. Pri tejto knihe som myslela, že spojím príjemné s užitočným a prečítam si pekný príbeh o otcovi a synovi a popri tom sa niečo dozviem aj o tomto tvorovi. Čo ma ale najviac zaujalo na anotácii, a vlastne ma aj presvedčilo prečítať si túto knihu, bolo slovné spojenie "magické rozprávanie". Zvádza to myslieť si, že možno pôjde o magický realizmus a práve ten severský sa mi veľmi páči. 

Pre mňa osobne bola anotácia zavádzajúca a namiesto beletrie, ktorú som podľa nej očakávala som dostala skôr precízne spracovanú vedeckú prácu o pôvode, živote a ohrození úhorov. Mala som skôr pocit, že čítam nejakú obšírnu prírodovednú seminárnu prácu, ktorá bola vďaka pár stránkam o živote autora s jeho otcom zaradená do beletrie. Autor zozbieral informácie z mnohých publikácii, vybral to najpodstatnejšie a prehľadne ich spracoval do podoby, ktorá sa dobre číta aj bežnému čitateľovi. 

Ak by som do knihy išla s tým, že ide o literatúru faktu, s knihou by som bola veľmi spokojná a dozvedela by som sa naozaj veľa zaujímavých informácií, ku ktorým by som sa bežne nemala šancu dostať. Podrobný vývoj skúmania úhorov nás previedol dlhým historickým obdobím, kedy toto zviera skúmal už Aristoteles alebo Sigmund Freud. Aj v poslednom období sa našlo množstvo nadšencov, ktorí tomuto zvieraťu obetovali roky výskumu a aj napriek tomu o ňom existujú stále nezodpovedané otázky, na ktoré už možno nebude čas nájsť odpovede. Ako som sa dozvedela, úhor začína byť veľmi ohrozeným druhom, na čom má najväčší podiel, ako inak, práve človek. 

V množstve prírodovedných a geografických poznatkov sa vyskytovali kapitoly, ktoré boli venované aj filozofickým a náboženským otázkam, ktoré ma nezaujímali a nebavili. Taktiež ten krátky príbeh o autorovi a jeho otcovi na mňa pôsobil ako nasilu zasadený do množstva väčšinou veľmi zaujímavých faktov len preto, aby na konci napísal jednu dojímavú kapitolu, ktorá mala čitateľa chytiť za srdce. 

Najviac sa mi páčilo poukázanie na ekologickú situáciu Zeme, nielen čo sa týka dopadu na samotných úhorov, ale v globále na celú zemskú klímu a vodnú ríšu. Je naozaj smutné, čoho všetkého sme sa na tejto planéte dopustili a takéto diela nás jednoducho musia prinútiť, zamyslieť sa nad sebou. 

Ak mám v skratke knihu zhodnotiť, tak ako prírodovedná práca bola plná zaujímavých informácií, ako eko-dielo bola určite na zamyslenie, ale ako beletriu ju neodporúčam, nakoľko samotný príbeh je obsiahnutý asi v jednej desatine textu. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Evie

Parížska knižnica (Recenzia)

Autor: Janet Skeslien Charles

Originálny názov: The Paris Library 

Vydavateľstvo: Ikar 2021

Séria: -
Diel:  -

Počet strán: 440

Žáner:  historická fikcia, 2. svetová vojna

Moje hodnotenie knihy: 4*/5*

Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Paríž 1939. Ambiciózna Odile Souchetová získava vysnívanú prácu v Americkej knižnici a črtá sa jej nádejný vzťah so šarmantným policajtom. Do mesta zakrátko vpochodujú nacisti a hrozí, že stratí všetko, čo jej je drahé, vrátane milovanej knižnice. S priateľmi knihovníkmi využijú vlastné zbrane, knihy, a postavia sa nepriateľom na odpor. Po skončení vojny však namiesto oslavy slobody okúsi Odile trpkosť neodpustiteľnej zrady.

Rok 1984. Študentku Lily v montanskom malomeste zaujme postaršia osamelá suseda, celkom odlišná od miestnych obyvateľov. Čím viac sa dozvedá o jej minulosti, tým viac ju prekvapuje, že ich spája nielen láska k jazyku, podobné túžby či dokonca sklon k závisti, ale aj dávne temné tajomstvo.

Silný príbeh motivovaný reálnymi udalosťami ukazuje, aké nedozerné dôsledky majú naše rozhodnutia a že človeka určujú jeho vzťahy – k rodine, známym, no i k spisovateľom. Je to príbeh o láske, priateľstve a moci literatúry spájať ľudí dobrej vôle.

***

Knihy sú takou automatickou súčasťou môjho života, že mi nikdy nenapadlo zamýšľať sa nad tým, aký nedostatok ich bol počas 2. svetovej vojny. Mnohé boli zakázané a knižnice pozatvárané. Neviem si ani len predstaviť, že zrazu by som nemala čo čítať. Parížska knižnica je o snahe ľudí zabezpečiť knihy nielen každému čitateľovi v Paríži, ale dokonca aj vojakom na fronte alebo v nemocniciach. Knihy predstavovali únik z reality, oddych od strašnej doby a aspoň krátke útočisko do bezpečia.

Po skvelom vojnovom príbehu Posledný vlak do Londýna som nečakala, že tak rýchlo nájdem opäť niečo mimoriadne originálne odohrávajúce sa počas 2. svetovej vojny. Pre mňa ako knihomoľa obzvlášť zaujímavá a lákavá téma záchrany a udržania knižnice. Ľudské presvedčenie a odvaha dokázala aj v ťažkých časoch práve vďaka knihám a príbehom ukrytých v nich, udržať pocit normálnosti a spríjemňovať inak bezútešné dni. Pracovníci knižnice kvôli knihám veľa riskovali a aj takýmto spôsobom sa stavali proti nacistickej okupácii.

Mnohé postavy v príbehu boli skutočné a veľmi inšpirujúce a naša hlavná fiktívna hrdinka Odile sa od nich veľa naučila. Striedavo sledujeme jej život počas vojny a následne jej život v Amerike, kde pôsobí trochu ako čudáčka bez rodiny a príbuzných. Nikto o nej veľa nevie, ale postupne si nachádza cestu k svojim susedom, ktorých osud sa postupne dozvedáme. Odile odovzdáva svojej malej susedke Lily svoje skúsenosti a nechce jej dovoliť robiť tie isté chyby, akých sa ona dopúšťala, keď bola mladá.

Pekné prepojenie dvoch časových liniek. Jednej v Paríži počas 2.svetovej vojny a druhej odohrávajúcej sa v Amerike v osemdesiatych rokoch. Pre mňa bola zaujímavejšia tá parížska časť, ale myslím, že mnohým sa bude veľmi páčiť aj tá americká, ktorá je určite nemenej zaujímavá. Autorka si dala záležať na vykreslení postáv a ak jej zámerom bolo, aby sa čitateľ s nimi zžil, určite sa jej to skvele podarilo. Síce na mňa kniha kvôli tomu pôsobila zo začiatku trochu nezáživne, v konečnom dôsledku to bolo pre celý príbeh prínosom v podobe veľmi autentických postáv. Druhá polovica knihy bola viac zameraná na dej a medziľudské vzťahy. Stále sa niečo zaujímavé dialo a dej dokázal miestami prekvapiť. Vzťahy medzi postavami boli komplikované, nikdy nie úplne bezproblémové a častokrát som sa prichytila, ako rozmýšľam, ako by som sa v danej situácií zachovala ja.

Krásny príbeh o dôležitosti kníh a príbehov v nich. Veľmi dobre zapracované reálne skutočnosti do fiktívneho románu. Poučné, zaujímavé a skvelé čítanie pre všetkých milovníkov kníh a podporovateľov knižníc. Takéto príbehy mám rada ♥

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Evie