Dvojčatá z Osvienčimu (Recenzia)

Autor: Eva Mozes Kor/Lisa Rojany Buccieri

Originálny názov: The Twins of Auschwitz 

Vydavateľstvo: Ikar 2021

Séria: -
Diel:  -

Počet strán: 200

Žáner:  2. svetová vojna, biografia

Moje hodnotenie knihy: 5*/5*

Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

V lete roku 1941 nacisti deportovali Evu Mozesovú Korovú a celú jej rodinu do Osvienčimu. V priebehu tridsiatich minút ich od seba oddelili. Eviných rodičov a staršie sestry poslali rovno do plynovej komory, kým Eva a jej sestra-dvojička Miriam sa ocitli v rukách Mengeleho, ktorý bol známy aj ako Anjel smrti. Mali vtedy len desať rokov.

Dvojičky mali v Osvienčime určité „privilégiá“ – mohli nosiť vlastné oblečenie a nevyholili im hlavy dohola, ale stali sa objektom Mengeleho sadistických experimentov. Veľa z nich zomrelo v dôsledku pokusov, chorôb a hladovania. Ale ďalšie prežili vďaka obdivuhodnej detskej vynaliezavosti, odvahe a neochvejnej vôli žiť. Eva si s odstupom desaťročí spomína na svoje šťastné detstvo v Transylvánii, vzostup antisemitizmu a jeho vplyv na jej rodinu. Mesiace strávené v Osvienčime opisuje vecne, citlivo a s veľkou dávkou nadhľadu. Jej rozprávanie je inšpiratívnym príbehom o vytrvalosti, odhodlaní a boji o prežitie tvárou v tvár extrémnemu zlu.

V epilógu Eva hovorí o svojej nevšednej ceste k uzdraveniu a pozoruhodnom rozhodnutí verejne odpustiť nacistom. V Spojených štátoch amerických, kam sa z Izraela presťahovala za manželom, založila múzeum holokaustu, prednášala po celom svete a organizovala exkurzie do Osvienčimu. Svoj život zasvätila šíreniu posolstva o odpustení, mieri a odstránení nenávisti a predsudkov na svete.

***

Napriek tomu, že Dvojčatá z Osvienčimu sú len útlou knižkou, svojím obsahom prinášajú dôležité posolstvo o hrôzach prežitých počas druhej svetovej vojny. Pohľadom malého dievčatka sledujeme zverstvá páchané v koncentračných táboroch a následné, roky trvajúce uvedomenie si, že oslobodiť sa od nich človek dokáže len odpustením. Autorka vďaka obdivuhodnej veľkorysosti a dobrosrdečnosti celosvetovo hlásala svoj názor a nabádala k odpusteniu aj iných. 

Eva so svojou sestrou - dvojčaťom a ich rodičmi žila v malej pokojnej dedinke ďaleko od civilizácie v Transylvánii.  Napriek tomu, že boli židovskou rodinou, mysleli si, že im nebezpečenstvo nehrozí. Že sú od neho ďaleko a na ich bezvýznamnú dedinu si nikto ani len nespomenie. Premrhali príležitosť odísť včas do Izraela a s postupne stále sa zhoršujúcou situáciou bol útek čoraz ťažší. Nátlak na židov bol zo dňa na deň horší a keď sa už rodina konečne rozhodla odísť, bolo neskoro. 

Je strašné si uvedomiť, koľko ľudí sa mohlo zachrániť útekom, ale nevyužili ho. Stále verili v dobro a nedokázali si ani len predstaviť, že reči o židovskom vyvražďovaní by mohli byť pravdivé. Svojím spôsobom to boli veľmi naivné predstavy o ľudskej dobrote a úcte k životu. Pri čítaní tejto knihy si uvedomíte a začnete sa zamýšľať nad tým, koľko zla sa v niektorých ľuďoch nazbieralo a šírili ho ďalej. A to s veľkou chuťou a vášňou. Niektorí Nemci sa dobrovoľne hlásili do profesie, pri ktorých vraždili ľudí. Vyžívali sa v týraní, zastrašovaní, popravovaní. Len preto, lebo "mohli". 

Kniha je stručná aj keď zachytáva niekoľko desaťročí. Opisy sú jednoduché, najmä tie, ktoré sa týkajú pobytu v Osvienčime. Je to rozprávanie desaťročného dievčatka, ktoré ešte veľa veciam nerozumelo, len sa snažilo prežiť. Našťastie bolo priebojné, nepoddajné a statočné, a vďaka tomu zachránilo nielen svoj život, ale aj sestrin. Eva až neskôr pochopila, čo sa vlastne v táboroch dialo a plne si uvedomila, aké nebezpečenstvo prežila. 

Evin príbeh podnecuje aj k premýšľaniu nad tým, aké bolo pre prežívších ťažké, znovu sa začleniť do bežného života. Rany boli priveľké, aby sa na ne dalo jednoducho zabudnúť. Okolie týchto ľudí nevedelo prijať a pochopiť. Častokrát sa títo ľudia cítili odvrhnutí a nechcení. Na jednej strane boli šťastní, že prežili, na druhej strane mali obavy z nadchádzajúceho života. Nacisti ich počas vojny pripravili o všetko. Nielen o rodinu, ale aj o majetok. Museli začínať úplne od znova. 

Celé rozprávanie je podané veľmi jemne a citlivo.  Formou aj obsahom by som ho pokojne odporučila aj mladším čitateľom na rozšírenie vedomostí učiva na základnej škole. Alebo začiatočníkom v tomto žánri, ktorí si hneď netrúfnu na podrobnejšie opisy vtedajšej doby. Eva musela byť obdivuhodným človekom a aj keď za svoje názory a presvedčenie čelila častokrát aj kritike, neochvejne hlásala vieru v odpustenie ďalej, až do úplného konca. Som rada, že touto knihou som mala možnosť spoznať ju a verím, že sa pre toto stretnutie rozhodnú aj mnohí z vás. 

Knihu si môžete kúpiť tu.