nedeľa, 30. októbra 2016

Dom na sklonku noci (Recenzia)

Autor: Catherine Banner
Originálny názov: The House at the Edge of Night
Vydavateľstvo: Ikar 2016
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 432
Žáner:  román
Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:

Na malom idylickom ostrove Castellamare neďaleko sicílskeho pobrežia stojí majestátny Dom na sklonku noci so starým barom. Práve sem zavial osud mladého doktora Amedea, najdúcha, ktorého na pevnine vychoval starý doktor Esposito a naučil ho aj svojmu medicínskemu umeniu. Amedeovi učaroval nielen ostrov pod ochranou svätej Agáty, ale najmä krásna ostrovanka Pina, učiteľka s tvárou gréckej sochy, s ktorou sa napokon oženil. V noci, keď prišiel na svet ich prvorodený syn, porodila „dvojča“ aj manželka miestneho boháča Carmela... Tri generácie žien z rodu Espositovcov sa od obdobia pred vypuknutím prvej svetovej vojny celé nasledujúce búrlivé storočie snažia udržať rozrastajúcu sa rodinu pohromade, ochrániť ju pred hrozbami, čo sa valia k ostrovným brehom. Ožívajú prastaré legendy, dejú sa zázraky, ostrov sa dvíha a upadá spolu s jeho obyvateľmi zmietanými vášňami aj tragédiami.
Dom na sklonku noci s kliatbou plaču, magický a čarovný ako ostrov, uprostred ktorého stojí, zaznamenáva príbeh lásky, vytrvalosti, straty a konečného víťazstva.

***


Dom na sklonku noci by som pár slovami ohodnotila asi ako „jedno veľké príjemné prekvapenie“. Teda aspoň pre mňa. Hneď, ako som knihu otvorila, upútali ma informácie o autorke. Tým ma kniha začala prekvapovať a neprestala až do úplného konca.

 1. prekvapenie: Mladá autorka. Tak mladá autorka a pustila sa do písania pomerne rozsiahlej rodinnej ságy odohrávajúcej sa počas jedného storočia na malom, Bohom zabudnutom talianskom ostrovčeku, kde je veľký predpoklad, že životy postáv zasiahnu, či už viac alebo menej, aj udalosti 1. a 2. svetovej vojny.

2. prekvapenie: Vábivý opisný štýl. Autorka zvolila prevažne opisný štýl s minimálnym počtom dialógov. Udržať čitateľa pri knihe s takto zvolenou formou písania je podľa môjho názoru dosť veľká výzva a ak dosiahne, že čitateľ knihu nielen dočíta, ale že sa na každé otočenie stránky teší a záujem a zvedavosť pretrvá až do úplného konca, potom mi nič iné nezostáva, len skonštatovať: „Wau! Tak tomu hovorím dobrý príbeh! Autorka si ma naozaj získala“

3. prekvapenie: (Ne)magický príbeh. Ako už mnohokrát predtým, tak aj teraz ma na knihu nalákala najmä obálka. Môj odhad bol, že by som príbeh mohla zaradiť možno aj do magického realizmu. Počas čítania som naozaj mala pocit, že niekde tam na ostrove je skutočne niečo čarovné, niečo, čo sa nedá rozumom vysvetliť. A predsa, aj napriek všetkému, bol príbeh tak ľahko uveriteľný a skutočný. Už dávno som nečítala knihu, po ktorej zatvorení som si povedala: "Áno, presne takto sa to naozaj mohlo odohrať."

4. prekvapenie: Jedna postava lepšia ako druhá. Keď som začala čítať, hneď som si obľúbila hlavnú mužskú postavu. Bol sirotou, trošku nešika, ale jedno vedel presne - chcel sa stať lekárom. Nakoniec sa mu to podarilo a osud ho priviedol na malý ostrov, kde sa ako neskúsený mladík zaplietol s vydatou ženou, ale našiel tam aj ozajstnú lásku a založil si tam rodinu. Narodili si mu traja zdraví synovia a jedna dcéra, ktorá počas dospievania mala problémy s chôdzou, ale nakoniec silou vôle všetko prekonala a zvládla. Mala srdce na správnom mieste a tiež vedela čo chce. Jej osud a hlavne lásku ovplyvnila vojna, ale ona sa nevzdávala a počkala si na svoje šťastie. Veľmi sa mi páčila ona, jej muž a aj jej najlepšia priateľka. Skvele vykreslené boli ale aj všetky ostatné postavy. Na ostrove, keďže bol malý, sa všetci poznali. Spojenie s pevninou bolo zriedkavé a v podstate si vystačili sami. Preto každý vedel všetko a hlavne, keď nemali mnohí čo na práci, starali sa do životov tých druhých. Aj keď v príbehu prešlo 100 rokov, ľudia sa nemenia. Stále sú závistliví, chamtiví, klebetní, ale nájdu sa aj láskaví, milujúci a odvážni, ktorí sa proti neprajníkom vedia postaviť. 

5. prekvapenie: Koniec. Jednoduchý, krásny a lepší by som si ani nevedela predstaviť. Na niektoré udalosti z príbehu alebo k niektorým postavám, by som mala možno ešte zopár otázok, ale mám pocit, že presne toto bol autorkin zámer. Niektoré veci nechať nedopovedané a otvorené. Iné uzavrieť a dopriať im šťastný koniec. Alebo skôr vytúžený pokoj :)


Moje hodnotenie:


Ellie

2 komentáre:

  1. Knižka vyzerá zaujímavo, aj keď je otázne, či by ma niečo podobné bavilo. Možno ak by si ma fakt získal ten štýl písania, tak aj hej :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Treba len vyskúšať. Buď sa ti zapáči hneď od začiatku, alebo s ňou budeš mať problém a vieš, že ju máš odložiť :)

      Odstrániť