Nebojácny (Recenzia)

Autor: M. W. Craven

Originálny názov: Fearless
Vydavateľstvo: Ikar 2024
Séria: Ben Koenig 
Diel:  1/2
Počet strán: 440
Žáner:  detektívka
Moje hodnotenie knihy: 3*/5*
Moje hodnotenie obálky: 3*/5*

Anotácia:

Čoho je schopný skutočne nebojácny muž?
To čoskoro zistia...

Ben Koenig kedysi viedol elitnú skupinu amerických maršalov pre špeciálne operácie. Jeho tím lovil tých najhorších zločincov a dokázal nájsť kohokoľvek. Jedného dňa však sám zmizol.

Po šiestich rokoch na úteku sa jeho tvár zrazu objavuje na všetkých televíznych obrazovkách v krajine. Niekto z Benovej minulosti vynakladá mimoriadne úsilie, aby ho našiel. Uniesli mladú ženu a len on ju dokáže zachrániť.

Vyšetrovanie zavedie Koeniga do pekelnej horúčavy v púšti Chihuahuan. Niektorí z tamojších obyvateľov ukrývajú tajomstvo a sú ochotní urobiť čokoľvek, aby ho ochránili. Lenže aj Koening jedno má: trpí jedinečnou chorobou, vďaka ktorej nedokáže cítiť strach.

Bývalý maršal sa vydáva na lov a ohrození sú všetci.

***

Prvý diel novej série od autora, ktorý napísal moju obľúbenú krimi sériu s Washingtonom a Tilly. To som si určite nemohla nechať ujsť. 

M. W. Craven má asi rád výrazné postavy, ktoré vynikajú nevšednými vlastnosťami, pretože aj tu predstavil hlavného hrdinu, ktorý prešiel extrémne vyčerpávajúcim, náročným a hlavne užitočným tréningom, ktorý ho mal pripraviť ako maršala na každú nebezpečnú a nepredvídanú situáciu. Navyše trpí "vadou", ktorá spôsobuje, že necíti absolútne žiadny strach. Do každej situácie sa pre to vrhá po hlave a skrátka nebojácne. 

Samotný prípad, na ktorý bol Ben (naša hlavná postava) najatý je naozaj zaujímavý a zo začiatku som vôbec netušila, o čo tam pôjde. Postupne ma stále viac a viac prekvapoval a naozaj som nečakala vývoj, akým sa neskôr začal uberať. Tak, ako bol Ben zaujímavý a bavilo ma, ako je vždy o krok vpred pred páchateľmi, tak ma na druhej strane niekedy otravovalo, ako sa častokrát aj so šťastím a náhodne zo všetkého dokázal bez ujmy dostať. 

Ako dej ubiehal, situácie sa začali opakovať. Ben sa pohol z jedného miesta na druhé, kde ho opäť čakalo nebezpečenstvo, z ktorého sa potreboval dostať a následne po ňom zostávali len mŕtve telá a spúšť, ktorú tam napáchal. Začalo to na mňa pôsobiť celkom repetitívne a dej strácal moju pozornosť. Na to, aký bol Ben geniálny, robil niekedy amatérske chyby, ale jeho riešenia situácií ma nakoniec vždy bavili a zaujali. 

Príbehu určite pomáhajú krátke kapitoly, ktoré dej ešte viac dramatizujú a kniha sa číta dobre. Miestami ma ale dokázala aj nudiť a hlavný hrdina otravovať 😆 Ďalší diel si aj napriek tomu, že z tohto som zrovna nepadla na zadok, určite nenechám ujsť, pretože tento autor ma napriek malým výhradám k tejto knihe, stále baví. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Botanik (Recenzia)

Autor: M. W. Craven
Originálny názov: The Botanist
Vydavateľstvo: Ikar 2024
Séria: Washington Poe
Diel:  5/6
Počet strán: 496
Žáner:  detektívka
Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 3*/5*

Anotácia:

Patologička Estelle Doylová nikdy nechodila po slnečnej strane ulice, ale nezašla tentoraz priďaleko? Vražda jej otca, ktorý zomrel na následky strelných poranení, vyzerá na prvý pohľad ako jednoznačný prípad. Estelle má na rukách povýstrelové splodiny a v čerstvo napadanom snehu sú iba jej stopy. Od svojho zatknutia povedala len tri slová: „Informujte Washingtona Poa.“

V rovnakom čase travič, ktorého tlač nazvala Botanik, posiela všeobecne známym osobám, ktoré celý národ nenávidí, varovania v podobe básničiek a vylisovaných kvetov. Polícia okamžite prijíma bezpečnostné opatrenia, no zdá sa, že vrah dokáže prechádzať cez steny a beztrestne zabíjať. Pre Washingtona Poa, ktorý neznáša záhady zamknutých izieb, to bude najdlhší týždeň v živote.

***

Je vždy veľmi príjemné stretnúť sa so skvelou vyšetrovacou dvojicou Poe a Tilly. Ale nielen oni sú skvelí protagonisti. Tímu dodáva svojské čaro aj ich nadriadená Flynnová a v neposlednom rade patologička Estelle Doylová. V tomto kvartete sú tak rôzne a svojské charaktery a možno by ste si pomysleli, že nie je možné aby navzájom fungovali, ale opak je však pravdou. Bavia ma od prvej časti a stopercentne tomu tak bude až po poslednú 😊

Autor naservíroval veľmi zamotaný prípad s Botanikom - sérovým vrahom, pred ktorým niet úniku. Vyhliadnutú obeť vždy nejakým nevysvetliteľným spôsobom dostane prostredníctvom rôznych jedov a vyšetrovatelia vedia, že stoja proti silnému protivníkovi, ktorý je vždy aspoň 10 krokov pred nimi. K tomu sa pridá ešte aj obvinenie Estelle z vraždy svojho otca a Poe začína byť na roztrhanie. 

Najskôr som si hovorila, že Estelle by si zaslúžila mať svojmu prípadu venovaný samostatný diel, ale postupne som prišla na to, že to tak jednoducho nemohlo byť 😀 Táto napätá situácia, kedy Estelle hrozilo väzenie, zintenzívnila doterajší vzťah medzi ňou a Poeom, a tak sa mohli posunúť o level vyššie. 

Tento diel bol opäť plný záhad, mŕtvol, napätia a Tillinej geniality. Kniha má 500 strán, ale ani neviete a ste na konci, pretože každá kapitola končí tak, že si musíte prečítať ďalšiu. Skrátka tak, ako sme u tohto autora už zvyknutí. Vymyslel výborne zamotaný a premyslený prípad, kde by som mohla vytknúť naozaj len máločo, takže radšej nevytýkam nič a dávam mu plný počet hviezd! 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Zóna smrti (Recenzia)

Autor: M. W. Craven

Originálny názov: Dead Ground

Vydavateľstvo: Ikar 2023

Séria: Washington Poe
Diel:  4/5

Počet strán: 464

Žáner:  detektívka

Moje hodnotenie knihy: 4*/5*

Moje hodnotenie obálky: 3*/5*

Anotácia:

Prečo na minulosti obete nič nesedí?

Detektív seržant Washington Poe bojuje na súde proti nútenému vysťahovaniu zo svojho milovaného domčeka na samote, keď ho náhle odvolajú

k prípadu muža, ktorého ubili na smrť bejzbalovou pálkou v zapadnutom bordeli. Poe je zmätený – on loví sériových vrahov, a toto vyzerá na tuctovú vraždu rukou pasáka. Jeho účasť si však osobne vyžiadali ľudia, ktorí radšej zostávajú v ústraní.

Keď sa Poe a spoločensky neobratná programátorka Tilly Bradshawová začnú vŕtať v prípade, vynoria sa pred nimi zdanlivo nezodpovedateľné otázky: Prečo na minulosti obete, ktorá prešla previerkami najvyššieho stupňa pre strategicky dôležitú prácu, nič nesedí? Prečo zostala na mieste vraždy drobná dekorácia a prečo ju niekto z vyšetrovateľov ukradol? Aká je súvislosť medzi vyšetrovanou vraždou a bezchybne vykonanou bankovou lúpežou spred troch rokov, pri ktorej nebolo nič odcudzené?

***

Mám pocit, že M. W. Craven je detektívny génius. Má špecifický štýl písania použitý v každej svojej knihe. Rád drží čitateľa v napätí, kapitoly končí šokujúcimi vetami, zaujímavými otázkami alebo prekvapivými odhaleniami. Vždy preto musíte prečítať ešte aspoň jednu kapitolu, a potom ešte jednu, a ešte jednu, až ste na konci :D Ale čím sa každá jeho kniha odlišuje, tak je rôznorodosť jeho zápletiek. Absolútne nepredvídateľné, originálne a premyslené. A to platí aj pre jeho Zónu smrti. 

Určite nespochybniteľne a zaslúžene udeľujem autorovi 5* za zápletku. Ani neviem kedy naposledy som čítala takto premyslený a zamotaný prípad so skvelým rozuzlením a zakončením. Ja nie som ani tesne po dočítaní schopná zrekapitulovať dej, preto si neviem ani predstaviť, aké náročné muselo byť dať tento príbeh na papier bez toho, aby Cravenovi explodovala hlava :D 

V príbehu sa toho prelína a kombinuje strašne veľa. FBI, MI5, NKA a nesmie chýbať Sekcia analýz závažných trestných činov, v ktorej pôsobia Poe a Tilly. Prípad sa týka pašovania starých vzácnych artefaktov, anglických a amerických misií v Afganistane, vojnových zločinov, vojnových hrdinov a tomu všetkému kraľuje kyberzločin, na ktorý je Tilly odborníčka. 

Poe opäť nesklamal. Jeho neštandardné vyšetrovacie metódy a postupy opäť ohromujú a porušovanie zaužívaného ho, ako inak, privedie k odpovediam. Tilly je jedna z mojich najobľúbenejších knižných postáv a jej svojská postava tu zasa prináša úsmevné odľahčenie a Poa privádza vždy na správne stopy. Pokojne jej mohlo byť v tejto časti aj viac, mala som totiž pocit, že bola častokrát v úzadí. Ale je pravda, že vždy keď bola na scéne, stálo to za to :) 

Aj keď túto sériu naozaj milujem, musím priznať, že prvá polovica tohto dielu bola na môj vkus trochu viac rozvláčna a zbytočne naťahovaná. Chápem, že si autor musel pripraviť pôdu na tak spletitý prípad, ale myslím, že by sa dalo niečo vynechať, aby mal príbeh ten správny náboj hneď od začiatku. Skutočne zaujímavé to totiž začalo byť až od polovice a tu už som sa od príbehu nevedela odtrhnúť. Malá výčitka k rozbehu, ale potom už bolo všetko 100 %-né!

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Kurátor (Recenzia)

Autor: M. W. Craven

Originálny názov: The Curator

Vydavateľstvo: Ikar 2022

Séria: Washington Poe
Diel:  3/5

Počet strán: 400

Žáner:  detektívka

Moje hodnotenie knihy: 4*/5*

Moje hodnotenie obálky: 3*/5*

Anotácia:

Ak si myslíte, že ste to rozlúskli, ste presne tam, kde vás chce mať

Sú Vianoce a sériový vrah zanechá v rôznych častiach Cumbrie vystavené časti tiel. Na každom mieste činu sa nájde zvláštny odkaz: #BSC6. Washington Poe z Národnej kriminálnej agentúry a Tilly Bradshawová čelia prípadu, ktorý nedáva zmysel. Prečo dostali niektoré obete anestéziu, zatiaľ čo iné zomierali v mučivých bolestiach? Prečo ich jediný podozrivý popiera to, čo mu môžu nezvratne dokázať, ale priznáva sa k veciam, o ktorých ani nevedeli? A prečo si všetky obete vzali pred tromi rokmi v tom istom čase v práci dvojtýždňové voľno? Keď sa s Poom spojí agentka FBI, ktorá sa dostala do nepriazne svojich šéfov, prípad naberie ešte temnejší spád. Agentka si totiž nemyslí, že Poe hľadá sériového vraha. Vraždy má podľa nej na svedomí niekto oveľa, oveľa horší. Muž, ktorý si hovorí Kurátor.

***

Séria s Washingtonom Poeom a Tilly Bradshawovou je jedna z mojich najobľúbenejších krimi sérií a mám pocit, že aj kebyže má 30 dielov, stále nemám dosť. Vždy keď dočítam jeden diel, mám hneď chuť ísť na ďalší. 

Opäť boli moje očakávania vysoké a kniha ma hneď v úvode zaujala. Vyšinutý sériový vrah zanechal na troch miestach tri rôzne páry prstov a Poe sa spolu s Tilly púšťa do nového zamotaného prípadu. Po strhujúcom začiatku prišlo na rad vyšetrovanie, ktoré prebiehalo akosi hladko a bez problémov. Geniálna Tilly prinášala, ako vždy, neoceniteľné informácie a bez nej by zrejme celé oddelenie bolo nahraté. Poe svojím šiestym zmyslom a extrémnymi pozorovacími schopnosťami odhalí každú nezrovnalosť a pochybenie. Po pár stránkach sú vrahovi na stope a aj keď sa zdá, že už ho majú, všetko sa zvrtne a opäť sa začne zamotávať. Bolo mi úplne jasné, že tak skoro prípad vyriešiť nemôžu a bude v tom ešte veľa nezodpovedaných otázok. 

Záverečné dolapenie páchateľa a odhalenie vinníka bolo šokujúce a geniálne. Tak dobrú zápletku som vážne nečakala a veľmi ma celé rozuzlenie prekvapilo. Čo mi prišlo trochu divné, bola záverečná scéna s vinníkom, akosi som si ju reálne nevedela predstaviť, ale v konečnom dôsledku to bol perfektný koniec. Teším sa, ako na to autor nadviaže v ďalšej časti. 

Je pravda, že tento diel si ma hneď nezískal tak, ako predchádzajúce. Vyšetrovanie bolo akési jednoduché a nekonzistetné. Postavy stále niekde lietali a nezmyselne sa presúvali z miesta na miesto. Skákali od jednej stopy hneď k druhej, ale nakoniec, keď som pochopila prečo, dávalo mi všetko zmysel a príbeh som si užila. Výborný diel, ktorý aj spolu s predchádzajúcimi časťami veľmi odporúčam milovníkom krimi. Mňa si títo nezvyčajní vyšetrovatelia a skvelé autorove zápletky hneď získali a už teraz sa teším na ďalšie príbehy. 

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Čierne leto (Recenzia)

 Autor: M. W. Craven

Originálny názov: Black Summer

Vydavateľstvo: Ikar 2021

Séria: Washington Poe

Diel:  2/4

Počet strán: 416

Žáner:  detektívka

Moje hodnotenie knihy: 5*/5*

Moje hodnotenie obálky: 4*/5*

Anotácia:

Špičkový šéfkuchár Jared Kearon je neodolateľný, charizmatický človek, ale aj psychopat. Odpykáva si doživotný trest za brutálnu vraždu dcéry Elizabeth. Jej telo pri vyšetrovaní nenašli a Keatona odsúdili najmä vďaka svedectvu detektíva Washingtona Poa. Keď sa do zapadnutej policajnej stanice dopotáca mladá žena s nezvratným dôkazom o tom, že je Elizabeth Keatonová, Poe sa ocitá v nezávideniahodnej situácii, v ktorej môže stratiť oveľa viac než len prácu.

V tiesni mu pomôže jediná osoba, ktorej dôveruje – geniálna, no svojská analytička Tilly Bradshawová. Poe s ňou hľadá odpoveď na najdôležitejšiu otázku zo všetkých. Ako môže byť niekto mŕtvy a zároveň nažive? Lenže Elizabeth opäť zmizne a všetky stopy zrazu vedú k nemu.

***

Tak, ako neviem prísť na chuť švédskym krimi, tak milujem pravé anglické detektívky. Autor Mike Craven patrí medzi mojich obľúbencov v tomto žánri a aktuálne nám prináša druhý prípad s detektívom Washingtonom Poeom a jeho geniálnou priateľkou Tilly Bradshawovou. Je síce pravda, že na tento diel sme si museli počkať pomerne dosť dlho, ale čakanie sa určite oplatilo a ak ste sa stali Cravenovými fanúšikmi hneď po prečítaní jeho Bábkového divadla, určite si nenecháte ujsť ani jeho Čierne leto. Presne tak, ako ja. Mala som možnosť prečítať si ho ešte pred oficiálnym vydaním a môžem ho všetkým krimimilovníkom len odporučiť. 

Washington Poe má ohrozenú kariéru. Je viac ako pravdepodobné, že dostal za mreže na doživotie nesprávneho muža, ktorý bol obvinený zo zabitia svojej dcéry. Tá sa po rokoch zrazu objaví a Poe tak čelí nepríjemnej situácií. Aj keď všetky dôkazy nasvedčujú tomu, že dievča je skutočne osoba, ktorú už mnoho rokov považovali všetci za mŕtvu, Poe si je istý, že sa pred mnohými rokmi nemýlil a poslal za mreže toho pravého. Len musí získať dôkazy a na to potrebuje svoju skvelú analytičku Tilly. 

Poe má presne tie vlastnosti, ktoré by správny detektív mal mať. Nie je viazaný na rodinu, žije si ako sa mu páči a väčšinu času venuje práci. Hľadanie pravdy a zatýkanie zločincov je zmyslom jeho života. Nikdy sa nemýli a vždy si ide pevne za svojím. Spolu s Tilly tvoria skvelý tím, ktorý vždy podrží aj ich nadriadená. Tilly je pre mňa bez pochyby jedna z najlepších postáv, ktoré som v detektívnych sériách mala možnosť spoznať. Pragmatická, praktická a hlavne veľmi svojrázna osoba bez takmer akejkoľvek empatie, zaručuje vtipné momenty tam, kde by ste ich zrejme nečakali a vnáša tak do príbehu humor a odľahčenie. 

Na príbehu sú zaujímavé hneď prvé stránky, ktoré v podstate prezradia záver, ale o to viac vás kniha pritiahne, pretože budete neskutočne zvedaví, čo sa pokazilo a ako sa Poe do takej situácie vlastne mohol dostať. M.W. Craven skrátka vie zaujať a čo je ešte dôležitejšie, dokáže si čitateľovu pozornosť udržať aj počas celého čítania. 

Čierne leto je jedna skvele prepracovaná a premyslená detektívka, ktorá má všetko, čo má dobrý príbeh mať. Výbornú zápletku, logické vysvetlenia postupného vyšetrovania, mimoriadne sympatické postavy a gradáciu, ktorá vás od príbehu len tak nepustí. Zvedavosť vám nedovolí knihu odložiť, až kým spolu s Poeom nezistíte pravdu. Určite by som odporučila sériu začať prvým dielom, aby ste postavy spoznali už tam, ale samozrejme, nie je to nevyhnutné. Aj keď, úprimne, netuším, kto by sa o prvý diel chcel ukrátiť, keď má možnosť, prečítať si ho, pretože aj ten určite za to stojí. Hoci z tejto série vyšli ešte len dva diely, u mňa sa určite radí k najlepším detektívnym sériám, aké som v posledných rokoch čítala.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Evie

Bábkové divadlo (Recenzia)

Autor: M. W. Craven

Originálny názov: The Puppet Show
Vydavateľstvo: Ikar 2019

Séria: Washington Poe 

Diel: 1/2

Počet strán: 368

Žáner:  krimi, thriller

Moje hodnotenie obálky: 3/5

Anotácia:

Na severozápade Anglicka vyčíňa sériový vrah. Svoje obete upaľuje v prehistorických kamenných kruhoch a nezanecháva po sebe žiadne stopy. Polícia je bezradná. Médiá mu hovoria Spaľovač. Do vyšetrovania sa zapojí suspendovaný detektív Washington Poe. Ten by najradšej nemal s prípadom nič spoločné, ale keď sa na hrudníku tretej obete objaví jeho meno, nemá na výber. Spolu s geniálnou, no spoločensky neohrabanou analytičkou Tilly Bradshawovou vytvoria čudný pár, ale odhalia stopy, ktoré sú pre iných neviditeľné. Úskočný vrah má plán a z neznámeho dôvodu doň patrí aj Poe. S narastajúcim počtom obetí sa Poe ponára do prípadu viac, ako je preňho prípustné. Čoskoro zistí, že existujú aj oveľa horšie veci než smrť v plameňoch.

***

V lete skrátka nie je nič lepšie na schladenie ako poriadne mrazivá krimi s kopou mŕtvol a s jedným sériovým vrahom. Na prvý pohľad som si myslela, že toto vôbec nebude kniha pre mňa, pretože už podľa názvu som si myslela, že do príbehu bude z veľkej časti zakomponované bábkové divadlo, ktoré naozaj nemám rada. Napriek tomu som si prečítala anotáciu, ktorá vôbec neukazovala na to, že by reálne bábkové divadlo zohrávalo v príbehu nejakú rolu. A tak som sa pre knihu rozhodla, lebo, povedzme si úprimne, anotácia je pre milovníkov dobrých krimi thrillerov veľmi lákava. A nemohla som urobiť lepšie, pretože žiadne drevené bábky so špagátikmi  tam v skutočnosti neboli. Tajomstvo názvu spočíva v prenesenom význame na hlavných vyšetrovateľov, ktorí tak pôsobili, pretože vrah sa s nimi hral presne tak, ako keby boli na špagátiku. Poťahoval nitky tak, ako to jemu vyhovovalo a smeroval ich presne tam, kde ich chcel mať. 

Je zbytočné rozpisovať sa tu viac o deji. Koho kniha zaujme, nech si ju prečíta a koho nie, ale má tento žáner rád, nech si ju prečíta tiež :). Je to jazda, ktorá stojí za to. Možno zo začiatku trochu pomalšia, ale postupne preraďujeme na vyššiu rýchlosť. Od polovice už ideme naozaj naplno až do úplného konca. Dejom nás sprevádza príjemné napätie, ale nie také, že sa večer bojíme zaspať. Je spojené so zvedavosťou, čo sa bude diať ďalej a čo sa stane detektívovi, ktorý má byť evidentne do prípadu zainteresovaný viac, ako by sa mu páčilo. 

Najväčším lákadlom tejto knihy je, samozrejme, výborne vymyslená zápletka, ale v neposlednom rade aj úžasne vykreslené postavy. Detektív Washington Poe, ktorý zaujme nielen svojím nezvyčajným menom, ale aj nezvyčajným prístupom k vyšetrovaniu. Bavilo ma pozorovať, ako porušuje pravidlá a vždy ide za tým, čo si myslí, že je správne a tam, kde je podľa neho pravda. Pomáha mu pri tom nová posila tímu. Tilly, geniálne dievča s IQ takmer 200, ktorá je ale v reálnom živote a v medziľudských vzťahoch úplne nepoužiteľná. Na všetko ide cez vedu, vzorce a štatistiky. Bežní ľudia pre ňu nemajú pochopenie, ale Washington Poe si ju obľúbi, a ako sa zdá aj ona jeho. Je to veľmi sympatická dvojica vyšetrovateľov, ktorá príbeh výrazne odlišuje od iných a na ktorých sa budem tešiť aj v ďalšom dieli. 

Atmosféru príbehu dobre dopĺňa vhodne zvolené prostredie. Odľahlé mestečko s mnohými kamennými kruhmi v okolí, kde vrah upaľuje svoje obete. V príbehu sa nevyskytuje veľa postáv, preto nie je ťažké správne si tipnúť, kto bude páchateľom. Zaujímavé je však sledovať odhaľovanie skutočností, prečo sa ním stal. Za seba môžem povedať, že táto kniha ma naozaj bavila. Miestami bola aj vtipná vďaka svojskej Tilly. Mám rada tieto vedátorské typy, ktoré žijú mimo realitu, obzvlášť, keď sú do nej vhodené a očakáva sa od nich, že budú fungovať ako "normálni" ľudia. Knihu odporúčam a dúfam, že sa čoskoro dočkáme pokračovania. 

Moje hodnotenie:

Ellie