streda 31. októbra 2018

Mesačná (ne)knižná chvastačka September 2018

Ahojte! Verím, že ste mali krásne leto, úspešný nástup do nového školského roka a tí, ktorí už pracujú (tak ako aj ja), že sa minimálne vyrovnali s tým, že slniečku odzvonilo a najbližších pár mesiacov nás (aspoň prevažnú väčšinu) čaká už len práca, drina a povinnosti. Je pravda, že v lete som blog poriadne zanedbala, pretože pekné počasie ma láka skôr von a možností, ako tráviť čas je podstatne viac, ako v zime. Dôležité však je, že na knihy som si čas našla vždy! Dúfam, že aj vy ste toho kopec prečítali a zároveň robíte nové knižné zásoby na chladné zimné večery pod dekou.  



Aj napriek tomu, že za september som si nekúpila ani jednu knihu (WAAAU!!! To sa mi už pekných pár mesiacov nestalo :D :D :D ), pretože na to vôbec nebol čas, celý mesiac sa niesol v duchu kníh. Vďačím tomu predovšetkým narodeninám, mojej úžasnej rodine a práci.


Na začiatku roka sa mi stala jedna veľmi nepríjemná vec a to, že sa mi pokazila čítačka. Chuderka, nedala sa už nabiť a keď trochu, tak som prečítala pár strán a nabíjať som mohla začať odznova. Takže som sa s ňou pomaly rozlúčila a bolo treba vymyslieť, ako čo najľahšie získať novú. Pár mesiacov som teda stále zdôrazňovala (samozrejme, veľmi nenápadne - pozn. sestry), že moje okrúhle narodeniny sa blížia a jediné, čo si želám je nový Kindle. Potom som už len čakala, či ho dostanem :) 


V práci taktiež vedia, že cez kvety a iné darčekové výmysly cesta nevedie a zaobstarali mi 3 úžasné poukážky do Panta Rhei na nákup knižiek. Keďže kníh mám veľmi veľa, netrúfli si mi žiadne vyberať a vyriešili to takto. Veľmi ma prekvapili a potešili, takže sa už teraz teším na najbližšiu návštevu kníhkupectva. Kolegyňa mi ešte ako osobný bonus darovala krásny kožený obal na normálne knihy, aby som si ich mohla bezpečne baliť aj do kabelky a nepoškodili sa mi.


No a nakoniec čerešnička na torte je darček od sestry. Putoval ku mne veľmi veľkú diaľku, ale nakoniec som sa dočkala a rozbalila som si krásnu kabelku na spôsob prvého vydania Jane Eyre. A vysvetlenie prečo práve Jane Eyre? Je to jediná kniha, pri ktorej som vyronila od dojatia slzičku, tak si to asi zaslúži, čo poviete? :D

Ďakujem ❤❤❤    

Evie

pondelok 22. októbra 2018

Tri temné koruny (Recenzia)

Autor: Kendare Blake
Originálny názov: Three Dark Crowns
Vydavateľstvo: CooBoo 2018
Séria: Three Dark Crowns
Diel:  1/4
Počet strán: 376
Žáner:  YA, fantasy
Moje hodnotenie obálky: 4/5

Anotácia:
"Prvý diel novej a poriadne temnej fantasy série. Romantiku nečakajte!"
Na ostrove Fennbirn sa každú generáciu narodia tri výnimočné deti – trojčatá. Tri kráľovné, tri právoplatné dedičky temného trónu. Každej koluje v žilách iná mágia. Ktorá však zasadne na temný trón? V deň svojich šestnástych narodenín sa musia sestry podujať na sériu nebezpečných skúšok na život a na smrť. Korunu získa tá, ktorá ostane nažive. V hre je totiž viac než len starodávny trón.

***

Rozbieha sa nám nová fantasy séria, ktorá svojou anotáciou a v neposlednom rade aj krásnou obálkou priláka určite množstvo čitateľov. Zatiaľ sú pripravované štyri diely, tak som zvedavá, pri koľkých to nakoniec skončí. U mňa to vyzerá tak, že čím viac ich bude, tým lepšie, pretože kniha si ma získala aj napriek tomu, že mala svoje nedostatky a už teraz sa teším na jej pokračovania.  

Samotný nápad je podľa môjho názoru celkom originálny a myslím, že v takejto forme som sa s ním ešte nestretla. Kráľovstvo, kde sa narodia vždy tri nasledovníčky obdarené každá iným druhom schopností. Vládnuť však môže iba jedna, takže sa rozpútava boj o trón, v ktorom ide doslova o život. Tá, ktorá zabije zvyšné dve totiž získa korunu. 



Prvá dedička Katharine je vychovávaná na Panstve Efeméra. Na starosť ju dostala jedna z najschopnejších travičiek Natalia z rodu Aaronovcov. Už veľa rokov tento rod vládne a považuje sa za najsilnejší vďaka tomu, že svojimi jedmi sa im ich nepriateľov podarí vždy nenápadne otráviť. Nielenže majú nadanie na ich prípravu, sami ich konzumujú a tým ukazujú svoju moc. S Katharine však niečo nie je v poriadku. Jej organizmus sa s jedmi nevie vysporiadať, schopnosť im odolávať sa u nej zatiaľ vôbec neprejavila a čas sa neúprosne kráti. 








Druhá dedička Arsinoe žije vo Vlčom Prameni, kde už roky vládnu Milonovci. Jules je jej opatrovateľka, učiteľka a v neposlednom rade kamarátka. Arsinoe má veľa priateľov, ale taktiež má spomedzi sestier aj najvýbušnejšiu a najodvážnejšiu povahu. Rovnako ako aj Katharine, aj Arsinoe stále čaká na deň, kedy sa jej schopnosti prebudia a ona bude môcť ovládnuť zvieratá, a dokáže prinútiť rastliny dozrieť. Keďže jej dochádza čas, uchyľuje sa k nízkej mágii, ktorá je veľmi nevyspytateľná a nielenže jej môže priniesť úžitok, veľmi ľahko sa môže obrátiť proti nej. 





Tretiu dedičku Mirabellu považujú za najsilnejšiu a takmer všetci sú si istí, že v boji o korunu zvíťazí. Jej schopnosti sú silné a radí sa medzi najsilnejších elementalistov. Žije v Rolante spolu s ostatnými zástupcami elementalistov z rodu Westwoodovcov. Nepáči sa jej spôsob, akým by mala získať korunu a snaží sa vymyslieť spôsob, ako svoje sestry nezabiť. Nevyrastali spolu dlho, odtrhli ich od seba ešte keď boli malé, ale ona k nim napriek tomu cíti sesterské puto a snaží sa robiť všetko preto, aby sa ich smrti vyhla.    

Príbeh je vyrozprávaný striedaním kapitol jednotlivých sestier. Každá má svoj vlastný život, žije v inej časti kráľovstva, pričom každá z nich funguje svojím vlastným spôsobom. Odohrávajú sa tu tak vlastne tri samostatné príbehy, ktoré sa čím ďalej, tým viac prelínajú. Keďže každá z dedičiek má svoj vlastný dvor, iných priateľov, radcov a vychovávateľov sme vhodení do víru miest, postáv a mien, v ktorom som mala zo začiatku veľký problém sa orientovať. Mnoho mien bolo podobných a tým, že sa striedali až tri príbehy, častokrát sa mi stávalo, že som pri treťom zabudla, čo bolo v prvom a dokonca ešte aj na konci som musela vynaložiť veľké úsilie a sústredenie, aby som postavy správne priradila k jednotlivým dedičkám a rodom.  Veľmi by mi pomohlo, ak by k príbehu bola doplnená mapka kráľovstva a súhrn postáv priradených k jednotlivým kráľovnám aspoň tak, ako som ich zobrazila na obrázkoch. 

Autorka mala príbeh pekne premyslený a mnohými situáciami ma vedela prekvapiť a zaskočiť. Rozbeh bol síce pomalší, ale koniec tak vygradovala, že neverím, že je tu niekto, kto by už netrpezlivo neočakával pokračovanie. :) Striedanie kapitol s jednotlivými postavami príbeh rýchlo posúval dopredu, zároveň však spôsobil, že som si nikoho nestihla nejako výrazne obľúbiť. Ale ak by som si mala vybrať, po tomto prvom dieli mi bola najsympatickejšia asi Arsinoe. Bola nespútaná, rebelantská, rázna a nenechala sa ničím odradiť. Katharine bola naklonená k intrigám, čo mi veľmi sympatické nebolo a celkovo mi pripadala pomerne nevýrazná. Mirabella mala ľahké postavenie tým, že bola krásna a mocná, a to bolo niekedy dosť otravné. 

Ešte viac ako príbeh hlavných postáv ma bavili spletité vzťahy medzi tými vedľajšími. Bola pekne rozvinutá aj romantická linka, čo príbehu prinieslo zasa niečo iné a nové. Kniha ako celok sa mi páčila a ako prvý diel bola príjemným uvedením do deja. Očakávam však, že s každým pribúdajúcim dielom to bude už len lepšie a lepšie. Autorka nasadila latku celkom vysoko, ale určite je aj čo zlepšovať, takže verím, že je na čo sa tešiť. 

Moje hodnotenie:
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Ellie

nedeľa 14. októbra 2018

Hnev, čo si zasial (Recenzia)

Autor: Angie Thomas
Originálny názov: The Hate U Give
Vydavateľstvo: CooBoo 2018
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 368
Žáner:  YA román
Moje hodnotenie obálky: 1/5

Anotácia:
"Svetový bestseller inšpirovaný skutočnou udalosťou."
Starr žije v dvoch svetoch: býva v chudobnej černošskej štvrti a navštevuje snobskú strednú školu na predmestí. Jeden večer sa stane svedkyňou streľby, pri ktorej policajt pripraví o život jej najlepšieho priateľa z detstva Khalila. Jeho smrť zakrátko upúta pozornosť celoštátnych médií. Keď sa ukáže, že polícia nemá záujem prípad vyriešiť, ulice zaplnia demonštranti a černošská štvrť sa zmení na vojnovú zónu. Všetkých zaujíma, čo sa v osudný večer skutočne stalo. Odpoveď pozná iba Starr.

***

Napísať recenziu na túto knihu je pre mňa celkom ťažká úloha. Zožala veľké úspechy u čitateľov v zahraničí, je vysoko hodnotená na Goodreads, kde sa stala aj víťazom v kategórií "Debut Goodreads Author" za rok 2017 a ja mám napriek tomu po jej dočítaní zmiešané pocity a všeobecné absolútne nadšenie z knihy nezdieľam. Teda zdieľam, ale len čiastočne, s výhradami. 

Starr sa ocitla v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Viezla sa domov so svojím dlhoročným kamarátom Khalilom. Vzhľadom na to, že ústrednou myšlienkou románu je rasizmus, treba zdôrazniť, že obidvaja boli černosi. Cestou ich zastavila polícia a Khalil aj Starr mali hneď od začiatku pocit, že policajt - beloch, používa neprimerané postupy, už len preto, že sú čierni. Situácia vyvrcholila až v zastrelenie Khalila a Starr sa otrasená ocitá vo víre udalostí, ktoré sa následne spustili. 

Starrina rodina nemusí žiť v ghette. Majú prostriedky na to, aby sa presťahovali, ale v tom nevidia riešenie. Útekom k žiadnej pozitívnej zmene v ghette nedôjde. Preto zostávajú a pomáhajú, ako sa len dá. Veľmi sa mi páči, ako autorka ich rodinu vykreslila. Vždy držia spolu, bojujú za seba a môžu sa na seba spoľahnúť. Pomáhajú si nielen navzájom, ale sú tu aj pre iných. Aj keď bola Starr v ťažkej situácii, kedy nevedela, či má mlčať alebo sa postaviť celému svetu a vykričať pravdu, že Khalil zomrel neprávom, vždy stáli pri nej. 

Prostredie, v ktorom Starr vyrastala je mi úplne vzdialené, ba až nepredstaviteľné. Výstrely tu nie sú ničím výnimočným, s drogami prichádzajú do styku už malé deti, teritoriálne drogové vojny ohrozujú aj bežných obyvateľov a nikdy sa necítia bezpečne. V dome majú zarytých už pár guliek z bežných prestreliek, ktoré sú na dennodennom programe. Večer sa ľudia boja vyjsť na ulicu, lebo sa ľahko môže stať, že sa už domov nevrátia. 

Kniha je zameraná na viaceré dôležité otázky týkajúce sa rasizmu, policajného utláčania, ghetta, drog a násilia v rozličných podobách. Do podrobností je tu rozobratá psychika a správanie jednotlivých postáv, a motívy ich konania. Zároveň však poukazuje na dôležitosť lásky, priateľstva a hlavne rodiny. Povedala by som, že takáto nálož problémov, či už celej spoločnosti alebo každého jednotlivca je na začínajúcu autorku poriadne sústo. Naložila si veľa a nemôžem povedať, že by to nezvládla, skôr som na pochybách, či som to všetko naraz dokázala nejakým spôsobom spracovať a správne pochopiť. Častokrát som sa prichytila pri tom, že neviem, čo chcela autorka vlastne vyjadriť. Bieli si majú byť rovní s čiernymi? Alebo skrátka farba pleti prináša vždy nejaké rozdiely? Bieli čiernych odpíšu len preto, že majú voči nim predsudky, ale zároveň, keď sa k nim správajú ako k seberovným, čiernym sa to nepáči, pretože oni sú skrátka iní. Vyrastajú v inom prostredí, majú iné zvyky, iný spôsob vyjadrovania, iné záľuby. Možno chcela poukázať na jednoduchú vec, akou je práve tolerancia. Mnohým ľuďom totiž práve tá chýba...

Čítanie mi prinieslo mnohé otázky na premýšľanie, krásne myšlienky, ktoré si nielen ja, ale verím, že aj mnohí iní určite vezmú k srdcu. Verím, že každého čitateľa si kniha získa, ale nie všetkých rovnakým spôsobom. Každému sa zapáči niečo iné, lebo táto kniha toho prináša naozaj veľa. 

Kniha je spracovaná spôsobom, ktorý odporúčam predovšetkým mladým od cca 15 rokov. Či už jazyk alebo aj spomínané záľuby, resp. prostredie postáv (hudba, filmy, basket, stredná škola) sú najbližšie práve mladým ľuďom a pre starších by mohli byť otravné. 

Fakt, že miestami som presne nevedela, čo sa mi autorka snaží povedať, a predovšetkým preklad knihy, mi zážitok z čítania zrejme trochu pokazil. Už pri prvej kapitole som myslela, že to vzdám a ďalej sa neprebojujem. Áno, v knihe sa spomína, že Starr a všetci v ghette rozprávajú slangovo, ale slang je niečo iné, ako to, čo sa nachádza v tomto preklade. Niektoré výrazy mi pripadali skôr ako archaizmy, ktoré používajú nanajvýš naši starí rodičia, ale určite nie mladí 16-roční teenageri. Skladba viet mi znela príšerne najmä, ak išlo o rozhovory medzi postavami v rámci ghetta. Celé to na mňa pôsobí neprirodzene a silene "cool". Preto som nazrela do originálu knihy, ktorý na mňa pôsobil úplne iným dojmom. Iné výrazy, prirodzené a uveriteľné rozhovory, reč, akou asi naozaj dnešná mládež hovorí. Ale nakoľko moja angličtina nie je 100 %-ná, dočítala som knihu po slovensky. Určite by však stálo za to ísť do nej ešte raz, ale v angličtine. Verím, že by vo mne zanechala iný, oveľa lepší dojem.

Chápem však, že je určite ťažké preložiť nespisovný jazyk, akým sa rozpráva v černošskom ghette, do slovenčiny, keďže sa u nás nič podobné nevyskytuje, ale možno by bolo šťastnejším riešením, keby sa kniha preloží "normálne", bez silených fráz, ktoré bežný teenager  v dnešnej dobe určite nepoužíva, aj na úkor toho, že by sa tým pre slovenských čitateľov zotreli jazykové rozdiely medzi spisovnou angličtinou a černošským slangom, ktoré autorka chcela v knihe zdôrazniť, ako jednu z odlišností medzi týmito dvoma skupinami ľudí. 

Moje hodnotenie:
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Ellie

štvrtok 11. októbra 2018

Dievča v modrom plášti (Recenzia)

Autor: Monica Hesse
Originálny názov: Girl in the Blue Coat
Vydavateľstvo: Fragment 2018
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 312
Žáner:  vojnová dráma
Moje hodnotenie obálky: 2/5

Anotácia:

"Výnimočný príbeh o statočnosti obyčajných ľudí, o láske, smútku a živote v ťažkých časoch."
Píše sa rok 1943 a v nacistami okupovanom Amsterdame vládne prídelový systém. Mladučká Hanneke sa však vyzná. Na čiernom trhu sa pohybuje ako ryba vo vode a dokáže zaobstarať väčšinu vecí, ktoré ľudia potrebujú. Pri jednej z donášok ju jej pravidelná zákazníčka požiada o pomoc. Nechce zohnať mäso či kávu, chce, aby Hanneke našla židovské dievča, ktoré ukrývala. Vzalo si len svoj modrý plášť a zmizlo nevedno kam. Pavučina tajomstiev zavedie Hanneke až do centra študentského protifašistického odboja.

***

V poslednom čase sa na našom trhu objavuje stále častejšie beletria s vojnovou tematikou. Je o ňu záujem, čo ma veľmi teší. Nielen z dôvodu, že sa o túto časť našej histórie sama zaujímam, ale predovšetkým preto, lebo si myslím, že toto je niečo, o čom treba hovoriť a čo si treba neustále pripomínať. Na druhej strane je však možno ťažké vybrať si z takého množstva práve tie knihy, ktoré nás budú najviac zaujímať. Tak prečo práve Dievča v modrom plášti? 

Najzaujímavejšie na celej knihe pre mňa bolo prostredie, do ktorého je príbeh zasadený. Holandsko, konkrétne Amsterdam, je miesto, ktoré vojna neobišla, ale o tomto území sa v literatúre až tak veľmi nehovorí. Nečítala a ani som nevidela doteraz nič, čo by mi priblížilo, ako vojna poznačila túto krajina. 

Druhým veľkým lákadlom bol fakt, že okrem zobrazenia vojnového Amsterdamu nám príbeh prináša aj detektívnu zápletku. Hlavná hrdinka totiž pátra po stratenom dievčati a sleduje všetky možné stopy, ktoré by ju k nej mohli priviesť. Na druhej strane, možno práve táto zápletka knihe aj "uškodila". Predpokladám, že práve tým, že je príbeh fikcia, sa vo vyšetrovaní objavujú veľmi zjednodušené kroky a postupy. Niektoré stopy sú nelogické, nesystematické a nevidím v nich žiadnu nadväznosť. Aj keď priznávam, že nápad sa mi veľmi páčil, v prevedení vidím viaceré nedostatky. 

Páčilo sa mi priblíženie odboja amsterdamských obyvateľov, odvahu mladých študentov a zobrazenie záchrany židovských detí. Taktiež poukázanie na potrebu zachytiť hrôzy vojny pre budúce generácie častokrát s rizikom nasadenia vlastného života. 

Postavy sú sympatické, ale príbehom som preletela tak rýchlo, že nejaký hlbší dojem vo mne nezanechali. Hlavná postava Hanneke sa pretĺka vojnou ako vie. Snaží sa pre seba a svoju rodinu zabezpečiť lepšie podmienky, ako majú ostatní. Jej výhodou je árijský vzhľad, ktorým ľahko oklame nemeckých vojakov, ale postupne zisťuje, že vo vojne ide oveľa viac ako ostať sama nažive. Že dôležité nie je len prežiť, ale pomôcť aj iným, a práve to sa môže stať zmyslom života. 

Autorkin štýl je veľmi jednoduchý, začítala som sa rýchlo a napriek vážnej téme bolo čítanie príjemné a miestami dokonca aj dosť napínavé. Vojna je zobrazená na pozadí príbehu a aj keď konanie osôb veľmi ovplyvňuje, jej vyobrazenie je jemné, nezachádza do podrobností, nedeprimuje a nedostáva vás do beznádeje, ako to býva u mnohých iných podobných titulov. Knihu by som preto odporučila predovšetkým ľuďom, ktorí si o vojne sem-tam niečo radi prečítajú, ale neočakávajú faktami nabitý román. Taktiež sa nemusíte báť krvavých opisov umierajúcich a dramatické opisy prostredia. Nemôžem však ani tvrdiť, že by išlo o oddychovku. Je to niečo medzitým. Zlatý stred medzi tým, čo je vážne a tým, čo je až drastické. Určite ju odporúčam všetkým, ktorí si o vojne radi rozšíria svoje poznatky, ja som v nej tiež našla opäť niečo nové a zaujímavé. 

Moje hodnotenie:
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Ellie

piatok 27. júla 2018

Prohnilé město (Recenzia)

Autor: Leigh Bardugo
Originálny názov: Crooked Kingdom                                Vydavateľstvo: Fragment 2018
Séria: Six of Crows 
Diel: 2/3
Počet strán: 432
Žáner:  fantasy
Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:


Kazu Brekkerovi a jeho lidem se podařil nevídaný kousek: vloupali se do nejstřeženější pevnosti světa a ukradli to, za co měli dostat velmi dobře zaplaceno. Místo kýžené odměny však na ně čekala zrada. Podvedeni a oslabeni o jednoho člena, který byl unesen, musí napnout všechny své síly, aby získali, co jim patří. V ulicích zkorumpovaného Ketterdamu se mezitím schyluje k válce. Nebezpečná droga jurda parem se stává předmětem hry o moc. Zkáza, kterou za sebou nechává, je děsivá. Obstojí Kazova prohnanost proti starým i novým nepřátelům? Zůstanou mu jeho lidé věrní? Pomstí se za zradu a zabrání rozšíření smrtící drogy, které by mělo nedozírné následky nejen pro griši, ale i pro celý svět?

***

Určite už nie je mnoho z vás, ktorí by ste o tejto knihe nepočuli, nečítali alebo nešírili o nej samú chválu. Samozrejme, pripájam sa k davu a môžem potvrdiť, že táto kniha je skvelá. Napínavá, zároveň však odpočinková. Vtipná, ale miestami vie pekne chytiť za srdce. Neviem si predstaviť, kto by sa na ňu netešil, ak už má za sebou prvý diel. Nešlo si neobľúbiť všetky hlavné postavy. Všetci, vrátane a predovšetkým Kaza na ich čele mi boli neuveriteľne sympatickí. Asi najviac tým, akí boli ľudskí a skutoční. Neboli to typickí bezchybní dokonalí hrdinovia. Všetci si už niečo prežili, urobili množstvo chýb a neustále ich aj naďalej robia. Vedia si však odpúšťať a do riešenia problémov sa púšťali rovno po hlave. Boli odhodlaní dosiahnuť svoje ciele a napriek tomu, že každý z nich to robí hlavne pre svoj prospech, vie, že tým pomôže aj ostatným. 

Ocitáme sa opäť vo svete grišov, ktorí skutočne zbožňujem. Ketterdam je miesto, ktoré má dušu a autorka ho vie tak neskutočne presne, trefne a úžasne opísať, že som mala pocit, akoby som ho už dávno poznala a prechádzala sa po jeho zašitých uličkách. Je to miesto neresti, obchodu a hazardných hier. Kaza stále ničí smrť jeho brata a túži po pomste. Nezabúda ani na podvod, ktorí na neho ušili v predchádzajúcej časti. Pripravil opäť perfektne vymyslený, ale aj veľmi riskantný plán na pomstu. 

Pri čítaní som mala miestami pocit, že toto sa jednoducho nemôže rozmotať a skončiť tak, aby som bola spokojná. Problémy sa stále kopili a ja už som si naozaj nevedela predstaviť, čo ešte Kaz môže vymyslieť, aby dosiahol svoje ciele. Vždy bol však o krok, alebo skôr o desať krokov, pred ostatnými a neustále prekvapoval svojou prezieravosťou a všímavosťou. 

Veľmi sa mi páčilo, ako autorka dokázala plynulo prejsť z rozprávania súčasného príbehu do minulosti jednotlivých postáv. Ani som nevedela ako a zrazu som čítala niekoľko strán o tom, čo prežili pred niekoľkými rokmi a aký bol ich život pred Ketterdamom. Ako sa ocitli na tomto mieste a veľa z ich života predtým, s ich rodinami. 


Vzhľadom na to, že mám za sebou celú sériu Griša a aj prvý diel Vranej šestky, nebol problém začítať sa, zorientovať sa v ich svete a celom jeho fungovaní. Ak by som však Grišu nečítala, mám pocit, že by som bola trochu stratená a ochudobnená o pohľad na tento svet ako na celok so všetkými podrobnosťami a históriou. Autorka sa v tomto dieli venuje čisto len Ketterdamu a aj keď v pozadí môžeme sledovať vojnové konflikty medzi ostatnými krajinami, je to veľmi okrajovo a bez podrobností. 

Tejto knihe nemám čo vytknúť a odporúčam ju úplne každému bez ohľadu na to, či má rád fantasy alebo nie. Má toľko pozitív a tak úžasné postavy, že si musí získať takmer každého. Prekvapilo ma, keď som zistila, že autorka plánuje aj tretí diel, pretože pôvodne mala táto séria obsahovať iba tieto dva. Teším sa, že sa s hlavnými hrdinami stretnem, zároveň si však myslím, že niekedy je dobré skončiť v tom najlepšom. Uvidíme teda, čo nám prinesie a každopádne sa ho už neviem dočkať. 

Moje hodnotenie:


 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Ellie

piatok 6. júla 2018

Červený zápisník (Recenzia)

Autor: Sofia Lundberg
Originálny názov: Den röda adressboken
Vydavateľstvo: Ikar 2018
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 320
Žáner:  román
Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:
Ľudský život v sebe ukrýva príbehy plné lásky, šťastia, ale aj smútku. Musíme sa len naučiť načúvať im.
Doris si uchováva zápisník od roku 1928. Značí si doň mená ľudí, ktorých počas života stretla. Väčšina je už preškrtnutá, pretože ich nositelia dávno nežijú, a jedinými ľuďmi, ktorí narúšajú jej samotu, sú opatrovateľka a praneter Jenny, žijúca na opačnom brehu Atlantiku. 
Jedného dňa sa Doris rozhodne o všetkých napísať, aby Jenny, posledná pamätníčka jej existencie, po nej zdedila aspoň spomienky. Doris sa tak rozhovorí o časoch, keď ju v trinástich nútili pracovať ako slúžku, o útrapách vo vojnových rokoch, o pretĺkaní sa v cudzom svete, vlastnej sebeckosti, ale najmä mužovi jej života, ktorého stratila.

***
Už samotná prekrásna obálka tejto knihy vo mne vyvoláva romantické pocity. Očakávala som zaľúbený príbeh, jemne vyrozprávaný a aj napriek tomu, že sa príbeh odohráva aj v čase vojny, predstavovala som si, že autorka sa bude snažiť svoje rozprávanie odľahčiť nejakými humornými zážitkami. Že starobu a spomienky starej ženy pojme skôr ako hru so životom. Môj úsudok bol však mylný a tento príbeh mi ponúkol úplne iný zážitok. 

Doris je stará žena, ktorá žije sama v Štokholme. Myseľ má  v poriadku, ale telo už nezvláda toľko, ako kedysi. Pravidelne ju navštevuje opatrovateľka až do chvíle, kedy sa jej zdravotný stav po páde zhorší natoľko, že je potrebná hospitalizácia. Jej jediná príbuzná, praneter Jenny, ktorá žije v Amerike, je jej zdravotným stavom natoľko znepokojená, že sa rozhodne priletieť a postarať sa o ňu. Vďaka Dorisinmu zápisníku a jej spomienkam, ktoré dala pre Jenny na papier, sa jej praneter dozvedá o celom jej ťažkom živote a najväčšej láske jej života. 

V knihe sa prelína súčasnosť, kedy je Doris v nemocnici, s jej príbehom z minulosti. Na základe zápisníku, kde si zapisovala mená ľudí, ktorých stretla a ktorí významným spôsobom ovplyvnili jej život, spomína na všetky útrapy, ktoré prežila, na ľudí, ktorých stratila a na miesta, ktoré navštívila. 

Či už súčasnosť, alebo minulosť, celá kniha sa nesie v znamení smútku, nostalgie a smrti. Pri čítaní som mala veľmi skľučujúci pocit. Všade bola stále prítomná smrť. Doris túžila už umrieť, lekári a sestričky tiež nedávali starej žene už veľké nádeje na zotavenie a skôr sa jej chceli zbaviť a preložiť ju do ústavu, kde takéto prípady mali zabezpečenú celodennú starostlivosť. V jej minulosti tiež postupne všetci ľudia umierali a jej neostal už nikto okrem Jenny. 

Doris v podstate nezažila nič pekné. Vynímajúc chvíle, kedy spoznala svoju celoživotnú lásku. Ale aj tieto netrvali dlho a problémy si k Doris opäť našli cestu. Často som mala z príbehu pocit, že autorka sa len snaží byť priveľmi dramatická, vyvolať v čitateľoch úžas a smútok, aby sa im tento príbeh dostal pod kožu a vryl do srdca. Žiaľ, na mňa to vôbec nepôsobilo ani uveriteľne, ani úprimne. Niektoré situácie boli príliš vyhrotené, Doris sa stávali priveľké náhody a nehody. Niektoré pasáže sa mi páčili viac, niektoré menej, ale celá kniha bola na mňa priveľmi depresívna a silene tragická. 

Celý príbeh je dosť stručný. Autorka používa jednoduchý štýl. Dorisin život spoznáme, ale jej charakter by som vlastne ani nevedela presne definovať. Aj rozhovory medzi ňou a Jenny boli príliš krátke, oficiálne, neosobné. Akoby sa spolu nerozprávala rodina, ale len nejakí občasní známi. No a záver bol taký neuveriteľný, že už ma dojať nemohol, aj keď som počas čítania bola zvedavá, ako sa to všetko skončí. Možno by sa mi príbeh páčil viac, ak by som si záver domyslela sama.  

Moje hodnotenie:


Ellie

pondelok 2. júla 2018

Renegáti (Recenzia)

Autor: Marissa Meyer
Originálny názov: Renegades
Vydavateľstvo: Egmont 2018
Séria: Renegades 
Diel:  1/3
Počet strán: 508
Žáner:  YA, fantasy
Moje hodnotenie obálky: 4/5

Anotácia:
"Ona touží po pomstě, on chce spravedlnost. První kniha dvoudílné série od bestsellerové autorky."
Renegáti jsou syndikát lidí s neobyčejnými schopnostmi. Vynořili se z trosek zničené společnosti a zavedli znovu řád tam, kde dosud vládl chaos. Jako obhájci práva a spravedlnosti jsou pro všechny symbolem odvahy a naděje. Výjimkou jsou zločinci, které kdysi svrhli. Nova má důvod Renegáty nenávidět a touží po pomstě. Jenže na cestě za svým cílem potká Adriana, který je Renegát. Dosáhne Nova nakonec své pomsty?

***

Svetu vládli Anarchisti, neskôr Renegáti. Renegáti sú ľudia so superschopnosťami, ktorým sa nepáčila rozpadajúca sa spoločnosť, a tak sa ju snažili zmeniť. Dvaja najväčší iniciátori spolu s ďalšími Renegátmi vytvorili vládu, pravidlá, zákony a nový systém. Naberajú stále nových členov a byť Renegátom sa stalo skrátka veľmi prestížnou záležitosťou. Stanú sa nimi len tí najzaujímavejší a najsilnejší, ktorí budú mať pre spoločnosť najväčší úžitok.

Ako to už býva, nie všetci sú s takýmto spoločenským usporiadaním spokojní. Vždy sa nájdu odporci. Bývalí Anarchisti sa stále skrývajú a pripravujú zvrhnutie Renegátov. Jednou ich členkov je aj Nova, ktorá Renegátov nenávidí od čias, kedy jej neznámi zločinci vyvraždili celú rodinu. Pripraví plán na pomstu, ale to ešte netuší, že v nepriateľských radoch nájde výnimočných ľudí, ktorí sa stanu jej priateľmi a taktiež spozná Adriana, ktorý ju neuveriteľným spôsobom priťahuje a nedá sa mu odolať...

Kto má rád superhrdinov a nečíta len komiksy, mal by určite zbystrieť pozornosť. V našej prekladovej literatúre je to zatiaľ celkom neprebádané územie. Prednedávnom síce vyšiel napr. príbeh o Wonderwoman, ale Marvelovky a DC-ovky sú klasika, ktorú všetci poznáme z komiksov a televízie. Renegáti predstavujú úplne iný typ superhrdinov. Predovšetkým je ich tu naraz veľa, každý je iný, svojský, zábavný a sympatický. Síce som mala zo začiatku problém v orientácií medzi jednotlivými postavami, keďže každý mal meno, ale zároveň ešte aj prezývku podľa toho, akou schopnosťou disponoval, postupne som si ich však lepšie zapamätávala a dej bol stále prehľadnejší.

Okrem Renegátov je u nás dostupná ešte jedna veľmi vydarená séria o superhrdinoch, a to od Brandona Sandersona - Zúčtovatelia. Čítala som ju prednedávnom a veľmi sa mi páčila svojou originalitou. Keďže som Renegátov čítala až po nej, zo začiatku som mala problém začítať sa, pretože mi veľmi pripomínala práve Sandersonových Zúčtovateľov. Zdalo sa mi to dosť podobné a to ma v čítaní trochu brzdilo. Nepoháňala ma taká zvedavosť, pretože som mala približnú predstavu, ako sa bude dej vyvíjať. Dokonca aj superschopnosti boli v mnohých prípadoch podobné, ak nie rovnaké. 

Čím si ma ale táto kniha absolútne získala boli úžasné postavy. Ja som sa zamilovala asi do každej opísanej. Boli tak pekne vykreslené a vzťahy medzi nimi (aspoň väčšinou) veľmi priateľské a sympatické. Predovšetkým sa nedalo celkom presne určiť kto je záporák a kto ten dobrý. Pretože tí, čo sa na začiatku javia ako tí zlí, nimi nakoniec vôbec nie sú. A tí, čo boli na začiatku dobrí, nakoniec pokojne môžu vystupovať ako tí zlí. Jednoducho ide len o uhol pohľadu. Preto sú mi vlastne všetci sympatickí a dúfam, že sa tento príbeh skončí pre všetkých dobre :)

Taktiež sa mi páčilo, ako fungovali samotní Renegáti. Mali svojich vodcov, svoje sídlo, kde sa zhromažďovali, pracovali a uskutočňovali svoje výskumy a vývoje. Niektoré nápady na superschopnosti boli veľmi zaujímavé a nápadité. Hlavne Adrianova schopnosť. Na prvý pohľad sa nezdala ani veľmi užitočná, ale vďaka svojej vynaliezavosti ju dokázal pretaviť na niečo úžasné a závideniahodné. Pomalší rozjazd mi vynahradil akciou nabitý koniec. Odkrylo sa pár tajomstiev a otvoril sa priestor pre, verím že, výborný ďalší diel. 

Renegátov odporúčam všetkým tým, ktorí majú radi superhrdinov. Určite predovšetkým mladším čitateľom, ale trúfam si tvrdiť, že aj tí starší si pri nej príjemne oddýchnu. Je totiž pekné v každom veku si uvedomiť a hlavne pripomenúť si, že hrdinom nemusíme byť len ak máme výnimočné schopnosti. Stačí chcieť a veriť, že to dokážeme. 

Moje hodnotenie:
 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu

Ellie