Moje skutočné meno je Hanna (Recenzia)

Autor: Tara Lynn Masih

Originálny názov: My real name is Hanna

Vydavateľstvo: CooBoo 2019

Séria: -

Diel: -

Počet strán: 240

Žáner:  YA, vojnový román

Moje hodnotenie obálky: 4/5

Anotácia:

"Román, ktorý oslavuje ľudskosť, silu rodiny a vytrvalosť ľudského ducha."

Hanna Slivková má štrnásť rokov, keď Hitlerova armáda prekročí hranice Ukrajiny. Snahou nacistov je vyčistiť mesto, kde žije, od všetkých židov. Hanna so svojou rodinou a niekoľkými ďalšími rodinami musí opustiť rodný dom a skrývať sa v lese. No čoskoro už ani les nie je bezpečný. Ľudia, ktorí sa previnili len tým, že sa narodili ako židia, sú nútení utiecť a uchýliť sa do temných podzemných jaskýň, ktoré sú jediným bezpečným miestom pred ľudskými zvermi poľujúcimi hore. Pod zemou bojujú s chorobami a hladom a snaha zachovať si vieru a ľudskú dôstojnosť sa pomaly mení na boj o holé prežite.

***

Ak máte radi vojnové príbehy, určite ste už čítali mnohé, odohrávajúce sa najmä v Nemecku alebo Poľsku. Tento bol pre mňa výnimočný už len tým, že bol zasadený do (aspoň pre mňa) nezvyčajného prostredia Ukrajiny. Vďaka tomu som nahliadla do ťažkého života tamojších ukrajinských židov. Dozvedela som sa veľa zaujímavostí zo židovskej kultúry a spoznala vtedajší ukrajinský život. 

"Nech už žijete akokoľvek, život za to nestojí, ak sa z vás stane rovnaký človek ako ten, čo si vás nevážil."

(str. 126)

Hanna rozpráva príbeh a spomína. Na to, aká bola jej rodina šťastná a spokojná pred vojnou a na to, ako sa jej život zmenil keď vojna prišla aj do ich dediny. Ako silne veriaca židovská rodina, nemala Hanna veľkú šancu prežiť. Avšak s pomocou dobrých ľudí a odvahou nielen jej, ale celej rodiny, dokázali to, čo sa väčšine Židom nepodarilo. Vďaka pomoci si pripravili zásoby a odišli v pravý čas do hôr. Tam prežili zimu, ale čím bolo teplejšie, tým viac vojakov v lese pátralo po skrývajúcich sa Židoch a partizánoch. Boli nútení ukryť sa v jaskyniach a tam žiť v úplnej tme, bez slnečných lúčov, na blate a v zime. Postupne ubúdalo zásob a pribúdali choroby a ťažkosti.  

Napriek tomu, že kniha vôbec nie je hrubá, zobrazuje v podstate celé obdobie 2. svetovej vojny a prináša nám síce krátky, ale o to výnimočnejší príbeh jednej židovskej ukrajinskej rodiny. Sledujeme, ako ich zasiahla vojna, ako sa postupne vkrádala do ich života, čo museli kvôli nej podstúpiť a čoho všetkého sa museli vzdať. Samotný príbeh bol pre mňa veľmi inšpiratívny a aj keď z neho bolo cítiť, že je primárne určený pre mladšiu generáciu, určite má čo ponúknuť každému, kto je ochotný si tieto hrôzy pripomínať. 

"Ja tu vydržím aj navždy, ak budem musieť. Všetci ľudia, na ktorých mi najviac záleží, sú tu so mnou. No po niečom takomto nebudeme ja, ty ani nikto z nás takí ako predtým. Teraz už vieme, aké zlo existuje a čo je to skutočný intenzívny strach. A to nás navždy zmení."

(str. 176)

Vždy som uvažovala nad tým, či nebolo možné pred tými strašnými udalosťami, ktoré zasiahli toľko miliónov ľudí, niekam utiecť. Skryť sa a zotrvať, hoci aj v ťažkých podmienkach. Tento príbeh mi dal na moje úvahy odpoveď. Nemeckí vojaci boli úplne všade, nenechali neprehľadané ani jedno miesto. Vyhladenie židov muselo byť dôkladné a bolo naozaj ťažké pred ním uniknúť. Zrejme sa to podarilo naozaj len hŕstke ľudí, a tí nám teraz môžu rozprávať svoje spomienky. Pre nás sú to teraz "len" príbehy, ale pre nich to bola krutá skutočnosť. 

"Keď pre vás niekto obetuje život, stane sa navždy vašou súčasťou." 

(str. 220)

Niekedy stačí na dobrý príbeh vyrozprávať len obyčajnú pravdu. Ako aj autorka píše na konci svojej knihy, postavy v knihe sú vymyslené, ale inšpirovala sa skutočnými. Ľudia naozaj prežili niekoľko stoviek dní pod zemou, ukrytí pred vojnou, živorili, hladovali, ale dýchali. Boli spolu a nevzdávali sa. Stále mali nádej na lepší zajtrajšok. Veľmi sa páči posledná časť v knihe, ktorá obsahuje historické poznámky. Autorka v nej vyjadrila krásne prianie, ktoré určite mnohí z nás, venujúci sa aj takejto tvorbe, zdieľajú: 

"Snívam o dni, keď už nebudeme potrebovať príbehy z čias holokaustu, aby nám pripomenuli, nech sme k sebe milí a nech si dávame pozor na tých, čo nie sú."

(str. 228)

Knihu odporúčam každej vekovej kategórii. Obsahuje krásne myšlienky, ktoré by ste si najradšej farebne zvýrazňovali, aj keď neznášate týmto spôsobom knihy znehodnocovať. Je písaná jednoduchým štýlom, ktorí si určite získa aj veľmi mladých čitateľov. Je rozdelená do troch častí, ktoré sa na moje prekvapenie nedelia na kapitoly, ale obsahujú súvislý text členený na väčšie odseky. Napriek tomu čítanie ubieha rýchlo a knihu pokojne prečítate za jedno voľné popoludnie. Myslím si, že autorka právom získala mnohé ocenenia a teším sa na jej ďalšiu tvorbu. Píše s rozumom, citom a hlavne srdcom 💗. 

Moje hodnotenie:

 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Ellie