Detektívky zo záhradky (Recenzia)

Autor: Martina Parker

Originálny názov: Zuagroast

Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ 2025

Séria: Klub der Grünen Daumen

Diel: 1/4

Počet strán: 424

Žáner: detektívka

Moje hodnotenie knihy: 4/5

Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:

Pokojný život na vidieku sa stáva neodolateľným lákadlom pre tých, ktorí chcú uniknúť ruchu veľkomesta.

Eva s manželom sa presťahovali do východného Rakúska. Architekt Paul plánuje využiť lacné pozemky na stavbu luxusného bytového komplexu. Aby bol jeho projekt úspešný, je ochotný zviesť aj ženu budúceho obchodného partnera. Zdá sa, že po všetkých ťažkostiach mu konečne svitá na lepšie časy.

Novým problémom sa však stáva jeho žena Eva, ktorá si našla priateľov v záhradkárskom klube. Ten je plný podnikavých žien. Zakladateľka Johanna vie, ako využiť silu rastlín. Silu, ku ktorej sa Eva neškodným spôsobom uchýli, aby dala svojmu poriadne panovačnému a ešte viac arogantnému manželovi Paulovi príučku. Lenže nevinná hra sa náhle zvrtne a bývalá novinárka Vera pri okopávaní cuketového záhonu objaví mŕtvolu. Ako sa tam dostala? Je jasné, že ide o vraždu, ale kto ju spáchal? Komu vôbec patrí to rozkladajúce sa telo? A čo je ešte dôležitejšie, je polícia na stope správnemu páchateľovi?

***

Detektívky zo záhradky už podľa názvu a aj obálky naznačujú, že pôjde o milý cosy crime, kde amatérske vyšetrovanie odhalí zločinca. Čakala som niečo na spôsob Agathy Raisinovej, ale úplne som sa mýlila. Táto kniha totiž tak trochu klame názvom aj vizuálom. Nie, že by som bola nakoniec po dočítaní sklamaná alebo nespokojná. To vôbec, len to bolo úplne iné, ak som si predstavovala. 

Začala som čítať a čakala som vraždu. Alebo mŕtvolu. Ale stále nič. Aj keď bolo jasné, že k niečomu sa schyľuje, veľmi dlho neviete presne k čomu. Až v poslednej tretine sa začne vyšetrovanie, ale ako inak, policajti sú neschopní a s prípadom musia pomôcť členky záhradkárskeho klubu! 

Páčilo sa mi miesto deja, mimo ruchu veľkomiest. Komorná dedinská atmosféra je k danému žánru ideálna a autorka sem navyše umiestnila pár z mesta, takže kontrast bol o to výraznejší. Paul predstavoval prototyp kreténa, ktorého by som mohla fackať od rána do večera. Evi mi bolo miestami ľúto (najmä zo začiatku), ale nakoniec sa z nej vyvinula celkom rebelka 😀 Novinárka Eva a aj Johanna boli veľmi sympatické a bavilo ma sledovať aj ich každodenné problémy. 

Záver ma rozhodne prekvapil a zároveň aj uspokojil. Dve tretiny knihy bol skôr psychologický román a záver naozaj ponúkol detektívne vyšetrovanie, takže príbeh ponúkol presne to, čo mám rada. Trochu ma zaskočili neustále poznámky na sex, ktoré sa mi do tohto žánru tak úplne nehodili, ale k Paulovej povahe sadli ako uliate 😀 Každopádne, teším sa na pokračovanie. 

      Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Ikar/Slovenský spisovateľ.

                                                           Knihu si môžete kúpiť tu.    

Nezabudnem na lásku (Recenzia)

Autor: Mary Balogh
Originálny názov: Remember Love
Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ 2025
Séria: Ravenswood
Diel: 1/5
Počet strán: 304
Žáner: historická romanca
Moje hodnotenie knihy: 4/5
Moje hodnotenie obálky: 2/5

Anotácia:

Kráľovná historickej romance Mary Baloghová má na svojom konte už vyše sto kníh a na radosť svojich nespočetných fanúšikov neprestáva tvoriť ani v súčasnosti. Veľkú obľubu si získala i jej najnovšia regentská séria Ravenswood, ktorej prvú časť s názvom Nezabudnem na lásku teraz ponúkame slovenským čitateľom.

Devlin Ware, syn charizmatického grófa Caleba Wara, si v detstve a ranej mladosti myslel, že jeho rodina stelesňuje všetko, čo je na svete správne a dobré. Jeho rodičia boli k sebe i k druhým ľuďom vždy milí, láskaví a delili sa o krásu svojho veľkolepého vidieckeho sídla Ravenswood, kde usporadúvali bohaté hostiny a zábavy pre všetkých v okolí. Keď mal však Devlin dvadsaťdva rokov, zistil, že jeho svet je len ilúziou, a keď verejne vyzval otca, aby sa priznal k nevere, označili ho za zradcu a poslali preč z domu.

A tak sa rozhodol vstúpiť do armády a bojovať proti Napoleonovi. Celých šesť rokov sa neobzeral späť, ibaže teraz je otec mŕtvy a jeho zavolali na panstvo Ravenswood ako dediča obrovského majetku a grófskeho titulu. V týchto ťažkých chvíľach mu podá pomocnú ruku Gwyneth Rhysová – žena, ktorú kedysi ľúbil a potom stratil - a vďaka nej sa mu postupne podarí dať dokopy rozbitú rodinu.

Devlin zúfalo potrebuje Gwynethinu vernosť, trpezlivosť a náklonnosť. Je však jeho srdce zatvrdnuté vojnou schopné opätovať jej lásku?

***

Nová séria od mojej obľúbenej Mary Balogh sľubuje opäť rôznorodé príbehy zaujímavej rodiny, ktorej členovia sú každý iný. Prvý diel, samozrejme, začína s jej najstarším potomkom, dedičom starého viedieckeho sídla Ravenswood - Devlinom. 

Príbeh je situovaný do vidieckeho prostredia, čo v danom žánri nebýva úplne bežné. Panstvo si je blízke s obyčajnými ľuďmi, spolu oslavujú a spolu sa bavia. Pánom na nich záleží, ale istá udalosť túto idylku naruší a zrazu je všetko vážnejšie a smutnejšie. 

Hlavný hrdina je charizmatický Devlin, ktorý určite nie taký šarmantný ako jeho mladší brat alebo otec. Preto je vždy tak trochu v ich tieni a myslí si, že u Gwyneth nemá ako nápadník veľkú šancu. Tá mu je ale od detstva oddaná a keď sa naskytne príležitosť, rýchlo sa dajú dokopy. Bolo mi jasné, že túto dvojicu čaká nejaká nepríjemnosť, pretože vývoj ich vzťahu bol prirýchly a celá kniha musela predsa ešte o niečom byť. Nešťastie nenechalo na seba dlho čakať a Devlin s Gwyneth sa odlúčili. 

Úvod príbehu bol pomalší, zoznamovali sme sa s mnohočlennou rodinou a tiež s okolím sídla. Vzťah našej dvojice rýchlo nabral na obrátkach, ale zároveň aj rýchlo ochladol. Po rokoch ale Gwyneth zobrala veci do svojich rúk a vykľula sa z nej celkom sympatická hrdinka s veľkým odhodlaním dosiahnuť svoje. Tým si ma okamžite získala a držala som jej palce. Záver prišiel akosi prirýchlo, stále som čakala nejakú zásadnú udalosť, ktorá by Devlinovi otvorila oči, ale nedočkala som sa.... A potom bol už koniec. Dúfam, že sa o týchto dvoch niečo ďalšie dozvieme v ďalších dieloch, pretože sa mi zdá, že autorka ešte nevyužila celý ich potenciál. 

 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Ikar/Slovenský spisovateľ.

                                                           Knihu si môžete kúpiť tu.

Nultá hodina (Recenzia)

Autor: Agatha Christie 

Originálny názov: Towards Zero

Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ 2025

Séria: Superintendent Battle

Diel: 5/5

Počet strán: 216

Žáner: detektívka

Moje hodnotenie knihy: 4/5

Moje hodnotenie obálky: 4/5

Anotácia:

Vo vile lady Tressilianovej sa na sklonku leta stretáva pestrá spoločnosť. Slávny tenista Nevile Strange s krásnou manželkou Kay, jeho prvá manželka Audrey, malajský plantážnik Thomas Royde, starý pán Treves, právnik lady Tressilianovej, a mladý fešák Ted Latimer, kamarát Kay Strangeovej z detstva.

Vo vile vládne medzi hosťami napätá atmosféra, ktorá nečakane vyvrcholí v „nultej hodine“ – vraždou hostiteľky. Vyšetrovaním zložitého prípadu poveria inšpektora Leacha, ktorý požiada o pomoc svojho strýka, ktorým nie je nik iný ako hlavný inšpektor Scotland Yardu Battle. A hoci dôkazy svedčia proti Nevilovi Strangeovi, Battle neverí, že vraždil práve on, a neúnavne pátra po skutočnom vrahovi...

***

Ako sa aj v knihe píše, toto bol prípad hodný Hercula Poirota. Ale ani inšpektor Battle nebol najhorší, aj keď mu s vyšetrovaním muselo pomôcť viac osôb. Našťastie, aj keď mu to nepáli tak, ako Herculovi, je aspoň dostatočne podozrievavý na to, aby neobvinil nepravého. Na prípade mu stále niečo nehrá a pokúša sa hľadať pravdu.

Agatha Christie prišla s veľmi originálnou a pravdivou teóriou, že vražda je už v podstate koniec príbehu a všetko sa vlastne začína oveľa skôr. A tak sa rozhodla príbeh vyrozprávať úplne od začiatku, preto sa k samotnému zločinu dostávame možno až niekedy za polovicou knihy. Ničomu to však nevadí, pretože postavy sú natoľko zaujímavé, že sa s nimi rozhodne nenudíte. 

Samozrejme, mala som svoju teóriu, kto je vrah. O chvíľu som ju zmenila a o ďalšiu som upodozrievala už aspoň štyroch ľudí. A hádajte čo? Netrafila som! Autorka ma opäť dostala, dokázala prekvapiť a celkovo samotný motív aj vraždu mala premyslené naozaj perfektne. Ku koncu to už síce trochu prekombinovala s dôkazmi, ale vôbec mi to nevadí, pretože som sa skvele bavila na tom, ako mi to do seba postupne začínalo zapadať. Rozhodne odporúčam!

      Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Ikar/Slovenský spisovateľ.

                                                           Knihu si môžete kúpiť tu.    

Kníhkupectvo s vôňou škorice (Recenzia)

Autor: Laurie Gilmore

Originálny názov: The Bluebell Bookstore

Vydavateľstvo: Grada/Metafora 2025

Séria: Dream Harbor 

Diel:  2/6

Počet strán: 296

Žáner:  romantika

Moje hodnotenie knihy: 3,5*/5*

Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Dvadsaťdeväťročná Hazel Kellyová nedokáže odolať harmančekovému čaju, krížovkám a dobrej knihe. Zbožňuje svoj život aj prácu v kníhkupectve a jediná vec, ktorá ju dokáže rozhodiť, je nesprávne zaradená kniha. Desí sa však blížiacej sa tridsiatky. Má totiž pocit, že jej mladosť bola jedna veľká NUDA.

Rybár Noah Barnett si už vo svojom živote užil zábavy neúrekom. Jeho špecialitou sú krátkodobé letné lásky a jeho potetované telo je stelesnením bezstarostnosti a dobrodružstva. Lenže v poslednom čase sa začína až pričasto objavovať v Hazelinej blízkosti. Žeby nejakou náhodou objavil čaro kníh? Hazel si uvedomuje, že by sa mu mala vyhýbať, lebo jeho úsmev je až príliš sexi. Odváži sa Hazel vykročiť na neznámu cestu, ktorá je síce riskantná, no môže jej pomôcť nájsť vlastný knižný príbeh?

***

Laurie Gilmore prináša veľmi jednoduché príbehy z malého mestečka, kde sa každý stará o toho druhého a všetci všetko vedia o sebe navzájom. Takúto družnú atmosféru mám v knihách veľmi rada, aj keď v skutočnom živote by som to nezniesla 😂 Na hlavných hrdinov v tejto druhej časti som sa tešila, pretože sme mali možnosť trochu ich spoznať už v tej predchádzajúcej a vyzeralo to, že by to mohol byť veľmi zaujímavý príbeh. A to v podstate naozaj aj bol, aj keď sa autorka mohla trochu lepšie vyhrať s charaktermi. 

Noah, veľký sukničkár, sa zrazu zmenil na verného, pozorného a zodpovedného muža. Naopak, tichá, rozvážna, možno trochu nudná Hazel v sebe objavila nespútanú dušu, ktorá sa dá nahovoriť úplne na všetko, najmä v posteli 😃 Táto dvojica si rozumie od začiatku, aj keď si obaja nepripúšťajú, že to ten druhý môže myslieť vážne. 

Príbeh je ozvláštnený záhadnými indíciami, ktoré ma naozaj bavilo sledovať a aj keď bolo úplne jasné, kto ich neposiela, nebola som si po celý čas istá, kto ich naozaj Hazel necháva. Opäť, aj keď to vizuál knihy možno nenasvedčuje, príbeh prináša množstvo scén v posteli, hoci to zo začiatku vôbec tak nevyzeralo. Veľmi fajn bolo aj to, že sme mali možnosť nazrieť, ako sa ďalej vyvíja aj vzťah dvojice z prvej časti, ktorá si určite už získala vaše sympatie. Celkovo ma bavila táto časť asi o kúsok viac ako Kaviareň Pumkin Spice, ale v podstate sa nesú oba príbehy v podobnom pohodovom móde, takže ako nenáročné čítanie sú fajn. 

 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Grada.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Bez stopy (Recenzia)

Autor: Jo Callaghan

Originálny názov: Leave No Trace

Vydavateľstvo: Lindeni 2025

Séria: Kat and Lock
Diel: 2/3
Počet strán: 392
Žáner: detektívka
Moje hodnotenie knihy: 3*/5*
Moje hodnotenie obálky: 2*/5*

Anotácia:

Keď sa na vrchole kopca v britskom pohorí Midlands nájde ukrižované telo muža, Lock, prvý detektív s umelou inteligenciou na svete, a hlavná inšpektorka Kat Franková sa dostanú do centra pozornosti médií i verejnosti, pretože im pridelia prvý živý prípad. Potom sa však uprostred poľa nájde druhé podobne zohavené telo a polícia vydá mimoriadne varovanie pre miestnych mužov vo veku od tridsať do štyridsať rokov:

– vyhýbajte sa pitiu v krčmách,

– ak už pôjdete do krčmy, neodchádzajte sami,

– a rozhodne neodchádzajte z krčmy s cudzím človekom.

Keďže celoštátne médiá a miestni muži sú pobúrení takým obmedzovaním, Kat a Lock musia spojiť svoje inštinkty a algoritmy, aby chytili vraha, skôr ako bude môcť udrieť znova.

Inovatívna detektívka, v ktorej sa stretávajú algoritmy so skúsenosťami, logika s inštinktom a neodhaliteľný vrah s dvojicou výnimočných detektívov.

***

Prvý diel tejto série u mňa bodoval na plnej čiare, takže na pokračovanie som sa veľmi tešila. Lock - umelá inteligencia v policajnom zbore je rozhodne originálnou a skvelou postavou, ktorá sa do súčasného sveta hodí a krimi žáner výborne ozvláštni. Zatiaľ, spolu s hlavnou vyšetrovateľkou Kat Frankovou, riešili len odložené prípady a testovali prínosnosť umelej inteligencie bez nejakého tlaku okolia a verejnosti. Teraz ale dostali aktuálny prípad sériového vraha a tlak novinárov a verejnosti je značný. 

Detektívky so sériovými vrahmi mám najradšej. A tento diel má naozaj veľký potenciál. Prípad, ktorý si autorka pre nás pripravila je rozhodne zaujímavý nielen po detektívnej stránke, ale najmä po tej psychologickej. Pretože častokrát zlo pochádza zo zla, ale na to prvotné zlo už akosi nikto nepozerá....

Prekvapivo, týmto dielom som sa prehrýzala pomerne dlho. Najmä prvé dve tretiny sa akosi nevedeli rozbehnúť. Locka bolo málo, tam kde mohol pomôcť naňho zabúdali a vyšetrovanie sa počas šiestich dní nikam neposúvalo. Detektívi zostali zaseknutí na prvom podozrivom, aj keď logicky vôbec nezapadal do profilu vraha a navyše sa Kat neustále utápala v ľútosti. Ja úplne chápem, že stratiť manžela je strašné, ale dosť sa tomu autorka venovala v prvej časti, kde to malo opodstatnenie s riešeným prípadom. Tu ma to neskutočne zdržiavalo v prípade, ktorý sa už aj tak dlho nikam neposúval. Navyše, vraždy sme mali dve a pri oboch boli rovnaké nelogické postupy a dedukcie, takže som mala pocit, že dej sa točí v kruhu a nikam sa neposúva. Nanešťastie, už mám zo žánru niečo načítané a aj z môjho laického pozorovania mali byť určité kroky robené hneď na začiatku a nie po týždni, keď im zostávalo len pár hodín na dolapenie vraha. A tu zrazu, všetko začalo dávať zmysel, stopy a ich význam sa im objavovali samé pred očami a riešenie bolo na dosah. To všetko ale až v poslednej tretine knihy, ktorá bola výborná, akčná a prekvapivá. Páčila sa mi celá myšlienka tohto prípadu a páchateľ mi tu bol zrejme najsympatickejšou postavou 🙊🙈🙉

Na záver už len malá pripomienka k prekladu - ak ste čítali, všimli ste si tam tú nezrovnalosť v texte kurzívou? To malo zmiasť čitateľa? 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu.

Kliatba vrytá do kosti (Recenzia)

Autor: Danielle L. Jensen

Originálny názov: A Curse Carved in Bone
Vydavateľstvo: Aurora 2025
Séria: Saga of the Unfated
Diel: 2/2
Počet strán: 416
Žáner: romantasy

Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Štítnica sa rozhodla strhnúť okovy proroctva, no súčasne musí čeliť aj zrade muža, ktorý jej kedysi zlomil srdce. Ohnivé finále severskou mytológiou inšpirovanej romantickej fantasy dilógie nadväzuje na bestseller Osud vpísaný v krvi. 

Keď sa odhalí tajomstvo jej božského pôvodu, Freya sa ocitne na ceste, ktorá by mohla stáť životy tisícov - pre mágiu, ktorá jej koluje v krvi. V snahe uniknúť tomuto temnému osudu uzatvára riskantné spojenectvo s najväčším nepriateľom Skalandu, aby našla odpovede u veštkyne, ktorá predpovedala je budúcnosť - tej istej, ktorá poslala Bjorna, aby ju zabil. 

Hoci je Freya stále nahnevaná na Bjornovu zradu, krvné prísahy, ktoré ju zväzujú, ju nútia byť mu nablízku, zatiaľ čo hľadá spôsob, ako zabrániť hroziacej vojne. Jej mágia ju vedie priamo do centra starého konfliktu, kde sa zapletie s bezosudnými z Nordelandu - potomkami bohov, ktorí slúžia kráľovi, pred ktorým ju celý život varovali. Tomu istému kráľovi, ktorý, na rozdiel od Bjorna, je teraz ochotný stáť po jej boku v boji. Aj keď medzi Freyou a Bjornom stále horí túžba, jeho pochybnosti o jej ceste ich od seba čoraz viac vzďaľujú.

Ako sa blíži vojna, bohovia aj smrteľníci si musia zvoliť svoje zbrane. No najzúrivejší boj bude ten, ktorý Freya zvádza sama v sebe. S mágiou dvoch bohýň, ktorá jej prúdi v žilách, musí prepliesť nite osudu a rozhodnúť o vlastnej budúcnosti: stane sa štítom, ktorý ochráni jej ľud - alebo kliatbou, ktorá ho zničí?

***

Druhý a záverečný diel série Sága Bezosudných pokračuje presne tam, kde prvý diel skončil. Je skvelé, že vydavateľstvo Aurora vydalo knihu tak rýchlo a nepozabúdala som všetky podstatné postavy a udalosti. A, samozrejme, opäť s nádhernou obálkou a bezchybným prevedením. Toto je séria, ktorú chcete mať vo svojej knižnici, aj keby sa na ňu máte len pozerať. 

Po všetkých udalostiach a prekvapivom odhalení, ktoré sme sa dozvedeli v prvej časti, sa Freya musí rozhodnúť, komu bude dôverovať a ako s vlastným osudom naloží. Vládne neuveriteľnou mocou, všetci mocní ju chcú zneužiť pre svoje zámery, všetci najbližší ju zradili a ona nevie, komu môže dôverovať. A navyše, aj napriek tomu, že ju Bjorn zradil, stále ju to k nemu ťahá, čo ešte viac komplikuje celú situáciu.  

Zo začiatku som mala pocit, že sa mi tento diel až tak veľmi páčiť nebude. Freya mi liezla na nervy, slovné prestrelky medzi ňou a Bjornom už nemali tú správnu atmosféru a dej sa neposúval vpred tak, ako by som si predstavovala. Po dočítaní však môžem povedať, že tento diel sa mi páčil asi ešte viac, než ten predchádzajúci a celá duológia sa zaradila k mojim obľúbeným sériám. 

V Kliatbe vrytej do kosti autorka oveľa viac rozvila fantasy prvky - svet založený na severskej mytológii (škoda, že ju až tak dobre neovládam, pretože by som si sériu užila ešte o to viac), bezosudné deti bohov, proroctvá a bytosti - a to ma veľmi bavilo. Takisto pribudlo aj akcie, napätia aj prekvapivých momentov. Čo ma veľmi potešilo bol aj Bjornov pohľad, ktorý z pochopiteľných dôvodov, nemohol byť už aj v prvej knihe, ale v druhej časti sa kapitoly Freyi striedali s tými Bjornovými. A aj keď mi Freya zo začiatku nesedela, v konečnom dôsledku musím uznať, že jej "chyby", ktoré mi vadili, jej len pridali na trojrozmernosti a stala sa pre mňa skutočnejšou.

Potešil ma aj záver, ako sa autorka rozhodla sériu uzavrieť a som veľmi spokojná aj s tým, že sú to len dve knihy (aj keď pomerne hrubé). Séria sa zbytočne nenaťahovala, všetko bolo uspokojúco vysvetlené a rozhodne ste sa nezačali nudiť, ako to často býva pri druhých dieloch trilógií. Za mňa výborná romantická fantasy, ktorú si určite fanúšikova žánru nemôžu nechať ujsť. 

                        Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Aurora.

                                                              Knihu si môžete kúpiť tu.   

Gaidžin (Recenzia)

Autor: James Clavell

Originálny názov: Gai-Jin
Vydavateľstvo: Ikar 2025
Séria: Ázijská sága

Diel: 3/6
Počet strán: 1064
Žáner: historický epos

Moje hodnotenie knihy: 4*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*


Anotácia:

V treťom pokračovaní Ázijskej ságy sa James Clavell vracia do Japonska koncom 19. storočia, do obdobia výrazných politických a spoločenských zmien. Japonsko lipne na tradíciách a bráni sa silnejúcemu vplyvu európskych prisťahovalcov – gaidžinov. Nezhody medzi dvoma civilizáciami vyhrotí incident na Tókaide, hlavnej pobrežnej ceste vedúcej do šogunovho zakázaného mesta. Dvojica samurajov z odboja Sonnó-džói tu zaútočí na skupinku Európanov a jedného z nich smrteľne zraní. Závažné zranenie utrpí aj Malcolm Struan, vnuk slávneho Dirka Struana a dedič Panského domu. Starostlivosti oňho sa zhostí krásna, no nemajetná Angelique Richaudová, uvrhnutá do sveta politických intríg, tajomstiev a vášní, v ktorom sa snaží nájsť svoje miesto. Predstavitelia západných mocností za tento závažný čin požadujú kompenzáciu a zdá sa, že vojne sa nedá vyhnúť.

***

Šóguna, odohrávajúceho sa v Japonsku, vystriedal Tajpan odohrávajúci sa v Číne. Gaidžin nás privádza späť do Japonska, aj keď priamo nadväzuje na Tajpana. Akurát že sledujeme príbeh rodiny Struanovcov o dve generácie neskôr, a to presne príbeh Malcolma Struana - vnuka veľkého Dirka Struana. Hneď v úvode ale prezradím, že toto pokračovanie veľkého a bohatého rodu ma ani zďaleka tak neuchvátilo, aj keď je celá kniha dokonale prepracovaná a z môjho pohľadu veľmi autenticky spracovaná. 

Všetko to, čo som si na Tajpanovi zamilovala mi tu v podstate chýbalo. Čína, obchod a silné a výrazné charaktery. Tým, že sa v Gaidžinovi dej presunul do Japonska, autor sa rozhodol veľmi veľký priestor venovať tamojšej politickej situácií, do ktorej zapojil množstvo postáv. Táto časť, aj keď bola zaujímavá, ma až tak nebavila a skôr som sa tešila na časti venované priamo Struanovcom. Tiež obchodu a budovaniu rodinného mena tu bolo prevažnú časť knihy venovaného málo priestoru, až na konci sme mali možnosť do tejto problematiky podrobnejšie nahliadnuť. 

Postava, či už Malcolma alebo aj Angelique, rozhodne prešli počas príbehu značným vývojom, ale neboli to charaktery, ktorým by som ktovieako fandila. Na to, koľko má kniha strán sa vývoju ich vzťahu mohol ponechať väčší priestor, pretože ich láske som po celý čas neuverila a bolo mi vlastne úplne jedno, či skončia spolu alebo nie. Veľký priestor autor prenechal aj rozvoju najstaršieho remesla na svete - kurtizánam. V podstate každá mužská postava navštevovala bordel a vydržiavala si milenku 😀

Napriek spomínaným výhradám je to každopádne fascinujúci príbeh ponúkajúci množstvo historických poznatkov, spoznávanie japonskej kultúry, svet gejší a kurtizán a v neposlednom rade aj svet rozvíjajúceho sa medzinárodného obchodu. Je ale pravda, že miestami som mala pocit, že pokojne mohol byť aspoň o 200-300 strán kratší, pretože tých 1060 strán dalo zabrať.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť tu.