štvrtok 26. novembra 2020

Dilema (Recenzia)

Autor: B. A. Paris

Originálny názov: The Dilemma
Vydavateľstvo: Lindeni, 2020
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 336
Žáner: contemporary, rodinná dráma
Moje hodnotenie knihy: 2,5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 3*/5*

Anotácia:
Odhalenie pravdy ju zničí.
Zachovanie tajomstva zasa zničí jeho.
Livia oslavuje 40. narodeniny, a tak usporiada obrovskú párty s cieľom vynahradiť si svadbu, ktorú nikdy nemala. Príde každý, na kom jej záleží – okrem dcéry Marnie, ktorá študuje v zahraničí. A hoci Livia svoju dcéru ľúbi, v kútiku duše je rada, že na oslavu nepríde. Musí totiž o nej Adamovi čosi povedať, no plánuje s tým počkať až do konca párty, aby si ešte užili poslednú šťastnú chvíľku. Adam chce, aby bola Liviina oslava dokonalá, a tak potajomky zariadi, aby Marnie prišla a prekvapila ju. V priebehu dňa sa však dozvie strašné správy. Musí Livii povedať, čo sa stalo, za takýchto okolností predsa nemôžu ďalej oslavovať. Ale je taká šťastná – a hostia už prichádzajú…
Stačí jediný deň – a osud celej rodiny sa zmení. Navždy.

***

B. A. Paris si u nás našla množstvo priaznivcov a mnohí ju zaradili medzi svojich obľúbených autorov thrillerov. Je to najmä pre jej jednoduchý, dynamický štýl, ktorý čitateľa rýchlo vtiahne do deja a ten so zvedavosťou hltá každú ďalšiu stránku. Tiež sa pripájam k tejto skupine čitateľov, pretože táto autorka je zárukou dobrého, rýchleho a odpočinkového čítania. Nič rozsiahle a náročné, ale za to veľmi strhujúce a zaujímavé. 

Dilema sa však od jej doterajšieho štýlu odlišuje. Mnohí to ocenia, pretože už možno majú pocit, že knihy od tejto autorky mali podobnú šablónu zvratov a prekvapení. Iní budú možno sklamaní, pretože toho, čo dostávali doteraz, sa tu nedočkajú. Ja za seba musím priznať, že jej predchádzajúce knihy ma zaujali viac. Ale, samozrejme, je to vec vkusu a preferencií žánru. Celkovo mám radšej thrillery ako psychologické rodinné drámy, ktorou Dilema určite je. 

Celý príbeh sa odohráva v podstate v priebehu 24 hodín, ale dej cez spomienky manželov plynule prechádza do minulosti a mapuje tak udalosti, ktoré celému chaosu v súčasnosti predchádzali. Livia má v sobotu narodeniny a pripravuje najväčšiu oslavu vo svojom živote, ktorá jej má vynahradiť svadobnú hostinu, ktorú nikdy nemala. Jej manžel Adam cíti, že sa k nej nie vždy choval najlepšie, najmä v začiatkoch ich spoločného života, preto chce, aby táto oslava bola pre ňu dokonalá a nezabudnuteľná. Ich dcéra Marnie sa jej nemôže zúčastniť, pretože aktuálne študuje v zahraničí, ale s otcom sa dohodnú, že matku prekvapia a Marnie na matkinu oslavu priletí. Toho sa však Adam nedočká a svojej žene Livii musí vysvetliť prečo. Livia je naopak, úprimne rada, že Marnie nepríde, pretože vie, že pri jej najbližšom príchode musí Adamovi povedať pravdu o Marninom tajomstve. Nechce, aby negatívna nálada skazila oslavu, preto jej odľahlo, že Marnie priletí až o 3 týždne. 

Začiatok knihy nás rýchlo uvádza do dilemy, ktorej čelia Livia aj Adam. Obaja si niečo taja a nevedia kedy a ako to majú prezradiť tomu druhému. Chcú jeden druhého od zlých správ čo najdlhšie uchrániť a uchovať čo možno najdlhšie pocit bezstarostnosti. Nechcú skaziť oslavu, na ktorú sa všetci už tak tešia a zároveň vedia, že vyzradenie tajomstiev už osud nezvráti, preto to obaja odkladajú ako sa len dá. Počas celej knihy sledujeme, ako hľadajú výhovorky a cesty vyhnúť sa nepopierateľnej pravde a zároveň, ako sa navzájom snažia uchrániť pred smútkom a sklamaniami. Miestami sa mi kniha v tomto smere zdala už až priveľmi naťahovaná a stále o tom istom. Časté nelogické úvahy a skutky hlavných hrdinov viedli dej k rozvláčnosti a ten pre mňa preto rýchlo skĺzol do monotónnosti. Tajomstvá boli čitateľovi vyzradené na začiatku, ten už len čakal, kedy si ich vyzradia aj manželia navzájom. To sa udialo až na konci, kedy príbeh nabral dynamiku, na ktorú sme u tejto autorky zvyknutí a ja som tak od knihy dostala aspoň na chvíľu to, čo som od nej očakávala od samého začiatku.

Myšlienka celého príbehu nebola vôbec zlá. Ako poviedka by bol príbeh výborný, ako román to bolo pre mňa zbytočne zdĺhavé a miestami nudné. Počas celej oslavy, ktorá zaberala podstatnú časť príbehu, sa všetci len navzájom uisťovali, že sú v pohode a nič sa nedeje a pritom ich čakala zrejme najväčšia tragédia v ich životoch a oni o tom vedeli. Miestami povrchné, miestami citlivé, smutné a tragické rozprávanie o jednej oslave a dvoch tajomstvách. 

Aj keď sa u mňa Dilema nezaradí medzi najlepšie autorkine knihy, určite na ňu nezanevriem. Teším sa, aká bude jej ďalšia kniha a dúfam, že sa vráti k tajomnejším námetom s väčším napätím, pri ktorých budem s netrpezlivosťou a zvedavosťou otáčať každú stránku. Ak vám ale nevadí pomalší dej a pitvanie sa v ľudských úvahách a zmýšľaní, táto kniha by určite nemala ujsť vašej pozornosti. 
   

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

piatok 20. novembra 2020

Žiarivá hodinka (Recenzia)


Autor:
Iona Grey
Originálny názov: The Glittering Hour
Vydavateľstvo: Lindeni, 2020
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 384
Žáner: historický román
Moje hodnotenie knihy: 4*/5*
Moje hodnotenie obálky: 4*/5*

Anotácia:
Román o vášni, zármutku, strate a tajomstvách, zasadený do obdobia búrlivých zmien medzi dvoma svetovými vojnami.

Je lepšie žiť a milovať alebo prežívať v bezpečí? Selina Lennoxová patrí k zlatej mládeži. Jej život je reťaz nekonečných večierkov plných alkoholu a škandálov, ktorý má jediný cieľ: oslobodiť sa od prísnych pravidiel a nudného života, ktorý jej naplánovali rodičia. Lawrence Weston je chudobný maliar a fotograf, ktorý jednej noci nečakane vstúpi do Selininho života. Hoci si uvedomuje, že dievča s jej postavením nikdy nemôže byť jeho, nedokáže sa do nej nezamilovať. Láska, ktorú objavia, je skutočná. Selina sníva o šťastnom živote po jeho boku, potom však dôjde k tragédii, ktorá všetko zmení... Román o vášni, zármutku, strate a tajomstvách, zasadený do obdobia búrlivých zmien medzi dvoma svetovými vojnami....

***

Z prvej autorkinej knihy Listy, ktoré nikto nečítal som bola absolútne nadšená, a preto sa jej nová kniha automaticky dostala na môj wishlist. Listy sa odohrávali v dvoch časových rovinách, jedna linka sa odohrávala v súčasnosti a druhá v období druhej svetovej vojny. Žiarivá hodinka sa takisto odohráva v dvoch časových linkách, ale s rozmedzím len 10 rokov - v roku 1925, kedy sa odohráva príbeh Seliny a jej búrlivého života, ktorý je spomínaný v anotácii a v roku 1936, kedy sa dej sústreďuje na Selininu dcéru, pre ktorú jej matka pripravila "hľadanie pokladu", pokým bude ona aj s otcom na pracovnej ceste v Ázii.

Mám veľmi rada príbehy, ktoré sa odohrávajú vo viacerých časových líniách a vždy sa teším na to, akým spôsobom do seba zapadnú. Niekedy je evidentné hneď od začiatku, ako sa jednotlivé roviny prepoja, inokedy ste napnutí až do úplného konca. Napriek tomu, že som isté okolnosti v Žiarivej hodinke odhadla správne (aj keď si myslím, že práve pri tých sa autorka ani nesnažila nejako zavádzať), koniec ma dokázal prekvapiť, čo vždy hodnotím ako veľké plus. 

Obe linky sa čítali veľmi dobre a nemala som pocit, že by jedna bola slabšia ako tá druhá. Linka so Selininou dcérou mi trochu pripomínala obľúbenú detskú klasiku Tajná záhrada, keďže aj v nej malé dievča objavuje záhady veľkého, starého panstva. V prípade Žiarivej hodinky malá Alica pátrala po príbehu svojej mamy, ktorá jej postupne odhaľovala, ako vyzeral jej život pred 10 rokmi, tesne pred tým, než sa Alica narodila. 

Napriek tomu, že sa mi kniha veľmi páčila, musím jej vytknúť jednu vec, a to fakt, že Alica bola taká malá. Samozrejme, je vysvetlené, prečo sa Selina rozhodla podeliť o svoj príbeh a je to úplne pochopiteľné, ale podľa môjho názoru by sa v knihe vôbec nič nezmenilo, keby je Alica už na začiatku príbehu aspoň o 5 rokov staršia. Alicin príbeh by sa síce odohrával už počas druhej svetovej vojny, ale tým, že Alica žila na osamelom panstve u príbuzných a tým, že autorka sa v tejto knihe vojnám a "svetu okolo" až tak veľmi nevenovala, ničomu by to neprekážalo. Takto mi neprišlo uveriteľné, že by nejaká matka vyrozprávala svojej dcére takýto príbeh, keby tá mala len 10 rokov. 

Celkovo sa mi však kniha veľmi páčila. Spôsob, akým Iona Grey píše mi veľmi vyhovuje a medzivojnové obdobie považujem za skvelú kulisu pre romány akéhokoľvek žánru. Myslím si, že na autorkine knihy treba mať náladu a jesenné/zimné obdobie je ideálny čas na siahnutie po jej knihách, keďže ide o silné príbehy s melancholickou náladou. 

Do Listov, ktoré nikto nečítal som sa absolútne zamilovala a bola to jedna z najlepších kníh za minulý rok. Žiarivá hodinka ma síce nezasiahla až do takej miery, ale stále to bola vynikajúca kniha, ktorá ma presvedčila o kvalitách autorky. Viem, že sa k jej knihám budem vždy rada vracať a rovnako sa budem tešiť na všetky jej nasledujúce. 
 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

štvrtok 29. októbra 2020

Imaginárny priateľ (Recenzia)


Autor:
 
Stephen Chbosky

Originálny názov: Imaginary Friend
Vydavateľstvo: Ikar 2020
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 680
Žáner:  mystery horror
Moje hodnotenie knihy: 1*/5*
Moje hodnotenie obálky: 3*/5*


Anotácia:
Na šesť dní sa pod ním zľahla zem. Potom sa vynoril uprostred noci...
Slobodná matka Kate Reesová uteká z násilného vzťahu, aby si zachránila život. So synom Christopherom zakotvia v malom mestečku v Pensylvánii, ďaleko od všetkého. Spočiatku sa Mill Grove javí ako dokonalý úkryt. Jedného dňa však sedemročný Christopher zmizne. Šesť dní ho nik nevie nájsť. Napokon vyjde uprostred noci z lesa na okraji mesta bez viditeľných poranení. Tvrdí, že mu nik neublížil, no nie je schopný opísať, čo sa mu prihodilo. Spomenie len akéhosi dobrého pána, ktorý ho vyviedol na cestu a vzápätí utiekol. Christopher odvtedy počuje hlasy, trpí ukrutnými bolesťami hlavy a je posadnutý úlohou, akú môže splniť len on ? postaviť v lese do Vianoc domček na strome, inak jeho mama a všetci v meste už nikdy nebudú ako predtým.

***

Imaginárny priateľ je zvláštna kniha s kopou rozporuplných hodnotení. Pre niekoho najlepšia kniha roka, iní ju ledva dočítali. Krásna ukážka toho, že najlepšie je vždy si urobiť vlastný názor, pretože nikdy dopredu nemôžete s určitosťou vedieť, čo vám sadne a čo nie. Okrem toho má kniha lákavú a tajomnú anotáciu, nálepku mystery horror a veľmi zaujímavého autora. Kombinácia, ktorá ma presvedčila, že Imaginárny priateľ ma nesmie minúť. 

Kniha ponúka nielen príbeh Christophera a jeho matky, ale spoznávame tu celkom obšírne aj mnohé iné osudy obyvateľov nevýznamného a zapadnutého amerického mestečka. Ako to už býva, každý má svoje problémy, ktoré sú zväčša skryté pred okolitým svetom, ale my postupne všetky odhaľujeme a čakáme na celkové prepojenie. 

Príbeh je zo začiatku naozaj dobre vyskladaný. Postupne autor navodzuje temnú a tajomnú atmosféru, zahmlieva informácie a navodzuje napätie a zvedavosť. Spočiatku vôbec netušíte, o čo pôjde a je dosť možné, že budete mať aj mierne zimomriavky alebo minimálne stiesnený a ustráchaný pocit. V mestečku sa dejú zvláštne veci, v ľuďoch začína narastať agresivita, Christopherova matka netuší, čo sa deje s jej synom, ktorý je stále záhadnejší a chorľavejší. 

Prvých 200 - 300 strán knihy som si naozaj užívala. Príbeh mi pripomínal môj milovaný seriál Stranger Things. Niekde v strede však nastal zlom, kedy sa dej prestal posúvať a mala som pocit, že už je stále o tom istom. Odkryla sa hlavná myšlienka a začal sa boj dobra proti zlu. A bojovalo sa stále dokola ďalších viac ako 300 strán...

Dosť ma prekvapilo, ako sa kniha nakoniec vyvinula. Celým ťahačom príbehu bola kresťanská myšlienka neba a pekla a v príbehu bolo množstvo podobenstiev z kresťanského náboženstva. Rozoberala sa viera a trest za hriech, nabádanie diabla na zlé skutky, prvý hriech Adama a Evy. V žánri ako je mystery horror som túto tematiku v takomto rozsahu naozaj nečakala a musím priznať, že ak by som to vedela vopred, neviem, či by som sa pre knihu rozhodla.

Po dočítaní knihy už úplne rozumiem rozporuplným hodnoteniam. Chápem, že kniha nesadne každému, ale zároveň rozumiem, že pre niekoho môže byť maximálne strhujúca a zaujímavá. Ja budem určite naďalej sledovať ohlasy na ňu, pretože som zvedavá na každý ďalší názor. Myslím si, že mňa by si príbeh viac získal vo filmovej podobe než v tejto knižnej. Viem si predstaviť, že by z neho bol taký úspešný seriál, ako už spomínaný Stranger Things, aj napriek tomu, že by mal s ním množstvo podobných znakov.




Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

utorok 13. októbra 2020

Veru Dietzovú si láskavo nevšímajte (Recenzia)


A
utor: A. S. King
Originálny názov: Please Ignore Vera Dietz
Vydavateľstvo: CooBoo 2020
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 336
Žáner: YA
Moje hodnotenie knihy: 4,5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 4*/5*

Anotácia:
"Najlepšia tínedžerská kniha roku 2011."
Vera Dietzová sa učí dobre, ale nevytŕča z davu. Prečo? Lebo jej otec je abstinujúci alkoholik, ktorý musel veľmi rýchlo dospieť, aby sa sám postaral o dcéru. Stále jej opakuje, že treba tvrdo makať, a tak Vera roznáša pizzu. A po práci pije, lebo nevie, ako inak uniknúť z tohto sveta, pred vlastnými traumami a strachmi. Vere totiž zomrel sused, donedávna najlepší kamoš a platonická láska v jednom. Vera mu chcela pomôcť, no doma sa riadili heslom: Nevšímaj si to. Ale toho má už plné zuby!

***

Na tvorbu A.S. King som bola už dlhšiu dobu dosť zvedavá, preto ma veľmi potešilo, keď som jej knihu našla v edičnom pláne CooBoo. Trochu ma v anotácii odrádzala Verina náklonnosť k alkoholu, ale zvedavosť prevážila a knihu som si prečítala. Musím povedať, že ma veľmi príjemne prekvapila a považujem ju za najlepšiu tínedžerskú knihu, akú som v poslednej (dosť dlhej) dobe čítala. 

Predovšetkým musím vyzdvihnúť autorkinu vnímavosť a schopnosť vcítiť sa do mladých ľudí a odhaliť ich často skrývané problémy. Vedieť pochopiť ich radosti, ale predovšetkým porozumieť ich trápeniam. Analyzovať začiatok ťažkostí a sledovať postupný pokrok v ich prekonávaní. Zachovať si správny nadhľad, ale zároveň nepodceniť situáciu. 

Autorka poukázala aj na veľmi často vyskytujúci sa problém, ktorí majú mnohí dospievajúci - nevedia, čo so životom. Nevedia, čo po škole, nemajú dôvod sa učiť, nevedia či ísť na vysokú alebo či pracovať. Nevedia sa začleniť do spoločnosti a rodičia tým, že im servírujú všetko pod nos, im ani nedávajú dôvod, prečo by sa nad tým mali zamýšľať. Akoby v nich podporovali ľahkovážnosť a pred problémami zatvárali oči. 

Čo sa mi na knihe ale páčilo zo všetkého najviac? Že autorka nevytvorila zúboženú depresívnu hlavnú hrdinku, ktorá by sa stále ľutovala a čakala by, že sa svet predsa o ňu postará a nejako sa všetko vyrieši. Máme tu Veru, ktorá síce depresívna je, ale zároveň dokáže v živote ďalej existovať, uvedomuje si problémy, ale zároveň je pevne rozhodnutá im čeliť a niečo s tým všetkým spraviť. Je pravda, že riešenie najskôr videla v alkohole, ale zároveň si v každej chvíli, kedy pila, uvedomovala, že to cesta nie je a mala by to zmeniť. Páčila sa mi aj postava jej otca, bývalého alkoholika, od ktorého manželka odišla a jemu zostala úloha vychovať dcéru. Dal si sľub, že ju vychová dobre. Že ju naučí, že nie všetko je bez námahy a zadarmo. Že tu každý má nejakú svoju zodpovednosť a v budúcnosti sa bude musieť postaviť na vlastné nohy. Že ak chceme niečo mať, musíme pre to niečo aj urobiť. 

"Ako sa mám niekedy povzniesť s orlami, keď ma obklopujú moriaky?"
str. 253

Knihu by som odporučila nielen dospievajúcim, ale predovšetkým aj im rodičom, ktorí si častokrát vôbec neuvedomujú, že ich deti majú problémy. Zľahčujú, nevedia sa vcítiť do ich situácie alebo jednoducho pre veľa pracovných (alebo iných) povinností si ich nevšímajú. Nevedia s nimi komunikovať a o veciach sa rozprávať. Alebo naopak, niekedy nevedia, kedy majú byť ticho a počkať, ako si ich dieťa poradí s danou situáciou samo. Myslím, že zlatá stredná cesta je ideálnou voľbou, ale je veľmi ťažké vybrať sa ňou. Táto kniha dáva veľa podnetov na zamyslenie a prináša nám veľmi verne zobrazenú sondu do života nie tak celkom normálnych rodín s ich dospievajúcimi deťmi.  

"Chcem jej povedať, že jediné, čo docielite, keď sa oboženiete múrmi, je prázdnota."
str. 283

Veru Dietzovú si láskavo nevšímajte veľmi trefne zobrazuje viaceré problémy dnešnej spoločnosti a vďaka sympatickej Vere a jej otcovi sa autorke podarilo veľmi nenásilne na ne poukázať. Knihu som prečítala za jediný deň a za seba ju môžem len a len odporučiť. Teším sa na jej ďalšiu plánovanú knihu "V tejto rodine kopte hlbšie", takže, ak si vás Vera získa, určite sa na túto budete tešiť spolu so mnou :)


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

piatok 9. októbra 2020

Verity (Recenzia)


Autor:
Colleen Hoover
Originálny názov: Verity
Vydavateľstvo: Lindeni, 2020
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 296
Žáner: contemporary, thriller
Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:
"Psychologický triler s veľkou dávkou romantiky, posadnutosti a manipulácie."
Slávna spisovateľka Verity Crawfordová nedokáže po ťažkej autonehode dopísať svoju najúspešnejšiu knižnú sériu. Vydavateľstvo požiada o jej dokončenie Lowen Ashleighovú, ktorá na pokraji svojej finančnej ruiny prijíma celoživotnú pracovnú ponuku. Vo Veritinej pracovni nečakane objaví Veritinu autobiografiu, ktorú nemal nikdy nikto čítať. Pred Lowen sa zrazu objavuje celkom nová, desivá bytosť, temnejšia než samotné postavy z Veritiných trilerov. Kto v skutočnosti je Verity Crawfordová?

***

Určite si mnohé z vás veľmi obľúbili spisovateľku Colleen Hoover vďaka jej romantickým knihám, ktoré sú plné lásky, vášne a v neposlednom rade aj erotiky. Erotické new adult nepatria nijako významne k mojim obľúbeným žánrom, ale raz za čas vedia celkom príjemne spestriť moju zvyčajnú čítaciu rutinu. Obzvlášť, ak je to niečo od Colleen Hoover, ktorej knihy mám naozaj veľmi rada. 

Ak sa bojíte, ako sa autorke podarilo presadiť v oblasti psychothrillerov, váš strach určite nie je na mieste. Myslím si, že zvolila perfektný námet s výborným prevedením, takže nič lepšie sme si ani nemohli želať. Okrem jej klasických a typických prvkov, ako je jednoduchý ale strhujúci štýl, ktorý vás okamžite dokáže vtiahnuť do deja, sa jej podarilo do príbehu priniesť napätie, tajomstvá, manipulácie a až chorú posadnutosť. Všetko, čo ste na jej tvorbe milovali doteraz dostanete aj tu, ale pre mňa ako milovníka thrillerov je toto ešte lepšie ako všetky jej predchádzajúce tituly. 

Verity je slávna spisovateľka, ktorá je po nehode úplne odkázaná na starostlivosť druhých. Nehovorí, nehýbe sa, zrejme niečo vníma, ale nikto nepredpokladá, že sa ešte zotaví. Jej manžel sa spolu s jej vydavateľom rozhodnú osloviť Lowen, aby dopísala jej mimoriadne úspešnú sériu detektívok. Lowen sa tak nasťahuje do ich domu, aby študovala Veritine materiály a čo najlepšie nadviazala na jej tvorbu. Pri svojej práci narazí na Veritin denník, ktorému samozrejme neodolá, a začne ho čítať. Čím viac z neho prečíta, tým zdesenejšia je. Na jednej strane chce z toho prekliateho domu odísť, no na strane druhej ju to veľmi ťahá k Veritinmu manželovi, ktorý voči Lowen tiež nezostáva chladným. 

Príbeh je písaný zaujímavou formou, kedy sledujeme Lowen a jej prácu vo Veritinom dome a jej rozvíjajúci sa vzťah s Veritiným manželom. Jej kapitoly sú prerušované postupným odkrývaním Veritinej autobiografie, ktorú by ste si najradšej prečítali celú naraz, ale autorka ju dávkuje v malých množstvách. Zhnusenie z Verity vo vás stále narastá, ľutujete Lowen aj Veritinho manžela, ale nakoniec môže byť všetko inak ako sa na prvý pohľad zdá. 

Verity je strhujúci príbeh, od ktorého je veľmi ťažké sa odtrhnúť. Vzbudí vo vás túžbu, ale aj zhnusenie. Ste napätá, ale zároveň neuveriteľne zvedavá, čo nájdete na ďalšej stránke. Autorka necháva veľký priestor vašej vlastnej fantázii a jej koniec vás úplne odzbrojí. Príbeh mala veľmi dobre premyslený, podľa mňa do seba pekne zapadal a našla by som v ňom naozaj len úplné maličkosti, ktoré by som si ja predstavovala inak, alebo, ktoré by som potrebovala nejako viac ozrejmiť. Ako píšem, sú to banality, ktoré Colleen Hoover ľahko prepáčim. 

Knihu odporúčam všetkým, ktorí majú radi romantické príbehy plné vášne a erotiky, pričom v tejto knihe toto všetko nájdete, ale dostanete aj pridanú hodnotu vo forme napätia a tajomna. Tí, ktorí máte radi thrillery, si ju určite užijete tiež, akurát, že po nej budete mať chuť stráviť večer pri víne so svojou polovičkou, pretože zrejme vo vás kniha zanechá príjemný erotický náboj a iskrenie ;)
   

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

utorok 29. septembra 2020

Zaslepené vojská (Recenzia)

Autor
:
Philip Reeve
Originálny názov: A Darkling Plain
Vydavateľstvo: CooBoo 2020
Séria: Smrteľné stroje
Diel: 4,5/5  
Počet strán: 256
Žáner: YA, fantasy, steampunk
Moje hodnotenie obálky: 2/5
Moje hodnotenie knihy: 3/5

Anotácia:
"Štvrtý diel fenomenálnej steampunkovej fantasy série."
Nový vek prosperity a mieru je konečne na dosah. Wren Nathsworthyová s otcom Tomom križujú vzdušné obchodnícke cesty a navštevujú jedno úžasné mesto za druhým. Keď však Tom zazrie povedomú tvár, rozdúcha v sebe iskierku nádeje, že nie je jediný, kto prežil výbuch jeho rodného Londýna. Wren neváha ani na okamih a spolu s ním sa vydáva po horúcej stope. Na svet však číha desivé nebezpečenstvo. Bude znamenať skazu celého ľudstva?

***

Na záverečný diel série Smrteľné stroje som sa veľmi tešila. Nie preto, že by som sa túžila s hlavnými hrdinami už rozlúčiť, ale chcela som, aby to s nimi všetkými dobre skončilo v tom najlepšom a aby som si túto sériu ukončila s dobrým pocitom a s tým, že ju zaradím medzi svoje obľúbené, ku ktorým sa snáď ešte niekedy vrátim. Dosť dlhý čas som žila v presvedčení, že táto séria má 4 diely a toto bude posledný. Aké však bolo moje prekvapenie, keď som si na zadnej stránke knihy pozrela, že záverečný diel sa ešte len chystá....Poviem vám, mala som v tom pekný chaos. Goodreads ani Databáze knih o žiadnom piatom dieli neinformovali a ja som si túto záhadu nevedela vysvetliť. Neviem, či mi niečo ušlo u nášho vydavateľa, ale každopádne mi hneď nenapadlo riešenie a odpoveď som našla až po prečítaní Zaslepených vojsk. 

Vydavateľstvo Albatrosmedia sa rozhodlo tento záverečný štvrtý diel rozdeliť na dve časti. Musím povedať, že z tohto rozhodnutia som veľmi sklamaná, pretože to je podľa môjho názoru absolútne nevhodné. V tejto sérii má každý diel jednu hlavnú zápletku, ktorá sa vždy v danej časti aj vyrieši. Samozrejme tieto časti na seba nadväzujú a vzhľadom na vymyslený svet, v ktorom sa odohrávajú je oveľa vhodnejšie čítať ich za sebou podľa poradia, nič by sa ale nestalo, ak by ste jeden diel napríklad vynechali, pretože v každej časti sa daná hlavná zápletka uzatvorí. Navyše každý diel je písaný postupným gradovaním deja, čiže to najlepšie je vždy až v druhej polovici a tá prvá je len taká rozbehová. Preto hodnotiť Zaslepené vojská ani nemôžem. Viem totiž, že na to najlepšie si ešte musím počkať. A kniha sa jednoducho v polovici deja hodnotiť nemá. Rozdelenie tohto záverečného dielu by som prirovnala asi k situácii, že začnete čítať Harryho Pottera a po rozdeľovaní študentov do jednotlivých fakúlt by ste mali koniec....Čo s takým nijakým príbehom? Ani poriadne rozbehnutý, ani poriadne ukončený....

Zaslepené vojská predstavujú naozaj obšírny úvod k hlavnej zápletke posledného dielu. Keď som konečne prichádzala na to, čo je hlavnou témou knihy, bol koniec. Bolo mi zvláštne, že autor sa výnimočne veľa venuje opisu prostredia, vojnovej situácie medzi antimobilistami a mobilnými mestami a málo priestoru tu dostáva riešenie vzťahov medzi postavami. Tie boli všetky od seba navzájom poodtŕhané a čím bližšie som bola koncu knihy, tým jasnejšie mi bolo, že toto sa nestihne dať do poriadku. Hester odišla od Toma, Theo odišiel od Wren, postavy, ktoré mali byť mŕtve sa začali v deji opäť objavovať, len ich osudy sa vôbec neprepletali. Všetko mi bolo jasnejšie, keď som si knihu prezrela v origináli. Má totiž približne 550 strán a autor si tak prirodzene pomalší začiatok mohol dovoliť, keďže čitateľa čakalo ďalších niekoľko sto strán na vyriešenie všetkých zápletiek. Fungovalo by to určite perfektne, ak by sme si aj my mohli prečítať knihu naraz až do konca. Užili by sme si postupné rozbiehanie a ukončili to, verím že, veľkolepým finále. 

Reevov štýl mi veľmi vyhovuje. Má príjemný nenútený humor, pestrú predstavivosť, originálne nápady a veľmi sympatické postavy. Túto jeho sériu mám veľmi rada, ale je mi ľúto, že sme jeho záverečný diel dostali takto rozkúskovaný. Snáď na druhú časť nebudeme čakať pridlho. Ak máte túto sériu rozčítanú, odporúčam si tento diel zaobstarať, odložiť si ho na poličku a keď si prikúpite už naozaj ten oficiálne posledný diel, vychutnať si ich oba naraz. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu

Evie


streda 9. septembra 2020

Pád Ohnivého princa (Recenzia)

Autor: Elise Kova
Originálny názov: Air Awakens
Vydavateľstvo: CooBoo 2020
Séria: Mágia živlov
Diel: 2/5
Počet strán: 392
Žáner: YA, fantasy
Moje hodnotenie knihy: 4*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:
Vojská Ríše Solaris vyrážajú do rozhodujúceho stretu s nepriateľom a Veterná čarodejka Vhalla dokáže nakloniť misky váh. Korunný princ Aldrik, najmocnejší Ohnivý mág v krajine, je odhodlaný byť Vhalliným učiteľom a venovať jej každú voľnú chvíľu. Okrem magického puta medzi sebou objavujú aj iné, romantickejšie, ktorému sa čarodejka urputne bráni, pretože si uvedomuje, že zamilovať sa do Aldrika by ich mohlo oboch zničiť.

***

Na začiatku roka nám CooBoo prinieslo prvý diel novej fantasy série Mágia živlov. Veľmi ma teší, že na pokračovanie sme ani nemuseli tak dlho čakať a môžem v tomto príbehu pokračovať, pretože som si túto sériu hneď obľúbila a ak by to bolo možné, najradšej by som si všetky diely prečítala naraz :) 

Pád Ohnivého princa je písaný podľa podobnej šablóny ako predchádzajúca časť. Na začiatku pokojné rozprávanie, pomalé plynutie deja a zrazu ani neviete ako, akcia graduje, padajú mŕtvoly a vy s nechápavým výrazom dočítavate posledné stránky, zatvárate knihu a neveríte, že to autorka mohla takto ukončiť. Hľadáte dátum vydania ďalšieho dielu, pretože ho nutne potrebujete, ale zatiaľ nič nenachádzate...

Elise Kova má jednoduchý štýl, priamu a jasnú dejovú linku, ktorá sa výhradne sústredí na hlavné postavy Vhally a Aldrika. Len veľmi okrajovo sa dozvedáme viac aj o ostatných vedľajších postavách, čo je príjemné spestrenie deja, ale nezahltí vás to natoľko, aby bola vaša pozornosť odvrátená od našich hlavných protagonistov. Ich vzťahu je venovaná celá kniha a je to také milé, romantické klišé, kedy ich to oboch k sebe veľmi ťahá, ale zároveň si uvedomujú, že sú medzi nimi spoločenské rozdiely a ich súkromné záujmy sú v rozpore so záujmami ríše. Vládne medzi nimi príjemné iskrenie, doťahovanie a nezmyselná žiarlivosť. 

Páči sa mi, že v knihe je vymyslený vlastný svet, ktorý je pekne zobrazený na mape na začiatku knihy a aj to, že ako fantasy prvok je tu pracovanie s mágiou so živlami. To, ako celá mágia funguje a ako sa ju Vhalla učí ovládať a pracovať s ňou, sa mi zdá trochu zjednodušené. Jeden-dva tréningy a vie všetko. Niekedy ani nepotrebuje trénovať a zachráni celú légiu vojakov. Naopak, keď sa to autorke hodí na zdramatizovanie deja, Vhalla akoby úplne zabudne, že nejakú mágiu ovláda a snaží sa bojovať len nožom, čo vyznie v celej tej dramatickej situácii dosť komicky.

Ani neviem, čím si ma séria získala, ale veľmi ľahko a rýchlo sa ponorím do deja, miestami sa prihlúplo usmievam a naopak miestami nechápavo krútim hlavou nad naivitou postáv. Jednoznačne ma však tieto knihy bavili a pri autorkinom nenáročnom, ľahko čitateľnom štýle som si príjemne oddýchla po náročnejších dňoch. Aj keď by som celú sériu odporučila predovšetkým mladším čitateľom a hlavne romantickým dušiam, ktoré sa chcú rozplývať nad zamilovanosťou hlavných postáv, autorka vie byť miestami celkom krutá a zaviedla si trend, že (zrejme) v každej časti série usmrtí nejakú výraznejšiu postavu, ktorú ste si obľúbili a len veľmi neradi sa s ňou lúčite. Už teraz sa celkom hrozím, čo nás čaká v treťom dieli, ale mám podozrenie, že to vôbec nebude dobré....Prosím, potvrďte mi, že CooBoo s touto sériou neprestane a už čoskoro si budem môcť prečítať pokračovanie. 



Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie