pondelok, 12. decembra 2016

Krišťálový meč (Recenzia)

Autor: Victoria Aveyard
Originálny názov: Glass Sword
Vydavateľstvo: CooBoo 2016
Séria: Red Queen
Diel: 2/4
Počet strán: 412
Žáner:  YA, fantasy
Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:
Každý může zradit... Nenechte si ujít pokračování Rudé královny!

Krev Mare Barrowové je rudá jako většiny obyčejných lidí. Má ale nadpřirozené schopnosti jako Stříbrná, dovede ovládat blesky, což je zbraň, kterou chce královský dvůr získat pod svou kontrolu. Sice ji obvinili, že to vše jen předstírá a je prachsprostá podvodnice, ale jí se podaří uprchnout od Mavena, prince a přítele, který ji zradil. A Mare zjistí něco vskutku překvapivého – není jediná Rudá, kdo má podobné schopnosti.

Pronásledovaná Mavenem, z nějž se nyní stal pomstychtivý král, vyráží pátrat po rudostříbrných bojovnících, aby je vyzvala k souboji s jejich utlačovateli. Ale nehrozí snad Mare nebezpečí, že se z ní stane přesně taková zrůda, které se pokouší porazit? Nezlomí ji váha životů, jež je nutné položit ve jménu revoluce?
***

Druhý diel začína presne tam, kde prvý končí a práve to je vec, ktorú mám veľmi rada. Je predsa dôležité, aby mi ani deň z príbehu neušiel. Mare sľúbila princovi Mavenovi a jeho matke kráľovnej pomstu a od prvých stránok svoj plán a sľub začína realizovať. Je odhodlaná urobiť všetko a obetovať hocikoho, len aby dosiahla svoj cieľ. Neberie ohľad na nič a stáva sa z nej celkom sebecká a mne trochu nesympatická hlavná hrdinka. Zabúda na to, kým bola, kto boli jej priatelia a sústreďuje sa výlučne len na zvrhnutie nového kráľa Mavena a zmenu režimu. Chce dosiahnuť rovnosť krvi medzi Rudými a Striebornými. Vízia je to pekná, avšak otázne je, či toľko premrhaných životov za to stojí.

Príbeh je písaný pútavo, avšak až tak veľa nového sa tam neudialo. Celý dej je sústredený na jednu myšlienku, a tou je naverbovať a zachrániť čo najviac Novokrvných. Ľudí, ktorí majú síce červenú krv, ale zvláštne schopnosti presne tak, ako Strieborní. Dokonca tvrdia, že sú ešte silnejší, ako sú oni. Vzhľadom na to, že kniha má niečo cez 400 strán a deje sa tam len to, že Šarlátová hliadka, teda hnutie odporu, ktorého členkou je aj Mare, sa snaží získať Novokrvných, aby mali silnú armádu proti princovi, je to dosť málo. Žiadne vedľajšie linky, nič, čo sa týka iných postáv. Myslím, že ak by dej nebol rozprávaný len z pohľadu Mare, ale mali by sme tam načrtnuté aj útržky z palácových intríg, prípadne pohľad Cala, princovho brata, ako vyhnanca, ktorého Strieborní zavrhli a Rudí mu neveria, bolo by to celé ešte oveľa zaujímavejšie, lepšie prepletené a premyslené. Určite sa z príbehu dalo vyťažiť aj viac, ale zas na druhej strane musím povedať, že ma naozaj bavil a bol napísaný veľmi dobre. Autorka má šťastie, že to, čo stratí na príbehu, dokáže získať pútavým štýlom písania. 

Hlavným heslom príbehu bolo: „Každý môže zradiť!“ A od toho sa odvíjali všetky vzťahy. Nedá sa hovoriť o priateľstvách a rovnako ani o nejakých ľúbostných záležitostiach. Mare je chladná a poznamenaná udalosťami, ktoré sa jej stali v paláci a ktoré jej spôsobili Strieborní. Upodozrievanie a opatrnosť boli prítomné na každej stránke a zrady prichádzali vždy v správnej chvíli, a niekedy ma naozaj dokázali prekvapiť. Niekedy sa situácia javila ako podraz a nakoniec sa z toho vykľula pomoc. Takéto zvraty veľmi oceňujem. Že ma príbeh dokáže prekvapiť, aj keď sa zdá, že už je všetko jasné a vyriešené. 

Zhrnula by som to tak, že ak by som si prečítala prvých 100 strán a posledných 100 strán, k pokračovaniu v čítaní tretieho dielu by som viac nepotrebovala. Stred bol stále o tom istom len jedna situácia bola v ružovom a druhá v modrom. Koniec bol ale perfektný, dramatický a pre mňa prekvapivý. Avšak stále mi vŕta v hlave, ako je možné, že keď sú Novokrvní silnejší ako Strieborní, je také ťažké poraziť ich a na ich strane je minimálne toľko isto strát na životoch, ako aj na strane Strieborných, ak nie aj viac. A po druhé, podľa môjho názoru Mare nemá až takú úžasnú schopnosť a ona ako postava je dosť preceňovaná. Ako bohyňu blesku by som ju ja osobne neoznačila. Slovo „bohyňa“ sa mi k takej sebeckej a namyslenej hlavnej hrdinke skrátka nehodí. :) Vedľajšie postavy som si však rozhodne veľmi obľúbila a teším sa na ich ďalšie osudy.

Moje hodnotenie:
 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Ellie

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára