Evanjelium o úhoroch (Recenzia)

Autor: Patrik Svensson

Originálny názov: Ålevangeliet
Vydavateľstvo: Lindeni 2020
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 248
Žáner: literatúra faktu
Moje hodnotenie knihy: 2*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

"Magické rozprávanie o autorovi, jeho otcovi a o tom, ako ich spojil úhor."

Koľko toho vlastne môžeme o úhoroch vedieť? Alebo o človeku? Úhor, Anguilla anguilla, je jedným z najzáhadnejších tvorov, aké príroda kedy stvorila. Ryba, ktorá dlho predstavovala prírodovedeckú záhadu, zvanú aj „úhoria otázka“. Ryba, ktorej sa bezúspešne snažili porozumieť všetci od Aristotela až po Sigmunda Freuda. Ryba, ktorá dnes vymiera, a my nevieme prečo.

Evanjelium o úhoroch je aj knihou o autorovi, o jeho otcovi a o tom, ako ich úhor spojil: „,Úhory, tie sú ti zvláštne,‘ povedal otec. Vždy keď nejakého videl, vyzeral nadšene. Akoby to tajomno k životu potreboval. Akoby v ňom vypĺňalo akési prázdno. Nechal som sa tým sám presvedčiť. Rozhodol som sa, že človek nájde to, v čo chce veriť, keď to potrebuje. Úhory sme potrebovali. Bez nich by sme neboli rovnakí.“

***

Úhor ako taký, mi nikdy neprišiel nejako zvlášť zaujímavý a zrejme aj preto som o ňom v podstate takmer nič nevedela. Pri tejto knihe som myslela, že spojím príjemné s užitočným a prečítam si pekný príbeh o otcovi a synovi a popri tom sa niečo dozviem aj o tomto tvorovi. Čo ma ale najviac zaujalo na anotácii, a vlastne ma aj presvedčilo prečítať si túto knihu, bolo slovné spojenie "magické rozprávanie". Zvádza to myslieť si, že možno pôjde o magický realizmus a práve ten severský sa mi veľmi páči. 

Pre mňa osobne bola anotácia zavádzajúca a namiesto beletrie, ktorú som podľa nej očakávala som dostala skôr precízne spracovanú vedeckú prácu o pôvode, živote a ohrození úhorov. Mala som skôr pocit, že čítam nejakú obšírnu prírodovednú seminárnu prácu, ktorá bola vďaka pár stránkam o živote autora s jeho otcom zaradená do beletrie. Autor zozbieral informácie z mnohých publikácii, vybral to najpodstatnejšie a prehľadne ich spracoval do podoby, ktorá sa dobre číta aj bežnému čitateľovi. 

Ak by som do knihy išla s tým, že ide o literatúru faktu, s knihou by som bola veľmi spokojná a dozvedela by som sa naozaj veľa zaujímavých informácií, ku ktorým by som sa bežne nemala šancu dostať. Podrobný vývoj skúmania úhorov nás previedol dlhým historickým obdobím, kedy toto zviera skúmal už Aristoteles alebo Sigmund Freud. Aj v poslednom období sa našlo množstvo nadšencov, ktorí tomuto zvieraťu obetovali roky výskumu a aj napriek tomu o ňom existujú stále nezodpovedané otázky, na ktoré už možno nebude čas nájsť odpovede. Ako som sa dozvedela, úhor začína byť veľmi ohrozeným druhom, na čom má najväčší podiel, ako inak, práve človek. 

V množstve prírodovedných a geografických poznatkov sa vyskytovali kapitoly, ktoré boli venované aj filozofickým a náboženským otázkam, ktoré ma nezaujímali a nebavili. Taktiež ten krátky príbeh o autorovi a jeho otcovi na mňa pôsobil ako nasilu zasadený do množstva väčšinou veľmi zaujímavých faktov len preto, aby na konci napísal jednu dojímavú kapitolu, ktorá mala čitateľa chytiť za srdce. 

Najviac sa mi páčilo poukázanie na ekologickú situáciu Zeme, nielen čo sa týka dopadu na samotných úhorov, ale v globále na celú zemskú klímu a vodnú ríšu. Je naozaj smutné, čoho všetkého sme sa na tejto planéte dopustili a takéto diela nás jednoducho musia prinútiť, zamyslieť sa nad sebou. 

Ak mám v skratke knihu zhodnotiť, tak ako prírodovedná práca bola plná zaujímavých informácií, ako eko-dielo bola určite na zamyslenie, ale ako beletriu ju neodporúčam, nakoľko samotný príbeh je obsiahnutý asi v jednej desatine textu. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Evie