Orknejské tajomstvo (Recenzia)

Autor: Lorraine Kelly

Originálny názov: The Island Swimmer

Vydavateľstvo: Aurora 2025
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 296
Žáner: román
Moje hodnotenie knihy: 3*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Keď Evien otec ťažko ochorie, napokon sa vracia do rodinného domu na divokom pobreží Orknejí – na miesto, o ktorom prisahala, že sa tam už nikdy nevráti. Pri vypratávaní zanedbaného otcovho domu, ktorý́ sa chystá predať, sa v osamelosti ocitne pri skupinke otužilcov, ktorých vedie jej stará priateľka Freya. Spoločne nachádzajú pokoj pod hladinou mora – a Evie vďaka nim nadobudne odvahu čeliť chybám vlastnej minulosti. Objavuje pritom pravdy, ktoré otrasú jej rodinou a zasiahnu celé spoločenstvo.

***

Romány z vydavateľstva Aurora sú pre mňa zväčša vždy trefou do čierneho. Preto som aj od tejto knihy mala vysoké očakávania a povedzme si celkom povrchne, už len tá krásna pastelová obálka láka si knihu prečítať. Anotácia veľa neprezrádza, takže som bola na príbeh veľmi zvedavá. 

Ako už náš slovenský názov napovedá, v knihe ide o tajomstvo. Od začiatku sa o ňom hovorí, od začiatku je hlavným dôvodom, prečo sa veci vyvinuli tak, ako sú. Je to dôvod, prečo si hlavná hrdinka o sebe myslí, že si nezaslúži šťastie a rozhodla sa úplne odstrihnúť od domova, rodiny a priateľov. Pri podobných knihách to mám zväčša tak, že na odkrytie tajomstva som zvedavá, ale nakoniec mi vôbec nepríde také strašné, dôležité a prevratné, ako sa počas celého príbehu javí. A bohužiaľ, aj toto bol presne ten prípad. 

Pre mnohých bude tento príbeh určite emotívny, plný množstva vážnych tém, ale aj veľkých gest, ktoré pohnú vašimi citmi a do príbehu sa úplne ponoríte. Nechýba tu alkohol, drogy, psychické týranie, traumy, klamstvá, trans otázky.....a to všetko na ani nie tristo stránkach. Z toho vám je zrejme jasné, že autorka všetko spomenie, ale nejde do hĺbky, takže sa nemusíte báť, že by vám čítanie spôsobovalo nejaké negatívne myslenie, alebo až depresiu. 

Príbeh bol dobre vystavaný, páčilo sa mi striedanie troch časových rovín, počas ktorých sme mali možnosť sledovať vývoj postáv a tiež krátke kapitoly, ktoré vás stále nútia prečítať ešte aspoň jednu - veď to určite poznáte (a zrazu ste na konci 😀). 

Čo sa mi páčilo už menej, bol príliš jednoduchý autorkin štýl a neuveriteľné správania a dialógy postáv, ktoré by si miestami naozaj zaslúžili prefackať alebo aspoň poriadne zatriasť, aby sa spamätali a začali sa správať primeranejšie. Na tomto by sa dalo určite ešte popracovať, ale s pribúdajúcim množstvom kníh, ktoré Lorraine Kelly napíše sa možno aj jej štýl skvalitní a zdokonalí. 

Každopádne, po dočítaní budete mať zrejme chuť zbaliť kufre a odletieť si prezrieť tieto krásne ostrovy na vlastné oči. 

                        Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Aurora.

                                                              Knihu si môžete kúpiť tu.   

List z Briarton Parku (Recenzia)

Autor: Sarah E. Ladd

Originálny názov: The Letter from Briarton Park

Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ 2025

Séria: Panstvá Yorkshiru

Diel: 1/3

Počet strán: 376

Žáner: historická romanca

Moje hodnotenie knihy: 4/5

Moje hodnotenie obálky: 4/5

Anotácia:

Jeden list zmení osud mladej ženy – zavedie jej kroky do Briarton Parku, starobylého panského sídla, ktoré ukrýva tajomstvá o jej minulosti, ale i kľúč k jej budúcnosti.

Román List z Briarton Parku, ktorým sa začína najnovšia regentská séria z pera Sarah E. Laddovej Panstvá Yorkshiru, ponúka čitateľom pútavý, dojímavý príbeh o prekonávaní nepriazne osudu a o naplnení túžby po láske a rodine.

Cassandra Haleová netuší, kto sú jej rodičia, a pozná iba život v Škole pani Dentonovej pre mladé dámy. No keď jej pani Dentonová na smrteľnej posteli odovzdá dlho utajovaný list s pozvaním od majiteľa Briarton Parku Roberta Clarka a so sľubom, že od neho získa informácie o svojej rodine, neváha a vyberie sa na jeho panstvo v Anstone. Jej pátranie je však od začiatku plné úskalí. Robert Clark už nežije a nový majiteľ Briarton Parku vdovec James Warrington má plné ruky práce s výchovou svojich dcér a sestry.

Napriek tomu pomáha krásnej návštevníčke v pátraní a postupom času si uvedomuje, ako veľmi mu učarovala. Zanedlho sa na scéne zjaví právny zástupca zosnulého Roberta Clarka a tvrdí, že pozná Cassandrin pôvod, ba dokonca vie, že je dedičkou nemalého majetku.

Keď sa už-už zdá, že je všetko na dobrej ceste, právneho zástupcu zavraždia. Kto a prečo sa chcel zbaviť jediného človeka, ktorý mohol právnou cestou dokázať Cassandrin pôvod? A ako sa vyvinie vzťah medzi ňou a pánom Warringtonom? Dozvie sa napokon mladá žena, kto je a odkiaľ pochádza, a nájde konečne rodinné šťastie?

***

So Sarah E. Ladd to mám ako na hojdačke. Jedna kniha je skoro dokonalá, druhú ledva dočítam, ďalšia je taký dobrý priemer. Preto ju vždy zas a znova skúšam a do jej kníh idem so zvedavosťou, do ktorej skupiny sa jej tvorba opäť zaradí. No a tu môžem povedať, že pre mňa bola toto zatiaľ jej najlepšia kniha! Spôsobili to najmä tieto fakty:

- autorka pridala na akčnosti a zapojila do príbehu vyšetrovanie a pátranie, ktoré mi veľmi pripomínali moju obľúbenú Abigail Wilson s jej Regency Mystieries sériou,

- autorka ubrala na dramatičnosti, zbytočných opisoch a vnútorných súbojoch hlavných hrdinov, nemoralizovala a celkovo mal príbeh dej, skvelú prepracovanú zápletku a spád, čo v danom žánri naozaj oceňujem a nie je to v takomto merítku úplne bežné,

- celkovo príbeh nevyznieva vôbec tak beznádejne a deprimujúco ako iné jej knihy.

Ak ste už od autorky niečo čítali, určite viete, že má určitú šablónu, ktorú často (možno aj vždy) opakuje a ani tu tomu nebolo inak. Osamelá hlavná hrdinka sa musí vybrať na vlastnú päsť za novou budúcnosťou a ovdovený muž s deťmi, ktorý uvíta krásnu a najmä dobrosrdečnú novú manželku. Nesmie chýbať farár, stratené dedičstvo a mnoho vedľajších sympatických postáv. 

Musím naozaj priznať, že táto kniha sa mi čítala veľmi dobre a bola som s ňou hotová na dve otvorenia. Niekedy vám bude úplne jasné, o aké tajomstvá ide, inokedy vás príbeh určite aj prekvapí. Kiežby sa celá táto jej nová séria niesla v podobnom duchu.  

   

         Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Ikar/Slovenský spisovateľ.

                                                           Knihu si môžete kúpiť tu.    

Posledná vražda na konci sveta (Recenzia)

Autor: Stuart Turton

Originálny názov: The Last Murder at the End of the World

Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ 2025

Séria: -

Diel: -

Počet strán: 400

Žáner: detektívka

Moje hodnotenie knihy: 1/5

Moje hodnotenie obálky: 4/5

Anotácia:

Celý svet zahalila hustá hmla, ktorá zabila všetko živé. Nedotknutý ostal jediný ostrov. V jeho prekvitajúcej prírode žije stodvadsaťdva ľudí v dokonalej harmónii, ktorú strážia traja vedci. Obyvatelia sa živia rybolovom, obrábajú pôdu a rešpektujú zákaz nočného vychádzania. Pokiaľ majú nejaké pochybnosti, môžu sa obrátiť na Abi, ktorej hlas sa im ozýva v mysliach. Ich idylický život sa náhle skončí, keď je jeden z vedcov brutálne zavraždený.

Jeho smrť spôsobí kolaps bezpečnostného systému okolo ostrova, ktorý nedovoľoval hmle naň preniknúť. Obyvatelia majú stosedem hodín na to, aby vyriešili vraždu, inak hmla pohltí ostrov a ľudstvo nadobro zanikne. Lenže bezpečnostný systém vymazal všetkým spomienky na udalosti z predchádzajúcej noci. Niekto na ostrove je vrah, a ani o tom nevie.

***

Aj keď u nás už nejaké knihy od Stuarta Turtona vyšli, ja sa k nemu dostávam až teraz. A pravdaže som si myslela, že touto knihou ma absolútne ohúri. Veď postapokalyptické detektívky sa neocitajú na mojom čítacom zozname často. Takže pochopiteľne, moje očakávania boli vysoké a zvedavosť hádam ešte väčšia. 

Úvod knihy je mätúci. Hovorí sa o neistom pláne, ktorý môže všetko zmeniť. A vy postupne zisťujete, čo za plán to je, prečo na svete zostal už len jediný ostrov, spoznávate ľudí, ktorí prežili a neustále máte dosť otázok na to, aby ste čítali stále ďalej a ďalej, aj keď samotný autorov štýl nie je vždy ktovieako zaujímavý. Možno až pričasto dej mlží a vy s ním postupne začnete strácať trpezlivosť :) A možno vás kniha pohltí a nebudete ju vedieť pustiť z rúk. Myslím, že presne tak to s touto knihou je. Buď sa vám páči, alebo nepáči. Nič medzi tým. 

Autor spojil žánre, ktoré bežne spolu nevídame a snažil sa priniesť niečo nové a originálne. A snáď by sa mu to aj podarilo, kebyže všetko dáva väčší zmysel a lepšie to prepracuje. Alebo zvolí lepšieho rozprávača. Evidentne chce čitateľa prekvapiť a šokovať a ja som zvedavá, či sa mu to u vás podarilo. U mňa to veľmi nefungovalo a bohužiaľ musím priznať, že som mala problém sa ku knihe vracať a dočítať ju. Za mňa to nakoniec bolo asi zbytočne prekombinované a ani samotné vyšetrovanie, ktoré prichádza pomerne neskoro, ma ktovieako nezaujalo.   

          Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Ikar/Slovenský spisovateľ.

                                                           Knihu si môžete kúpiť tu.    

Prameň vzostupu (Recenzia)

Autor: Brandon Sanderson

Originálny názov: Mistborn
Vydavateľstvo: Ikar 2025
Séria: Mistborn

Diel:  2/10
Počet strán: 688
Žáner:   fantasy
Moje hodnotenie knihy: 4*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Nemožné sa podarilo. Tisícročie hrôzovlády Pána vládcu skončilo a muž, ktorý o sebe tvrdil, že je božským vtelením, bol porazený. Aj hrdinovia utrpeli ťažké straty, a náročná úloha vybudovať nový svet tak zostala na pleciach Kelsierovej chránenkyne a bývalej pouličnej zlodejky Vin. Stala sa najmocnejšou zrodenou z hmly v celej krajine, ktorá vlastnou rukou skolila Pána vládcu, a tiež modlou nového náboženstva. Viac ako to ju však znepokojuje, že od smrti krutovládcu sa hmly začali správať zvláštne a zdá sa, že sa v nich pohybuje podivná prchavá bytosť, ktorá ju prenasleduje.

Vin musí čeliť mnohým najatým vrahom, a tak si svoje alomantické schopnosti udržiava vo forme, ale to je ten najmenší problém. Lutadel, najväčšie mesto bývalej ríše, potrebuje vedenie a Vin s ostatnými členmi Kelsierovej bandy revolucionárov sa musí naučiť nové praktické a politické zručnosti. Neuľahčuje im to ani skutočnosť, že mesto sa usilujú dobyť tri armády a po tajnej zásobe najvzácnejšieho a najmocnejšieho alomantického kovu niet ani stopy.

Obliehanie Lutadelu sa stupňuje, ale zdá sa, že prastará legenda ponúka záblesk nádeje – akýsi Prameň vzostupu. Nikto však nevie, kde ho hľadať, akú má moc a najmä či skutočne existuje.

***

Do Prameňa vzostupu som sa pustila len pár dní po tom, čo som dočítala Finálnu ríšu, čo bolo veľmi fajn, pretože som mala všetky udalosti a postavy v čerstvej pamäti. Ak by tomu ale tak nebolo, aj tak si myslím, že by som nemala veľký problém sa do deja dostať, pretože Mistborn je natoľko originálny, prepracovaný a zaujímavý, že vám jednoducho zostane v pamäti. Prvý diel bol dosť hrubý, miestami sa mi zdal byť zbytočne zdĺhavý a tento diel bol ešte dlhší, takže som mala trochu obavy, či dostatočne zaujme. Najmä, keď sa mnohé recenzie zhodovali v tom, že bol o chlp horší, než ten prvý. Ale poviem vám, mňa bavil Prameň vzostupu viac a nebyť trochu zmätočného a prekombinovaného záveru, bol by úplne dokonalý!

Od udalostí z Finálnej ríše už uplynul nejaký čas, zabitie Pána vládcu spôsobilo rozdelenie ríše a rozpútal sa boj o moc. Elend je súčasný kráľ, ale jeho vláda je ohrozená z každej strany a on sa navyše cíti neistý. Vin ho vo všetkom podporuje, ale sama rieši veci, s ktorými jej nikto nedokáže pomôcť, takže na spoločný čas, nemá táto dvojica veľký priestor. Preto aj romantická linka nie je nijako výrazná, v knihe prevláda politika, intrigy a vymýšľanie plánov, ako prejsť všetkým cez rozum. 

Tento diel bol dokonale prepracovaný a dokázal neustále prekvapovať. Postavy, ktoré sme poznali z predchádzajúcich dielov som si ešte viac obľúbila a objavili sa aj nejaké nové, ktoré si tak isto hneď získali moje sympatie. Príbeh je rozsiahli, podrobný a myslela som si, že miestami asi bude nudiť, ale vôbec to tak nebolo. Vždy keď som mala čas, na knihu som sa veľmi tešila a čítanie som si naozaj užívala. Jedine ten záver sa mi zdal trochu prekombinovaný, neviem či som celkom pochopila, čo tým chcel autor povedať a či sa vlastne aj on sám do neho zbytočne nezamotal. No, každopádne uvidíme, čo prinesie ďalšia časť. Dúfam, že bude rovnako dobrá ako táto!

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Ešte nie som mŕtva (Recenzia)

Autor: Holly Jackson

Originálny názov: Not Quite Dead Yet
Vydavateľstvo: Lindeni 2025
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 400
Žáner: thriller

Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 3*/5*

Anotácia:

"O týždeň zomrie. Dovtedy musí odhaliť svojho vraha"

O sedem dní bude Jet Masonová mŕtva. Jet má dvadsaťsedem rokov a jej rodina patrí k najbohatším v meste. V živote už začala robiť kopu vecí, no nikdy nič nedotiahla do konca. Počas halloweenskej noci ju brutálne napadne neznámy útočník a Jet utrpí vážne poranenie hlavy. Lekári jej dávajú už len týždeň života. Ako sa jej stav zhoršuje, po boku jej neochvejne stojí už len kamarát z detstva Billy. No Jet má jasno v jednom: Tentoraz niečo naozaj dokončí. Tentoraz vyrieši vlastnú vraždu.

***

Od Holly Jackson som prečítala všetky knihy, ktoré napísala a patrí medzi moje obľúbené spisovateľky. Preto som veľmi rada, že sme sa slovenského vydania jej najnovšej knihy dočkali tak skoro a  že som si ho mohla prečítať v predstihu ešte pred oficiálnym vydaním. A hlavne som šťastná, že vám túto knihu môžem rozhodne odporúčiť.

Jet sa veľmi v živote nedarí, ale má ho v podstate celý ešte len pred sebou, takže sa tým ani veľmi netrápi. Veď na všetko má ešte čas. Alebo aj nie, keďže ju na Halloween zavraždia. Vražda síce nebola úspešná, Jet prežila, ale v kombinácii s jej zlým zdravotným stavom je isté, že nebude žiť viac ako týždeň. Jet sa teda rozhodne, že aspoň v jednej veci v živote bude úspešná, a preto začína vyšetrovanie vlastnej vraždy. Popritom však odhaľuje tajomstvá a zisťuje, že jej vražda nie je jediný zločin v jej rodine.

Na Holly Jackson, resp. na jej knihách, sa mi páči, aké vytvára postavy, najmä hlavné hrdinky. Nie sú to typické ženské hrdinky, ale sú to dievčatá a ženy, ktoré sú v podstate ako postavy dosť nesympatické, často neznesiteľné a lezú vám na nervy. Na druhej strane je tým ich charakter komplexnejší a stávajú sa pre mňa reálnejšími. Výnimkou nebola ani Jet - outsiderka, čierna ovca rodiny, nič nedokázala dotiahnúť dokonca, ale keď ju človek spoznal bližšie a zistil, čo je za tým, je nemožné si ju neobľúbiť a nefandiť jej. 

Prekvapilo ma, že napriek tomu, že ide o thriller, kniha ma takmer rozplakala. Aj keď som vedela, kam to smeruje a ako sa kniha skončí, ešte sa mi nestalo, že by som nejaký thriller alebo detektívku považovala za takú emocionálne náročnú.

Jedna vec sa mi na knihe nepáčila, resp. dosť ma naštvala a na chvíľu som si myslela, že budem musieť znížiť hodnotenie, ale nakoniec som sa rozhodla, že napriek tomu si odo mňa zaslúži 5*. Hollyne knihy ma skrátka bavia a už teraz sa teším na ďalšiu. Ešte nie som mŕtva je dokonalá jesenná kniha, ktorú si jednoducho musíte prečítať, ideálne teraz,  v tejto pochmúrnej, strašidelnej atmosfére. Odporúčam!

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu.

Vražda v End House (Recenzia)

Autor: Agatha Christie 

Originálny názov: Peril at End House

Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ 2025

Séria: Hercule Poirot 

Diel: 8/47

Počet strán: 224

Žáner: detektívka

Moje hodnotenie knihy: 4/5

Moje hodnotenie obálky: 4/5

Anotácia:

Román Vražda v End House z roku 1932, ktorý vychádza v novom vydaní, ponúka čitateľom vynikajúci detektívny príbeh s prekvapujúcim rozuzlením. Agatha Christie ho napísala na začiatku mimoriadne plodného obdobia svojej tvorby ako siedmy román s Herculom Poirotom, slávnym detektívom, ktorý nás aj tentoraz ohúri svojimi výnimočnými dedukčnými schopnosťami.

Keď Hercule Poirot nečakane ohlási, že odchádza na odpočinok, jeho priatelia tomu nechcú uveriť. On sám je však skalopevne presvedčený, že nič na svete ho neprinúti vrátiť sa k detektívnej práci. Ibaže zakrátko vysvitne, že aj geniálny detektív sa môže mýliť...

Na dovolenke v cornwallskom letovisku sa Hercule Poirot zoznámi so šarmantnou dievčinou, ktorej nielenže jeho meno nič nehovorí, ale zároveň je taká ľahkomyseľná, že popiera očividné ohrozenie, v ktorom sa ocitla. Slečna Nick Buckleyová totiž v priebehu niekoľkých dní viackrát unikla istej smrti. Poirot by to azda aj nechal tak, no krátko nato pri stretnutí s ním preletí mladej dáme cez klobúk guľka z pištole. Je jasné, že situácia je viac než vážna a treba rýchlo konať...

***

Po dlhšej prestávke od Hercula Poirota tu mám konečne prípad s ním a jeho asistentom Hastingsom. Kedysi som jeho sériu čítala postupne, ale zistila som, že vôbec nevadí, keď knihy čítam poprehadzovane, takže teraz, keď mám na neho chuť, jednoducho si nejaký jeho príbeh náhodne zoberiem. A tu priznávam, že som Vraždu v End House už čítala a myslela som si, že viem kto je vrah. Ale Agatha ma opäť dostala (už nepočítam, koľkáty raz)! 

Pri príbehoch s Poirotom mám vždy problém s tým, že rozprávačom nie je on, ale Hastings. Vždy mi chvíľu trvá, kým sa na to nastavím, lebo nejako automaticky beriem, že všetko by mi mal vysvetľovať práve Poirot. Ale nakoniec ma baví si príbeh nechať vysvetliť tak, ako aj Hastings a spolu s ním sledovať Poirotove vyšetrovanie. 

Ako som písala, celý čas som si myslela, že viem kto je vrah, ale nakoniec sa rozprúdil taký kolotoč odhalení, že už mi bolo jasné, že som úplne mimo. Ako to tá Agatha zasa vymyslela! Skvelé! Ak by sme išli do úplných podrobností, niečo tam zrejme úplne logické nebolo, ale na čo by sme to robili, keď sa pri čítaní tak skvele bavíme, pravda? Takže zisťujeme, či ide o vraždu z lásky, pre peniaze, pre majetok alebo zo závisti? Adeptov je viac, ale ja vám garantujem, že to neuhádnete. Vražda v End House sa určite radí medzi tie obľúbenejšie a pokojne si ju za nejaký čas prečítam opäť. 

      Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Ikar/Slovenský spisovateľ.

                                                           Knihu si môžete kúpiť tu.    

Krvavá spása (Recenzia)

Autor: Lisa Regan

Originálny názov: Save Her Soul

Vydavateľstvo: Grada/Cosmopolis 2025

Séria: Detective Josie Quinn

Diel:  9/22

Počet strán: 344

Žáner:  detektívka

Moje hodnotenie knihy: 4*/5*

Moje hodnotenie obálky: 4*/5*

Anotácia:

Záplavy v Dentone odhalia dávne tajomstvo – zo zničeného domu sa vyplaví telo mladého dievčaťa. Josie a jej tím nemajú ani len jasné miesto činu, kde by mohli začať vyšetrovať. Telo obete je však našťastie dobre zachovalé vrátane jedinečnej bundy, ktorú má na sebe. Josie nedokáže skryť šok – jej mŕtvy bývalý manžel Ray mal presne takú istú bundu. Vyšetrovanie ju zavedie späť na jej strednú školu, kde identifikuje zosnulú ako Beverly Urbanovú – problémovú študentku, o ktorej sa hovorilo, že má s Rayom románik. Jedno leto sa však celkom náhle aj s matkou odsťahovala... alebo si to aspoň všetci v Dentone mysleli. Pátranie v spomienkach na minulosť s Rayom je jedinou výhodou, ktorú Josie má nad zvráteným vrahom, ktorého besnenie sa ešte len začína...

***

Ďalší prípad s Josie Quinnovou sa nesie v rovnakom duchu ako tie predchádzajúce. Niektoré sú lepšie, niektoré slabšie, ale to je pri tak početnej sérií úplne prirodzené. Môžem ale povedať, že tento sa u mňa radí k tým lepším a prípad ma bavil. Navyše bol ozvláštnený a skomplikovaný povodňami, ktoré Denton počas celej knihy sužovali.

Lisa Regan sa nezaprie a svojej milej vyšetrovateľke Josie naservírovala opäť ťažký prípad týkajúci sa priamo jej minulosti ešte zo školských čias. Pre Josie sú to nie vždy príjemné spomienky a niekedy ich zvláda naozaj ťažko. Má tendenciu skĺznuť k alkoholu, našťastie, zatiaľ je jej pevná vôľa silná. Inak by zapadla do škatuľky zdeprimovaných prepitých detektívov, ktorých teda ja v obľube vôbec nemám. Ak by mi autorka neustále nepripomínala Josien vek, pokojne by som jej tipovala zrelých 45 rokov, pretože s jej postojom, správaním a prežitými skúsenosťami mi pripadá oveľa staršia. Keďže ale má pri sebe mladého, života plného Noaha, niekedy má aj svetlejšie a šťastnejšie chvíľky.

Nemôžem povedať, že by som Josie ktovieako mala rada, ale autorkin štýl mám, preto s touto sériou vždy veľmi rada pokračujem. Tento prípad bol veľmi dobre vystavaný, mal opäť skvelé tempo, akurát by sa podľa mňa úplne zaobišiel bez toho, že by do neho bola Josie až tak priamo zaangažovaná. Moje čakanie na prípad mimo Josienho života sa tak opäť o niečo predĺžilo. Uvidíme teda, čo prinesie ďalšia časť.  

      Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Grada.

Knihu si môžete kúpiť tu.