Posledná šanca (Recenzia)

Autor: Andy Weir

Originálny názov: Project Hail Mary 
Vydavateľstvo: Lindeni 2022
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 472
Žáner: sci-fi
Moje hodnotenie knihy: 5+++*/5*
Moje hodnotenie obálky: 2*/5*

Anotácia:

Ryland Grace je posledný preživší na zúfalej misii Posledná šanca – jeho neúspech bude mať za následok koniec ľudstva i planéty Zem. Lenže Ryland Grace si nepamätá ani vlastné meno, tobôž detaily misie. S každou novou spomienkou si uvedomuje nemožnú úlohu, ktorá pred ním stojí. Nachádza sa v malej vesmírnej lodi, ktorú skonštruovali svetové vesmírne agentúry v kooperácii so všetkými vládami na našej planéte, ako poslednú šancu ľudstva na prežitie.

***

Po dočítaní Poslednej šance nemám slov. Jediné, ktoré mi stále behá mysľou je "DOKONALÉ!" V tejto knihe je pre mňa dokonalé úplne všetko. Námet, štýl, postavy a v neposlednom rade ten záver!!! Túto knihu milujem a môžem povedať, že je to pre mňa jednoznačne najlepšia kniha od súčasných svetových autorov. Myslím, že ju ešte dlho nič neprekoná a ja sa k nej budem často vracať. 

Andy Weir vie upútať od prvej strany. Tu nám predstavuje zaujímavú hlavnú postavu Rylanda Grace, ktorý trpí stratou pamäte, je na opustenej vesmírnej lodi a len veľmi pomaly si spomína, ako sa tam ocitol a čo je jeho úlohou. Odpoveď je jednoduchá, urýchlene nájsť riešenie na záchranu planéty! Páčilo sa mi, ako sme sa prostredníctvom Rylandových útržkovitých spomienok postupne dozvedali, čo predchádzalo jeho zúfalej situácii. Bavilo ma sledovať jeho myšlienkové pochody, ktoré boli zložité, vedecké, ale podané tak, že aj absolútny laik na fyziku, astronómiu a ďalšie príbuzné vedné odbory, sa dokázal v deji orientovať, chápal ho a dokonca sa možno aj niečo nové naučil. 

Ryland Grace je podobne ako aj Mark Watney v Marťanovi, veľmi sympatickou postavou, ktorá nestráca humor ani vo vypätých situáciách a sledovať jeho myšlienkové pochody bol jednoducho zážitok. Autor zrejme obľubuje stavať svojím postavám neustále nové prekážky a zdolaním jedného problému sa na nich zosype niekoľko ďalších a ani tu tomu nebolo inak. Vďaka tomu je čitateľ stále v napätí a napriek zložitejšiemu textu má stále chuť čítať ďalej, lebo ho poháňa neuveriteľná zvedavosť. 

V tomto žánri sa vždy obávam koncov, lebo je naozaj ťažké ich vymyslieť dobre a uveriteľne. Aj tu som si celý čas hovorila, že ideálny koniec asi ani neexistuje, že si pre tento príbeh vôbec neviem predstaviť dobrý koniec. A viete čo? Andymu Weirovi sa podarilo napísať ten najlepší možný koniec, aký si ani neviete predstaviť a ja som s úsmevom a s veľkou spokojnosť zatvárala tento príbeh. 

Niektoré knihy vyfučia z hlavy a ešte ste ich ani poriadne nedočítali. No tento si zapamätám asi navždy, pretože bol geniálny, skvelý, zábavný a predpokladám, že nielen to knižné spracovanie budem čítať ešte veľa krát, ale aj to filmové budem pozerať veľmi často.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.

                                                                 Knihu si môžete kúpiť tu.