štvrtok 9. júla 2020

V bezpečnom úkryte (Recenzia)

Autor: Rachel Abbott
Originálny názov: The Murder Game
Vydavateľstvo: Ikar 2020
Séria: Stephanie King
Diel:  2/2
Počet strán: 384
Žáner:  krimi, psycho thriller
Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 2*/5*


Anotácia:
Presne pred rokom sa skupinka priateľov zišla na Lucasovu svadbu v jeho krásnom cornwallskom dome s výhľadom na more. Zoznamujú sa, zabávajú, popíjajú. Pri prestretom stole v predvečer svadobnej oslavy je osem stoličiek. Deviata je určená utiahnutej, tak trochu záhadnej ženíchovej nevlastnej sestre Alex.
Lenže všetko sa pokazilo.
Lucas tých istých priateľov znovu pozval do svojho rozprávkového domu na oslavu výročia – čoho? Svadby, ktorá sa nekonala, alebo tragédie, ku ktorej došlo len niekoľko hodín pred plánovaným obradom?
Hosťom oznámil, že pre nich naplánoval hru. Dostali kostýmy, pridelili im roly a všetci bez výnimky musia hrať. Vie, ako k tomu donúti tých, ktorým sa to nepozdáva.
Hra na vraždu sa čoskoro začne, a to aj napriek prítomnosti dvojice policajných vyšetrovateľov.
Čo od nich vlastne Lucas chce? Čo zamlčiava? Čo taja ostatní? A čo potom, keď sa táto strašná hra skončí?

***

Rachel Abbott bola pre mňa autorka, ktorú som už dlhšie mala na svojom zozname autorov, ktorých chcem vyskúšať. Mala som ju zaškatuľkovanú v priečinku čistokrvných krimi príbehov pri Angele Marsons, Jeffrey Deaverovi, Tess Gerritsen a im podobným. Kniha V bezpečnom úkryte ma k tejto autorke konečne priviedla a akonáhle som zistila, že to je už druhý diel zo série, pochopiteľne som siahla najskôr po prvom dieli. Bolo pre mňa veľkým a zároveň veľmi príjemným prekvapením, keď som zistila, že knihy Rachel Abbott v sebe ukrývajú nielen dobrý krimi príbeh s prekvapivým vyšetrovaním, ale aj veľmi dobrý psycho thriller s množstvom tajomstiev a zložitými ľudskými povahami.

Je pravda, že kým som sa do knihy úplne ponorila a zoznámila som sa s postavami, pár stránok mi to trvalo. Zároveň je to však aj pochopiteľné, keďže autorka rozohrala zložito prepletenú hru medzi jednotlivými postavami, takže kým sa čitateľ so všetkými zoznámi, potrebuje na to priestor. Ale napriek množstvu postáv je dej prehľadný a v konečnom dôsledku nebol problém s ich zaradením.

Málo autorov dokáže vymyslieť takú dobrú zápletku, toľko klamstiev a tajomstiev, aby to nakoniec všetko dávalo zmysel. Každý detail bol objasnený, aj keď bol spomenutý pred 200 stránkami a na konci do seba zapadli všetky indície a vodítka. Rachel Abbot sa v oboch jej knihách z tejto série so Stephanie Kingovou  podarilo pútavou formou rozohrať nebezpečné hry, od ktorých som sa nevedela odtrhnúť.

Napriek tomu, že táto séria je nazvaná podľa hlavnej vyšetrovateľky, Stephanie Kingová je len doplnkom každého príbehu. Je v úzadí ako jej vyšetrovanie, tak aj jej osobný život. Hlavný dej je sústredený na postavy, ktorých sa vyšetrovanie priamo týka. Osobne by som titulu V bezpečnom úkryte ponechala originálny názov "Vražedná hra" alebo "Hra na vraždu" ktorý túto knihu podľa mňa vystihuje najlepšie. Máme tu veľa postáv, Lucasových priateľov, ktorí s ním prišli osláviť jeho svadbu, z ktorých každá má tajomstvá a každá by mohla byť zodpovedná za smrť Lucasovej sestry, ktorú nájdu ráno v deň svadby utopenú na pobreží. Lucas ale neverí, že by mohlo ísť o samovraždu a o rok na to, pozve opäť všetkých svojich priateľov na oslavu výročia a rozohrá s nimi "Hru na vraždu", aby zistil, kto je vrahom. Celá hra vyznieva celkom morbídne a miestami som sa divila, prečo hráči u Lucasa zostávajú a niekedy ma ich odovzdanosť rozčuľovala, ale asi viem pochopiť, že niektorí ľudia v sebe majú prirodzené vodcovstvo, ba až panovačnosť, vďaka ktorej dokážu docieliť všetko, čo potrebujú.

Musím priznať, že z Rachel Abbott som naozaj úprimne nadšená. Obe jej knihy s vyšetrovateľkou Stephanie Kingovou som si maximálne vychutnala. Aj keď som ich čítala v období, kedy som voľného času mala veľmi málo, moja zvedavosť prevýšila všetky ostatné povinnosti a jej knihy dostali pred nimi vždy prednosť. :) 


Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

piatok 5. júna 2020

Lovkyňa (Recenzia)

Autor: Kate Quinn
Originálny názov: The Huntress
Vydavateľstvo: Ikar 2020
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 528
Žáner:  vojnový román
Moje hodnotenie knihy: 3*/5*
Moje hodnotenie obálky: 3*/5*


Anotácia:
Nina Markovová, rodáčka od Bajkalského jazera a nevšedne odvážna žena, vždy snívala o lietaní. Keď nacisti zaútočia na Sovietsky zväz, riskuje všetko, aby sa dostala do ženského bombardovacieho pluku, neskôr presláveného ako Nočné čarodejnice, ktorý spôsobuje pohromu v radoch útočiacich Nemcov. Za nepriateľskými líniami sa dostane do rúk nacistickej vrahyne známej ako Lovkyňa a prežije iba vďaka svojej šikovnosti.
Britský vojnový korešpondent Ian Graham bol očitým svedkom vojnových hrôz od vylodenia v Normandii až po norimberské procesy a stal sa z neho lovec nacistov. No jedna korisť mu stále uniká – nebezpečná predátorka známa ako Lovkyňa. Pri pátraní po nej spojí tento vytrvalý vyšetrovateľ svoje sily s odhodlanou, neohrozenou Ninou.
Sedemnásťročná Jordan McBridová vyrastá v povojnovom Bostone a túži stať sa fotografkou. Jej ovdovený otec si nečakane privedie do domu snúbenicu a Jordan je nadšená. Lenže čosi ju na tej rakúskej vdove s príjemným hlasom znepokojuje. Má pocit, že v ich dome striehne nebezpečenstvo, a tak začne pátrať po minulosti nevlastnej matky. Zistí, že hlboko v jej rodine sú pochované tajomstvá, ktoré môžu ohroziť všetko, čo jej je drahé.

***

Tri na prvý pohľad odlišné životné príbehy spojí spoločný nepriateľ. Ocitáme sa v rokoch tesne po druhej svetovej vojne. Amerika sa zdá byť bezpečné útočisko pre vojnových zločincov a mnohým sa naozaj podarí odísť a začať nový život s novou identitou. V Európe je ale stále mnoho tých, ktorým záleží na tom, aby boli zločinci potrestaný a postavení pred norimberský súd. Napriek tomu, že vojna sa skončila, nechcú dopustiť, aby tí zlí vyviazli bez ujmy. Mnohých k spravodlivosti vedie nielen vlastné svedomie, ale aj osobnejšie dôvody.

Nina Markovová vyrastala na Sibíri a pozná len ťažký chudobný život pri despotickom otcovi. Túži odísť, aj keď to znamená vrhnúť sa priamo do vojny. Nájde vášeň v lietaní, a pri tom aj v náručí inej ženy. Neprávom je obvinená zo zrady a pri snahe zachrániť si vlastný život, spozná chlapca, s ktorým si navzájom pomáhajú a snažia sa utiecť. Až kým nestretnú Lovkyňu. Vraždiace monštrum nacistického Nemecka.

Ian je bývalý novinár, ktorý sa v súčasnosti venuje stopovaniu vojnových zločincov. Jedna žena obzvlášť zaujala jeho pozornosť. Je si istý, že práve ona je zodpovedná za smrť jeho brata. Nič ho nezastaví v tom, aby ju našiel a postaral sa o to, aby bola potrestaná. Nezastaví ho ani nákladná cesta cez Atlantik.

Jordan vyrastá bez matky, ale napriek tomu je so svojím otcom šťastná. Neprekáža jej, keď si nájde novú ženu a vytvoria si novú rodinu. Nevlastnú matku si obľúbi, ale stále má pocit, že nie je tým, za koho sa vydáva. Keď ale odhalí celú pravdu, škody sú už nenávratne napáchané....

Väčšinou čítam romány, ktoré sa priamo odohrávajú počas vojny a ich atmosféra je naozaj veľmi smutná a stiesnená. Bola som zvedavá, ako na mňa bude pôsobiť tento príbeh, keďže sa odohráva až po jej skončení . Napriek tomu, že v spomienkach sa k tým strašným udalostiam hlavné postavy vracali, necítila som z príbehu autentickosť a nezískal si ma tak ako iné vojnové príbehy.

Dej je rozprávaný striedavo z pohľadu troch hlavných postáv. Nedá sa povedať, že niektorí by bol výrazne lepší od zvyšných dvoch. Ak by som však mala vybrať, najviac ma zaujal Ninin príbeh, ktorý prináša jej život z Ruska počas vojny. Príbeh je dosť rozsiahly, veľká časť je venovaná vzťahom a psychike postáv a na môj vkus málo venovaný vojne. Niektoré časti sa mi čítali lepšie ako iné. Tie z Ruska ma bavili, dej nebol predvídateľný a bol akčný. Jordanin príbeh z Ameriky bol najobšírnejší, ale najpredvídateľnejší. Ianov príbeh akoby všetko prepojil a zabezpečil prekvapivé momenty v deji.

Mám veľmi rada, keď sú vojnové romány písané na základe skutočných udalostí a autor/ka na konci v poznámkach uvedie, čo bolo skutočné, alebo aké udalosti ju viedli k napísaniu príbehu. Dáva to bodku za celou knihou a tým môžem celý príbeh uzavrieť. Tu mi to však chýbalo a kniha sa tým u mňa zaradila medzi "obyčajnú" romantickú beletriu. Bola fajn, ale nebola dychberúca a napínavá ako iné vo svojom žánri. Určite ale mnohým romantickým srdciam učaruje. Preto ju určite odporúčam aj tým, ktoré vojnovú literatúru až tak nevyhľadávajú.



Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

pondelok 11. mája 2020

Dom zlomených anjelov (Recenzia)

Autor: Luis Alberto Urrea
Originálny názov: The House of Broken Angels
Vydavateľstvo: Lindeni 2020
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 320
Žáner:  contemporary, román
Moje hodnotenie knihy: 1*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*


Anotácia:
„Treba jedine ľúbiť, mija,“ povedal. „Láska je odpoveď. Nič ju nezastaví. Ani hranice. Ani smrť.“

San Diego. Patriarcha rodiny mexických prisťahovalcov v Amerike Veľký Angel umiera. Nezostáva mu už veľa času, preto sa rozhodne, že jeho posledné narodeniny budú veľkolepé. Deň pred oslavou však ešte musí pochovať svoju storočnú matku. Do domu zvolá celú veľkú rodinu: deti, súrodencov, švagriné, vnúčatá, pravnúčatá, nevlastného brata Malého Angela i márnotratného syna. Ku každému má osobitý vzťah, s každým prežil jedinečný príbeh. Intenzívna prítomnosť blížiaceho sa konca ľudí zbližuje a otvára. Honosná víkendová oslava života sa tak postupne mení na láskyplnú rozlúčku, na gejzír spomienok, očistu od prísne tajných hriechov i na nečakanú nádielku tajomstiev a prekvapení.

Pôsobivá, krásna a humorná kniha od finalistu Pulitzerovej ceny o láske, rodine, začiatkoch a koncoch, ktorú denník New York Times zaradil medzi 100 najpozoruhodnejších kníh roka 2018, dostala sa do finále National Book Award a National Book Critics Circle Award a získala nadšené ohlasy kritikov.

***

Už od prvej stránky na vás Dom zlomených anjelov vdýchne tú pravú mexickú atmosféru veľkej rozvetvenej rodiny. Autorovi sa neuveriteľne podarilo navodiť pocit, akoby ste boli priamo v kruhu všetkých jej členov. Pozorujete dva dni, v ktorých si každý z nich spomína na niektoré útržky ich života a spája ich s hlavou rodiny, Veľkým Angelom. Ten má pred sebou posledné dni života, pretože trpí nevyliečiteľnou chorobou, ktorá je už v poslednom štádiu. Pred rodinou to však tají, ale všetci vedia, že toto budú jeho posledné narodeniny.

Veľký Angel "využije" úmrtie svojej matky a rozhodne sa tak spojiť jej pohreb s oslavou svojich narodenín. Keď už sa celá rodina stretne kvôli pohrebu v jeden deň, Angel sa s nimi všetkými bude môcť rozlúčiť v druhý deň. Príbeh sa tak odohráva len v rozmedzí dvoch dní, počas ktorých panuje nostalgická nálada, odkrývajú sa rodinné tajomstvá a vyťahujú sa spomienky, na ktoré by mnohí chceli radšej zabudnúť.

Miestami mi Veľký Angel veľmi pripomínal dona Corleoneho (Krstný otec), ktorý bol na čele veľkého klanu a všetci ho uctievali ako hlavu rodiny. Čo povedal, bolo "sväté" a všetci sa k nemu chodili radiť a každý očakával, že sa bude vedieť o všetko postarať. Veľký Angel je zaujímavá postava, ktorú častokrát možno nebudete chápať, ale určitým spôsobom si ju zrejme obľúbite.

Z textu cítiť, že autorom je muž. Časté sexuálne narážky, vulgárnejší slovník a témy typické pre mužské pohlavie boli popretkávané a zjemnené naozaj peknými prirovnaniami a hlbšími myšlienkami. Príbeh má zaujímavé momenty, ale aj slabšie miesta. Autorovi však nemôžem uprieť naozaj originálny nápad spracovaný nevšedným jazykom. Pre niekoho bude očarujúci, pre niekoho  však môže byť trochu mätúci. :)

Pri čítaní tejto knihy by sa mi naozaj zišiel rodinný rodokmeň, pretože od prvej stránky som mala veľký problém zorientovať sa v postavách a rodinných zväzkoch. Veľa nemanželských detí, striedanie partnerov, používanie nielen krstných mien, ale aj prezývok spôsobilo, že som sa v tejto rodine nezorientovala ani po dočítaní poslednej stránky. Ďalšou, pre mňa trochu rušivou vsuvkou v texte bolo veľmi časté používanie španielskych výrazov, ktorým som nerozumela a mnohé neboli preložené alebo vysvetlené. 

Ak máte radi zaujímavé príbehy podané nevšedným jazykom a k tomu milujete temperamentnú mexickú kultúru, táto kniha by určite nemala ujsť vašej pozornosti. :)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

nedeľa 3. mája 2020

Uväznená kráľovná (Recenzia)

Autor: Kristen Ciccarelli
Originálny názov: The Caged Queen
Vydavateľstvo: CooBoo 2020
Séria: Iskari 
Diel:  2/3
Počet strán: 352
Žáner:  YA, fantasy
Moje hodnotenie knihy: 2,5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*


Anotácia:
Pokračovanie románu Posledný Namsara.
Sestry Rou a Essie spájalo puto silnejšie než krv. Až do dňa, keď Essie zomrela a jej dušu uväznili v tomto svete. Na svedomí to mal Dax, dedič Firgaardskeho trónu. Roa sa zaprisahala, že sestru pomstí a princovi nikdy neodpustí. Ani keď sa Dax priplazí za Rou so žiadosťou o pomoc pri zvrhnutí tyranského kráľa. Roa súhlasí, ale s jednou podmienkou: Dax ju musí vyhlásiť za kráľovnú!
S korunou na hlave je cudzinkou na kráľovskom dvore. A napriek všetkému, čo obetovala, Dax stále nesplnil svoje sľuby – jej rod naďalej trpí. Potom sa jej naskytne šanca všetko napraviť – zbaviť sa manžela a zachrániť sestru. Musí len zabiť kráľa.

***

Uväznená kráľovná je druhým dielom série Iskari. Prvý diel Posledný Namsara predstavoval pre mňa celkom vydarený úvod do dračej série. Autorka vytvorila fungujúci svet opradený legendami a poverami, so sympatickými postavami a dobrými zápletkami. Od druhého dielu som preto mala ešte vyššie očakávania a bola som zvedavá na ďalší vývoj postáv. Či už tých, ktoré poznáme z prvého dielu, alebo aj nejakých nových.

Na jednej strane je pri tejto sérii (aspoň zatiaľ) veľmi pozitívne to, že každý diel sa dá čítať v podstate aj samostatne. Oba diely boli zamerané na úplne rozdielne postavy a riešili každý zvlášť svoje dejové linky. Z prvého dielu som si veľa nepamätala a pri čítaní tohto mi to vôbec ani nechýbalo. Na strane druhej tí, ktorí majú radi série, pretože sa radi vracajú do rovnakého sveta, k rovnakým postavám a dozvedajú sa radi stále viac o svojich hrdinoch budú sklamaní. Uväznená kráľovná je čisto zameraná len na hlavnú hrdinku Rou, ktorá si z politických dôvodov zobrala kráľa Daxa, aby uchránila svoj ľud pred nátlakom kráľovstva.

Už dávno som nečítala knihu, kde by mi hlavná hrdinka bola až tak nesympatická ako Rou (dokonca predbehla aj Selah :D ). Žiaľ, vadilo mi na nej asi úplne všetko. Jej rozpoltenosť, nestálosť a naivnosť. Celú knihu v niečo verí a nakoniec bez nejakého vysvetlenia zaujme úplne opačné stanovisko. A tak to s ňou bolo vlastne počas celej knihy. Menila názory nie zo strany na stranu, ale z vety na vetu. Raz svojho manžela zrádza, inokedy zachraňuje. Z jej nestálosti nemohla vzniknúť uveriteľná romantická linka, pretože svojím rozdvojeným konaním ju Rou dokázala zničiť v samom zárodku.

Celý príbeh zachraňoval Dax, ktorému autorka mohla vyčleniť viac priestoru. Z veľmi inteligentného kráľa hrajúceho sa na úplného hlupáka, ktorý je pred každým o krok vpredu sa dalo vyťažiť podstatne viac. Páčilo sa mi aj puto Rou so svojou mŕtvou sestrou v podobe vtáka, opradené mnohými legendami. Bavil ma príbeh sestier z minulosti, ktorý sa čitateľovi postupne odkrýva. Čo už bolo trochu slabšie, tak to bola chorobná posadnutosť Rou svojou mŕtvou sestrou a snaha zachrániť ju. Rou sa celú knihu hnala za niečím, čo dokázala bez mihnutia oka zavrhnúť. V závere tak celý diel vyznieval trochu povrchne.

Veľká škoda, že autorka úplne zabudla na postavy Ashy, Torwina a ich draka Kozua. Táto trojica sa mihne dejom až na úplnom konci a sú tam pridaní akoby nasilu. V celej knihe nie je o drakoch ani zmienka, akoby som ani nečítala fantasy.  Kniha bola veľmi predvídateľná a priamočiara. Záver veľmi rýchly a zlepený tak, aby všetci boli rýchlo spokojní. Na to, že kniha sa venuje naozaj iba Rou, takmer nerieši žiadne vedľajšie postavy a dejové linky, je kniha dosť dlhá a veľakrát stále o tom istom. Moja predstava o pokračovaní série Iskari nemala v mojej fantázií nejaké presné smerovanie, určite však boli moje očakávania oveľa vyššie. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie


pondelok 27. apríla 2020

Jedno srdce, jedno telo, jeden svet (Recenzia)

Autor: Deb Caletti
Originálny názov: A Heart in a Body in the World
Vydavateľstvo: CooBoo 2020
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 320
Žáner:  YA, contemporary
Moje hodnotenie knihy: 3*/5*
Moje hodnotenie obálky: 4*/5*


Anotácia:
„Poznáme piesne o srdci a básne o srdci a legendy o srdci a fakty o srdci. A je to tak – srdce spieva a hovorí a rozpráva svoj príbeh. Poznáme kilometre ciev. Poznáme presnú silu jeho úderov. No srdce je aj tiché. Skrýva v sebe mnohé záhady. Nikto presne nevie, ako môže ďalej biť zlomené srdce.“

Predtým...
Annabellin život nebol dokonalý, ale bol plný priateľov, rodiny a lásky. Poznala chlapca, ktorého pozornosť jej lichotila a desila ju zároveň. Kým to neprerástlo v niečo viac.

Teraz...
,,Annabelle beží. Beží preč od bolesti a tragédie minulého roka. Spoločnosť jej robí len dedo Ed a denník, kam si zapisuje slová, ktoré nedokáže nahlas vysloviť. Beží zo Seattlu do Washingtonu, D. C., v ústrety cieľu, ktorého význam ešte nepochopila, ale je odhodlaná ho za každú cenu dosiahnuť. Každým úderom srdca, každým krokom je Annabelle bližšie a bližšie k vlastnému uzdraveniu. A objavuje v sebe silu, vďaka ktorej dokáže znova milovať a dúfať v lepšie zajtrajšky.
Annabellin príbeh je ultimátnym svedectvom ľudského srdca, ktoré dokáže biť ďalej, hoci je roztrieštené na milión kúskov.

***

Annabell prežila niečo strašné. S touto traumou sa nevie vyrovnať. Skúša všetko možné, ale jediná činnosť, pri ktorej sa cíti aspoň trochu oslobodzujúco je beh. Tak sa rozbehne a neprestáva, až kým neprebehne celú Ameriku. Na začiatku ani nevie, čo tým chce dokázať alebo vyjadriť. Skrátka má len potrebu utekať a odísť preč od Ničiteľa. Utiecť pred tou hroznou osobou, ktorá zničila všetko, čo doteraz poznala. 

Je to trochu šialený nápad, prebehnúť celú Ameriku. Predovšetkým preto, lebo Annabell nemala ktovieakú prípravu. Mala však okolo seba ľudí, ktorí ju podporovali a verili, že to dokáže a v niečom jej to aj pomôže. Pre jej mamu to bolo samozrejme ťažké, brat s kamarátmi boli jej veľkou oporou a jej dedko bol jej jediným sprievodcom na tejto ďalekej ceste. 

Zo začiatku zrejme Annabell ani nedochádzalo, prečo to všetko robí. Skôr okolie videlo v jej činoch silu a veľmi ju podporovali. Aj takáto pomoc na diaľku Annabell dodávala vieru a odhodlanie. Čím ďalej bežala, tým viac sa zocelovala a bola silnejšou. Nakoniec bola dosť silná postaviť sa Ničiteľovi a zobrať si naspäť život, ktorý kedysi viedla. Síce poznačená, ale opäť silná.

Annabell v útržkoch spomína na to, čo sa stalo "predtým". Myslím, že zrejme bude každému jasné, o čo pôjde a odhalenie nebude pre nikoho prekvapujúce. Napriek tomu autorka dokázala do príbehu dať prvky, ktoré som nečakala a vďaka ktorým tento príbeh neskĺzol do nejakého klišé. Veľmi dobre spracovaný námet a pekné prelínanie spomienok na tie "nešťastné udalosti" so súčasnosťou. 

Musím priznať, že som od knihy síce očakávala spracovanie nejakej vážnejšej témy, ale myslela som si, že bude podaná s väčšou ľahkosťou. Od samého začiatku bola kniha dosť ponurá, Annabell sa neustále utápala v ľútosti a depresiach. Od polovice knihy, kedy sa na svojej ceste stretla s novými známymi a komunikovala viac s rodinou a okolím, sa veci pohli správnym smerom a kniha nabrala pozitívnejší smer. Stále boli prítomné všetky problémy, ktorým Annabell musí čeliť, ale dôležité bolo, že už sa im čeliť nebála a uvedomila si, že je dosť silná na to, aby to zvládla. Preto  som si druhú polovicu knihy užila viac, všetky postavy mi boli zrazu sympatickejšie a čítanie pre mňa konečne nabralo smer, ktorý som očakávala už od samého začiatku. 

Pár vecí knihe ale musím vytknúť. Annabell bola zo začiatku vážne trochu otravná hlavná hrdinka a predovšetkým ma otravovali jej protiklady. Na jednej strane bola ku všetkým dobrá, snažila sa byť milá a príjemná. Veľmi jej záležalo na tom, aby v očiach druhých bola stále tá okúzľujúca Annabell, ktorú všetci milujú a ktorej na všetkých záleží. Táto jej dobrota ju však priviedla do tejto skľúčujúcej situácie, v ktorej jej zrazu bolo úplne jedno, ako jej správanie zraňuje celú jej rodinu a priateľov. Ani len nepomyslela na to, že by sa naozaj mala snažiť so svojím životom niečo urobiť, pretože to, v akom je stave, veľmi zraňuje všetkých naokolo. 

Autorka zvolila jednoduchý štýl rozprávania. Krátke vety sú vždy úderné a veľmi rýchlo dokážu poukázať na to podstatné. Niekedy ale celý text pôsobil na mňa ako pozliepané vety, ktoré na seba nemali veľkú nadväznosť. Veľmi otravné bolo opakovanie slov 3x za sebou. (Napr. "nebo je modré, modré, modré...."). Rozumiem, že tým autorka zrejme chcela navodiť nejaký stav bezútešnosti a zúfalstva, ale pre mňa to bolo vážne otravné.  Pri tejto knihe neviem posúdiť, či mi nevyhovoval štýl autorky, alebo práca prekladateľky. Skôr sa prikláňam k druhému variantu, pretože prekladateľku som si hneď priradila aj ku knihu Eliza a more príšer, kde som s prekladom mala tiež obrovský problém. 

Táto kniha je o chorobnej posadnutosti a jej dôsledkoch. O odvahe a vytrvalosti nevzdávať sa. Pre mnohých môže byť inšpiratívna a mnohým môže pomôcť vyrovnať sa so stratou blízkej osoby. Veľmi dobrý príbeh pre mladých, ktorý si určite získa veľkú obľubu u mladých čitateľov. Námet bol podľa mňa výborný, celkový dojem z knihy mi však pokazil zrejme preklad.  



Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

streda 1. apríla 2020

Polámané kosti (Recenzia)

Autor: Angela Marsons
Originálny názov: Broken Bones
Vydavateľstvo: Ikar 2020
Séria: D. I. Kim Stone
Diel: 7/11
Počet strán: 360
Žáner:  thriller, krimi
Moje hodnotenie obálky: 2/5

Anotácia:
Zavraždená prostitútka a opustené dieťa. Dva nálezy počas jednej zimnej noci, ktoré odštartujú ďalšie náročné vyšetrovanie detektívky Kim Stonovej. Ďalšie, ktoré ju prinúti čeliť traumám z detstva.
V krátkom čase sa nájdu aj mŕtvoly iných troch dievčat, ktoré poskytovali sexuálne služby na ulici. Úroveň násilia pri každej vražde stúpa. Kim a jej kolegovia pochopia, že prvé úmrtie nebolo iba náhodným útokom, ale dielom zvráteného sériového vraha vykorisťujúceho bezbranné duše. Popritom stále pátrajú po žene, ktorá nechala na policajnej stanici bábätko. Skutok sprvu považujú za prejav zúfalstva, no v skutočnosti má oveľa brutálnejšie pozadie. Prípady zavedú detektívku do sveta zneužívania ľudí a novodobého otrokárstva. Kim sa pritom musí vyrovnávat’ s vlastnou minulost’ou a odkrývanie šokujúcich tajomstiev ju takmer stojí život.

***

Séria Kim Stone je zárukou dobrého čítania. Preto, keď neviete čo čítať, ale chcete zaručene niečo dobré a chytľavé, odporúčam Angelu Marsons. Zatiaľ sa u nás môžeme tešiť z jej siedmych kníh a verím, že sa čoskoro dočkáme aj ďalších. Prvé tri diely som čítala po poradí, ale medzi tými ďalšími preskakujem podľa toho, ktorý sa mi práve dostane do rúk. Nemám ani pocit, že by to nejako výrazne vadilo. Kim Stone je stále rovnaká workoholička, ktorá veľmi osobný život nerieši, takže jej osobný príbeh v pozadí nie je veľmi výrazný. Samozrejme, sem-tam sa spomínajú prípady z minulosti, ktoré som ešte nečítala, ale tieto zmienky nemajú vplyv na riešenie nových prípadov.

Veľmi mi vyhovuje autorkin dynamický, úderný štýl písania, ktorý je plný dialógov a akcie, takže vás veľmi rýchlo dokáže vtiahnuť do deja, od ktorého sa po začítaní už neviete odtrhnúť. Kim Stone má skvelý tím, ktorý nerieši len jeden prípad, ale vyšetrovanie je zamerané viacerými smermi a vy celkom neviete, či a ako sa prepletú. Zo začiatku som sa musela naozaj veľmi sústrediť, aby som sa v deji orientovala, pretože kapitoly v knihe sú veľmi krátke, rýchlo sa menia a každá je z pohľadu niekoho iného.

Angela Marsons si do tejto časti vybrala mnoho aktuálnych problémov a zaujímavých tém. V prvom rade rozobrala otázku prostitúcie a zobrazila pozadie tohto obchodu s bielym mäsom ako tvrdý nekompromisný biznis plný vydierania a klamstva. Nie že by som túto tematiku vyhľadávala alebo mala obzvlášť rada, tu ale bola spracovaná inak a mala som pocit, že veľmi verne. Načrtla aj problémy s dospievaním a zložité vzťahy medzi rodičmi a deťmi. No a v neposlednom rade sa pustila do problémov migrácie a následného začleňovania sa týchto ľudí do života v novej krajine. Je pravda, že to bola téma zaujímavá a mala som pocit, že v knihe jej nebol venovaný dostatočný priestor na úkor práve toho "hlavného" prípadu s prostitúciou. Možno by si každá táto téma zaslúžila mať svoj diel s Kim Stonovou.

Koniec bol pre mňa prekvapivý. Samozrejme, že mi postupne dochádzalo, kto je vrahom, ale naozaj  som to vedela až úplne pred koncom, kedy to už bolo jasné asi každému :) Nemala som pocit, že by niektoré veci ostali nevyriešené. Aj keď posledné strany boli možno trochu viac zidealizované, než by bolo vhodné, bolo to opäť výborné čítanie, ktoré mi zabezpečilo príjemne strávené popoludnie a mne neostáva nič iné, len si dokúpiť diely, ktoré mi ešte chýbajú a s veľkou chuťou sa pustiť aj do nich. Kiežby bolo viac takýchto dobrých krimi sérií. 


Moje hodnotenie:

Ellie


pondelok 30. marca 2020

Normálni ľudia (Recenzia)

Autor: Sally Rooney
Originálny názov: Normal People
Vydavateľstvo: Lindeni 2020
Séria: -
Diel:  - 
Počet strán: 248
Žáner:  contemporary
Moje hodnotenie obálky: 5/5


Anotácia:
Jeden z najoceňovanejších románov súčasnosti. Víťaz Costa Novel Award za najlepší román roka 2018, nominácia na Man Bookerovu cenu za rok 2018 a množstvo ďalších cien.
Connell a Marianne pochádzajú z jedného malého mestečka na západe Írska, no zdá sa, že tam sa podobnosť medzi nimi končí. Connell je v škole obľúbený, zatiaľ čo Marianne je samotárka. Marianne je z bohatej rodiny, Connel vyrastal bez otca a jeho matka je upratovačka. Keď však jedného dňa nadviažu rozhovor – síce trápny, no strhujúci – spustia lavínu, ktorá navždy zmení ich životy.
Normálni ľudia sú príbehom o neprekonateľnej fascinácii, priateľstve a láske. O ľuďoch, ktorých vzájomná príťažlivosť a zároveň neznesiteľná vzdialenosť dovádzajú k poznaniu, že nemôžu byť spolu ani jeden bez druhého. Podáva svedectvo o tom, aké ťažké je zmeniť sa, stať sa tým, čo považujeme za „normálne“. A s dojímavou nehou odkrýva, ako nás život učí manévrovať v priestore medzi sexom a mocou, tendenciou zraňovať a byť zraňovaný, túžbou milovať a byť milovaný.

***

Ak knihu sprevádza toľko ocenení, veľká reklama a mnoho nadšených čitateľov, len ťažko sa jej odoláva. O to viac, ak samotná anotácia sľubuje to, čo vy čítate a vyhľadávate. Z času na čas si aj ja veľmi rada prečítam niečo inteligentné, čo so sebou prináša pridanú hodnotu, mnoho myšlienok na ťažké úvahy a jednoducho dobrý príbeh zo života.

Na Normálnych ľudí som bola nenormálne zvedavá a do čítania som sa pustila hneď, ako som knihu rozbalila. V prvom rade ma prekvapil autorkin štýl, v ktorom nepoužíva na priamu reč úvodzovky. Veľmi mi to nevyhovovalo, nakoľko som hneď nevedela, či si to daná postava len myslí, alebo to skutočne povedala nahlas. Neviem, či sa v tomto prípade dá veľmi hovoriť o deji. Kniha pozostáva vlastne z niekoľkých vytrhnutých úsekov zo života dvoch mladých ľudí, ktorí hľadajú svoje miesto na svete. Nejaký veľký príbeh v tom nehľadajte, len pár myšlienok vytrhnutých zo života nie tak celkom normálnych ľudí. Za seba musím povedať, že som od knihy čakala niečo iné a Normálni ľudia nebola pre mňa dobrá voľba.

OBJEKTÍVNY NÁZOR:
Zrejme dokážem pochopiť, čo sa ľuďom na tejto knihe páči a aj keď len ťažko, predsa len si viem predstaviť, čím si mnohých získala. Určite ju ocenia mladí ľudia, ktorí sú vo veku hlavných hrdinov, chodia na vysokú a riešia podobné vzťahové krízy alebo začlenenia sa do spoločnosti. Jednoducho si hľadajú svoje miesto na zemi a pokúšajú sa prísť na to, čo je to vlastne život a ako ho majú žiť.

Je častokrát zaujímavé sledovať, ako spoločnosť dokáže meniť správanie niektorých jedincov a ako sa títo nechajú ovplyvňovať aj keď vnútorne s tým nie sú celkom stotožnení. Ako sa tak chovajú len preto, lebo sa to od nich presne takto očakáva. Možno preto, že to je jednoduchšia cesta. Je jednoduché ísť s davom, zapadnúť do neho, byť obľúbení. Oveľa ťažšie je byť "iný", mať svoje názory a ísť si svojou vlastnou cestou.

Ak sa na knihu pozeráme tak, že rieši tieto problémy a dopady na jedincov, zrejme ju môžu mnohí považovať ako trefnú sondu do vnútra dnešnej mládeže a ukážkou toho, čo sú aktuálne problémy dnešného moderného človeka. Musím len smutne konštatovať, že ak je toto u mnohých realita, je to smutná ukážka dnešnej formy lásky a priateľstva.

SUBJEKTÍVNY NÁZOR:
Za seba môžem povedať, že som od knihy čakala oveľa viac. Príde mi to trochu ako zlátanina určitých skúseností, z ktorých sa autorka snažila vyskladať knihu. Mala som pocit, akoby sa ona sama musela z niečoho vypísať. Buď z toho, čo prežila ona, alebo niekto koho mala možnosť dlhšie pozorovať. Dať na papier svoju nevyrovnanosť a depresie. Celá kniha sa mi zdala veľmi plytká a povrchná, s nesympatickými postavami a úplnou absenciou deja. V podstate ide len o sledovanie situácii, ktoré dvoch mladých ľudí rozdeľujú a znova dávajú dokopy. A aj tie sú opísané veľmi stroho, s veľmi jednoduchými dialógmi, kde viac ostáva nevypovedané, ako vydiskutované.

Knihu odporúčam najmä mladým ľuďom, ktorí držia krok s dobou a radi čítajú a zamýšľajú sa nad problémami modernej doby. Určite odporúčam aj príležitostným čitateľom, ktorí len z času na čas chytia do ruky knihu a dávajú prednosť tomu, čo aktuálne letí a je "IN". Či už z dôvodu, že väčšinou sa im presne takéto reklamované boomy páčia alebo preto, že 248 strán zvládne prečítať naozaj každý. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Ellie