piatok, 5. mája 2017

Múza (Recenzia)

Autor: Jessie Burton
Originálny názov: The Muse
Vydavateľstvo: Ikar 2017
Séria:  -
Diel: -
Počet strán: 432
Žáner:  historický román, dráma
Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:
Olive Schlossová prichádza v 30. rokoch minulého storočia s bohatými rodičmi do Španielska na letný byt. Rada maľuje, no svoj talent musí pred otcom, viedenským obchodníkom s umením, tajiť. V prenajatej haciende sa zblíži so slúžkou Teresou a s jej nevlastným bratom, ambicióznym umelcom Isaacom, ktorý sníva o tom, že sa raz stane rovnako slávny ako jeho krajan Picasso. V tom čase sa už v Španielsku schyľuje ku krvavej občianskej vojne, ktorá neblaho zasiahne do osudov rodiny.
O niekoľko desaťročí neskôr prichádza do Londýna karibská emigrantka Odelle Bastienová. Podarí sa jej zamestnať v prestížnom Skeltonovom inštitúte výtvarného umenia a náhodou objaví obraz, ktorého autorom je vraj istý Isaac Robles. Jeho záhadná smrť kedysi nadlho rozvírila vody umeleckého sveta. Rozruch okolo obrazu neutícha, šíria sa klebety a Odelle sa postupne zaplieta do siete intríg a klamstiev. Už nevie, komu a čomu môže veriť. Možno ani svojej tajomnej kolegyni Marjorie Quickovej, ktorá akoby vedela viac, než je ochotná prezradiť.

***
Kniha Múza nám ponúka rovno dva príbehy. Jeden, odohrávajúci sa v roku 1936 v Španielsku a druhý, vďaka ktorému sa ocitneme v Londýne v roku 1967. Tieto sa navzájom striedajú a to, čo sa odohralo v 1936, sa snaží odhaliť hlavná hrdinka v 1967. Mňa samotnú veľmi prekvapilo, že oveľa viac sa mi páčil a oveľa viac ma bavil neskorší príbeh, napriek tomu, že roky pred vojnou, počas vojny a aj tesne po nej mám v literatúre veľmi rada.

V Španielsku sa schyľuje k občianskej vojne, ale nič nezabráni tomu, aby sa v nej zrodilo niekoľko umeleckých diel, ktoré si aj po tridsiatich rokoch vedia získať svojich obdivovateľov a nesú si so sebou viaceré tajomstvá. Anglicko-rakúska rodina si prenajme jeden malebný španielsky dom. Otec Harold, obchodník s umením radšej behá do iných miest a trávi čas v spoločnosti iných žien. Matka Sarah, chorá a deprimovaná, ale za to nádherná a bohatá žena, je tam síce nespokojná, ale snaží sa nájsť si nejaké pobavenie. A dcéra Olive s veľkým maliarskym talentom, ktorý však jej otec nikdy dostatočne neocení, nachádza útechu v maľovaní a v náručí mladého muža Isaaca Roblesa, ktorého sestra Teresa im robí upratovačku a zároveň Olivinu dôverníčku.


V roku 1967 je Odelle už 5 rokov v Anglicku. Priplávala na lodi z Trinidadu. Ako černoška to nemá v meste najľahšie a predsudky voči inej farby pleti jej zabraňujú nájsť si dobré zamestnanie. Vo voľnom čase rada píše, ale nemá odvahu svoje diela publikovať. Vďaka jednému zdedenému obrazu sa spozná s jeho majiteľom, mladým Lawriem. Spoločne začnú pátrať po pôvode obrazu a jeho autorovi. Odelle je zatiahnutá do jedného veľkého dávno zabudnutého tajomstva, ktoré sa zo všetkých síl snaží odhaliť. 

Autorka písať vie, to je nepopierateľné, aj nápad bol dobrý, ale mne sa jej druhá kniha nepáčila tak, ako jej prvotina Miniaturista. Myslím si však, že mnohí to budú mať presne naopak. Miniaturista bol o dosť zvláštnejší a do poslednej strany som nedokázala predvídať koniec. Múza mala zasa skvelú myšlienku, ale mnohé veci som vedela dopredu odhadnúť a príbeh ma nedokázal prekvapiť tak, ako som očakávala. S každou ďalšou otočenou stránkou som pravdepodobne čakala niečo viac, niečo iné a niečo viac dramatické. Najväčší problém som mala s postavami. Boli pre mňa vzdialené, nepochopiteľné a tak strašne sebecké, že som si ani jednu nevedela obľúbiť. Akoby sa ich príbeh odohrával strašne ďaleko odo mňa, lebo také charaktery by som k sebe dobrovoľne nikdy nepustila. 

Múza bola vo všeobecnosti skvelý príbeh a je nádherne napísaná. No však z môjho osobného pohľadu je takpovediac "len" priemerná. To, že sa mi až tak nepáčila je ale môj problém, nie problém tejto knihy. Som asi príliš pragmatická, aby som pochopila osobnosť umelcov. Tí majú väčšinou hlavu v oblakoch a reálny svet popri nich uteká, akoby oni neboli jeho súčasťou. Sú pre mňa nepochopiteľní a pravdepodobne to bude dôvod, prečo ani knihy o nich neviem úplne doceniť. 

Moje hodnotenie:


Ellie

4 komentáre:

  1. Skvelá recenzia :)!
    Knihu momentálne čítam a moje pocity sú strašne rozpačité. Najprv sa mi veľmi páčila, no po chvíli sa mi aj tak čítala ťažšie. Nevedela som sa v nej pohnúť a často som sa musela vyslovene nútiť aby som ju zobrala do rúk. Nechcela som to však vzdať, preto som si dala pauzu a prečítala som si inú knihu. Teraz som sa k nej vrátila a pomohlo to... Baví ma to a páči sa mi to. Už sa ani do čítania nemusím nútiť, no aj tak ešte neviem, čo si o nej presne myslím.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :) Aj ja som mala pri čítaní podobné pocity. Chvíľu som sa nevedela odtrhnúť, potom prišiel úsek, kedy sa mi nechcelo pokračovať, ale ku koncu to už bolo super. Príjemné dočítanie a snáď sa ti bude už len páčiť a žiadna kríza viac nepríde :)

      Odstrániť
  2. Kniha ma zaujala, ale je to ten druh knihy, ktorý si chcem prečítať, ale nič sa nestane, ak sa k nej dostanem o rok, či dva. Skrátka, dokážem žiť s tým pocitom, že príbeh tejto knihy neodhalím až tak skoro alebo vôbec. A ako tak čítam, neviem, či by ma bavila...možno áno, možno nie, ťažko povedať, no určite, ak na ňu natrafím v knižnici, tak jej šancu dám :) Ďakujem za tvoj názor, pomohol mi utvrdiť sa v tom, čo som si o tomto diele myslela aj keď som ho ešte nečítala :D Maj sa krásne ;))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne tento vzdialený tbr-list mám aj ja. Väčšinou uprednostňujem YA literatúru, keďže viem, že za pár rokov je pravdepodobnosť, že už ma to baviť nebude. :) Teší ma, keď niekomu pomôžem v rozhodovaní.♥:)

      Odstrániť