Stránky

streda 7. júna 2023

Sesternice (Recenzia)

Autor:
Aurora Venturini
Originálny názov: Las primas
Vydavateľstvo: Odeon 2023
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 200
Žáner: spoločenský román
Moje hodnotenie knihy: 5/5
Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:
Román Sesternice sa odohráva v argentínskom meste La Plata v štyridsiatych rokoch minulého storočia a odhaľuje svet podivuhodnej rodiny zo strednej triedy. Pred čitateľom sa odvíja príbeh dospievania a snahy vymaniť sa z neprívetivých životných podmienok. V centre pozornosti je nevšedná rozprávačka Yuna Riglos. Yuna je dievčina s ľahším mentálnym postihnutím, ktorej chýbajú komunikačné a spoločenské zručnosti. Do vienka jej však bol nadelený výtvarný talent, ktorý jej kliesni cestu k lepšiemu životu pre seba aj jej rodinu. V úprimnej výpovedi, často bez čiarok, opisuje život okolo seba. Matku, ktorá zostala sama na dcéry s telesným aj duševným postihnutím, mužov, ktorí vnikajú na rodinné územie, akoby len preto, aby ho nejako zneužili, či obrazy, ktoré jej prinesú uznanie aj sebaúctu. Yuna svojou priamosťou často šokuje, často rozosmeje, no ako dospieva, s čoraz väčším pochopením nám odhaľuje svet tých najzraniteľnejších medzi nami.

***

Predslov knihy Sesternice napísala moja obľúbená latinskoamerická autorka Mariana Enriquez a už ten výborne načrtol náladu celej knihy. Okrem iného sa v ňom dozvedáme aj fakt, že sama autorka nazýva román do istej miery autobiografickým a inšpiráciou jej boli reálne situácie, ktoré zažila alebo sa o nich dozvedela od iných žien, čo je po prečítaní knihy až hrôzostrašná skutočnosť. 

Príbeh je o Yune, ktorá žije s prísnou matkou a ťažko postihnutou sestrou Betinou. Yuna samú seba takisto opisuje ako zaostalú, čo sa prejavuje napríklad aj v gramatických chybách, slabej slovnej zásobe a nesprávnej, resp. absentujúcej interpunkcii. Viem, že mnohým čitateľom často prekážajú podobné "experimentálne" formy písania, ale v tomto prípade to skvelo dopĺňalo charakter a spôsob premýšľania hlavnej postavy. Zároveň však postupne môžeme sledovať, ako sa Yunine vyjadrovacie schopnosti a vedomosti zlepšujú vďaka tomu, že Yuna sa v priebehu deja stále snaží vzdelávať. 

Autorka si ani náhodou nedáva servítku pred ústa a všetko opisuje bez akejkoľvek politickej korektnosti. Jej štýl je typický latinskoamerický - nechutný, naturalistický, miestami vyhnaný do bizarných extrémov. Dej rozhodne nemá len jednu vrstvu a napriek tomu, že jasne opisuje život hlavnej postavy a jej okolia, nie vždy som mala istotu, že je to tak, ako nám to Yuna prezentuje. Presne to mám na juhoamerickej literatúre najradšej a aj keď to nemusí byť každého šálka kávy, určite odporúčam dať aspoň šancu autorom a autorkám aj z tohto kúta sveta. Napriek vyhroteniu niektorých scén a opisov, dej románu nepresahuje do hororových alebo nadprirodzených prvkov, ako je to napr. typické pre Marianu Enriquez, a tak môže byť prijateľnejším uvedením do tejto literatúry. 

Veľmi sa mi páčila aj poznámka prekladateľky Barbary Sigmundovej, ktorá nám priblížila problémy, s ktorými sa pri preklade Sesterníc musela vysporiadať. Bolo to zaujímavé nahliadnutie do veľmi ťažkej práce prekladateľov, ktorú si častokrát ani neuvedomujeme. Barbara veľmi trefne zhodnotila aj samotné dielo: "Vytvoriť originálny literárny text, ktorý by prekvapil čitateľstvo v dvadsiatom prvom storočí, nie je jednoduché. Ak ste práve dočítali román Sesternice, asi mi dáte za pravdu, že Aurore Venturini sa to podarilo. Napísala dielo, ktoré vyruší témou aj štýlom, ale nie prvoplánovo. Provokuje, ale nie samoúčelne."

Sesternice rozhodne odporúčam všetkými desiatimi, odo mňa si vyslúžila kniha 5 hviezdičiek a je to ďalšia skvelá Odeonka do mojej zbierky. 


                                                             Knihu si môžete kúpiť tu 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára