nedeľa, 28. mája 2017

Nemilosrdný magnát (Recenzia)

Autor: Lisa Kleypas
Originálny názov: Marrying Winterborne
Vydavateľstvo: Ikar 2017
Séria:  The Ravenels
Diel: 2/4
Počet strán: 336
Žáner:  historical romance
Moje hodnotenie obálky: 4/5

Anotácia:
Rhys Winterborne je waleský magnát. Vlastní moderné nákupné impérium v Londýne, ktoré vybudoval len vďaka vlastnej húževnatosti a cieľavedomosti. Vo svojom svete dosiahne všetko, čo si zaumieni. V ceste za najvyššími métami mu bráni už iba jeho neurodzený pôvod. Keď sa zoznámi s mladou aristokratkou lady Helen Ravenelovou, je posadnutý myšlienkou vlastniť ju za každú cenu. Plachá Helen nepozná pozlátený, ale cynický svet londýnskej spoločnosti a vystaví Rhysovu pevnú vôľu skúške. Rhys si sobáš s ňou neúctivo poistí a jeho plánovaný úskok ich k sebe pripúta vzájomnou vášňou. Helen mu však musí odhaliť svoje najstrašnejšie tajomstvo a riskuje tým úplne všetko.

***

Čítanie kníh Lisy Kleypas je pre mňa vždy veľkým potešením. Akonáhle má vyjsť kniha od tejto autorky, nikdy mi jedna nestačí a vždy netrpezlivo zisťujem, kedy vyjde ďalšia. Našťastie, Nemilosrdný magnát je ešte len druhý diel zo štvordielnej série, takže verím, že na ďalšie dva diely sa môžem tešiť v blízkej dobe. Aj keď musím priznať, že táto kniha, ma zo začiatku pekne vystrašila. Už som si naozaj myslela, že po prvýkrát sa stane, že kniha od Lisy Kleypas si odo mňa nevyslúži ani len priemerné hodnotenie.
Predchádzajúci diel končil tým, ako sa síce Helen s Rhysom zasnúbili, ale po tom, čo sa ju pokúsil pobozkať, Helen sa zľakla, spanikárila a zasnúbenie zrušila. Uznávam, trochu predramatizované, ale očakávala som, že autorka z toho dokáže pekne vyťažiť v ďalšej  časti. Už tu mala pripravenú celkom obstojnú zápletku, na ktorú druhý diel naozaj plynulo nadviazal. Tento problém sa v podstate hneď na začiatku druhého dielu aj vyriešil, ale počas tých prvých, asi 100 strán, som sa naozaj zamýšľala nad tým, či je možné, aby toto napísala Lisa Kleypas. Helen vôbec nebola ako Helen v predošlej časti. Na prvých 100 stránkach autorka úplne zmenila charaktery, nepáčila sa mi ani ona, ani Rhys. Akoby to boli celkom iní ľudia, oproti tým, o ktorých sme čítali v prvom diele. 

Zásnuby sa síce obnovili, ale Helen sa musela Rhysovi podvoliť, aby mal „poistku“, že jej rodina nebude proti sobášu a dá im svoje požehnanie. Nápad fajn, ale prevedenie katastrofa. Dialógy, ktoré pri tej prvej noci prebiehali mi nepripadali prirodzené dokonca ani na dobu, v ktorej sa dej odohráva. A Rhysove oslovenie Helen ako „škovránok“ mi vadilo počas celej knihy. Rozumiem, že v tej dobe sa o intímnych záležitostiach nehovorilo, ženy o nich nemali veľa vedomostí, ani také skúsenosti ako muži, ale prečo to autorka pohnala až do krajností? 

No ale dosť bolo kritiky. Po tomto utrpení prišla vlna zábavy a skvelých zápletiek. Helen a Rhys boli už opäť vo svojej koži a aj vedľajšie postavy zabezpečovali dostatok rozptýlenia a vtipu. Obzvlášť som si obľúbila lady Berwickovú, ktorá síce vystupovala len na pár stránkach, ale o to výraznejšie. Jej praktický prístup k životu mladej dámy na konci 19-teho storočia bol veľmi pokrokový a rázny. Taktiež  tu opäť vystupujú Helenine sestry Pandora a Cassandra, ktoré sú mi veľmi sympatické, ale Pandora o niečo viac - rebelky z tejto doby zbožňujem. :) Máme tu aj novú postavu - doktorku Gibbsonovú. Povolanie lekárky je pre tú dobu pre ženské pohlavie nevídané, ale ona je dostatočne tvrdohlavá a cieľavedomá na to, aby to dokázala. 

Prekážky, ktoré bránili Helen a Rhysovi aby sa zosobášili boli nečakané a pomerne originálne. Sama seba som sa pýtala, o čom kniha môže byť, keď už v podstate na začiatku spoločne vyriešili otázku sobáša. Takúto dobrú zápletku som nečakala a naozaj som bola zvedavá, ako sa to všetko s nimi skončí. Aj keď, pri týchto knihách, je úplne jasné, že spolu zostanú, ale určité "drobnosti" okolo ich vzťahu som nedokázala odhadnúť. 

Opäť som sa pri čítaní výborne zabavila a odreagovala. Nadšenci historických romancí by túto knihu určite nemali obísť, ale odporúčam túto sériu čítať tak, ako jednotlivé diely vychádzajú. A aj keď ma začiatok trochu odradil a znepokojil, nakoniec to bolo skvelé čítanie a kniha si rozhodne zaslúži moju pochvalu. Lisa ani tentokrát nesklamala a verím, že aj Vás si získa tak ako mňa. 

Moje hodnotenie:


Ellie

nedeľa, 21. mája 2017

Divoká píseň (Recenzia)

Autor: Victoria Schwab
Originálny názov: This Savage Song
Vydavateľstvo: CooBoo 2017
Séria: Monsters of  Verity
Diel: 1/2
Počet strán: 335
Žáner:  fantasy
Moje hodnotenie obálky: 3/5

Anotácia:
Vítejte v temném městě Verity, kde najdete všechno, jen ne bezpečí… protože tohle místo ohrožují monstra, která se zrodila z násilí.
Kate touží být tak nemilosrdná jako její otec, který vládne severní části Verity, nechává nestvůry potulovat po městě a vybírá od lidí peníze za jejich bezpečí. Po pěti letech na internátních školách se Kate konečně vrací domů a chce ukázat otci, že je stejně nelítostná jako on.
August chce být člověk. Ale není. Je nestvůrou, která dokáže krást duše pomocí hudby. Jeho otec řídí jižní část města a snaží se chránit nevinné. August je jeho tajná zbraň.
Jejich město je rozdělené.
Jejich město se rozpadá. 
A Kate a August jsou jediní, kdo chápou obě strany, jediní, kdo jsou schopní něco udělat. A přitom tak rozdílní… Ale jak se může člověk rozhodnout, jestli bude hrdina nebo zloduch, když je tak těžké rozlišit, co je co?
***


Mám pocit, že takmer každému, kto čítal Divokú píseň, sa kniha veľmi páčila. Niektorých nalákala už samotná autorka, iných zaujímavá anotácia a tí ďalší hľadali len dobrú fantasy. Všetkých nás však spája to, že sa pripájame do neskutočne veľkého radu nadšencov ospevujúcich túto knihu. 

Knihy z takýchto napínavých a vydarených sérií by sa mali rozhodne vydávať hneď za sebou. Rozostup medzi jednotlivými dielmi by mal byť maximálne jeden týždeň, počas ktorého rozdýcham všetko, čo sa udialo v tom predchádzajúcom. A potom chcem/potrebujem čítať hneď ďalší diel!!! Autorka si rozhodne vie získať a udržať čitateľovu pozornosť až do samého konca a ešte aj nejaký čas po dočítaní.

Mesto Verity je rozdelené na dve časti. V Severnej časti vládne Callum Harker, ktorý ma na starosti okrem príšer aj svoju neposlušnú dcéru Kate. V Južnej časti vládnu Flynnovci, ktorým pomáhajú tri príšery, jediné svojho druhu – sunajovia. Najmladšia z nich – August, dostane za úlohu sledovať Kate, aby sa tak Flynnovci dostali bližšie k samotnému Harkerovi. Príšery však začínajú byť čím ďalej, tým viac nespokojné a v nebezpečenstve sa neocitá len Kate a August, ale aj ich rodiny a všetci obyvatelia mesta V.

Kategorizácia príšer mi niečím pripomínala Upírsku akadémiu a čítala som u viacerých hodnotení, že aj usmrtenie piesňou, spôsob zabíjania sunajov, bolo v nejakých fantasy knihách už spomenuté. S tým som sa ja zatiaľ nestretla a aj napriek tomu, že niektoré prvky boli už použité v iných knihách, ich skĺbenie a previazanie v Divokej písni je veľmi originálne a nápadité. Celý príbeh je naozaj výborne vymyslený a vyrozprávaný. Zo začiatku som síce mala trošku problém začítať sa, lebo celý svet bol pre mňa v podstate nový a nevysvetlený. Postupne sa to však celé začalo zamotávať a knihu nebolo možné odložiť až po otočenie úplne poslednej strany. Dej mal spád, sršal akciou, romantika bola dávkovaná vo veľmi malých množstvách, čo sa k tomuto príbehu naozaj hodilo a koniec dokázal prekvapiť. Okrem toho, ako čerešnička na torte boli výborne vykreslené postavy. Môžeme sledovať, ako sa s každou ďalšou prečítanou vetou menia, ako rýchlo dospievajú, ako sa učia, čo je správne a čo nie. Čím ďalej som sa v príbehu dostávala, tým mi aj hlavní hrdinovia prirastali k srdcu stále viac a viac. Čo viac si môžem želať? (Aha, jasné, predsa DRUHÝ DIEL, OKAMŽITE! J )

Je síce pravda, že niektorým veciam sa autorka mohla povenovať trochu viac. Ako celé mesto vzniklo, prečo funguje tak, ako funguje, čo sa nachádza za hranicami mesta. Prečo ľudia zostávajú vo Verity aj keď je to tam pomerne nebezpečné. Ako na svet prišli príšery a prečo sú podvolené obyčajným smrteľníkom. Možno sa viac dozvieme v ďalšej časti alebo to je autorkin zámer, nevenovať sa príčinám a zdĺhavým, pre niekoho možno nudným opisom, ale skôr sa sústredí na gradáciu samotného príbehu a kvalitné premyslenie hlavnej dejovej linky. Uvidíme v pokračovaní, na ktoré sa už veľmi teším. 

Moje hodnotenie:

 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu

P.S.: Nezabudnite, že na blogu prebieha súťaž. Skvelú 1. cenu venovalo vydavateľstvo Albatrosmedia, ktorému veľmi pekne ďakujem a dúfam, že aj Vám sa táto cena páči tak, ako mne. Zapojiť sa môžete TU.

Ellie

sobota, 13. mája 2017

Súťaž!!!

Ahojte! :) 

Aj vy sa tak tešíte z krásneho počasia ako ja? Ja už som sa nevedela dočkať a keď ho máme konečne tu, ako ho lepšie privítať, než súťažou? :) 
Nemusíte robiť nič iné, len vyplniť formulár a odpovedať na pár otázok. Súťaž bude prebiehať od dnes do konca mája a troch výhercov vyberiem začiatkom júna. Súťaž je otvorená pre SR a ČR a každý sa môže zapojiť len raz. To by bolo k pravidlám už všetko a teraz prejdime k tomu, o čo si vlastne môžete zasúťažiť. 

1. cenu venovala do súťaže spoločnosť AlbatrosMedia, za čo im veľmi pekne ďakujem. Myslím, že lepšiu sme ani vybrať nemohli. Výherca získa Winter, záverečný diel úžasnej série Měsiční kroniky, a k tomu nejakú drobnosť.  


Druhý a tretí výherca si budú môcť vybrať z aktuálnej ponuky Bookverse bazáru. Druhý výherca si bude môcť vybrať dve knihy a tretí jednu, s tým, že do každého balíčka opäť prihodím nejakú maličkosť. 

Dúfam, že sa zapojíte v čo najväčšom počte a že ceny vás aspoň trošku nalákali. Na zapojenie stačí vyplniť nasledujúci formulár.


Všetkým zúčastneným držím palce a začiatkom júna sa dozviete výsledky! Ja vám prajem krásny víkend, veľa skvelého  čítania a majte sa úžasne! ♥ 

Ellie

štvrtok, 11. mája 2017

Siréna (Recenzia)

Autor: Kiera Cass
Originálny názov: The Siren
Vydavateľstvo: CooBoo 2017
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 291
Žáner:  YA, romance
Moje hodnotenie obálky: 4/5
Anotácia:
Oceánia zachránila Kahlen pred smrťou. Je to už dávno, no odvtedy jej slúži ako siréna. Svojím spevom láka neznámych do hlbín mora, aby tak splatila dlh. Navzdory tomu, že jej jediné slovo môže zabiť, nedokáže odolať pevnine. Pozoruje ľudí, túži sa s nimi zhovárať, smiať sa a žiť slobodne medzi nimi. Kahlen je odhodlaná „odpykať si trest“ v samote… až kým nestretne okúzľujúceho a starostlivého Akinliho. Zosobňuje všetko, po čom kedy túžila. Nesmie s ním však prehovoriť. Všemožne sa snažia komunikovať, úžasne si rozumejú a ich vzťah rýchlo prerastá do priateľstva. Či chcú, alebo nie, spútava ich láska… Oceánia však má svoje pravidlá a žiadna siréna by sa nemala zamilovať do človeka. Kahlen musí Akinliho opustiť. Nikto nesmie poznať morský svet sirén. Avšak po rokoch poslušnosti sa Kahlen rozhodne nasledovať hlas svojho srdca.

***
Anotácia je taká podrobná, že v podstate zhrnula celý obsah knihy dosť výstižne. Preto, ak ste ju náhodou ešte nečítali, tak to ani nerobte. Ak máte radi Kieru Cass, jednoducho sa do knihy rovno pustite. Má dobrú myšlienku. Mňa zaujala najmä kvôli tématike morských sirén, pretože o tom som ešte žiadnu knihu nečítala. Aspoň teda nemám pocit, že by sa vyskytovali v každej druhej fantasy knihe ako upíri a vlkodlaci.
Autorka sa drží stále svojho štýlu. Ako sme si zvykli pri jej predchádzajúcej sérií, aj tu sa vyskytuje jej absolútne ľahký a jednoduchý štýl písania. Stránky otáčate takou rýchlosťou, že ani neviete ako a ste na konci. Nestihnete sa ani poriadne zamyslieť, že je všetko veľmi naivné, jednoduché a nie vždy logické. Ale prečo by to vždy také malo byť? Podľa mňa je dobre, že na svete existujú aj takéto knihy. Kde nie vždy všetko logicky do seba zapadá a že nie všetko nám bolo dobre dovysvetľované. Áno, je pravda, že tam bolo až priveľa náhod a že niekedy boli ťažké rozhodnutia priveľmi jednoduché. Ale odpovedzme si na otázku: Naozaj musíme mať vždy rozťahané 3-4 dielne série, z ktorých minimálne prostredné dve knihy sú absolútne o ničom a do čítania sa musíme nútiť? Nie, nemusíme! Hlavne keď nemáme dosť času púšťať sa do nich, prípadne sa nám nechce čakať na ďalšie pokračovania, lebo zabudneme, o čom boli predchádzajúce diely.  Vtedy nastupuje na scénu Siréna, pretože je príjemná, pomerne krátka, nenáročná a istým naivným spôsobom veľmi milá. A hlavne romantická ♥. To rozhodne!

Jednoznačne knihu odporúčam všetkým menej -násť ročným dievčatám s romantickým srdiečkom, ktoré práve zažívajú svoje prvé lásky. Aktuálne by to mohol byť skvelý darček na deň detí, za vysvedčenie alebo len tak pre radosť, keď k nám konečne zavítajú slnečné dni. Siréna je ideálna na kúpalisko alebo k moru, kedy nechcete na nič myslieť, len si oddýchnuť pri nenáročnej a romantickej knihe.


Svoje hodnotenie by som teda mohla zhrnúť do dvoch častí:

1. Za to, ako skvele sa to čítalo, za sympatické postavy, výborný nápad, romantickú linku (vďaka bohu, že konečne vyšla zasa jedna kniha bez otravného 3-uholníka, prípadne niekoľko-uholníka!!!) a jednoducho za to všetko milé, čo v tejto knihe je, dávam 5 *****

2. Za veľmi urýchlené a jednoduché vyriešenie zápletky, nie celkom využitý potenciál, ktorý táto téma mohla priniesť, za niektoré nelogické činy a prílišné náhody by som túto knihu mohla zaradiť medzi množstvo priemerných kníh a preto by odo mňa dostala 3***. 

A napriek tomu, že celkovo a objektívne jej dávam 3,5 * nie je pre mňa obyčajnou priemernou knihou. Teším sa, kedy sa k nej opäť vrátim a aj keď je určená oveľa mladším čitateľom, vždy bude mať pre mňa svoje čaro. 

Moje hodnotenie:
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Ellie

piatok, 5. mája 2017

Múza (Recenzia)

Autor: Jessie Burton
Originálny názov: The Muse
Vydavateľstvo: Ikar 2017
Séria:  -
Diel: -
Počet strán: 432
Žáner:  historický román, dráma
Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:
Olive Schlossová prichádza v 30. rokoch minulého storočia s bohatými rodičmi do Španielska na letný byt. Rada maľuje, no svoj talent musí pred otcom, viedenským obchodníkom s umením, tajiť. V prenajatej haciende sa zblíži so slúžkou Teresou a s jej nevlastným bratom, ambicióznym umelcom Isaacom, ktorý sníva o tom, že sa raz stane rovnako slávny ako jeho krajan Picasso. V tom čase sa už v Španielsku schyľuje ku krvavej občianskej vojne, ktorá neblaho zasiahne do osudov rodiny.
O niekoľko desaťročí neskôr prichádza do Londýna karibská emigrantka Odelle Bastienová. Podarí sa jej zamestnať v prestížnom Skeltonovom inštitúte výtvarného umenia a náhodou objaví obraz, ktorého autorom je vraj istý Isaac Robles. Jeho záhadná smrť kedysi nadlho rozvírila vody umeleckého sveta. Rozruch okolo obrazu neutícha, šíria sa klebety a Odelle sa postupne zaplieta do siete intríg a klamstiev. Už nevie, komu a čomu môže veriť. Možno ani svojej tajomnej kolegyni Marjorie Quickovej, ktorá akoby vedela viac, než je ochotná prezradiť.

***
Kniha Múza nám ponúka rovno dva príbehy. Jeden, odohrávajúci sa v roku 1936 v Španielsku a druhý, vďaka ktorému sa ocitneme v Londýne v roku 1967. Tieto sa navzájom striedajú a to, čo sa odohralo v 1936, sa snaží odhaliť hlavná hrdinka v 1967. Mňa samotnú veľmi prekvapilo, že oveľa viac sa mi páčil a oveľa viac ma bavil neskorší príbeh, napriek tomu, že roky pred vojnou, počas vojny a aj tesne po nej mám v literatúre veľmi rada.

V Španielsku sa schyľuje k občianskej vojne, ale nič nezabráni tomu, aby sa v nej zrodilo niekoľko umeleckých diel, ktoré si aj po tridsiatich rokoch vedia získať svojich obdivovateľov a nesú si so sebou viaceré tajomstvá. Anglicko-rakúska rodina si prenajme jeden malebný španielsky dom. Otec Harold, obchodník s umením radšej behá do iných miest a trávi čas v spoločnosti iných žien. Matka Sarah, chorá a deprimovaná, ale za to nádherná a bohatá žena, je tam síce nespokojná, ale snaží sa nájsť si nejaké pobavenie. A dcéra Olive s veľkým maliarskym talentom, ktorý však jej otec nikdy dostatočne neocení, nachádza útechu v maľovaní a v náručí mladého muža Isaaca Roblesa, ktorého sestra Teresa im robí upratovačku a zároveň Olivinu dôverníčku.


V roku 1967 je Odelle už 5 rokov v Anglicku. Priplávala na lodi z Trinidadu. Ako černoška to nemá v meste najľahšie a predsudky voči inej farby pleti jej zabraňujú nájsť si dobré zamestnanie. Vo voľnom čase rada píše, ale nemá odvahu svoje diela publikovať. Vďaka jednému zdedenému obrazu sa spozná s jeho majiteľom, mladým Lawriem. Spoločne začnú pátrať po pôvode obrazu a jeho autorovi. Odelle je zatiahnutá do jedného veľkého dávno zabudnutého tajomstva, ktoré sa zo všetkých síl snaží odhaliť. 

Autorka písať vie, to je nepopierateľné, aj nápad bol dobrý, ale mne sa jej druhá kniha nepáčila tak, ako jej prvotina Miniaturista. Myslím si však, že mnohí to budú mať presne naopak. Miniaturista bol o dosť zvláštnejší a do poslednej strany som nedokázala predvídať koniec. Múza mala zasa skvelú myšlienku, ale mnohé veci som vedela dopredu odhadnúť a príbeh ma nedokázal prekvapiť tak, ako som očakávala. S každou ďalšou otočenou stránkou som pravdepodobne čakala niečo viac, niečo iné a niečo viac dramatické. Najväčší problém som mala s postavami. Boli pre mňa vzdialené, nepochopiteľné a tak strašne sebecké, že som si ani jednu nevedela obľúbiť. Akoby sa ich príbeh odohrával strašne ďaleko odo mňa, lebo také charaktery by som k sebe dobrovoľne nikdy nepustila. 

Múza bola vo všeobecnosti skvelý príbeh a je nádherne napísaná. No však z môjho osobného pohľadu je takpovediac "len" priemerná. To, že sa mi až tak nepáčila je ale môj problém, nie problém tejto knihy. Som asi príliš pragmatická, aby som pochopila osobnosť umelcov. Tí majú väčšinou hlavu v oblakoch a reálny svet popri nich uteká, akoby oni neboli jeho súčasťou. Sú pre mňa nepochopiteľní a pravdepodobne to bude dôvod, prečo ani knihy o nich neviem úplne doceniť. 

Moje hodnotenie:


Ellie