Tvrdá krajina (Recenzia)

Autor: Benedict Wells

Originálny názov: Hard Land 
Vydavateľstvo: Lindeni 2022
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 288
Žáner: contemporary
Moje hodnotenie knihy: 4*/5*
Moje hodnotenie obálky: 3*/5*

Anotácia:

Píše sa rok 1985. Pätnásťročný nesmelý mladík Sam z malého mesta v americkom Missouri si nájde letnú brigádu v starom kine, aby unikol problémom doma. Napokon prežíva nádherné leto – nájde si priateľov, okúsi prvú lásku a postupne objavuje tajomstvá rodného mesta. Konečne žije naplno, tak ako o tom vždy sníval, už sa viac necíti ako outsider. Až kým sa nestane niečo, čo ho nadobro prinúti dospieť…

Na okraji malého mestečka v štáte Missouri stojí značka s nápisom: Objavte 49 tajomstiev Grady. Pätnásťročný Sam nepozná ani jedno, zato však vie, čo znamená zápasiť so životom. Jedného dňa zbadá lístoček s oznamom, že miestne staré kino hľadá pracovnú silu. Prekoná počiatočné obavy, prejaví o miesto záujem a získa ho. V práci sa zoznámi s bystrým Cameronom, málovravným športovcom Hightowerom a s bezstarostnou, trocha staršou Kirstie, do ktorej sa zamiluje. Háčik je v tom, že všetci traja práve zmaturovali a na jeseň sa rozpŕchnu na všetky strany, aby pokračovali v štúdiu. Samovi teda zostáva len niekoľko týždňov na to, aby s novozískanými priateľmi okúsil život, po akom vždy túžil. Krátke obdobie, počas ktorého poodhalí tajomstvá miesta, na ktorom sa narodil, zistí, kto vlastne je – a čo znamená žiť.

***

"V to leto som sa zamiloval a moja mama zomrela." Akonáhle si prečítate túto prvú vetu v príbehu, zistíte, o čom celá kniha je. Nečakajte nič viac a nič menej. Ak vám autorov štýl sadne, budete nadšení od začiatku, ak nie, tak si myslím, že do konca knihy si vás nakoniec aj tak získa. 

Benedict Wells je nepochybne veľmi nadaný spisovateľ a toto je jedna z najlepšie napísaných kníh o dospievaní, akú som čítala. Neuveriteľne dokázal vystihnúť atmosféru malého zapadnutého amerického mestečka, kde je kopec zašitých miest, na ktorých sa stretávajú teenegeri, aby fajčili, pili, sexovali a skúšali všetko nové, čo im život v ich veku môže ponúknuť. Hľadajú sami seba, túžia sa začleniť, chcú z mesta vypadnúť, ale zároveň vedia, že toto je ich najkrajšie obdobie života, lebo mladosť je krátka a uteká neskutočne rýchlo. 

Veľmi citlivo a výstižne napísaný príbeh plný melanchólie a smútku z neustále prítomnej choroby, smrti a nenaplnenej lásky. Zároveň ale smútok aj všetkých spája a vzájomná spoločnosť im prináša útechu a podporu. Postupné spoznávanie samých seba postavy lieči a posúva vpred. Veľmi sa mi páčilo sledovať vývoj hlavného hrdinu. Divný Sam zostal divným aj naďalej, ale pre zmenu mal množstvo zážitkov a vieru v seba samého. Úžasnou postavou bola aj Samova chorá matka, ktorá svojimi radami, postrehmi, myšlienkami a veľmi dobrosrdečným charakterom, mala pre každého pochopenie a rodinu dokázala držať aj po svojej smrti. 

Musím priznať, že zo začiatku som si príbehom nebola úplne istá. Prvá polovica ma veľmi nenadchla, ale akonáhle som sa prehupla do tej druhej, nechcela som, aby sa príbeh už skončil. Veľmi som si obľúbila všetky postavy (dokonca aj Kirstie, ktorá mi od začiatku išla tak trochu na nervy) a páčili sa mi rôzne autorove úvahy, myšlienky a podnety na premýšľanie. Milovníci "lepíkov" si v tejto knihe prídu na svoje, lebo pekných a zaujímavých myšlienok je tu neúrekom. A tak ako si mnohí vybrali svoju obľúbenú, mám na záver aj jednu: 

"Prestal som sa zaoberať vzdialenou budúcnosťou a postupne som dospel k poznaniu, že smútok nie je šprint, ale maratón."     

(str. 229)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.

                                                                 Knihu si môžete kúpiť tu.  

Unášané srdce (Recenzia)

Autor: Laura Frantz 

Originálny názov: A Heart Adrift

Vydavateľstvo: i527.net 2022

Séria: -
Diel:  -

Počet strán: 448

Žáner:  historický román

Moje hodnotenie knihy: 4*/5*

Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Je rok 1755 a nad koloniálnym Yorkom vo Virgínii visí hrozba vojny s Francúzskom. Výrobkyňa čokolády Esmée Shawová zvádza boj – so svojím srdcom. Oslávila dvadsiate ôsme narodeniny a zmierila sa s tým, že po neúspešnom vzťahu, ktorý prežila pred desiatimi rokmi a z ktorého sa nikdy nespamätala, prežije zvyšok života sama. Túži však nájsť niečo, čo by ju napĺňalo a dalo jej životu zmysel.

Kapitán Henri Lennox sa po dlhej neprítomnosti vrátil do prístavu a je rozhodnutý dostavať maják v nebezpečnej zátoke Chesapeake – sen, o ktorý sa kedysi delil s Esmée. Keď ho však koloniálna vláda požiada, aby viedol tajnú námornú výpravu proti Francúzom, jeho budúcnosť je zrazu neistá.

Udrží ich vojna a ľútosť od seba, alebo ich spoločná vízia a oddanosť kolónii zahoja dávne rany, ktoré si navzájom spôsobili?

Laura Frantz, autorka bestsellerov a držiteľka literárnych cien, vás v tomto romantickom príbehu o láske a vykúpení prenesie do obdobia plného nebezpečenstiev, číhajúcich na mori aj v srdci.

***

Do nového príbehu od obľúbenej Laury Frantz som sa začítala okamžite. Opäť priniesla nový, originálny príbeh v starom známom prostredí Virgínie v časoch, kedy boli koloniálne problémy, vojnové hrozby, epidémie a začínajúce otroctvo. Upútala ma myšlienka milujúceho sa páru Esmée a Henriho, ktorý ale rozdelí vášeň pre námorníctvo a honba za slávou. Esmée, ktorá mala otca admirála a za celé svoje dospievanie ho vídala veľmi sporadicky nie je ochotná vziať si človeka podobných záujmov. Preto žiadosť o ruku odmietne a aj keď Henriho nikdy neprestala milovať, zmieri sa s tým, že dal prednosť moru pred ich spoločným životom. 

Ubehlo 10 rokov a Esmée opäť stretáva Henriho. Ten si uvedomuje, že život na mori mu už viac neprináša potešenie a Esmée, aj keď si myslela, že zostane už navždy starou dievkou starajúcou sa o rodinnú čokoládovňu, má stále nádej, že vzťah s Henrim by možno mohli obnoviť. 

Autorka opäť zručne vykreslila postavy a ich vzájomné vzťahy. Postavy vďakabohu obdarila rozvážnosťou a inteligenciou a našťastie nenecháva priestor na zbytočné nezhody a nedorozumenia medzi hlavnými postavami. To mám na Laure Frantz veľmi rada. Že hlavným hrdinom dopraje rozvahu a nestavia medzi nich zbytočné prekážky. Samozrejme, pripravuje pre nich problémy, ktoré ale oni dvaja nemôžu ovplyvniť ani zvrátiť. Musia ich len prijať a nájsť z nich východisko. 

V tejto knihe ma opäť veľmi zaujalo prostredie a opustený ostrov s majákom, o ktorý bolo potrebné sa starať. Tiež sa mi páčilo ako doň autorka zakomponovala epidémiu kiahní, ktoré v závere dej veľmi zamotali a priniesli nečakané zvraty. Postupné dospievanie a zretie postáv je veľmi uveriteľné a aj keď bol dej často smutný a melancholický, príbeh s nimi som si užívala. 

Zaujímavý úvod a spoznávanie nových hrdinov ma hneď od začiatku upútalo. Nasledovalo postupné spomaľovanie deja a časť, kedy sa autorka sústredila skôr na prostredie, atmosféru a vývoj postáv. V druhej polovici musela Esmée čeliť viacerým nepríjemnostiam a dej dokázal prekvapiť. Nabral tempo, kedy knihu už nebolo možné odložiť, len ju s veľkou zvedavosťou rýchlo dočítať. Záver bol oproti prvej polovici uponáhľaný, to mi ale vôbec neprekážalo, pretože aspoň priniesol príjemné prebudenie z pomalšieho úvodu. Už teraz sa teším na ďalší autorkin príbeh. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu  i527.net.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Slzy z jantáru (Recenzia)

Autor: Sofía Segovia

Originálny názov: Tears of Amber

Vydavateľstvo: Grada/Cosmopolis2022

Séria: -

Diel: -

Počet strán: 456

Žáner: vojnový román

Moje hodnotenie knihy: 4,5*/5*

Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Emotívny román o dvoch rodinách poznačených druhou svetovou vojnou, no previazaných putami lásky a odvahy, ktorý vykresľuje, akí sme všetci zraniteľní a že každý z nás sa raz môže stať pútnikom bez domova túžiacim nájsť si kúsok miesta pre život v mieri.

Keď do života Ilsinej rodiny kruto zasiahne vojna, jej rodina – aby prežila - sa musí v krutej zime pripojiť k najväčšiemu exodu v dejinách ľudstva. Narýchlo opúšťajú milovanú farmu a všetko, čo poznajú, a vydávajú sa v ústrety neistej budúcnosti. Ilse má našťastie po svojom boku mladého poľského robotníka Janusza, ktorý jej cestou rozpráva prekrásne ľudové rozprávky a pomáha jej tak zabudnúť na zimu, hlad a vojnové hrôzy. Okrem iného jej rozpráva aj o obliehanom kráľovstve v Baltskom mori a o jantárových slzách kráľovnej so zlomeným srdcom.

V tom istom čase sa Arno a jeho mama snažia utiecť pred pomstychtivou ruskou armádou a skrývajú sa v ruinách starého sídla v nádeji, že po skončení vojny sa znova stretnú so zvyškom svojej rodiny. Nakoniec sa však aj oni musia vydať na neistú cestu do neznáma. Ich jediným majetkom sú dve malé náušnice v tvare jantárových sĺz, ktoré sa stávajú symbolom spolupatričnosti a nezlomnej vôle žiť a hľadať svoje šťastie na zemi.

***

Skôr, ako napíšem svoje dojmy o samotnom príbehu ukrývajúceho sa v tejto knihe, chcem poznamenať malý detail z úplného úvodu, ktorý ma zaujal a potešil. Je to zoznam postáv rozdelený podľa jednotlivých rodín, v poradí od hlavnej postavy a za ňou nasledujú vedľajšie. Hlavne u rodinných ság, kde vystupuje veľa postáv a tie sú v príbuzenskom vzťahu si niekedy sama vytváram ich rodokmeň pre lepší prehľad. A v tejto knihe bol pre mňa už pripravený. Ak by tam bola aj mapa s hranicami Pruska, to by už bolo absolútne dokonalé :D.

Zoznamujeme sa s Ilse a s Arnom, deťmi, ktoré sa narodili krátko pred vojnou. Žili v Prusku v skromných podmienkach a s každodenným pocitom hladu. Ilse žila s rodičmi a 4 súrodencami v malom domčeku, ktorý patril k sídlu, na ktorom ich otec robil správcu. Arno s rodičmi a 3 súrodencami žil na farme. Obe deti, ktoré nevedeli že ten druhý existuje, vnímali obdobie vojny detskými očami, na otázky nedostávali odpovede, nedovolili si neuposlúchnuť rodičov a všetkých dospelých, lebo tak ich to naučili. Žili v neustálom strachu pred sirénami, nevedeli čo znamenajú, nechápali, prečo ženy od vyvesených zoznamov odchádzali uplakané. Či už v škole, prostredníctvom rádia alebo letákov vštepovali deťom nenávisť voči Židom a Poliakom, ktorých definovali ako podľudí. Ilsini rodičia v snahe ochrániť deti pred bombardovaním poslali Ilse a jej staršiu sestru k tete do Východného Pruska a práve tam zistila, čo znamená siréna. Jedinou radosťou v Ilsinom detstve boli príbehy siroty - poľského robotníka Janusza. Prostredníctvom jednotlivých členov rodín, či už nemeckých, pruských alebo cez poľských robotníkov môžeme vidieť rôzne pohľady na vojnu samotnú, ako aj na neohrozeného "vodcu". Muži bez rozdielu veku boli povolaní do bojov, slabí a chorí vrátane detí "záhadne" zomierali. Ilsini rodičia v tajnosti pripravovali plán prípadného odchodu z domova za účelom záchrany. A keď prišiel deň, kedy do Pruska dorazili Rusi, a viac menej bolo jasné, že Nemci vo vojne prehrávajú, naložili pripravené najpotrebnejšie veci na voz a s malými deťmi hrali hru na osadníkov divokého západu utekajúcich pred Apačmi do nejasnej budúcnosti. 

Vojnou žili všetci. Muži v bojoch so zbraňami, ženy v snahe chrániť svoje deti, starcov, zvieratá a malé zásoby potravín a teplého oblečenia pred vojakmi, dezertérmi, pred každým. Ani nie z 10 ročných chlapcov sa pod vplyvom vojnových udalostí razom stali muži, ktorí v rodinách zastupovali svojich otcov. Strata príbuzných zasiahla každého. Jediným cieľom bolo prežiť. Aj napriek vzájomnému povzbudzovaniu prestávali veriť. A keď sa vojna oficiálne skončila, nemecké rodiny na úteku sa stali na pôde svojej vlasti nepriateľom. Stále im išlo o prežitie a vysporiadanie sa so všetkými hrôzami vojny. Zostarli, boli unavení, niektorých zajali, niektorí zomreli, niektorí si po čase našli svojich príbuzných.

Ako sa prepojili osudy spomínaných dvoch rodín a prečo kniha nesie názov Slzy z jantáru sa dozviete po jej prečítaní. Síce veľmi smutnej, ale napísanej na základe skutočných udalostí. Kniha je ďalšia z obdobia II. svetovej vojny, ale podaná z iného, pre mňa úplne nového pohľadu, a preto bola pre mňa neuveriteľne zaujímavá. Ak máte radi vojnové príbehy, ale v poslednej dobe vám mnohé pripadajú podobné, určite porozmýšľajte nad siahnutím po tejto. Určite nebudete sklamaní. Okrem opísaných hrôz vojny príbeh ponúka  aj mnohé zaujímavé myšlienky, ako napríklad táto : v prvých troch rokoch života sa najviac naučíme, pritom si neuvedomujeme, že sa učíme a v neskoršom veku si to ani nepamätáme. Toto som si nikdy neuvedomila.

 

                                   Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Grada.

                                                                    Knihu si môžete kúpiť tu.  

Dievčatá z ovocných sadov (Recenzia)

Autor: Nikola Scott

Originálny názov: The Orchard Girls

Vydavateľstvo: Ikar 2022

Séria:  -

Diel: -

Počet strán: 488

Žáner:  román

Moje hodnotenie knihy: 3/5

Moje hodnotenie obálky: 4/5

Anotácia:

Londýn, 2004. Frankie to v živote nemala jednoduché. V detstve prišla o matku a otec, obvinený z jej usmrtenia, skončil vo väzení. Starostlivosť o Frankie prevzala stará mama Violet, s ktorou ju vždy spájal vrúcny vzťah. Dôveru medzi nimi naruší až zrada. Keď Frankie zistí, že to Violet dostala jej otca za mreže, preruší s ňou kontakt. Zdá sa, že desaťročie trvajúci spor sa už nedá urovnať. Opäť ich spojí až náhoda. Frankie si uvedomí, že stará mama pomaly stráca pamäť a postarať sa o ňu môže len ona. Postupne zisťuje, že Violetina minulosť ukrýva niečo ešte temnejšie. Spomienky z vojnových čias, ktoré môžu zničiť aj Frankie...

Somerset, 1940. Keď život sedemnásťročnej Violet tragicky poznačí bombardovanie Londýna, utečie z domu a vstúpi do Ženskej pozemnej armády. Dúfa, že ťažká práca vo winterbournských sadoch umlčí jej žiaľ a výčitky svedomia. Prijme nové meno, nadviaže nové nerozlučné priateľstvá a spozná aj prvú ozajstnú lásku. Život jej strpčuje len zákerný dozorca Hardwick, ktorý vždy nájde spôsob, ako niekomu uškodiť. Napätie vyvrcholí v osudnú noc, ktorá má pre dievčatá z ovocných sadov navždy ostať spoločným tajomstvom...

***

Kniha, ktorá ma na prvý pohľad zaujala už v edičnom pláne veľmi peknou obálkou a aj anotáciou sľubujúcou príbeh odohrávajúci sa striedavo v súčasnosti a počas vojnových rokov. Pre mňa ideálna kombinácia, aj keď musím priznať, že v poslednom čase podobných kníh vychádza veľmi veľa a začínam byť nimi trochu presýtená. 

Hneď ako som knihu držala v rukách, veľmi ma prekvapila svojou hrúbkou. Mala som pochybnosti, či autorka tých takmer 500 strán dokáže stopercentne a presvedčivo využiť a po dočítaní musím povedať, že moja neistota bola oprávnená. Príbeh sa zo začiatku veľmi vliekol. Prvá polovica knihy bola stále len akýmsi úvodom, v ktorom sa autorka sústreďovala na veľmi veľa nepodstatných detailov, ktoré boli pre hlavný príbeh úplne bezpredmetné. Štýl bol dosť opisný, takže mi čítanie išlo pomaly. Príbeh nemal náboj, nič ho nepoháňalo vpred. 

Niekde v strede knihy som sa do príbehu konečne začítala a druhá polovica bola podstatne lepšia. Začalo sa odhaľovať veľké tajomstvo z minulosti a aj v súčasnosti sa vzťahy postáv zaujímavo vykryštalizovali. Atmosférou a zápletkou mi táto časť príbehu niečím pripomínala môj obľúbený román Rebeka od Daphne du Maurier, takže som si čítanie začala konečne užívať tak, ako som si myslela, že si ho budem užívať od začiatku. 

Keď je príbeh písaný v dvoch časových rovinách, niekedy je veľmi ťažké vybrať si, ktorá sa mi páči viac, lebo obe si rovnako obľúbim a mám rada hrdinky v jednej aj druhej. Tu som ale taký pocit nemala. Jednoznačne sa mi viac páčil príbeh odohrávajúci sa v roku 1940 vo Winterbournskom sídle a jeho ovocných sadoch. Tu vzniklo pevné priateľstvo medzi silnými ženskými postavami, rozvíjala sa mladá láska a bojovalo sa proti krivde a nespravodlivosti. 

Akonáhle vidíte v anotácii rok 1940, zrejme automaticky knihu zaradíte do vojnovej beletrie. Neunáhlite sa však, pretože vojna síce tvrdo zasiahne v úvode a kruto aj v závere a samotný príbeh ňou je, samozrejme, ovplyvnený, častokrát ale vôbec nemáte pocit, že čítate román z tohto obdobia. 

Hlavná zápletka so Ženskou pozemnou armádou bola skvelá. Príbeh z minulosti zaujímavý a poučný, odhaľujúci silu ženských hrdiniek. Knihe by však na môj vkus neuškodilo zoškrtať nezaujímavý úvod a zostručniť dejovú linku súčasnosti. Záver sa mi páčil a druhá polovica veľmi vylepšila celkový dojem z knihy.  

                                                             Knihu si môžete kúpiť tu.  

Dievča v jeho tieni (Recenzia)

Autor: Audrey Blake

Originálny názov: The Girl in His Shadow

Vydavateľstvo: Ikar 2022

Séria:  Nora Beady
Diel: 1/2

Počet strán: 400

Žáner:  román

Moje hodnotenie knihy: 5/5

Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:

Nasledovať sen si vyžaduje odvahu

Píše sa rok 1832 a pandémia cholery tvrdo zasiahla Londýn. Nora Beadyová počas nej prišla o celú rodinu a nebyť doktora Horacea Crofta, neprežila by ani ona. Excentrický a brilantný chirurg sa rozhodne ujať mladého dievčaťa, a tým sa pre ňu otvorí nový svet. Nora sa stáva nielen jeho chránenkyňou, ale aj pomocníčkou a žiačkou. Kým iné dievčatá sa učia vyšívať a maľovať akvarely, ona zašíva rany a pripravuje anatomické nákresy. Napriek tomu, že ženy majú vykonávanie lekárskej praxe zakázané, Croftova klinika je pre Noru bezpečným miestom. Až do chvíle, keď sa na jej prahu objaví doktor Daniel Gibson – nový sekundujúci chirurg.

Daniel netuší, že schopnosti mladej ženy ďaleko prevyšujú jeho vlastné. Najmä keď Nora hrá rolu poslušnej mladej dámy, aby ochránila povesť svojho dobrodinca. Držať sa bokom je ťažšie, než sa zdá. Nepomáhajú ani vzájomné sympatie, ktoré sa medzi nimi napriek všetkému vyvinú. A tak Nora stojí pred neľahkou voľbou. Ostane aj naďalej neviditeľná a dovolí iným prevziať zásluhy za jej výskum, alebo ukáže svetu, kým naozaj je?

***

Historických kníh zameraných na začiatky medicíny nie je veľa a keď sa už konečne nejaká objaví, je isté, že si ju nenechám ujsť. Okrem toho má kniha naozaj veľmi peknú a lákavú obálku, ktorá milovníčky historických románov určite zaujme na prvý pohľad. 

Príbehy so silnými a inteligentnými hrdinkami patria k mojim najobľúbenejším, takže v tomto príbehu som si rozhodne prišla na svoje. Hlavná hrdinka Nora Beadyová mi bola svojou usilovnosťou a snahou sa niečo naučiť a dokázať veľmi sympatická a to isté môžem povedať aj o jej mužských spoločníkoch. Jej mladí kolegovia Daniel a Harry boli jej medicínskymi schopnosťami najskôr šokovaní a zhrození, rýchlo sa však dokázali prispôsobiť a brali ju ako seberovnú. Pre jej opatrovníka Horacea Crofta, kontroverzného, ale napriek všetkým výstrelkom uznávaného doktora, predstavovala Nora veľkú pomoc a oporu. 

V príbehu sledujeme častokrát veľmi primitívne medicínske metódy a postupy, ktoré napriek svojej jednoduchosti, dokázali zachraňovať ľudské životy. Máme tu pokrokových vedcov, ktorí sú otvorení "moderným" metódam výskumu, ale aj zastaraných tradičných doktorov, ktorí by najradšej navždy lepili na ľudí pijavice a púšťali žilou. Začiatky medicíny a chirurgie boli určite ťažké a vyžadovali si také odvážne osobnosti, akými boli aj naši hlavní hrdinovia, ktorí sa nebáli kradnúť a následne pitvať mŕtvoly, aby na základe nových pozorovaní a zistení, mohli pomáhať živým. 

Aj keď sme v 21. storočí, mám pocit, že žena si svoje postavenie v spoločnosti stále musí vydobíjať ťažšie ako muži. A v roku 1845, kedy sa odohráva tento príbeh, bolo absolútne nepredstaviteľné, že by ženu prijali ako doktorku. Podľa vtedajšej spoločnosti sa žena nebola schopná vzdelávať a vôbec sa nehodila na také dôležité povolanie, ako boli napríklad doktori. A pritom Nora Beadyová všetkým ukázala, aká je inteligentná a aký by mohla mať prínos pre spoločnosť, ak by dostala šancu. 

Okrem medicínskej témy a problematike postavenia žien v spoločnosti nám kniha prináša aj veľmi jemnú romantickú linku, ktorá príbeh príjemne oživila a dala mu iskru. Páčilo sa mi, že mu nedominovala, ale ostávala až do konca na pozadí. Záver príbehu bol veľmi pekný, myslím, že by bol uspokojujúci aj takýto, ale keďže viem, že nás čaká druhý diel, tak sa naň veľmi teším, lebo k týmto sympatickým postavám sa určite rada vrátim. 

                                                             Knihu si môžete kúpiť tu.  

Strážkyňa šťastných koncov (Recenzia)

Autor: Barbara Davis

Originálny názov: The Keeper of Happy Endings
Vydavateľstvo: Aurora 2022
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 400
Žáner:  román
Moje hodnotenie knihy: 4,5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Pôvabný román o osude, o druhých šanciach, o nájdení dávno stratenej nádeje z pera najpredávanejšej autorky podľa rebríčka Amazon Charts, ktorá sa preslávila románom Posledná žena z rodu Moonovcov. 

V tomto čarovnom príbehu Barbara Davisová umne prepletá príbehy dvoch žien, ktoré zdanlivo zviedla dokopy náhoda. Po objave vintage svadobných šiat a hŕbe listov sa ich cesty pretnú a ony ani len netušia, ako pevne sú prepletené. Pochádzajú z dvoch rozdielnych generácií a dvoch odlišných kontinentov, no príbeh jednej odráža príbeh druhej – obe zažili obrovskú lásku a obrovskú stratu a obe sa už vzdali nádeje, že sa im tú škodu podarí napraviť. Lenže ich stretnutie im od základov zmení životy. Zvedie ich dokopy, no obe si chránia svoje zlomené srdcia a pomaly si odhalia svoje rany. No to, čo im pomohlo zblížiť sa, má tiež silu ich rozdeliť. Ak si odmietnu otvoriť srdcia a veriť v moc osudu, možno premeškajú druhú šancu na šťastie a nepodarí sa im nájsť lásku, o ktorú prišli.

Barbara Davisová šikovne dokazuje, že veci sa skutočne dejú z nejakého dôvodu, a je len na nás, či sa otvoríme čaru možností. U veľkom úspechu jej najnovšieho románu nesvedčí len obrovské množstvo nadšených ohlasov čitateľov, ale aj stále umiestnenie v rebríčkoch najpredávanejších kníh v jednotlivých krajinách.

Soline Rousselová dobre ovláda svoje remeslo v obchode so šťastnými koncami. Po celé generácie vedie jej rodina exkluzívny svadobný salón v Paríži, kde pomocou ihly a nite ožívajú kúzla. Traduje sa, že nevestu, ktorá vykročí k oltáru v rousselovských svadobných šatách, čaká život plný radosti. No ničivá strata z čias druhej svetovej vojny zmení Solinin život a srdce na trosky, otrasie jej vierou v lásku. Svoje spomienky uzavrie do škatule a odloží ju aj s nesplnenými snami, odhodlaná zabudnúť.

O niekoľko desaťročí sa Rory Grantová, potenciálna majiteľka galérie, pokúša vyrovnať s vlastnou tragickou stratou. Prenajme si od Soline starú budovu a objaví v nej škatuľu s listami a nenosenými svadobnými šatami vo vintage štýle. Keď Rory vráti spomienky majiteľke, vznikne medzi nimi nezvyčajné priateľstvo a na povrch sa začne predierať tajuplná podobnosť ich životov. Akoby osud chcel, aby sa stretli. A možno Rory pomôže Soline napraviť štyridsaťročnú neprávosť a otvoriť dvere k spoločnému zahojeniu rán – a možno aj k štipke mágie.

***

Aj keď sa mi len málokedy dostanú do rúk romantické príbehy, ktoré by boli ozvláštnené nejakým zaujímavým a nevšedným prvkom mágie, mám ich veľmi rada. Môže to byť silný ženský šiesty zmysel, veštenie, čarovné bylinky alebo ako v tomto príbehu, čarovná ihla a s ňou ušité svadobné šaty, v ktorých sú spriadané kúzla pre šťastné konce. 

Opäť sa mi dostal do rúk príbeh, kde sa striedajú dve časové roviny a každá z nich má svoju hlavnú hrdinku a ich osudy sa prepletú. Soline spoznávame počas druhej svetovej vojny. S matkou majú úspešný svadobný salón, v ktorom šijú čarovné šaty zaručujúce nevestám šťastné konce. Matka Soline učí nielen tomuto remeslu, ale rôznym životným múdrostiam, ktoré sa dozvedáme na začiatku každej kapitoly. Keď ale Soline ostane sama, rozhodne sa pomáhať raneným vojakom ako dobrovolníčka v nemocnici. Tam spozná svoju osudovú lásku - Ansona. Vojna ich rozdelí a Soline čakajú ťažké chvíle.

Rory pochádza z prominentnej bohatej bostonskej rodiny, ale napriek tomu nie je šťastná. S matkou si nerozumie, snúbenec bol unesený pri dobrovoľníckej činnosti a je nezvestný. Nemá chuť pokračovať v štúdiu na vysokej škole a celkovo sa v živote cíti stratená. Až kým nenarazí na starý vyhorený radový dom, v ktorom si túži otvoriť galériu. Tak Rory spozná Soline a dozvedá sa jej príbeh. 

Veľmi citlivo a pekne napísaný príbeh. Je plný smútku, ale zároveň aj nádeje. Hrdinky čelia neľahkým skúškam, ktoré by mnohé iné nezvládli, ale ony sa nevzdávajú. Aj keď názov knihy hovorí o šťastných koncoch, keď ich príbehy čítate, nie ste si isté, či aj ich vlastné takto dopadnú. Preto čítate stále ďalej a ďalej a veríte, že áno. V ťažkých chvíľach ich postretne ale aj mnoho úžasných náhod, ktoré sa zdajú byť na prvý pohľad úplne neuveriteľné, ale Soline má predsa neobyčajný dar, takže tieto náhody tu nikto autorke nemôže vyčítať :) 

Autorka prepracovala každú postavu a vďaka podrobnému opisu som ich mala možnosť dostatočne spoznať a všetky si obľúbiť (samozrejme, okrem Ansonovho otca). Každej venovala dostatok priestoru a vďaka opisu ich minulosti sme vedeli pochopiť ich správanie v súčasnosti. Zrejme oveľa skôr ako na konci, vám bude jasné, kam príbeh smeruje a určité odhalenia vás neprekvapia, to ale príbehu vôbec neuberá na šarme a zaujímavosti. Ak máte rady silné hrdinky, prepletené osudy viacerých generácií, závan vojnových časov a zrnko mágie na ozvláštnenie, tento príbeh bude pre vás ako stvorený. 

                        Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Aurora.

                                                              Knihu si môžete kúpiť tu.   

Dom na azúrovom pobreží (Recenzia)

Autor: T. J. Klune

Originálny názov: The House in the Cerulean Sea
Vydavateľstvo: Grada/Metafora 2022
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 416
Žáner: fantasy
Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Linus Baker si pokojne nažíva so svojou mačkou a zbierkou platní. Pracuje ako sociálny pracovník v Oddelení starostlivosti o zázračnú mládež, ktorý monitoruje a hodnotí sirotince pre nezvyčajné deti. Jedného dňa mu pridelia prísne tajnú úlohu. Má ohodnotiť vzdialený sirotinec, kde žije šesť nebezpečných detí vrátane Antikrista. Linus má vyhodnotiť, či skutočne dokážu zosnovať koniec sveta.

No ich poručník, šarmantný a charizmatický Arthur Parnassus, je odhodlaný urobiť čokoľvek, aby svojich zverencov ochránil. Linus postupne spoznáva obyvateľov sirotinca a zisťuje, že nie všetko je tak, ako sa na prvý pohľad zdá, a napokon sa musí rozhodnúť, či dá prednosť povinnostiam, alebo svojim snom. Pri tejto príjemnej a často vtipnej knihe sa môžete uvoľniť, pretože sa v nej nikdy nič zlé nestane.

Je ako pohladenie na duši. Kniha pojednáva o spojení medzi ľuďmi, o vzťahoch, o tom že nie je dôležité ako človek vyzerá alebo do akej „kategórie“ spadá, ale to ako sa správa k ľuďom a ako sa ľudia správajú k nemu. Oslavuje rôznorodosť a prijímanie inakosti.

***

Dom na azúrovom pobreží je jedna z kníh, ktorá hneď po vydaní rozvírila internet a stala sa jednou z najospevovanejších kníh roka. U nás vychádza síce s oneskorením, ale verím, že s rovnakým pozitívnym ohlasom. 

Hlavný hrdina Linus je niečo ako sociálny pracovník, ktorý má na starosti kontrolu sirotincov a domov pre deti a mládež. Nejde však o bežné "ľudské" detské domovy, ale o zariadenia, v ktorých sú umiestňované rôzne magické a nadprirodzené tvory. Linus sa osvedčí ako jeden z najobjektívnejších pracovníkov, a tak ho poveria tajnou úlohou - posúdiť jeden zo sirotincov, kde žije okrem iných stvorení aj Antikrist, pravdepodobne jeden z najmocnejších démonov, ktorý sa kedy dostal na svet. Po príchode do domova, ktorý vedie sympatický Arthur, však Linus zistí, že na Oddelení, pre ktoré pracuje, v tomto prípade prevážili predsudky a rozhodne sa dať nielen deťom, ale aj Arthurovi šancu. 

Dom na azúrovom pobreží je naozaj krásna kniha, ktorú ocenia nielen milovníci fantasy a paranormal literatúry, ale aj čitatelia, ktorí majú radi roztomilé príbehy, do ktorých sa môžu naplno ponoriť a aspoň na chvíľu uniknúť realite. Autor veľmi pekne zobrazil diskrimináciu a šikanovanie kohokoľvek, kto sa len trochu vymyká nejakej norme a šikovne využil fantasy prvky na poukázanie týchto problémov. 

Vo všeobecnosti nie sú prehnane pozitívne a optimistické knihy moja šálka kávy, keďže vo väčšine prípadov mi to príde neuveriteľné a skôr ma "slniečkovský" pohľad na svet hlavných hrdinov rozčuľuje. V tomto prípade však kniha obsahovala správne množstvo fantasy prvkov, takže hneď na začiatku si ma poistila - áno, je to neuveriteľné, ale je to fantasy, takže je to v poriadku. 

Kniha si ma získala a nemám jej čo vytknúť. Dúfam, že aj u nás si ju zamiluje čo najviac ľudí, tak ako je to aj v zahraničí, pretože takéto príbehy sú naozaj dôležité. Určite si rada prečítam aj autorovu ďalšiu knihu Under the Whispering Door a dúfam, že vydavateľstvo Grada bude pokračovať v prekladaní jeho tvorby. Do pochmúrnych jesenných dní je táto kniha naozaj to pravé na zlepšenie nálady. 

                                   Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Grada.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Napospas (Recenzia)

Autor: Sarah Goodwin

Originálny názov: Stranded

Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ 2022
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 328
Žáner: thriller
Moje hodnotenie knihy: 4*/5*
Moje hodnotenie obálky: 3*/5*

Anotácia:

Opustený ostrov

Osem súťažiacich

Reality šou, v ktorej niet víťazov

Ôsmi ľudia – štyri ženy a štyria muži, ktorí sa dovtedy nepoznali -, sa dobrovoľne ocitnú na neobývanom ostrove pri pobreží Škótska, aby sa pred všadeprítomnými kamerami, no bez kontaktu s okolitým svetom pokúsili vytvoriť fungujúcu, sebestačnú komunitu. V drsných podmienkach, s minimom potrebného vybavenia. Majú na to necelý rok, potom po nich produkcia reality šou Posledné útočisko pošle loď a vrátia sa do civilizácie. Netrvá však dlho a súťažiacim sa tento „sociálny experiment“ načisto vymkne z rúk: namiesto toho, aby ťahali za jeden povraz, čoraz častejšie vznikajú medzi nimi roztržky, utvárajú sa a rušia účelové spojenectvá. Napätie na ostrove sa vystupňuje do krajnosti, keď v stanovenom termíne žiadna loď po osadníkov nepríde. Počiatočné antipatie väčšiny voči samotárskej Maddy, ktorá do žiadnej skupinky nezapadla, napokon prerastú do otvoreného nepriateľstva a Maddy s hrôzou zisťuje, že má proti sebe sedem na všetko odhodlaných zúfalcov...

Na ostrov ich prišlo osem. Koľkým z nich sa podarí prežiť?

***

Veľmi zriedka sa mi stane, že knihu prečítam na jedno posedenie. Vzhľadom na môj voľný čas a hrúbku kníh (nezdá sa vám, že v súčasnosti má skoro každá kniha minimálne 400 strán?) jednoducho nezvládam knihu prečítať za jeden deň. Napospas je ale výnimka! Jedna vec je to, že mala príjemných 325 strán a druhá to, že bola napísaná skvelým, gradujúcim štýlom, ktorý mi nedovolil sa od knihy odtrhnúť. 

Aj keď v reálnom živote reality show neobľubujem, v literatúre mi neprekážajú a survivor show mi vyslovene vyhovujú. Majú správnu dávku napätia, vždy sa v nich niečo deje a ja s úžasom sledujem schopnosť prežiť v ťažkých a nebezpečných podmienkach. Napospas predstavuje sociálny experiment, do ktorého je vybratých 8 ľudí (4 ženy a 4 muži), ktorí musia vytvoriť také spoločenstvo, aby zabezpečili prežitie ľudstva. 

Napospas by som zhodnotila dvojako. 5* za štýl, ktorý ma pohltil od začiatku. S napätím som obracala každú stránku a bola som zvedavá na záver. Páčilo sa mi, ako do príbehu autorka vsunula prípravné pohovory, spomienky hlavnej hrdinky na detstvo a tiež "budúce" rozhovory v TV, ktoré nám síce prezradili záver, ale okolnosti zostávali stále nevyjasnené. Pokiaľ som sa nad príbehom veľmi nezamýšľala, bola to skutočne skvelá jazda. 

Ak by som išla ale do hĺbky, príbeh mohol byť lepšie prepracovaný. Samotná reality show nebola pre mňa dostatočne vysvetlená, jej cieľ bol predsa na začiatku iný, ako len prežiť rok na ostrove. Až do úplného záveru som čakala nejaké rozumné vyjasnenie alebo odhalenie, koniec však vyšumel do stratena. Tiež niektoré situácie vyznievali nelogicky (samozrejme, nepíšem aké, aby som niekomu neprezradila dej) a postoje a konanie ostatných postáv mohlo byť zdôvodnené nejakými príčinami. Maddy, naša hlavná hrdinka mi svojím správaním tiež niekedy liezla na nervy, ale tá mala aspoň zostavenú minulosť, ktorou to mohlo byť spôsobené. Ostatní boli len povrchné figúrky, ktoré konali tak, aby zvýšili príbehu napätie.

Celkovo som ale spokojná. S knihou som strávila príjemné chvíle, čítanie som si maximálne užila a keď som zistila, že nad dejom je lepšie sa veľmi nezamýšľať, kniha si vyslúžila odo mňa vysoké hodnotenie. Niekedy presne takýto štýl knihy potrebujem, aby som sa nakopla cez miernu čitateľskú krízu.

 

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Posledná šanca (Recenzia)

Autor: Andy Weir

Originálny názov: Project Hail Mary 
Vydavateľstvo: Lindeni 2022
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 472
Žáner: sci-fi
Moje hodnotenie knihy: 5+++*/5*
Moje hodnotenie obálky: 2*/5*

Anotácia:

Ryland Grace je posledný preživší na zúfalej misii Posledná šanca – jeho neúspech bude mať za následok koniec ľudstva i planéty Zem. Lenže Ryland Grace si nepamätá ani vlastné meno, tobôž detaily misie. S každou novou spomienkou si uvedomuje nemožnú úlohu, ktorá pred ním stojí. Nachádza sa v malej vesmírnej lodi, ktorú skonštruovali svetové vesmírne agentúry v kooperácii so všetkými vládami na našej planéte, ako poslednú šancu ľudstva na prežitie.

***

Po dočítaní Poslednej šance nemám slov. Jediné, ktoré mi stále behá mysľou je "DOKONALÉ!" V tejto knihe je pre mňa dokonalé úplne všetko. Námet, štýl, postavy a v neposlednom rade ten záver!!! Túto knihu milujem a môžem povedať, že je to pre mňa jednoznačne najlepšia kniha od súčasných svetových autorov. Myslím, že ju ešte dlho nič neprekoná a ja sa k nej budem často vracať. 

Andy Weir vie upútať od prvej strany. Tu nám predstavuje zaujímavú hlavnú postavu Rylanda Grace, ktorý trpí stratou pamäte, je na opustenej vesmírnej lodi a len veľmi pomaly si spomína, ako sa tam ocitol a čo je jeho úlohou. Odpoveď je jednoduchá, urýchlene nájsť riešenie na záchranu planéty! Páčilo sa mi, ako sme sa prostredníctvom Rylandových útržkovitých spomienok postupne dozvedali, čo predchádzalo jeho zúfalej situácii. Bavilo ma sledovať jeho myšlienkové pochody, ktoré boli zložité, vedecké, ale podané tak, že aj absolútny laik na fyziku, astronómiu a ďalšie príbuzné vedné odbory, sa dokázal v deji orientovať, chápal ho a dokonca sa možno aj niečo nové naučil. 

Ryland Grace je podobne ako aj Mark Watney v Marťanovi, veľmi sympatickou postavou, ktorá nestráca humor ani vo vypätých situáciách a sledovať jeho myšlienkové pochody bol jednoducho zážitok. Autor zrejme obľubuje stavať svojím postavám neustále nové prekážky a zdolaním jedného problému sa na nich zosype niekoľko ďalších a ani tu tomu nebolo inak. Vďaka tomu je čitateľ stále v napätí a napriek zložitejšiemu textu má stále chuť čítať ďalej, lebo ho poháňa neuveriteľná zvedavosť. 

V tomto žánri sa vždy obávam koncov, lebo je naozaj ťažké ich vymyslieť dobre a uveriteľne. Aj tu som si celý čas hovorila, že ideálny koniec asi ani neexistuje, že si pre tento príbeh vôbec neviem predstaviť dobrý koniec. A viete čo? Andymu Weirovi sa podarilo napísať ten najlepší možný koniec, aký si ani neviete predstaviť a ja som s úsmevom a s veľkou spokojnosť zatvárala tento príbeh. 

Niektoré knihy vyfučia z hlavy a ešte ste ich ani poriadne nedočítali. No tento si zapamätám asi navždy, pretože bol geniálny, skvelý, zábavný a predpokladám, že nielen to knižné spracovanie budem čítať ešte veľa krát, ale aj to filmové budem pozerať veľmi často.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.

                                                                 Knihu si môžete kúpiť tu.