nedeľa, 3. mája 2015

Nevítaní (Recenzia)

Autor: Sophie Jordan
Originálny názov: Uninvited
Vydavateľstvo: CooBoo 2015
Séria: Uninvited
Diel: 1/2
Počet strán: 312
Žáner: YA, dystopia
Moje hodnotenie obálky: 4/5

Anotácia: 
Je rok 2021 a v Spojených štátoch amerických sa niekoľkonásobne zvýšil počet vrážd. Čím ďalej tým viac ľudí má totiž tzv. HTS syndróm – ich DNA obsahuje vraždiaci gén. 
Davy je takmer dokonalá študentka prestížnej školy, je krásna, chodí s úžasným chlapcom a je veľmi talentovanou hudobníčkou. Ale jedného dňa sa celý jej perfektný život zosype ako domček z kariet. Do jej domu dorazia zástupcovia vlády a povedia jej, že je nositeľkou, teda že je HTS pozitívna. Vlastní rodičia sa jej začínajú báť, hoci nikdy nikomu neublížila, vyhodia ju zo školy a stratí všetko, čo mala, o čo sa snažila, svoju budúcnosť. 
Nositeľov pribúda a svet, ako ho poznáme, sa mení. Nikto už sa necíti v bezpečí. Ľudia s HTS sa začínajú zatvárať do internačných táborov. Davy má ale nakoniec šťastie, ocitne sa v špeciálnom výcvikovom tábore. Pokiaľ sa to dá považovať za šťastie – čo z nej bude, keď výcvik prežije? Vraždiace monštrum? A dokáže sa ubrániť vlastným génom alebo sa stane vrahyňou?

***

Kniha Nevítaní bola pre mňa jasnou voľbou. Anotácia znela zaujímavo, obálka vyzerá taktiež lákavo, takže hneď ako som ju mala doma, pustila som sa do čítania. Neviem, či je dobrý nápad písať recenziu tesne po prečítaní tejto knihy, pretože mám zmiešané pocity a väčšinou, keď sa povie „zmiešané pocity“ naznačuje to nie príliš dobrý pocit. Ale tento prípad bude asi výnimka, pretože kniha sa mi páčila, aj keď k nej mám mnoho výhrad. 

V prvom rade chválim nápad. V ľudskej DNA koluje SVS – syndrόm vražedných sklonov. Teda sa dá testami veľmi ľahko zistiť, kto je pre spoločnosť hrozbou a vďaka tomu sa môžu urobiť preventívne opatrenia a znižovať násilie. Som prekvapená, že tento námet sa neobjavil už skôr, pretože násilie, ubližovanie a vraždy sú vo svete stále rozšírenejšie a stále viac sa o týchto problémoch rozpráva. 

Po pár stránkach som mala predstavu, ako by asi spoločnosť mohla vyzerať, kebyže niečo takéto naozaj existuje. Začali sa mi v hlave tvoriť nápady, ako by som to asi riešila ja. To, ako bolo zo začiatku v knihe opísaný ich systém,  sa mi vôbec nepáčilo a nezhodovalo sa to s mojím riešením. Mal veľa nedokonalostí a zdal sa mi nedomyslený. Až postupne sa situácia vyostrovala a dej sa priblížil k mojim predstavám. Tu sa mi kniha začala páčiť oveľa viac, autorka upustila z melodramatických výlevov hlavnej hrdinky, nechala ju trošku dospieť a dej nabral obrátky. 

Hlavná hrdinka Davy (Davina) je takpovediac zázračné dieťa. Od troch rokov je schopná hrať na viacerých hudobných nástrojoch, krásne spieva, má bohatých milujúcich rodičov, brata a priateľa Zaca. Myslí si, že život nemôže byť dokonalejší a krajší. Žije v podstate v naivnej bubline, kde jej nič nehrozí a všetci ju zbožňujú až do chvíle, kedy sa zistí, že ona sama má SVS, teda, že je prenášačka. Vylúčia ju zo školy, priateľ sa s ňou rozíde, kamaráti ju zradia a dokonca aj rodičia sa na ňu pozerajú inak, nie ako na svoju dcéru, ale ako na cudzieho človeka. Jedinú oporu postupne nachádza v inom prenášačovi – Seanovi, s ktorým sa postupne navzájom zbližujú a pomáhajú si.

Davy bola na začiatku rozmaznané decko, pre ktoré bol svet gombička a nikdy nemalo žiadny problém. Postupne si ale začala uvedomovať, že nič z toho nebolo skutočné a nakoniec sa nemá ani s kým porozprávať, nemá jej kto pomôcť, nemá sa na koho spoľahnúť. Páčilo sa mi, ako sa jej postava vyvinula, ako dospela, ako si uvedomila, čo je dôležité pre to, aby vôbec prežila. Bola síce slabá, ale vedela, čo musí urobiť. Samu seba o tom dokázala presvedčiť a podľa toho sa začala správať a meniť. Samozrejme jej pomáhal Sean, takže nakoniec tak úplne sama nebola.

Sophie Jordan si vybrala naozaj aktuálnu a ťažkú tému. Mnohé veci vystihla, mnohé zbytočne zdramatizovala, iné presladila. Na mnohých miestach mohla ubrať emόcií, mohla inak vykresliť postavy, ale jedno jej musím nechať, a to, že kniha mala spád, stále sa v nej niečo dialo, hneď na začiatku som sa do nej začítala a ani som nevedela ako, a bola som na konci. Každopádne sa teším na pokračovanie. Ak by to nebola už moja x-tá dystόpia a mala by som o pár rokov menej, určite by som jej dala ešte lepšie hodnotenie. Minimálne dobré 100 %-né štyri hviezdičky. Teraz má také 60 %-né.

Moje hodnotenie:

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Ellie

3 komentáre:

  1. Táto kniha ma neláka už kvôli autorke - Draki od nej bolo také priemerné... Ale nápad je rozhodne dobrý.:) Pekná recenzia.

    OdpovedaťOdstrániť