pondelok 27. apríla 2020

Jedno srdce, jedno telo, jeden svet (Recenzia)

Autor: Deb Caletti
Originálny názov: A Heart in a Body in the World
Vydavateľstvo: CooBoo 2020
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 320
Žáner:  YA, contemporary
Moje hodnotenie knihy: 3*/5*
Moje hodnotenie obálky: 4*/5*


Anotácia:
„Poznáme piesne o srdci a básne o srdci a legendy o srdci a fakty o srdci. A je to tak – srdce spieva a hovorí a rozpráva svoj príbeh. Poznáme kilometre ciev. Poznáme presnú silu jeho úderov. No srdce je aj tiché. Skrýva v sebe mnohé záhady. Nikto presne nevie, ako môže ďalej biť zlomené srdce.“

Predtým...
Annabellin život nebol dokonalý, ale bol plný priateľov, rodiny a lásky. Poznala chlapca, ktorého pozornosť jej lichotila a desila ju zároveň. Kým to neprerástlo v niečo viac.

Teraz...
,,Annabelle beží. Beží preč od bolesti a tragédie minulého roka. Spoločnosť jej robí len dedo Ed a denník, kam si zapisuje slová, ktoré nedokáže nahlas vysloviť. Beží zo Seattlu do Washingtonu, D. C., v ústrety cieľu, ktorého význam ešte nepochopila, ale je odhodlaná ho za každú cenu dosiahnuť. Každým úderom srdca, každým krokom je Annabelle bližšie a bližšie k vlastnému uzdraveniu. A objavuje v sebe silu, vďaka ktorej dokáže znova milovať a dúfať v lepšie zajtrajšky.
Annabellin príbeh je ultimátnym svedectvom ľudského srdca, ktoré dokáže biť ďalej, hoci je roztrieštené na milión kúskov.

***

Annabell prežila niečo strašné. S touto traumou sa nevie vyrovnať. Skúša všetko možné, ale jediná činnosť, pri ktorej sa cíti aspoň trochu oslobodzujúco je beh. Tak sa rozbehne a neprestáva, až kým neprebehne celú Ameriku. Na začiatku ani nevie, čo tým chce dokázať alebo vyjadriť. Skrátka má len potrebu utekať a odísť preč od Ničiteľa. Utiecť pred tou hroznou osobou, ktorá zničila všetko, čo doteraz poznala. 

Je to trochu šialený nápad, prebehnúť celú Ameriku. Predovšetkým preto, lebo Annabell nemala ktovieakú prípravu. Mala však okolo seba ľudí, ktorí ju podporovali a verili, že to dokáže a v niečom jej to aj pomôže. Pre jej mamu to bolo samozrejme ťažké, brat s kamarátmi boli jej veľkou oporou a jej dedko bol jej jediným sprievodcom na tejto ďalekej ceste. 

Zo začiatku zrejme Annabell ani nedochádzalo, prečo to všetko robí. Skôr okolie videlo v jej činoch silu a veľmi ju podporovali. Aj takáto pomoc na diaľku Annabell dodávala vieru a odhodlanie. Čím ďalej bežala, tým viac sa zocelovala a bola silnejšou. Nakoniec bola dosť silná postaviť sa Ničiteľovi a zobrať si naspäť život, ktorý kedysi viedla. Síce poznačená, ale opäť silná.

Annabell v útržkoch spomína na to, čo sa stalo "predtým". Myslím, že zrejme bude každému jasné, o čo pôjde a odhalenie nebude pre nikoho prekvapujúce. Napriek tomu autorka dokázala do príbehu dať prvky, ktoré som nečakala a vďaka ktorým tento príbeh neskĺzol do nejakého klišé. Veľmi dobre spracovaný námet a pekné prelínanie spomienok na tie "nešťastné udalosti" so súčasnosťou. 

Musím priznať, že som od knihy síce očakávala spracovanie nejakej vážnejšej témy, ale myslela som si, že bude podaná s väčšou ľahkosťou. Od samého začiatku bola kniha dosť ponurá, Annabell sa neustále utápala v ľútosti a depresiach. Od polovice knihy, kedy sa na svojej ceste stretla s novými známymi a komunikovala viac s rodinou a okolím, sa veci pohli správnym smerom a kniha nabrala pozitívnejší smer. Stále boli prítomné všetky problémy, ktorým Annabell musí čeliť, ale dôležité bolo, že už sa im čeliť nebála a uvedomila si, že je dosť silná na to, aby to zvládla. Preto  som si druhú polovicu knihy užila viac, všetky postavy mi boli zrazu sympatickejšie a čítanie pre mňa konečne nabralo smer, ktorý som očakávala už od samého začiatku. 

Pár vecí knihe ale musím vytknúť. Annabell bola zo začiatku vážne trochu otravná hlavná hrdinka a predovšetkým ma otravovali jej protiklady. Na jednej strane bola ku všetkým dobrá, snažila sa byť milá a príjemná. Veľmi jej záležalo na tom, aby v očiach druhých bola stále tá okúzľujúca Annabell, ktorú všetci milujú a ktorej na všetkých záleží. Táto jej dobrota ju však priviedla do tejto skľúčujúcej situácie, v ktorej jej zrazu bolo úplne jedno, ako jej správanie zraňuje celú jej rodinu a priateľov. Ani len nepomyslela na to, že by sa naozaj mala snažiť so svojím životom niečo urobiť, pretože to, v akom je stave, veľmi zraňuje všetkých naokolo. 

Autorka zvolila jednoduchý štýl rozprávania. Krátke vety sú vždy úderné a veľmi rýchlo dokážu poukázať na to podstatné. Niekedy ale celý text pôsobil na mňa ako pozliepané vety, ktoré na seba nemali veľkú nadväznosť. Veľmi otravné bolo opakovanie slov 3x za sebou. (Napr. "nebo je modré, modré, modré...."). Rozumiem, že tým autorka zrejme chcela navodiť nejaký stav bezútešnosti a zúfalstva, ale pre mňa to bolo vážne otravné.  Pri tejto knihe neviem posúdiť, či mi nevyhovoval štýl autorky, alebo práca prekladateľky. Skôr sa prikláňam k druhému variantu, pretože prekladateľku som si hneď priradila aj ku knihu Eliza a more príšer, kde som s prekladom mala tiež obrovský problém. 

Táto kniha je o chorobnej posadnutosti a jej dôsledkoch. O odvahe a vytrvalosti nevzdávať sa. Pre mnohých môže byť inšpiratívna a mnohým môže pomôcť vyrovnať sa so stratou blízkej osoby. Veľmi dobrý príbeh pre mladých, ktorý si určite získa veľkú obľubu u mladých čitateľov. Námet bol podľa mňa výborný, celkový dojem z knihy mi však pokazil zrejme preklad.  



Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára