streda 9. septembra 2020

Pád Ohnivého princa (Recenzia)

Autor: Elise Kova
Originálny názov: Air Awakens
Vydavateľstvo: CooBoo 2020
Séria: Mágia živlov
Diel: 2/5
Počet strán: 392
Žáner: YA, fantasy
Moje hodnotenie knihy: 4*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:
Vojská Ríše Solaris vyrážajú do rozhodujúceho stretu s nepriateľom a Veterná čarodejka Vhalla dokáže nakloniť misky váh. Korunný princ Aldrik, najmocnejší Ohnivý mág v krajine, je odhodlaný byť Vhalliným učiteľom a venovať jej každú voľnú chvíľu. Okrem magického puta medzi sebou objavujú aj iné, romantickejšie, ktorému sa čarodejka urputne bráni, pretože si uvedomuje, že zamilovať sa do Aldrika by ich mohlo oboch zničiť.

***

Na začiatku roka nám CooBoo prinieslo prvý diel novej fantasy série Mágia živlov. Veľmi ma teší, že na pokračovanie sme ani nemuseli tak dlho čakať a môžem v tomto príbehu pokračovať, pretože som si túto sériu hneď obľúbila a ak by to bolo možné, najradšej by som si všetky diely prečítala naraz :) 

Pád Ohnivého princa je písaný podľa podobnej šablóny ako predchádzajúca časť. Na začiatku pokojné rozprávanie, pomalé plynutie deja a zrazu ani neviete ako, akcia graduje, padajú mŕtvoly a vy s nechápavým výrazom dočítavate posledné stránky, zatvárate knihu a neveríte, že to autorka mohla takto ukončiť. Hľadáte dátum vydania ďalšieho dielu, pretože ho nutne potrebujete, ale zatiaľ nič nenachádzate...

Elise Kova má jednoduchý štýl, priamu a jasnú dejovú linku, ktorá sa výhradne sústredí na hlavné postavy Vhally a Aldrika. Len veľmi okrajovo sa dozvedáme viac aj o ostatných vedľajších postavách, čo je príjemné spestrenie deja, ale nezahltí vás to natoľko, aby bola vaša pozornosť odvrátená od našich hlavných protagonistov. Ich vzťahu je venovaná celá kniha a je to také milé, romantické klišé, kedy ich to oboch k sebe veľmi ťahá, ale zároveň si uvedomujú, že sú medzi nimi spoločenské rozdiely a ich súkromné záujmy sú v rozpore so záujmami ríše. Vládne medzi nimi príjemné iskrenie, doťahovanie a nezmyselná žiarlivosť. 

Páči sa mi, že v knihe je vymyslený vlastný svet, ktorý je pekne zobrazený na mape na začiatku knihy a aj to, že ako fantasy prvok je tu pracovanie s mágiou so živlami. To, ako celá mágia funguje a ako sa ju Vhalla učí ovládať a pracovať s ňou, sa mi zdá trochu zjednodušené. Jeden-dva tréningy a vie všetko. Niekedy ani nepotrebuje trénovať a zachráni celú légiu vojakov. Naopak, keď sa to autorke hodí na zdramatizovanie deja, Vhalla akoby úplne zabudne, že nejakú mágiu ovláda a snaží sa bojovať len nožom, čo vyznie v celej tej dramatickej situácii dosť komicky.

Ani neviem, čím si ma séria získala, ale veľmi ľahko a rýchlo sa ponorím do deja, miestami sa prihlúplo usmievam a naopak miestami nechápavo krútim hlavou nad naivitou postáv. Jednoznačne ma však tieto knihy bavili a pri autorkinom nenáročnom, ľahko čitateľnom štýle som si príjemne oddýchla po náročnejších dňoch. Aj keď by som celú sériu odporučila predovšetkým mladším čitateľom a hlavne romantickým dušiam, ktoré sa chcú rozplývať nad zamilovanosťou hlavných postáv, autorka vie byť miestami celkom krutá a zaviedla si trend, že (zrejme) v každej časti série usmrtí nejakú výraznejšiu postavu, ktorú ste si obľúbili a len veľmi neradi sa s ňou lúčite. Už teraz sa celkom hrozím, čo nás čaká v treťom dieli, ale mám podozrenie, že to vôbec nebude dobré....Prosím, potvrďte mi, že CooBoo s touto sériou neprestane a už čoskoro si budem môcť prečítať pokračovanie. 



Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie  

pondelok 7. septembra 2020

Mliekar (Recenzia)


 
Autor
:
Anna Burns
Originálny názov: Milkman
Vydavateľstvo: Lindeni, 2020
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 344
Žáner: fikcia
Moje hodnotenie knihy: 3,5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 3*/5*

Anotácia:
Víťaz Man Booker Prize 2018, National Book Critics Circle Award 2018, Orwell Prize for Political Fiction 2019, nominácia na Women´s Prize for Fiction 2019 a Rathbones Folio Prize 2019.
Román z búrlivého obdobia The Troubles, etnicko-nacionalistického konfliktu v Severnom Írsku, ktorý si vyžiadal množstvo obetí a hlboko zasiahol do životov nevinných ľudí.
Uprostred týchto udalostí v bezmennom mestečku dospieva bezmenné dievča, nazývané len stredná sestra, ktoré žije bežným životom osemnásťročnej tínedžerky. Hoci za tých čias a v úzkoprsej komunite tento vek znamená najvyšší čas na vydaj – čo jej pobožná matka dáva značne pocítiť. A tak má stredná sestra plné ruky práce, aby pred ňou a miestnymi sliedičmi utajila nezáväzný a neperspektívny vzťah s asifrajerom. Keď sa jedného dňa navyše stane objektom „romantického“ záujmu významného paramilitanta, oveľa staršieho a ešte k tomu ženatého muža nazývaného mliekar, je o rozruch postarané. Klebety sa šíria ako požiar a dievčina celkom stráca anonymitu – už si nemôže len tak ísť zabehať, čítať za chôdze alebo vyraziť za zábavou do baru. Mliekar na ňu striehne na každom kroku a pre podozrievavé okolie sa stáva nebezpečne zaujímavou...

***

Pri prezeraní aktuálnych noviniek ma Mliekar zaujal hneď úvodnou vetou, že ide o román z obdobia severoírskeho konfliktu The Troubles. Asi ani nepoznám knihu v rámci beletrie, ktorá by sa odohrávala počas tohto obdobia, preto som vedela, že si túto knihu musím prečítať, keďže sa o politiku a medzinárodné vzťahy pomerne zaujímam. 

Autorka zvolila netypický štýl písania, ktorý je v podstate rozsiahlym monológom, akoby myšlienkovým pochodom hlavnej postavy, ktorá je bez mena rovnako, ako všetky ďalšie postavy vystupujúce v knihe. Ide o rozprávanie príbehu mladého dievčaťa, ktoré vyrastá a dospieva počas prebiehajúceho konfliktu. Vo veľmi skostnatenej spoločnosti vyniká už len tým, že rada číta knihy a naviac, rada ich číta počas chôdze, čo je absolútne neprípustné. Každý jej krok vytvára nové klebety a keď sa na ňu upriami (nechcená) pozornosť staršieho muža, všetci to považujú za jej vinu. 

Vôbec som netušila, kam sa príbeh bude uberať a bola som naozaj veľmi prekvapená. Na to, že v knihe nie sú žiadne dialógy a občas bolo náročné sledovať myšlienkový pochod hlavnej postavy, ktorá začala rozprávať o nejakej veci a v priebehu kapitoly (keďže kapitoly mali aj viac ako 50 strán) sa od nej niekoľkokrát úplne odklonila, sa kniha čítala dobre. Strohosť a neosobnosť voči postavám, miestu a dianiu vytvorili až desivú atmosféru a ako čitateľ som miestami naozaj tŕpla, čo sa bude ďalej diať. 

Veľmi sa mi páčilo vyobrazenie spoločnosti, ktorá bola (a na mnohých miestach aj naďalej je) veľmi konzervatívna a odsudzovala absolútne všetko, čo len mierne vybočovalo. Výborne vykreslené bolo postavenie žien a vnímanie "problémových" žien, ktoré si dovolili nesúhlasiť a postaviť sa proti diskriminácii. Je neuveriteľné, že v 70. - 80. rokoch v západnej Európe (ale vlastne hocikedy a hocikde) boli takéto názory absolútne normálne a akceptované nielen spoločnosťou ako celkom, ale aj mnohými ženami, ktoré takéto myšlienky vyslovene podporovali a podriaďovali sa im. 

"...lenže problémové ženy sa rozhodli hovoriť o niečom inom, o bežných, osobných, obyčajných veciach, ako keď idete po ulici a zrazu na vás zaútočí nejaký chlap, lebo má zlú náladu, lebo sa na ňom vyvŕšil  vojak zo zámoria, a tak sa teraz on vyvŕši na vás, pretože ste práve poruke. Alebo keď niekto prechádza okolo a chytí vás za zadok. Alebo keď niekto nahlas komentuje váš výzor. Alebo keď vás hodia do snehu a obchytkávajú vás pod zámienkou kamarátskej guľovačky. Alebo o tom, že leto je hotové peklo, lebo keď je horúco a dáte si len krátke šaty, okamžite sa stanete terčom obťažovania. Alebo o tom, že je menštruácia vnímaná ako niečo ponižujúce. A tehotenstvo tiež, síce sa mu nedá zabrániť, ale je to potupa. A ešte rozprávali o bežnom fyzickom násilí, akoby to ani nebolo normálne, a že keď vám pri bitke roztrhnú blúzku či podprsenku, alebo vás pri tom obchytkávajú, nejde o fyzické násilie, ale o sexuálne násilie, hoci sa od vás očakáva, že budete predstierať, že sa to stalo v dôsledku fyzického násilia, a pritom fyzické násilie je len zámienkou na sexuálne násilie..."

Za najväčšie mínus celej knihy považujem fakt, že téma konfliktu The Troubles, ktorá ma na knihu nalákala, tvorila naozaj len pozadie, do ktorého bol príbeh zasadený. Samozrejme, vplyv konfliktu bolo cítiť naprieč príbehom, pretože správanie postáv bolo akoby zrkadlom toho, čo sa v krajine odohrávalo. Viem si predstaviť, že čitateľom, ktorí do knihy išli najmä kvôli príbehu bezmenného dievčaťa to neprekážalo, možno im to až vyhovovalo, že sa príbeh nezdržuje (spravidla) nudnejším opisom politickej nálady v krajine. A rozumiem aj tomu, že hlavná postava - mladé, dospievajúce dievča - sa nezaujíma o politiku a prebiehajúci konflikt až natoľko, aby tomu autorka venovala nejaký väčší priestor.

Osobne mi však chýbalo aspoň nejaké vysvetlenie, o aký konflikt ide, prečo vznikol, kto bol proti komu a podobne. V spojení s nepoužívaním mien a v podstate ani názvov to vo výsledku pôsobilo dosť chaoticky, keďže čitateľ vedel iba, že sú nejaké dve skupiny "my" a "oni" a v podstate sa z knihy nedozvedel, "za čo bojujeme my" a "proti čomu sú oni". Keby z anotácie neviem, že sa kniha odohráva v Severnom Írsku počas konfliktu, o ktorom by som vopred nič nevedela, možno o ňom nikdy ani nepočula, tak by som to z príbehu pravdepodobne nezistila. Práve severoírsky konflikt nepatrí podľa mňa k až tak veľmi známym konfliktom, o ktorých by sa vo všeobecnosti vedelo a myslím si, že je škoda, že autorka, ktorá tento konflikt zažila a vie o ňom z prvej ruky, do príbehu nezahrnula viac informácií a podrobností, ktorými by kniha nabrala ďalší rozmer. 

Knihu by som teda hodnotila dvojako. Samotný príbeh bol veľmi dobrý, tak trochu psycho, dosť desivý - nielen z hľadiska miesta a času, ale najmä z hľadiska mentality spoločnosti, a napriek pomalému rozbehu som netrpezlivo očakávala, ako to dopadne. Celkovo som však od knihy očakávala niečo iné a, ako som už spomínala vyššie, keby autorka viac vysvetlí celý konflikt a jeho dopad tak, aby bol čitateľ zorientovaný, hodnotila by som knihu ešte lepšie. Takto u mňa zostáva v kategórii síce nezvyčajných, mierne nadpriemerných kníh, pri ktorých ale nevylučujem, že sa k nim ešte niekedy vrátim. Možno na druhé prečítanie budem z knihy absolútne nadšená


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

streda 2. septembra 2020

Bezhviezdne more (Recenzia)

Autor: Erin Morgenstern                                                          

Originálny názov: The Starless See
Vydavateľstvo: Lindeni 2020
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 464
Žáner:  fantasy, román
Moje hodnotenie knihy: 3*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*


Anotácia:
Erin Morgenstern nám v novom románe otvára dvere do svojej zlatom pretkanej fantázie, pričom hľadá s čitateľmi odpoveď na otázku, aká je skutočná sila príbehov. Kultový román Nočný cirkus si získal srdcia a podmanil predstavivosť miliónov čitateľov po celom svete. Bezhviezdne more je spisovateľkiným vyznaním lásky všetkým čitateľom, neskutočne snovým, znepokojujúcim i vášnivým, prekypujúcim citmi a mystériami.

Zachary Ezra Rawlins objaví v univerzitnej knižnici zvláštnu knihu a na jej stránkach jeden deň z vlastného detstva popísaný do neskutočných detailov. Kým nemo dumá nad touto nevysvetliteľnou záhadou, natrafí na tri stopy – včelu, meč a kľúč –, ktoré ho zavedú na literárny maškarný ples. Krátko nato sa ocitne v prastarej knižnici hlboko v podzemí, kde sa nachádzajú všetky zabudnuté mestá, obývajú ich odvekí milenci a nebožtíkovia šepocú zabudnuté príbehy. Zachary sa musí mať na pozore pred strážcami, ktorí obetovali priveľa, aby ochránili jedinečnú zbierku. Aj pred tými, ktorí robia všetko pre jeho skazu. Prečo mu však robí spoločnosť sympatický bosý mladík Dorian, kým sa túla vinutými podzemnými chodbami, zabudnutými schodiskami, preplnenými tanečnými sálami a aj neskutočne sladkými plážami Bezhviezdneho mora? Zachary napokon sám vyrozumie, ako musí konať – a to nielen v knižnom príbehu, ale aj v skutočnom svete.

***

Ak máte pocit, že v dnešnej dobe je už takmer nemožné prísť v literatúre s niečím originálnym, Erin Morgenstern vás so svojou knihou Bezhviezdne more rýchlo vyvedie z omylu. Dovolím si tvrdiť, že to, čo autorka predviedla v tomto diele, ďaleko presahuje predstavivosť väčšiny čitateľov. K tomu jedinečný, nenapodobiteľný štýl autorky a je z toho bestseller, ktorému sa nedá odolať. 

Prečítala som toho už naozaj veľa, ale ešte nikdy nič podobné a už vôbec nie tak kúzelne napísané. Celá kniha je veľmi snová, plynule prechádza od reality do fantázie, úplne vás pohltí a vy sa stratíte v množstve príbehov, v ktorých môžete plávať ktorýmkoľvek smerom, pretože aj tak sa nakoniec všetky prepoja a vy len žasnete, ako je možné že ste sa v nich nestratili. 

Knihu som čítala, pomerne dlho, ale nie z dôvodu, že by ma nebavila, ale preto, že dáva toho veľmi veľa a ja som musela vynaložiť veľké úsilie a sústredenie, aby som do seba vstrebala z deju čo možno najviac. Preto mi vždy chvíľku trvalo sa do knihy ponoriť, ale vždy keď ma vtiahla, realita prestala existovať, ponorila som sa do príbehov a užívala si rozprávkovú atmosféru záhadných miest v Bezhviezdnom mori. 

Netvrdím, že kniha sadne každému. Je napísaná zvláštnym a veľmi špecifickým štýlom. A práve preto, ak si chcete túto knihu naozaj užiť, vyberte si na ňu vhodný čas. Obdobie, kedy budete mať prázdnu hlavu a dostatok času na jej čítanie, určite si ju užijete o to viac. Verím, že nielen ja, ale aj iní čitatelia sa k nej budú vracať, pretože má podľa mňa každým ďalším čítaním stále čo ponúknuť a vždy v nej nájdete niečo nové, čo vám predtým uniklo. 

Niekto tvrdí, že jej predchádzajúca kniha Nočný cirkus bola lepšia. Iní, naopak, že Bezhviezdne more ju ďaleko predčila. Ja to zatiaľ neviem posúdiť, pretože Nočný cirkus som ešte nečítala, ale už ma čaká na poličke a veľmi sa naň teším.
 
Nesmierne obdivujem autorkine schopnosti, že niečo takéto dokázala napísať. Do príbehov skryla ďalšie a ďalšie krásne myšlienky a podnety na premýšľanie. Mala som pocit, že toho na papier dala strašne veľa a pritom na tak málo stránkach. To všetko naservírovala čitateľovi štýlom, ktorý u žiadneho iného spisovateľa nenájdete, preto si ho užívajte na každej ďalšej stránke, ktorá vám z knihy ešte zostáva. Takéto dielo, z ktorého budete mať tento neuveriteľný čitateľský zážitok sa rodí len raz za niekoľko tisíc kníh. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie


streda 22. júla 2020

Pre Emily (Recenzia)

Autor: Katherine Slee
Originálny názov: For Emily
Vydavateľstvo: Lindeni 2020
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 288
Žáner:  contemporary, román
Moje hodnotenie knihy: 1*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*


Anotácia:
Malé venovanie môže znamenať veľa...
Preto obľúbená autorka detských kníh Catriona Robinsonová vždy venovala svoje diela ľuďom, ktorí najväčšmi poznačili jej život – vrátane samotárskej vnučky Emily.
Emily sa nad venovaniami nikdy nezamýšľala. No keď Catriona nečakane zomrie, každé z nich sa stane omrvinkou na ceste, ktorá údajne vedie k stratenému, dosiaľ nepublikovanému rukopisu.
Je to záhada a vyriešiť ju môže iba Emily. Ibaže to znamená, že musí kráčať v šľapajach starej mamy do veľkého sveta, pred ktorým sa skoro celý život skrývala...

***

Som si takmer istá, že túto nádhernú knihu len málokto dokáže prehliadnuť na regáloch v kníhkupectvách. Už na prvý pohľad vás naláka na to, aby ste ju vzali do rúk a začítali sa do jej anotácie, ukrývajúcej v sebe  tajomnú cestu do minulosti slávnej spisovateľky.

Musím priznať, že som tak trochu očakávala príbeh v štýle "Sedem manželov Evelyn Hugo", ktorý postupne odkrýval kontroverzný život celosvetovo známej herečky. Predpokladala som, že Pre Emily bude skôr príbehom Catriony Robinsonovej, Emilinej starej mamy, uznávanej a obľúbenej spisovateľky, ktorá svojej vnučke predstavila vlastnú minulosť a postupne jej odkryla jej skúsenosti, ktoré sformovali jej silnú osobnosť. Ale ako som sa už niekoľkokrát presvedčila, niekedy je lepšie nič neočakávať, lebo môžeme byť nakoniec sklamaní.

Pre Emily nám prináša veľkú dávku emócií, čitateľa chce rozľútostiť nad ťažkým osudom mladého dievčaťa, ktoré prišlo o rodinu, má za sebou ťažkú liečbu, ale pri sebe má vždy milujúcu starú mamu. Ľútosť - to je emócia, ktorá knihu vystihuje asi najlepšie a ktorú ja zároveň u ľudí najmenej obľubujem. Najmä teda sebaľútosť. Počas celého čítania som mala pocit, že autorka má neustále potrebu zdôrazňovať tragédiu Emily z detstva a že chce z tejto udalosti za každú cenu spraviť knihu, ktorá každého rozplače. Na mňa to však pôsobilo silene, autorkin štýl ma nepresvedčil, skôr ma to otravovalo.

V príbehoch mám radšej silné hrdinky, ktoré aj keď prežili veľa zlého a ťažkého, dokážu sa s tým vyrovnať a ísť ďalej. Teda také, ktoré sú odvážne a silné a ktoré môžu byť pre mnohých aj motiváciou. Emily k nim, žiaľ, zaradiť nemôžem a aj keď zoberiem do úvahy všetky jej útrapy, nedokážem pochopiť, že v dospelosti sa stále chovala ako malé dieťa. Dejová linka okolo pátrania po stopách starej mamy mohla byť trošku lepšie prepracovaná, zdalo sa mi, že Emily odhaľuje kroky "vyšetrovania" veľmi náhodne a jednoducho. Celá kniha je zameraná vyložene na city, nie na dej alebo hĺbku postáv.
 
Moje hodnotenie tejto knihy sa nezhoduje s nadšenými ohlasmi, ktoré kniha získava od iných čitateľov, preto sa ním určite nenechajte odradiť. Pre citlivé povahy môže táto kniha predstavovať pohladenie po duši. Mne, zrejme väčšiemu pragmatikovi, než som si doteraz o sebe myslela, jednoducho nevyhovoval autorkin spôsob vyvolávania emócii, neustále opakovanie a upozorňovanie na Emilinu tragédiu z detstva a najmä jej sebaľútosť. Nie je však na mieste tvrdiť, že tento žáner by som mala preto úplne vylúčiť zo svojich čítacích plánov. Raz za čas si citlivý príbeh veľmi rada prečítam a aj sa mi naozaj veľmi páči. Na mnohé rada spomínam alebo sa k nim aj vraciam. Pre Emily k nim však patriť nebude.


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

pondelok 20. júla 2020

Naše milované nevesty (Recenzia)

Autor: Aurélie Valognes
Originálny názov: En Voiture, Simone !
Vydavateľstvo: Lindeni 2020
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 240
Žáner:  contemporary, román
Moje hodnotenie knihy: 3*/5*
Moje hodnotenie obálky: 2*/5*


Anotácia:
Zatiaľ čo sa Martina a Jacques Le Guennecovci pripravujú na Štedrý večer, Martina svojmu manželovi pripomína, aby sa pred rodinou krotil. Ich najmladší syn Nicolas im má predstaviť svoju novú priateľku Jeanne a ona nechce, aby ju odplašil.

Jacques sa však vždy správal ako pravý patriarcha, a tak si nemôže pomôcť, aby všetkých nedirigoval – najmä svoje nevesty. Strach zo straty najbližších doženie Martinu k tomu, aby svoj doterajší vzťah s manželom prehodnotila. A hoci sa rozhodla konať a všetko Jacquovi rázne vysvetlila, starého psa novým kúskom tak ľahko nenaučíš…

***

Pre všetkých milovníkov francúzskeho humoru a predovšetkým pre všetkých nadšencov komédie "Čo sme komu urobili?" prináša vydavateľstvo Lindeni novinku od obľúbenej francúzskej spisovateľky Aurélie Valognes. Keďže práve francúzske komédie (najmä tie filmové) patria k mojim najobľúbenejším, chcela som vyskúšať ich humor aj v knižnej podobe.

Naše milované nevesty nám prináša príbeh manželov, ktorých život skĺzol do určitého stereotypu, ktorý ozvláštňujú a okoreňujú ich traja synovia so svojimi nevestami. Najstarší so svojou tehotnou, tak trochu precitlivenou manželkou, prostredný so svojou vegetariánkou a najmladší prichádza predstaviť svoju novú, ale za to vážnu známosť. Tá by možno bola zo všetkých najprijateľnejšia, len keby nie je taká prostoreká  a ponechá niekedy radšej jazyk za zubami. Otec, zvyknutý na určité štandardy a na to, že má právo vždy povedať nahlas to, čo si myslí, nie vždy zalichotí svojim nevestám, a tak je stále niekto urazený a všetci okolo neho chodia radšej po špičkách.

Kniha bola zábavná a úsmevná, niektoré charaktery boli výraznejšie ako iné, ale určite si každý nájde tie, s ktorými bude sympatizovať. Nemôžem tvrdiť, že by som pri čítaní zažívala výbuchy smiechu, ale príjemne sa s ňou relaxovalo po náročnejšom dni. Viem si predstaviť, že by bola podkladom pre filmové spracovanie, ktoré by ešte lepšie vystihlo komickosť celej rodiny a ich vzájomných vzťahov.

Z hľadiska celkového spracovania a štýlu, akým je kniha písaná, je naozaj veľmi jednoduchá, nevenuje sa žiadnym ťažkým témam, je skutočne určená len na pobavenie a oddych. Nehľadajte tu žiadny literárny skvost, ale na odreagovanie a "vypnutie" je ideálnou voľbou. Preto je odporúčam občasným a predovšetkým dovolenkovým čitateľom, ktorí si knihu vezmú so sebou na pláž alebo na terasu a vypijú si pri nej dobrú kávu alebo letný drink.


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

štvrtok 9. júla 2020

V bezpečnom úkryte (Recenzia)

Autor: Rachel Abbott
Originálny názov: The Murder Game
Vydavateľstvo: Ikar 2020
Séria: Stephanie King
Diel:  2/2
Počet strán: 384
Žáner:  krimi, psycho thriller
Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 2*/5*


Anotácia:
Presne pred rokom sa skupinka priateľov zišla na Lucasovu svadbu v jeho krásnom cornwallskom dome s výhľadom na more. Zoznamujú sa, zabávajú, popíjajú. Pri prestretom stole v predvečer svadobnej oslavy je osem stoličiek. Deviata je určená utiahnutej, tak trochu záhadnej ženíchovej nevlastnej sestre Alex.
Lenže všetko sa pokazilo.
Lucas tých istých priateľov znovu pozval do svojho rozprávkového domu na oslavu výročia – čoho? Svadby, ktorá sa nekonala, alebo tragédie, ku ktorej došlo len niekoľko hodín pred plánovaným obradom?
Hosťom oznámil, že pre nich naplánoval hru. Dostali kostýmy, pridelili im roly a všetci bez výnimky musia hrať. Vie, ako k tomu donúti tých, ktorým sa to nepozdáva.
Hra na vraždu sa čoskoro začne, a to aj napriek prítomnosti dvojice policajných vyšetrovateľov.
Čo od nich vlastne Lucas chce? Čo zamlčiava? Čo taja ostatní? A čo potom, keď sa táto strašná hra skončí?

***

Rachel Abbott bola pre mňa autorka, ktorú som už dlhšie mala na svojom zozname autorov, ktorých chcem vyskúšať. Mala som ju zaškatuľkovanú v priečinku čistokrvných krimi príbehov pri Angele Marsons, Jeffrey Deaverovi, Tess Gerritsen a im podobným. Kniha V bezpečnom úkryte ma k tejto autorke konečne priviedla a akonáhle som zistila, že to je už druhý diel zo série, pochopiteľne som siahla najskôr po prvom dieli. Bolo pre mňa veľkým a zároveň veľmi príjemným prekvapením, keď som zistila, že knihy Rachel Abbott v sebe ukrývajú nielen dobrý krimi príbeh s prekvapivým vyšetrovaním, ale aj veľmi dobrý psycho thriller s množstvom tajomstiev a zložitými ľudskými povahami.

Je pravda, že kým som sa do knihy úplne ponorila a zoznámila som sa s postavami, pár stránok mi to trvalo. Zároveň je to však aj pochopiteľné, keďže autorka rozohrala zložito prepletenú hru medzi jednotlivými postavami, takže kým sa čitateľ so všetkými zoznámi, potrebuje na to priestor. Ale napriek množstvu postáv je dej prehľadný a v konečnom dôsledku nebol problém s ich zaradením.

Málo autorov dokáže vymyslieť takú dobrú zápletku, toľko klamstiev a tajomstiev, aby to nakoniec všetko dávalo zmysel. Každý detail bol objasnený, aj keď bol spomenutý pred 200 stránkami a na konci do seba zapadli všetky indície a vodítka. Rachel Abbot sa v oboch jej knihách z tejto série so Stephanie Kingovou  podarilo pútavou formou rozohrať nebezpečné hry, od ktorých som sa nevedela odtrhnúť.

Napriek tomu, že táto séria je nazvaná podľa hlavnej vyšetrovateľky, Stephanie Kingová je len doplnkom každého príbehu. Je v úzadí ako jej vyšetrovanie, tak aj jej osobný život. Hlavný dej je sústredený na postavy, ktorých sa vyšetrovanie priamo týka. Osobne by som titulu V bezpečnom úkryte ponechala originálny názov "Vražedná hra" alebo "Hra na vraždu" ktorý túto knihu podľa mňa vystihuje najlepšie. Máme tu veľa postáv, Lucasových priateľov, ktorí s ním prišli osláviť jeho svadbu, z ktorých každá má tajomstvá a každá by mohla byť zodpovedná za smrť Lucasovej sestry, ktorú nájdu ráno v deň svadby utopenú na pobreží. Lucas ale neverí, že by mohlo ísť o samovraždu a o rok na to, pozve opäť všetkých svojich priateľov na oslavu výročia a rozohrá s nimi "Hru na vraždu", aby zistil, kto je vrahom. Celá hra vyznieva celkom morbídne a miestami som sa divila, prečo hráči u Lucasa zostávajú a niekedy ma ich odovzdanosť rozčuľovala, ale asi viem pochopiť, že niektorí ľudia v sebe majú prirodzené vodcovstvo, ba až panovačnosť, vďaka ktorej dokážu docieliť všetko, čo potrebujú.

Musím priznať, že z Rachel Abbott som naozaj úprimne nadšená. Obe jej knihy s vyšetrovateľkou Stephanie Kingovou som si maximálne vychutnala. Aj keď som ich čítala v období, kedy som voľného času mala veľmi málo, moja zvedavosť prevýšila všetky ostatné povinnosti a jej knihy dostali pred nimi vždy prednosť. :) 


Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

piatok 5. júna 2020

Lovkyňa (Recenzia)

Autor: Kate Quinn
Originálny názov: The Huntress
Vydavateľstvo: Ikar 2020
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 528
Žáner:  vojnový román
Moje hodnotenie knihy: 3*/5*
Moje hodnotenie obálky: 3*/5*


Anotácia:
Nina Markovová, rodáčka od Bajkalského jazera a nevšedne odvážna žena, vždy snívala o lietaní. Keď nacisti zaútočia na Sovietsky zväz, riskuje všetko, aby sa dostala do ženského bombardovacieho pluku, neskôr presláveného ako Nočné čarodejnice, ktorý spôsobuje pohromu v radoch útočiacich Nemcov. Za nepriateľskými líniami sa dostane do rúk nacistickej vrahyne známej ako Lovkyňa a prežije iba vďaka svojej šikovnosti.
Britský vojnový korešpondent Ian Graham bol očitým svedkom vojnových hrôz od vylodenia v Normandii až po norimberské procesy a stal sa z neho lovec nacistov. No jedna korisť mu stále uniká – nebezpečná predátorka známa ako Lovkyňa. Pri pátraní po nej spojí tento vytrvalý vyšetrovateľ svoje sily s odhodlanou, neohrozenou Ninou.
Sedemnásťročná Jordan McBridová vyrastá v povojnovom Bostone a túži stať sa fotografkou. Jej ovdovený otec si nečakane privedie do domu snúbenicu a Jordan je nadšená. Lenže čosi ju na tej rakúskej vdove s príjemným hlasom znepokojuje. Má pocit, že v ich dome striehne nebezpečenstvo, a tak začne pátrať po minulosti nevlastnej matky. Zistí, že hlboko v jej rodine sú pochované tajomstvá, ktoré môžu ohroziť všetko, čo jej je drahé.

***

Tri na prvý pohľad odlišné životné príbehy spojí spoločný nepriateľ. Ocitáme sa v rokoch tesne po druhej svetovej vojne. Amerika sa zdá byť bezpečné útočisko pre vojnových zločincov a mnohým sa naozaj podarí odísť a začať nový život s novou identitou. V Európe je ale stále mnoho tých, ktorým záleží na tom, aby boli zločinci potrestaný a postavení pred norimberský súd. Napriek tomu, že vojna sa skončila, nechcú dopustiť, aby tí zlí vyviazli bez ujmy. Mnohých k spravodlivosti vedie nielen vlastné svedomie, ale aj osobnejšie dôvody.

Nina Markovová vyrastala na Sibíri a pozná len ťažký chudobný život pri despotickom otcovi. Túži odísť, aj keď to znamená vrhnúť sa priamo do vojny. Nájde vášeň v lietaní, a pri tom aj v náručí inej ženy. Neprávom je obvinená zo zrady a pri snahe zachrániť si vlastný život, spozná chlapca, s ktorým si navzájom pomáhajú a snažia sa utiecť. Až kým nestretnú Lovkyňu. Vraždiace monštrum nacistického Nemecka.

Ian je bývalý novinár, ktorý sa v súčasnosti venuje stopovaniu vojnových zločincov. Jedna žena obzvlášť zaujala jeho pozornosť. Je si istý, že práve ona je zodpovedná za smrť jeho brata. Nič ho nezastaví v tom, aby ju našiel a postaral sa o to, aby bola potrestaná. Nezastaví ho ani nákladná cesta cez Atlantik.

Jordan vyrastá bez matky, ale napriek tomu je so svojím otcom šťastná. Neprekáža jej, keď si nájde novú ženu a vytvoria si novú rodinu. Nevlastnú matku si obľúbi, ale stále má pocit, že nie je tým, za koho sa vydáva. Keď ale odhalí celú pravdu, škody sú už nenávratne napáchané....

Väčšinou čítam romány, ktoré sa priamo odohrávajú počas vojny a ich atmosféra je naozaj veľmi smutná a stiesnená. Bola som zvedavá, ako na mňa bude pôsobiť tento príbeh, keďže sa odohráva až po jej skončení . Napriek tomu, že v spomienkach sa k tým strašným udalostiam hlavné postavy vracali, necítila som z príbehu autentickosť a nezískal si ma tak ako iné vojnové príbehy.

Dej je rozprávaný striedavo z pohľadu troch hlavných postáv. Nedá sa povedať, že niektorí by bol výrazne lepší od zvyšných dvoch. Ak by som však mala vybrať, najviac ma zaujal Ninin príbeh, ktorý prináša jej život z Ruska počas vojny. Príbeh je dosť rozsiahly, veľká časť je venovaná vzťahom a psychike postáv a na môj vkus málo venovaný vojne. Niektoré časti sa mi čítali lepšie ako iné. Tie z Ruska ma bavili, dej nebol predvídateľný a bol akčný. Jordanin príbeh z Ameriky bol najobšírnejší, ale najpredvídateľnejší. Ianov príbeh akoby všetko prepojil a zabezpečil prekvapivé momenty v deji.

Mám veľmi rada, keď sú vojnové romány písané na základe skutočných udalostí a autor/ka na konci v poznámkach uvedie, čo bolo skutočné, alebo aké udalosti ju viedli k napísaniu príbehu. Dáva to bodku za celou knihou a tým môžem celý príbeh uzavrieť. Tu mi to však chýbalo a kniha sa tým u mňa zaradila medzi "obyčajnú" romantickú beletriu. Bola fajn, ale nebola dychberúca a napínavá ako iné vo svojom žánri. Určite ale mnohým romantickým srdciam učaruje. Preto ju určite odporúčam aj tým, ktoré vojnovú literatúru až tak nevyhľadávajú.



Knihu si môžete kúpiť tu
Evie