Vydavateľstvo: Aktuell 2023
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 376
Žáner: román
Moje hodnotenie knihy: 4*/5*
Moje hodnotenie obálky: 4*/5*
Anotácia:
Biela slúžtička naruší spoločenský poriadok plantáže, čím odštartuje tragédiu odhaľujúcu to najhoršie aj najlepšie v ľuďoch, ktorých má nazývať rodinou.
Keď sedemročná Lavinia počas plavby z Írska osirie, skončí na prahu tabakovej plantáže, kde má žiť a pracovať v kuchyni s otrokmi. V starostlivosti Belle, nemanželskej dcéry majiteľa plantáže, sa Lavinia silno naviaže na svoju adoptívnu rodinu, hoci ju od nej oddeľuje jej biela koža. Učí sa variť, upratovať a servírovať jedlo v prostredí neviditeľnej sily a lásky svojej novej rodiny.
Časom Laviniu prijmú do sveta veľkého domu, kde sa stará o majiteľovu manželku závislú od ópia, a spriatelí sa s jej nebezpečným, no ochranárskym synom. Ocitá sa tak na dvoch stoličkách, ktoré nemôžu byť odlišnejšie. Donútia ju však vybrať si, a tak bojuje s lojálnosťou k obom svetom, pričom na povrch začnú vychádzať kruté pravdy a mnohé životy sa ocitnú v nebezpečenstve.
Silný a dojímavý príbeh o dospievaní a krehkosti rodiny plný triednych a rasových rozdielov, dôstojnosti a hlboko ukrytých tajomstiev.
***
Dočítala som príbeh otroctva z obdobia pred občianskou vojnou, kedy vzťahy medzi bielymi a čiernymi, čiže pánmi a nevoľníkmi boli veľmi tvrdé, nekompromisné a pre otrokov ponižujúce, utláčajúce a nespravodlivé.
Na panstvo tabakovej plantáže prichádza sedemročná Lavinia, malé dievčatko, ktoré pri plavbe loďou stratilo oboch rodičov a aj brata. Služobníctvo sa o ňu staralo ako o vlastné dieťa a postupne ju učili domácim prácam a zvyklostiam na plantáži. Lavinia si pomaly zvykala, rýchlo sa učila a s domácimi si vytvárala hlboké vzťahy. Skupinka čierneho služobníctva bola jej jedinou rodinou, ktorú si pamätala.
V románe vystupuje značný počet postáv, či už od panstva alebo od nevoľníkov a každá z nich, ako som v priebehu čítania zistila, zohráva významnú úlohu pri zápletke a pri tom, ako sa dej odvíja. Úžasnou postavou bola statná černoška, ktorá sa starala o kuchyňu. Negramotná žena so srdcom na správnom mieste, ktorá vždy vedela kedy a čo povedať, vedela pokarhať aj poľutovať, pomáhala bielym aj čiernym, a hlavne sa za žiadnej situácie nevzdávala a verila v lepšiu budúcnosť pre všetkých blízkych aj svoju.
Krutosť večne opitého dozorcu plantáže nemá hranice. Človek u neho nemá žiadnu cenu, je schopný biť a týrať až do skonu, bezdôvodne, ženy, mužov, deti. V príbehu musíme znášať znásilnenia, zneužívanie malého chlapca súkromným učiteľom, liečbu psychicky chorej pani domu a jej pobyt v blázinci a neuveriteľné metódy liečenia, ktoré k uzdraveniu nikomu nepomohli.
Kniha je plná prepletených príbuzenských vzťahov a dejových línií, tragických situácií, odvahy a sily matiek v snahe chrániť svoje deti bez ohľadu na to, kto je otcom, akého postavenia, nehľadiac na svoje bezpečie a život. Záver knihy je vygradovaný do poslednej strany. Prvá polovica sa mi javila ako pomalší rozbeh k niečomu, čo príde. A presne to prišlo v druhej polovici. Celkovo hodnotím viac ako dobré, smutné, a s poznatkom, že človek vydrží naozaj veľmi veľa.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára