utorok, 26. januára 2016

Klamári (Recenzia)

KlamáriAutor: E. Lockhart
Originálny názov: We Were Liars
Vydavateľstvo: Yoli 2015
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 240
Žáner:  contemporary, YA
Moje hodnotenie obálky: 3/5

Anotácia:
Významná rodina Sinclairovcov prichádza každé leto na svoj súkromný ostrov pri Massachusetts, aby tam trávila prázdniny. Rok čo rok sa tak stretávajú aj štyri spriaznené duše, sesternice Cadence a Mirren, bratranec Johnny a Gat. Ten celkom nepatrí do rodiny, čo mu hrdí Sinclairovci dávajú pocítiť. Rodina ich nazýva Klamári. Sú v rovnakom veku, a keď sa stretnú, robia len zlobu. 
Počas pätnásteho leta sa na ostrove stane nehoda. Cadence nájdu na pláži takmer bez života. Keď sa po čase preberie v nemocnici, na nič si nepamätá. Nikto z rodiny jej nechce prezradiť, čo sa vlastne stalo, a nasledujúci rok jej zakážu vrátiť sa na ostrov. Cadence trpí príšernými migrénami, jej najvernejšími priateľmi sú lieky proti bolesti. Píše Klamárom e-maily, posiela pohľadnice, no ani od jedného nedostáva odpoveď. Dokonca ani od Gata, s ktorým sa do seba zaľúbili. Čo im spravila, že na ňu zanevreli? 
Na sedemnáste leto sa dostáva na ostrov opäť a Klamári ju privítajú s úsmevom, akoby sa nič nestalo. No ani zďaleka to nie je pravda...

***

Klamárov som si chcela prečítať už veľmi dlhú dobu. Podľa recenzii to vyzeralo na jednu z tých kníh, ktoré buď milujete alebo nenávidíte. Predpokladala som, že ja budem patriť k tej prvej skupine, už len preto, že ja mám zvláštne knihy rada a táto jednoznačne ako zvláštna vyzerala.



Celý príbeh začína ako klasická rozprávka - jeden starý kráľ mal tri dcéry... Akurát s tým rozdielom, že to nebol kráľ, ale veľmi bohatý a významný človek, ktorý žil na súkromnom ostrove. Mal krásnu vilu, milujúcu ženu, s ktorou mali tri dcéry. Pre všetky postavil na ostrove krásne domy, do ktorých sa ony spolu s deťmi každé leto mohli vracať a užívať si ničnerobenie (ktoré si v podstate užívali aj tak, keďže žili zo zvereneckých fondov...). A tak sa najstaršie vnúčatá, všetci približne v rovnakom veku - Cadence, Mirren a Johnny spolu s Gatom (ktorý nepatrí úplne do ich rodiny a čo mu starý otec nezabudne nikdy pripomenúť), každé leto stretávajú a užívajú si voľno. Všetko robia spolu, hrajú sa, bláznia sa, vymýšľajú si. Práve preto sa stali pre každého známi ako Klamári. A boli nerozlučnými klamármi až do pätnásteho leta, kedy sa na ostrove stane nehoda, pri ktorej Cadence stratí pamäť. Nasledujúce leto má zakázané vrátiť sa na ostrov, ale počas sedemnásteho leta sa Cadence rozhodne, že odhalí pravdu, čo sa vtedy na ostrove Sinclairovcov vlastne stalo.

Pred tým, než som knihu začala čítať, som o nej nevedela vôbec nič, jedine to, že si ju prečítať chcem. A môj inštinkt ma nesklamal a vybrala som si dobre. Táto kniha ma naozaj prekvapila. Začiatok bol trochu pomalý, ale potom to začalo naberať na obrátkach a koniec ma absolútne šokoval. Niekde v polovici som si myslela, že som na to prišla, čo ma sklamalo, pretože som dúfala, že zažijem totálne prekvapenie. Našťastie som predpokladala zle a kniha ma na koniec úplne dostala.

Určite by odo mňa dostala plný počet hviezdičiek, nebyť jednej veci, ktorá mi príšerne liezla na nervy. Nenašla som pre to lepší výraz, než rovnaký ako použila Teresinha na Goodreads - celá kniha bola písaná veľmi na efekt. Niekedy autorka rozčlenila vetu tak, že každé jedno-dve slová písala na nový riadok, čomu som teda absolútne nepochopila, pretože práve tie vety, neboli nijak zlomové. A celkovo ten štýl písania bol taký... akoby sa nasilu chcela niečím odlíšiť, ale celkom sa jej to nepodarilo tak, aby to bolo prirodzené. Skrátka mi to prišlo akoby nasilu iné a to ma dosť rozčuľovalo.

Klamári sa čítajú naozaj skvelo a hlavne veľmi rýchlo. Krátke kapitoly a stále zvyšovanie napätia, čo sa vlastne na ostrove stalo, vás nútia čítať stále ďalej a ďalej, až kým sa nedostanete na koniec a nebudete s otvorenými ústami pozerať na posledné strany. Určite si ju plánujem prečítať znova a všímať si rôzne detaily, ktoré som mohla prehliadnuť. A myslím, že znova vo mne zanechá ten pocit, ktorý som mala po jej dočítaní teraz. Rozhodne odporúčam prečítať a utvoriť si vlastný názor!

Moje hodnotenie:
 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Ikar.
Knihu si môžete kúpiť tu
Ellie

2 komentáre:

  1. Ach, to YOLI...má také krásne obálky! :D Knižka ma hneď upútala najmä obálkou a anotácia tiež znela fajn, no doteraz som nenatrafila na žiadnu recenziu na túto knihu, až teraz u teba :)) A som nesmierne rada, pretože to vyzerá super nie len navonok, ale i vo vnútri...myslím, že by ma kniha bavila, zisťovať, čo sa stalo a ako píšeš, nakoniec by ma šokovala. Už teraz som na to zvedavá...super recenzia ;)) A ako vidím čítaš tú úžasnú knihu od Puértolasa ^.^ Podľa mňa to bola skvelá kniha a hádam sa ti zatiaľ páči :)) Ja som na ňu konečne dnes napísala recenziu, takú mini, ale aspoň niečo, pretože som dva týždne na ňu nevedela nič napísať, a hádam ju v nedeľu pridám...som veľmi zvedavá, čo na knihu povieš ty a ako na teba zapôsobí :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aj keď tá kniha nebola perfektná, ale rozhodne stojí za prečítanie 😊 Dokaže zanechať čitateľa s otvorenými ústami 😊Som zvedavá, čo na ňu povieš ty 😊 A čo sa týka knihy O dievčatku, ... som ešte len na začiatku, ale dúfam že sa mi to bude páčiť 😊

      Odstrániť