Nie sú ako my (Recenzia)

Autor: Debbie Herbert
Originálny názov: Not One of Us

Vydavateľstvo: Lindeni 2022

Séria: -

Diel: -

Počet strán: 312

Žáner: krimi-psychologický román

Moje hodnotenie knihy: 4*/5*

Moje hodnotenie obálky: 4*/5*

Anotácia:

Hĺbavý triler o žene, ktorá stojí pred ťažkým rozhodnutím. Ak zachráni vlastnú rodinu, zlo zostane nepotrestané.

Pred trinástimi rokmi zmizol bez stopy priateľ Jori Trahernovej. Teraz, keď sa presťahovala naspäť domov do Alabamy, aby sa postarala o svoju chorú starú mamu a brata s autizmom, však musí čeliť vražednej záhade, ktorá súvisí s jeho zmiznutím.

Jori trpí zriedkavou formou synestézie, vďaka čomu dokáže „počuť“ farby – tón ľudského hlasu je pre ňu rovnako unikátny ako odtlačok prsta. S pomocou svojich schopností sa spolu so sympatickou policajtkou dostanú nebezpečne blízko k odhaleniu pravdy. No vinníci sú ochotní urobiť všetko, aby ich temné tajomstvá ostali navždy pochované. V ospalom mestečku v zátoke tak už nikto nie je v bezpečí...

***

Nie sú ako my bolo pre mňa príjemným prekvapením. Nie len pre to, že zo sľubovaného psychologického thrileru sa nakoniec vykľula dobrá krimi, na pozadí ktorej sa odohrávala smutná rodinná dráma, ale aj veľmi dobrým a pútavým autorkiným štýlom.  To, že išlo prvotne o krimi ma len potešilo, pretože tento žáner mám predsa len o niečo radšej ako thriller (aj keď je niekedy ťažké medzi nimi vytýčiť presné hranice).

Čítaním nás striedavo sprevádza hlavná hrdinka Jori, ktorá sa kvôli rodinným problémom vracia do svojho rodného mestečka. Nesie si so sebou svoje tajomstvá a zapletá sa do odhaľovania aj tých rodinných. Pri tom jej pomáha podporučíčka Tegan, s ktorou sú si navzájom veľmi sympatické a postupne vzniká medzi nimi úprimné priateľstvo. Vďaka Tegan sledujeme obšírne policajné vyšetrovanie, ktoré pátra nielen po vrahovi súčasných úmrtí, ale zaoberá sa aj významným a záhadným prípadom z minulosti. 

Počas čítania spoznávame pomerne dosť postáv, ale absolútne nie je problém si ich zapamätať a orientovať sa medzi nimi. Po pár stránkach som mala pocit, akoby som s postavami strávila už niekoľko častí série a pritom je to stand-alone kniha. Autorke sa podarilo vytvoriť uveriteľné postavy a charaktery, ktoré majú bežné problémy a prirodzené ľudské nedostatky. Robia chyby a niekedy aj nesprávne rozhodnutia, ale o tom predsa život je a asi aj preto mi boli sympatické. 

Od začiatku mala kniha dobré tempo. Mali sme tu viac smerov vyšetrovania, niekoľko stôp a pribúdali, samozrejme, aj nové dôkazy a výpovede. Nebol priestor na nudu, pretože akonáhle sa niečo vyriešilo, vždy boli ďalšie vodítka. Od vyšetrovania odpútavalo pozornosť podrobnejšie zameranie sa na Jorinu rodinu a ich problémy. Nielen tie súčasné, ale aj tie z minulosti. Nebolo to rušivé, pretože to úzko súviselo s vyšetrovaním a nakoniec sa všetko skvele preplietlo. 

Nie je problém odhaliť vinníka už v úvode, napriek tomu to príbehu neubralo na zaujímavosti, pretože niektoré otázky boli zodpovedané až na úplnom konci. Jediné mínusy vidím v niekedy nelogických krokoch polície a náhodných stopách, ktoré sa objavili veľmi nepravdepodobne v ten najvhodnejší čas. Taktiež bolo zbytočné pripisovať Jori nevšednú schopnosť v rozoznávaní zvukov, ktorá dobrej detektívke len uškodila na hodnovernosti a uveriteľnosti. 

Veľmi knihu odporúčam všetkým milovníkom krimi, ktorí majú radi prepletené prípady, nevadí im sústreďovať pozornosť na viac smerov vyšetrovania a radi sa obzrú aj po stopách do minulosti. Ja by som si od autorky určite rada prečítala aj niečo ďalšie. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu.