Zobrazujú sa príspevky s označením Plus. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Plus. Zobraziť všetky príspevky

pondelok 5. februára 2018

Podivuhodný život osamělého pošťáka (Recenzia)

Autor: Denis Thériault
Originálny názov: Le facteur émotif
Vydavateľstvo: Plus 2018
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 152
Žáner:  román, novela
Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:
Knížka, kterou by chtěl ve schránce najít každý.
Kdo jiný by měl ctít listovní tajemství než pošťáci? Jenže mladý pošťák Bilodo je natolik ostýchavý, že si povídá sotva se svou zlatou rybkou. Aby se dostal k lidem blíž, potají otevírá jejich dopisy. Vše se pro něj změní, když si přečte první dopis psaný v haiku. Milostné korespondenci mezi guadalupskou dívkou Ségolene a výstředním intelektuálem Gastonem propadne natolik, že když po čase Gastona srazí auto, pokusí se jej nahradit... Poetický román o lásce a záhadách lidské identity.

***

Krátky, ale o to zaujímavejší a nevšedný príbeh, z ktorého dýcha japonská kultúra, napísaný francúzskym autorom. Lepšiu kombináciu si viem len ťažko predstaviť. K tomu pridané nádherné spracovanie a prekrásna obálka. 
Anotácia je podľa môjho názoru až priveľmi vyčerpávajúca a aj tak nedokáže vystihnúť jedinečnosť a zvláštnosť príbehu. Atmosféra v knihe je na jednej strane veľmi pokojná s pomaly plynúcim dejom, no zároveň istým spôsobom aj znepokojivá, až stiesnená. Autorovi sa podarilo z minima textu spraviť maximálny literárny zážitok s veľmi zaujímavým a pre mňa prekvapivým koncom.

Je zaujímavé, ako autor krásne vystihol ľudskú situáciu v prípade, ak je človek iný, ako ostatní. Keď nepodlieha konzumnej spoločnosti, má svoj vlastný svet, svoje záľuby a ignoruje skazenosť okolitého sveta. Sledujeme, aké to môže mať dôsledky a akí vedia byť druhí ľudia voči tým "iným" zlomyseľní. Smutné, ale myslím si, že v mnohých prípadoch naozaj pravdivé. 

Napriek tomu, že knihu zvládnete prečítať za veľmi krátky čas, odporúčam si na ňu vyčleniť pokojné a ničím nerušené chvíle, aby ste si ju mohli čo najviac vychutnať. Vzhľadom na to, že príbeh je kombinovaný s básňami, treba pri čítaní vynaložiť väčšie sústredenie, aby vám ani podstata básni neunikla, pretože tvoria veľmi dôležitú časť príbehu. Preto je kniha ideálna aj pre všetkých milovníkov poézie.  

Knihu odporúčam úplne každému, bez obmedzenia. Verím, že zapôsobí, vždy trochu iným spôsobom. Bola by som veľmi rada, ak by sa ku mne dostali aj iné knihy od autora. K tejto sa budem rada vracať a mám tušenie, že vždy v nej objavím niečo nové.

Moje hodnotenie:
 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu. 
Ellie

štvrtok 12. januára 2017

Čtenářsky klub Jane Austenové

Autor: Karen Joy Fowler
Originálny názov: The Jane Austen Book Club
Vydavateľstvo: Plus 2016
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 296
Žáner:  román
Moje hodnotenie obálky: 4/5

Anotácia:

Román o rozumu, citu, pýše a předsudcích

„Světem panuje skálopevné přesvědčení, že svobodný muž, který má slušné jmění, se neobejde bez ženušky.“ Ač tato věta hodnotila stav společnosti před dvě stě lety, Jocelyn se jí řídí dodnes. Sama se sice nikdy nevdala, ale jinak je v dohazování mistr. Jocelyn taky zbožňuje ridgebacky, svou kamarádku Sylvii a romány Jane Austenové. Aby Sylvii, která se právě rozvádí, potěšila, rozhodne se založit čtenářský klub Jane Austenové a pozve do něj ještě Prudie, Bernadette, Allegru a Grigga. Během šesti měsíců se společně scházejí nad šesti romány slavné autorky. Jejich posezení však otvírají nejen literární příběhy, otázky a zápletky.

Pokud znáte zpaměti první větu Pýchy a předsudku, vždycky vám vrtalo hlavou, jestli se Mary a Kitty někdy provdaly, a víte, jak znělo křestní jméno pana Darcyho, je tohle kniha přesně pro vás.
Pokud ne a máte rádi dobře napsané příběhy, pak taky.

***

Stáva sa často aj Vám, že po dočítaní knihy máte veľkú chuť sa o nej s niekým porozprávať, ale, žiaľ, nemáte s kým? Zvlášť, keď ide o vášho obľúbeného autora alebo obľúbenú sériu. Máte potrebu rozoberať postavy, ich charakter, správanie, zápletku, ale nie je tu nikto, kto by vám odpovedal. Také niečo cítili asi aj naše hlavné postavy románu, alebo skôr autorka. Vymyslela si totiž 5 priateliek, ktoré si založili klub a každý mesiac usporadúvali stretnutie za účelom podrobne rozobrať vždy jednu knihu z diela Jane Austenovej. Úplnou náhodou sa šiestym členom klubu stal muž, ktorý bol pre nich príjemným osviežením, predovšetkým v tom, že muži na Jane pozerajú úplne inými očami.

Kniha je rozdelená na jednotlivé mesiace, kedy sa postupne uskutočňujú stretnutia, vždy u iného člena skupiny. Čiže dokopy 6 mesiacov, preto bolo potrebné mať aj 6 členov. Skupinka je to naozaj rôznorodá, či už vekom alebo charakterom.

Jocelyn, ktorá klub založila, je „stará dievka“ milujúca psov, veľmi príťažlivá a vždy pozitívne naladená. Má pocit, že na svete existujú len dobré konce a všetko, aj keď to vyzerá akokoľvek katastrofálne, nakoniec dobre dopadne. To, že sa doteraz nevydala, neberie ako nešťastie, len na to jednoducho ešte nemala príležitosť. Je skvelá dohadzovačka a organizátorka iných životov, len na ten svoj má akosi málo času.  

Sylvia je Jocelynina najlepšia kamarátka. Chodili spolu do školy a odjakživa prežívali všetko spolu, aj to dobré aj to zlé. Je realistka, takže svet vidí v reálnych farbách. Klub je pre ňu momentálne príjemným rozptýlením, pretože je vo fáze rozvodu. Manželstvo sa jej rozpadlo po viac ako 25 rokoch.  Znáša to ťažko, svojho manžela milovala a nemala vôbec pocit, že sa schyľuje k niečomu podobnému. Našiel si inú – mladšiu.

Allegra – Sylvina dcéra je lesbička. Práve sa rozišla so svojou priateľkou, ktorá ju nepekne zradila. Je veľmi tvorivá a energická, ale zároveň aj dosť sebecká, ale takým milým spôsobom. Všade, kde príde prináša život a aj pre matku je oporou, síce trochu zvláštnou, ale predsa. Nie, že by bola veľmi empatická, ale minimálne dokáže dokonale matkinu pozornosť  rozptýliť tým, že ju odvedie na seba - a zasa je stredobodom pozornosti Allegra. Tak to má skrátka rada.

Bernadette je najstaršou členkou skupiny. Má za sebou už niekoľko rozvodov, ale ako hovorí, každý bol šťastím, lebo ju to priviedlo k novému skvelému manželovi. Všetko zopakuje minimálne 3-krát, k pointe sa dostáva nespočetným množstvom okľúk a niekedy ide človeku vážne na nervy. Nikomu by však neublížila a svojím spôsobom je to milučká osoba.

Prudie je naopak, najmladšou členkou. Má 28 a je učiteľkou francúžštiny. Má skvelého atraktívneho a úspešného manžela, ktorý ju miluje, ale ona je stále akási nespokojná. Nevie čo chce a či to, čo momentálne má je to, čo by ju malo uspokojovať do konca života. Mne osobne bola najmenej sympatická a jej vsuvky do rozhovor, ktoré vždy odrapkala vo francúžštine rozčuľovali nielen mňa, ale celý klub.

Grigg je taktiež „starý mládenec“. Má niečo okolo 40, miluje sci-fi literatúru a do klubu ho pozvala Jocelyn. Má 3 staršie úžasné sestry, ktoré ho dostatočne poučili, ako sa žije v ženskom svete. Medzi piatimi ženami bol pre mňa príjemným osviežením.

Autorka krásne vykreslila ich charaktery. Dobré aj zlé stránky ich pováh. Uvedomila som si, že tie „zlé“ nemusia byť vždy skutočne zlé. Tí ľudia sú skrátka takí a ak sa ich takých naučíme akceptovať, zlé stránky sa môžu zmeniť na roztomilé a vôbec nie poburujúce a rozčuľujúce. Skôr zábavné a smiešne. Je potrebné sa naučiť trpezlivosti a tolerantnosti. Preto, aj keď každá z postáv mala svoje muchy, nakoniec som si všetkých obľúbila a stali sa mojimi priateľmi.

Ak budete čítať Austenovú, či už prvýkrát alebo si dávate re-reading, určite potom siahnite aj po tejto knihe. Netvrdím, že kniha sa v prevažnej miere venuje  jej dielam. Je skôr o ľuďoch, ktorí ich čítajú. Napriek tomu je to milé doplnenie. Predovšetkým koniec bol skvelý, kedy citáty z kníh môžeme použiť v bežnom živote, prípadne nám môžu udať aj jeho smer. Štýl, ktorým autorka píše mi veľmi sadol. Trochu ironický a suchý humor zbožňujem. Pekne prepletala súčasnosť, teda stretnutia klubu, s rozprávaním o živote jednotlivých postáv. Dej a postavy boli prehľadné a krásne vykreslené.

Ešte by som Vám chcela odporučiť film Láska podle předlohy, ktorý bol podľa knihy natočený. Ja som ho už videla pred mnohými rokmi, kedy som ani nevedela, že jeho predchodcom bola knižná predloha. Už vtedy sa mi veľmi páčil a keď som teraz zistila, že u nás vychádza kniha, bola som veľmi šťastná. Samozrejme, ak ste ho ešte nevideli, najprv kniha, potom film J      

Malé nalákanie (trailer):


Moje hodnotenie:

 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu. 

Ellie

utorok 12. júla 2016

V službách zla (Recenzia)

Autor: Robert Galbraith
Originálny názov: Career of Evil
Vydavateľstvo: Plus 2016
Séria: Cormoran Strike 
Diel: 3/4
Počet strán: 512
Žáner:  detektívka
Moje hodnotenie obálky: 4/5

Anotácia:
Tretí prípad Cormorana Strikea a jeho sympatickej asistentky Robin prináša nielen diabolsky rafinovanú zápletku s neočakávanými zvratmi, ale tiež pútavý príbeh o vzťahu obľúbenej dvojice vyšetrovateľov na križovatke osobného a pracovného života.
Predstavte si, že jedného dňa dostanete balíček s odseknutou nohou... Neohrozenú Robin Ellacottovú, asistentku súkromného detektíva Cormorana Strikea, tento záhadný balík na smrť vydesí. Jej šéf je síce zvyknutý na všeličo, ale túto výstrahu neberie na ľahkú váhu. Spomenie si na štyri osoby z minulosti, ktoré sa neštítia ani najhoršieho násilia a mohli by mať tento odporný zločin na svedomí. Polícia sa zamerala na jedného z podozrivých, ale Strike čoraz väčšmi pochybuje, že práve on je vinník. Spolu s Robin začnú pátrať na vlastnú päsť a ponoria sa do temného a zvráteného sveta ostatných troch podozrivých. Ďalšie hrozné zločiny však obom sťahujú slučku okolo krku...

***

Mám za sebou tretí diel o Cormoranovi Strikeovi, londýnskom súkromnom detektívovi. Tešila som sa naň veľmi, ale zároveň som od neho už radšej nič neočakávala, pretože po prečítaní prvých dvoch dielov som mala rozporuplné pocity.  Jednotka – Volanie kukučky – sa mi páčilo naozaj veľmi. Po dlhom čase som sa dostala k niečomu sviežemu (myslím tým v oblasti detektívok) a k niečomu, čo nie je zbytočne a prehnane násilné ako to býva napr. u švédskych detektívok. Bola to klasická anglická detektívka s dobrou zápletkou, podrobným vyšetrovaním a sympatickými postavami. Odohrávala sa v oblasti filmového priemyslu, čo ja až tak veľmi neobľubujem, no napriek tomu mi to vôbec neprekážalo a od knihy som sa nevedela odtrhnúť. Druhý diel – Hodvábnik – sa naproti tomu odohrával v spisovateľskom prostredí, čo by pre mňa ako milovníka kníh malo byť veľkým lákadlom a teoreticky by mala byť pre mňa ešte atraktívnejšia, ako jej predchodkyňa. Žiaľ, bola som sklamaná. Príliš mnoho nezaujímavých postáv a zároveň aj hlavné postavy boli v tomto diely pasívne, nudné a nezábavné.  Stratila som záujem dozvedieť sa o nich viac a ani ich dosť rozoberané súkromie ma vôbec nezaujímalo. Taktiež som bola trochu sklamaná rozuzlením celého príbehu.

V službách zla však všetko negatívne po druhom diely napravilo a hlavné postavy Cormoran a jeho asistentka Robin sú opäť mojimi obľúbenými postavami, na ktorých ďalšom osude mi záleží. Už mi neboli ľahostajní, ako v predchádzajúcom diely, tešila som sa aj na pasáže o ich životoch a nemala som tendenciu ich len tak preletieť očami. Taktiež zápletka bola veľmi zaujímavá a akcia bola už na prvých stránkach.

Niekto zo Strikeovej minulosti sa mu chce pomstiť za staré krivdy, ktoré mu napachál a ako vhodný nástroj na jeho zničenie si vyberie Robin.  Ju však žiadne ohrozenie neodradí od toho, aby Strikeovi neustále pomáhala, dokonca aj za cenu hádok so svojím snúbencom, ktorému sa stále nepáči jej práca, nemá pre ňu pochopenie ani podporu. Strike má opäť novú priateľku, na ktorú ale často popri chránení Robin zabúda. Vrážd začína pribúdať a na Strikeov biznis to nevrhá práve najlepšie svetlo. Má finančné problémy a klienti od nich odchádzajú. Medzi týmito dvoma začína byť pevnejší vzťah a obaja si uvedomujú, že v prítomnosti toho druhého sa cítia naozaj príjemne. Dokonca si navzájom zverujú svoje tajomstvá a všetko, čo ich trápi či už v súčasnosti alebo aj ťarchy z minulosti. Už nie sú len partneri v práci, ale aj dobrí priatelia.

Tretí diel bol naozaj výborný. Zápletka bola skvelá, podozrivých bolo tiež dosť. Tu však boli postavy pomerne prehľadné, nestrácala som sa v deji a keď sa na to pozerám spätne, autorka dala veľa narážok a nápovedí, kto je skutočným vrahom. Pozornejší čitateľ vraha odhalí asi skôr ako ja, ale nepremýšľala som nad ním a chcela som sa nechať prekvapiť. Jediné malé mínus by som dala za dej okolo strán 100 – 200. Trošku sa to celé naťahovalo a predlžovalo. Sledovali stopy, ktoré boli možno zbytočné a dej sa vliekol. Ale od posledných strán som sa nevedela vôbec odtrhnúť a nikoho našťastie ani len nenapadlo ma rušiť. A ten koniec! Čo si mám teraz o tom myslieť??? Kto má čakať kým vyjde ďalší diel? Ja sa hneď potrebujem dozvedieť ako to bude s Cormoranom a Robin pokračovať...

Moje hodnotenie:

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu. 
Ellie

sobota 11. júna 2016

Krv elfov (Recenzia)

Autor: Andrzej Sapkowski
Originálny názov: Krew elfów
Vydavateľstvo: Plus 2016
Séria: Zaklínač
Diel: 3/7
Počet strán: 336
Žáner:  fantasy
Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:
Veľmajster svetovej fantasy ponúka ďalšiu strhujúcu výpravu do svojho labyrintu.

Po nemilosrdnom krviprelievaní zostala Cintra v troskách a Geralt z Rivie spolu s princeznou Ciri našiel útočisko v tajomnom sídle zaklínačov. Učia ju tam narábať s mečom a bojovať proti nepriateľom, a keď odhalia jej zvláštne schopnosti, čarodejka Yennefer ju zaúča i do tajov mágie. Ochrániť toto Dieťa Prekvapenie, ktoré Geraltovi určil osud, bude ťažké – pátrajú totiž po ňom dobré i zlé mocnosti. Vlastné plány majú s dievčinou čarodeji, tajné služby, panovníci Redanie i Temerie a nilfgaardsky vládca Emhyr, ničiteľ a uzurpátor Cintry, ju chce dostať za každú cenu. Podľa proroctva totiž všetci vedia, že Ciri má zohrať rozhodujúcu úlohu v ďalších osudoch sveta...

***

Po dvoch prvých dieloch, ktoré sú poviedkovými knihami k sérii Zaklínača – Posledné želanie a Meč osudu – som sa hneď pustila do toho tretieho. Ten je zároveň oficiálne prvým dielom a úvodom k samotnej sérii o zaklínačovi Geraltovi z Rivie. Mutantovi, ktorý má zostrené zmysly, schopnosť rýchleho liečenia a po ruke množstvo elixírov, ktoré nikdy nevie, kedy bude práve potrebovať. Jeho úlohou je totiž zbavovať svet oblúd nebezpečných pre život ľudí. Predpokladala som a dúfala, že samotná 5-dielna séria bude mať skvelý začiatok. A nemýlila som sa. Poviedkové knihy boli síce fajn, ale vždy je lepšie mať 300-stranový skvelý príbeh a užiť si ho, ako len pár stranový skvelý príbeh, do ktorého sa ani poriadne nestihnete začítať a ste na konci.

 Vždy ma od čítania tejto série odrádzalo to, že ju napísal poľský autor. Z dôvodu, že mi nesedí slovenská tvorba (okrem pár výnimiek), som predpokladala, (avšak chybne!!!), že ani tá poľská nebude pre mňa to pravé a už vôbec nie poľská fantasy tvorba. Avšak vďaka skvelým ohlasom a chválam som to riskla a povedala som si, že jeden diel a uvidím. Z jedného sú zrazu 3 a momentálne sa neviem dočkať toho štvrtého.

Ak máte radi fantasy, mám pre Vás dobrú radu. Túto sériu určite neobíďte! Nie je síce taká, ako veľkolepá séria Hra o tróny, v ktorej je toľko postáv a je tak prekombinovaná a premyslená, že sa v nej stráca už aj sám autor. Ale, samozrejme, je stále skvelá! Nie je ani ako Tolkienov Pán prsteňov, ktorý je tiež úžasný, ale častokrát zdĺhavý, pomalý a príliš opisný. Zaklínač je svojský. Neokukaný a originálny. Povedala by som, že vo svojom žánri veľmi osviežujúci.

Geraltovi a jeho druhom osud predpovedá a privedie do cesty Prekvapenie. Je to malé dievča Ciri, princezná vypáleného a zničeného kráľovstva. Zaklínač si ju osvojí, vychováva a stará sa o ňu. Všimne si na nej, že má určite schopnosti, vízie, ktoré by sa s najväčšou pravdepodobnosťou mali dať nejako ovládať, a tak si na pomoc privolá čarodejku Triss – najlepšiu kamarátku jeho jedinej lásky Yennefer, ktorá po ňom ale ešte stále túži a snaží sa mu opäť dostať do postele. Geralt sa spoločne s Ciri a Triss vydáva na cestu na miesto, kde sa Ciri bude istý čas vzdelávať, aby nezabudla, že v srdci je stále princezná, ale taktiež sa bude fyzicky udržovať v kondícií. Bude sa učiť ovládať mágiu a využívať ju vo svoj prospech a obranu, aby sa už nikdy tak nebála ako v čase masakru kráľovstva, kedy ostala bez ochrany a bez pomoci, sama ako prst. Svet taký ako ho poznajú sa rúca a blíži sa ku svojmu koncu. Nifgaardčania chcú všetko ovládnuť a túžia po bohatstve a moci. Schyľuje sa k vojne.

Neviem, či to bol autorov zámer poukázať v týchto knihách na chyby a nedostatky terajšej spoločnosti. Páčilo sa mi, ako častokrát úplne nenápadne a nenútene spomenul problémy vyrubovania lesov, vyhynutia zvierat, alergie, rakoviny...a mnoho ďalších podobných narážok. Vedel to do príbehu veľmi trefne zasadiť a opäť ma dokázal prekvapiť. Skĺbenie týchto prvkov s fantasy žánrom bolo dokonalé. Samozrejme hlavný problém spočíval vo veľmi všednej veci a tou boli vojna, moc a peniaze, ale Szapkowski takýto bežný námet vedel ozvláštniť a pridružiť k nemu aj iné problémy a zápletky.

Celkovo teda nemám knihe veľmi čo vytknúť. Snáď len to, že tam bolo miestami málo priestoru pre Geralta a miestami veľa priestoru pre politické reči a vojnové dohady. Naopak, veľmi ma bavili časti, ktoré sa týkali Ciri a jej času stráveného, či už s čarodejkou Tris alebo aj s Yennefer.

Moje hodnotenie:

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu. 
Ellie

streda 25. mája 2016

Meč osudu (Recenzia)

Autor: Andrzej Sapkowski
Originálny názov: Miecz przeznaczenia
Vydavateľstvo: Plus 2016
Séria: Zaklínač
Diel: 2/7
Počet strán: 384
Žáner:  fantasy
Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:
Druhá poviedková kniha jedného z najlepších autorov fantasy na svete!
Meč osudu, brilantná fantasy Andrzeja Sapkowského, je plný tajomna a dobrodružstva. Geralt je sympatický bojovník proti zlu a všetkým jeho prejavom, pomáha ľuďom v zápase s temnotami a prikláňa sa zásadne na stranu rozumu, poznania a rešpektu voči prírode. Či už ide o boj s nebezpečným dopplerom, bytosťou schopnou meniť podobu podľa vybraného objektu, dobrodružstvo s morskou pannou, alebo o výpravu do Brokilonu, zázračného lesa dryád, v ktorom Geralt zachraňuje dievča Ciri, Zaklínač je pripravený konať. A hoci všade hlása odovzdanosť osudu, zároveň zdôrazňuje aktívnu úlohu človeka pri jeho napĺňaní.
Jeho odkaz znie: „Meč osudu má dve ostria. Jedným si ty.“

***

Konečne sme sa aj na Slovensku dočkali série Zaklínač, ktorá sa medzi mnohými milovníkmi fantasy literatúry určite radí na prvé priečky vo svojom žánri. V Českej republike už dokonca pre veľký úspech vyšiel v druhom vydaní, žiaľ, len v paperbackoch, ktoré ako vieme, nie sú tak kvalitné ako pevné väzby. U nás knihy vyšli naozaj krásne v pevnej väzbe s krásnymi, k sebe ladiacimi obálkami. Určite sa oplatilo čakať na slovenské vydanie.

Keďže mám pocit, že sa v našich blogo-kruhoch o tejto sérii veľa nevie a nerozpráva, stručne zhrniem o čom to asi je a budem dúfať, že mnohí z vás sa rozhodnú do tejto série pustiť. Všetko sa točí okolo jedného zaklínača - Geralta z Rivie - ktorý je jedným z najsympatickejších postáv, s akými som sa v knihách zatiaľ stretla. Geralt je bez rodiny, vychovaný v spoločnosti zaklínačov, kde nabral určité schopnosti a zručnosti na to, aby svet zbavoval nebezpečných tvorov. Chodí teda po svete a tam, kde je potrebné pomáha. Samozrejme, za finančnú odmenu, ale veď predsa aj zaklínači musia z niečoho žiť. O tomto sú v podstate prvé dve poviedkové časti série - Posledné želanie a Meč osudu. Knihy sú rozdelené na niekoľko kratších poviedok, kde sa zoznamujeme s postavami a Geraltovými dobrodružstvami. Taktiež sa dozvedáme o začiatku veľkej lásky medzi Geraltom a čarodejnicou Yennefer. 

Geralt je ako hlavný hrdina perfektný! Vždy vie, čo povedať, jedná na rovinu, neklame a zároveň vie prekuknúť lož. Je správne sarkastický a sucho humorný. Okrem toho je určite veľký sympaťák (aspoň v mojich predstavách, tak nie, že mi to niekto pokazí :D ). Síce trochu zjazvený, ale to mu len pridáva na príťažlivosti. Skrátka hrdina, aký má byť! 

Možno mnohých odradí už len to, že séria začína poviedkami. Sama som váhala, či ich mám čítať alebo sa pustím rovno na samotný príbeh, ktorý začína od tretej časti. Povedala som si však, že predsa len by som chcela mať sériu prečítanú úplne kompletne a pravdepodobne by som sa k nim tak či tak vrátila. Poviedky sa čítali dobre, bolo v nich množstvo postáv, ale vedela som sa rýchlo zorientovať. Na konci každej poviedky mi bolo síce ľúto, že sa s niektorými postavami už musím rozlúčiť a strávila som s nimi tak málo času, ale možno budú spomínané neskôr v hlavnom príbehu. Niektoré mali pomalší rozbeh a pomyslela som si, že príbeh predtým bol lepší, ale nakoniec sa všetko tak skvele pomotalo, zauzlilo a vyústilo, že s každou ďalšou poviedkou som bola spokojnejšia a nevedela by som vybrať tú najlepšiu. 

Mám za sebou len dve prvé časti, ale určite sériu odporúčam. Ak si chcete dať prestávku od young-adultoviek, dystópií alebo skrátka od toho, čo bežne čítate a máte aspoň trochu radi pravú fantasy, Zaklínač bude správna voľba. Hlavne, nie je to už pre deti, čiže žiadna naivita tu nehrozí. Odo mňa majú 4 hviezdičky, ale to len pre to, že 5 si šetrím na samotný ucelený príbeh.

Moje hodnotenie:
 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu. 
Ellie

streda 27. apríla 2016

451 stupňů Fahrenheita (Recenzia)

Autor: Ray Bradbury
Originálny názov: Fahrenheit 451
Vydavateľstvo: Plus
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 189
Žáner:  classics, dystopia
Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:
Guy Montag, hrdina románu žije ve své ohnivzdorné vile obklopen civilizací tryskových aut, raketových letadel, mechanické hudby a také ovšem policejních helikoptér a mechanických „ohařů“, kteří svým chemickým čichem neomylně sledují stopu zločince. Kdo je však tímto „zločincem“? Ten, kdo překročí základní zákon této utopistické civilizace, tj. ještě vlastní a čte knihy, kdo nemyslí tak, jak je předepsáno myslet, kdo se pokouší uvažovat samostatně. Tohoto „zločinu“ se právě dopustí Montag. A o příšerné, hrůzné štvanici, kterou na něho uspořádá policie ve svých helikoptérách, o zmechanizovaném děsu, který je mu v patách v podobě mechanického ohaře s prokainovou jehlou v čelisti, o úděsné televizní reportáži z této honičky a o konečném zániku onoho odlidštěného světa vypráví tento příběh. Je to jedno z nejlepších Bradburyho děl, v němž nastavil křivé zrcadlo fantastiky civilizaci moderního světa, jež člověku nepřinese skutečné štěstí, dusí-li v něm to nejcennější – lidskou myšlenku.

***

Vedela som, že 451 stupňů Fahrenheita si musím prečítať hneď, ako som sa dozvedela, o čom kniha je - budúcnosť, v ktorej vlastniť a čítať knihy je trestný čin a v ktorej sa knihy pália, je nočná mora pre každého milovníka kníh. Naviac vyšla v krásnej novej obálke, ktorá tú knihu dokonalo vystihuje a ktorá ma na knihu nalákala ešte viac.

Guy Montag, hlavný hrdina, je požiarnikom, ktorého úlohou je kontrolovať ľudí a ich domy, či v nich nemajú knihy a následne, keď niečo nájde, je jeho úlohou všetkého sa zbaviť, a všetko spáliť. V podstate žije bezproblémovým životom, má prácu a manželku, ktorá je závislá na televíznych obrazovkách a jej najväčšou starosťou je, aby nezmeškala nový diel obľúbeného seriálu. Po stretnutí so zvláštnym dievčaťom však Montag začne premýšľať, prečo sú knihy také zlé a rozhodne sa nechať si pár kníh a zistiť, čo sa v nich vlastne skrýva.

Je až neuveriteľné a desivé, ako Ray Bradbury v roku 1953 odhadol, akým smerom sa bude uberať spoločnosť. Samozrejme, knihy sa zatiaľ nepália, ale obrovské množstvo ľudí žije presne takým životom, ako žila Montagova manželka. Bradbury svojou novelou dokázal, aká múdrosť sa nachádza v knihách a ako sa z ľudí môžu stať len ovce bez názoru, ktoré sa ľahko vedú, keď všetky knihy zmiznú a nahradia ich iné médiá. Táto kniha sa právom radí medzi klasiku, ktorú by mal prečítať každý. Nie je až tak známa, ale rozhodne nie je nudná a ešte dlho nad ňou budete premýšľať.

Celá kniha je napísaná veľmi úsporným a strohým rozprávaním. Sám autor to vysvetľuje tak, že knihu chcel napísať rýchlo a jednoducho, čo ešte viac zdôraznilo hlavnú myšlienku celej knihy. Veľmi zaujímavé je takisto sledovať, ako autor pracuje s iróniou, napríklad, že požiarnici viac nehasia, ale podpaľujú alebo že najväčším zločinom je vlastniť knihu, pričom ostatné zločiny sa stali bežnou súčasťou života. Je to naozaj z mnohých ohľadov veľmi zaujímavá kniha, ktorú prečítate na jedno posedenie, ale určite s vami ostane navždy, pretože vás nikdy neprestane strašiť, že raz niekto príde a spáli vám všetky vaše knihy.

451 stupňů Fahrenheita sa mi naozaj veľmi páčilo. Nie je to bezchybná kniha, pár vecí mi na nej prekážalo, ale je to len zopár nepodstatných detailov, ktoré mi celkový dojem z knihy neskazili. Jednoznačne stojí za prečítanie. Ak ste to ešte neurobili, mali by ste to čo najskôr napraviť. Ja sa k nej určite ešte niekedy vrátim a som si istá, že v nej nájdem opäť niečo nové, a možno sa mi zapáči ešte viac. 


Moje hodnotenie:

 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu. 
Ellie