sobota 29. mája 2021

Stratené mesto (Recenzia)

Autor: Philip Reeve

Originálny názov: A Darkling Plain
Vydavateľstvo: CooBoo 2021
Séria: Blood Heir TrilogyMortal Engines Quartet 
Diel:  4 časť 2/4
Počet strán: 288
Žáner:  YA, fantasy, steampunk
Moje hodnotenie knihy: 3*/5*
Moje hodnotenie obálky: 4*/5*

Anotácia:

Úžasné finále steampunkovej fantasy série Smrteľné stroje!

Prímerie je len prchavou ilúziou. Tom Nathsworthy s dcérou Wren opustili vzdušné. Prišli na neuveriteľné tajomstvo, ktoré sa pred zrakom ľudstva ukrývalo celé roky. Londýn je nažive! V troskách kedysi veľkolepého mesta totiž tepe nenápadný, no úžasný život. Napriek tomu, že sa tu cítia relatívne v bezpečí, vojnový front ich dobieha. Mobilné mestá opäť vyrazili do boja. A Londýnčania sa domnievajú, že vlastnia kľúč k ukončeniu vojny, ktorá požiera celý svet. Stihnú ho však použiť?

***

Tak sme sa dočkali poslednej časti tejto skvelej série. Aj keď nie všetky diely boli kvalitou na tom rovnako dobre, niečím si ma séria získala a na každú ďalšiu časť som sa veľmi tešila. Philip Reeve má skvelú predstavivosť a fantáziu, vďaka ktorým vytvoril úžasný svet plný mobilných miest. Každá jedna časť mala svoju zápletku, ktorá sa v tej danej knihe vyriešila, ale spoločne všetky smerovali k vojne medzi antimobilistami a mobilnými mestami, ktorá sa naplno rozvinula práve v tejto poslednej časti. 

Tento diel je predovšetkým o vojne a politike a samotné postavy ustupujú do úzadia. Dej veľmi rýchlo skáče z miesta na miesta, postavy sú stále v pohybe, ale v podstate nikdy nie spolu a to tomuto dielu trochu uberá na zaujímavosti. Chýbali mi ich spoločné vtipné rozhovory a postupný vývoj ich vzájomných vzťahov, pretože som im až do konca priala spoločnú budúcnosť a šťastný happy-end. 

Séria je primárne určená mladším čitateľom, ale vzhľadom na spletitosť vojnových vzťahov pokojne poteší aj starších. Mimoriadne sympatické postavy, vtipné až ironické dialógy a aj trocha romantiky môže príjemne padnúť ako relax naozaj každému. Nič prehnane náročné, ale za to pekne vymyslený svet, zápletky a,  samozrejme, v neposlednom rade, postavy. Tieto knihy som si vždy s veľkým nadšením zobrala ako pohodové čítanie na chvíľky oddychu. 

Najväčším mínusom tejto štvrtej a teda poslednej časti je, že bola rozdelená na dve knihy. To, samozrejme, nie je vinou autora, ale rozhodlo sa tak naše vydavateľstvo. Medzi ich vydaním ubehlo takmer 8 mesiacov a ja som mala veľký problém opäť sa začítať. V bojoch, politike a medzi jednotlivými vojnovými stranami som sa zorientovala až za polovicou a až potom som si mohla knihu naozaj vychutnávať. Preto sa teším, keď si sériu prečítam niekedy v budúcnosti a budem si môcť tento diel vychutnať naraz tak, ako to autor aj pôvodne zamýšľal. 

Kniha je oproti prechádzajúcim dielom hrubšia a po celý čas si udržuje dynamické tempo, avšak niekedy sa mi zdalo, že situácie sú podobné, len sa odohrávajú na iných miestach. Tak, ako sme boli zvyknutí v predošlých dieloch, aj tu prišlo to najlepšie nakoniec, kde sa dej konečne zameral aj na samotné postavy. Žiaľ, keď sa už všetci postretali, bol veľmi rýchlo koniec. Emotívny, pekný a pre mňa v podstate prekvapivý. Povedala by som, že ide o dôstojné zakončenie série, ktorá mi aj napriek menším výhradám, bude chýbať :) 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

utorok 25. mája 2021

Vyrástla som v gete (Recenzia)

Autor: Eliska Tanzer

Originálny názov: The Girl from Nowhere
Vydavateľstvo: Lindeni 2021
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 320
Žáner: životopis
Moje hodnotenie knihy: 3*/5*
Moje hodnotenie obálky: 3*/5*

Anotácia:

Eliška sa narodila trinásťročnej Rómke a o desať rokov staršiemu nemeckému neonacistovi. Jej mama pochádzala z rodiny prostitútok z východoslovenského rómskeho geta a otec si zarábal ako boxer na ilegálnych zápasoch. Eliška síce vyrastala v gete s matkou, starou a prastarou mamou, početnými tetami a sesternicami, ale otec sa o dcéru aj napriek svojej rasistickej výchove príležitostne zaujímal. Brával ju do Nemecka za svojimi ďalšími nemanželskými deťmi a starými rodičmi. Eliška tak mala šancu spoznať dva úplne rozdielne svety – kruté podmienky rómskeho geta i bežný život východonemeckej rodiny.

Ako trinásťročnú ju mama poslala do Anglicka za vzdelaním a lepšou budúcnosťou. Prepašovali ju v krabici od práčky, ale namiesto vysnívaného života a vzdelania ju čakala tvrdá práca. Upratovačka, cigánska tanečnica a neskôr šička. Svojho sna sa však nevzdala a popritom zasadla do školských lavíc a dokončila si aspoň základné vzdelanie.

Hlad po vedomostiach hnal Elišku ďalej a nakoniec ju prijali na univerzitu. Ale práve v tomto veku zistila, že aj v liberálnej západnej Európe sa jej pôvod a farba pleti môžu stať príčinou ponižovania a veľkého násilia.

Eliška sa nepredstaviteľným hrôzam nevyhla ani v Anglicku, ale túžba po lepšom živote ju hnala v ústrety vysokoškolskému diplomu a vyrovnávaniu sa s minulosťou. Cesta k úplnému vyliečeniu je ešte dlhá.

***
Životopisy čítam zatiaľ veľmi sporadicky a nepatria k žánru, ktorý by som vyhľadávala. Táto kniha ma však zaujala predovšetkým tým, že sa priamo týka Slovenska a, samozrejme, som bola zvedavá na pohľad na rómsku situáciu u nás z tej druhej strany. Myslím si, že častokrát, aj keď si to neuvedomujeme, sa na Rómov pozeráme s predsudkami. Je to veľmi chúlostivá téma, na ktorú sa treba pozerať z mnohých uhlov pohľadov a predovšetkým je potreba pristupovať k ľuďom individuálne a nie hádzať všetkých do jedného vreca podľa národnosti, etnika alebo napríklad farby pleti. 

Čo sa týka samotného spracovania Eliškinho príbehu, nemám mu čo vytknúť. Jej rozprávanie je postupné od detstva až po súčasnosť. Postupne rozpráva o udalostiach vo svojom živote, ktoré ju najviac ovplyvnili a formovali jej osobnosť. Nezachádza do drsných alebo nechutných podrobností, aj to kruté a ťažké podáva zväčša len stručným zhrnutím faktov a svojím pohľadom na vec. Niekedy vyjadrí svoje pocity podrobnejšie, inokedy si nechá pre seba viac. 

Od knihy som očakávala trochu rozsiahlejší opis života priamo v gete, ale Eliška sa zameriava na svoj príbeh, nie všeobecne na život Rómov na Slovensku. Eliška mala šťastie, ak je vôbec vhodné v jej situácii hovoriť o šťastí, že otca mala Nemca a tak sa z času na čas dostala aj do Nemecka za jeho "bielou" rodinou a svojimi nevlastnými súrodencami. Mala možnosť vytrhnúť sa z ťažkých podmienok a zrejme práve tam vznikla aj jej túžba po vzdelaní, ktorú sa jej podarilo naplniť až v Anglicku po ťažkých životných skúškach. 

Z celej knihy a hlavne z doslovu som mala občas pocit, že poukazuje najmä na to, ako všetci okolo pristupujú k Rómom s predsudkami. Nemyslím si, že to na 100 % platí, predovšetkým v tejto dobe, kedy sa čoraz viac ľudia učia o tolerancii - aspoň v to dúfam. Už to nie je o tom, že niečo je buď - alebo.  Nie sme všetci rovnakí a ani nemáme všetci rovnaký názor, len preto, že patríme k určitej rase/etnicite/orientácii/pohlaviu/atď. Práve preto nemám rada škatuľkovanie, či už na jednej alebo na druhej strane. Tým však nechcem popierať, že rasizmus a diskriminácia na základe predsudkov v súčasnosti neexistujú. Sú, samozrejme, stále veľkým problémom a  treba naň upriamovať pozornosť. Napríklad aj prostredníctvom takýchto kníh.

Tento príbeh môže byť určite motiváciou, ako si ísť za svojimi cieľmi, aj keď sa táto cesta zdá byť márna alebo veľmi náročná. Obdivuhodné odhodlanie a nezlomná povaha prekonala aj rôzne ťažké chvíle a Eliška vytrvale išla za svojím snom. Nezlomili ju tragédie, ktoré prežila a teraz môže byť hrdá na svoj novovybudovaný život. Okrem toho prináša aj posolstvo, že zovšeobecnené názory na určité skupiny ľudí by nemali ovplyvňovať naše správanie k nim, ale že ku každému človeku máme pristupovať individuálne a s rešpektom.


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

utorok 18. mája 2021

Nočný cirkus (Recenzia)

Autor: Erin Morgenstern
Originálny názov: The Night Circus
Vydavateľstvo: Lindeni 2021
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 368
Žáner: román, fantasy
Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:
Debutový román Erin Morgensternovej Nočný cirkus vám dovolí vykročiť zo sveta spútaného iba vašou fantáziou. Otočením prvej stránky vyrážate na cestu, kde nedokážete odlíšiť skutočnosť od sna, autorkinu predstavivosť od svojich osobných zážitkov. Nočný cirkus nedokáže spútať nikto a nič, každého čitateľa opantá cirkusová mágia, zaklínadlá z hlbín knižníc a ilúzie jazyka a písma. Otvárame za súmraku, zatvárame za úsvitu.

Cirkus snov prichádza bez ohlásenia. Putuje po celom svete a zakaždým v ňom pribúdajú odvážnejšie a nápaditejšie atrakcie. Vo víre dymu a v odlesku zrkadiel, mimo očí bežných návštevníkov, stoja proti sebe dvaja iluzionisti: Celia a Marco. Ich súboj trvá už roky a proti vlnám kúziel, zaklínadiel a ilúzií nie je odolný nik. Obaja mladí iluzionisti mali vrodené nadanie pre mágiu, ale nikto nepredpokladal, že mladí ľudia, ktorí mali byť súpermi na život a na smrť, porušia pravidlá a nevedomky sa do seba zaľúbia. Ich učitelia však majú stále na dosah nitky osudu, pred ktorými nie je v bezpečí žiaden obyvateľ cirkusu, ani mladí zaľúbenci, návštevníci či tvorcovia najneobyčajnejšieho snového predstavenia na svete.


***
OTVÁRAME ZA SÚMRAKU...

Je to už pár rokov, čo som čítala Nočný cirkus, ešte v starej verzii, a tak jeho nové vydanie prišlo práve včas na re-reading. Pamätala som si ho ako podivuhodný, krásny príbeh, do ktorého som sa zaľúbila hneď po pár stránkach. A môžem povedať, že na druhýkrát sa mi dokonca páčil asi ešte o niečo viac, keďže príbeh som už poznala a mohla som si plne vychutnať autorkin jedinečný štýl. 

V prvom rade musím pochváliť vzhľad nového vydania, ktoré vôbec nezaostáva za všetkými krásnymi vydaniami, ktoré boli k tejto knihe vytvorené a navyše sa veľmi hodí k Bezhviezdnemu moru, čo určite poteší všetkých, ktorí si ukladajú knihy do knižnice podľa autorov. 

Nočný cirkus je vo svojej podstate love-story o dvoch mladých ľuďoch, ktorí boli predurčení, aby medzi sebou navzájom bojovali. Ich "učitelia" sa celý život pripravovali na finálny súboj, v ktorom si raz a navždy zmerajú sily. Celý príbeh je úzko prepojený s kúzlami a ilúziami, keďže práve tie naši hlavní hrdinovia využívajú na porovnávanie síl a svojich schopností. 


Prostredie cirkusu má jedinečnú atmosféru asi v každej knihe, v ktorej som sa s ním stretla. Ale Nočný cirkus, ktorý sa objavuje bez ohlásenia a jeho predstavenia začínajú až za súmraku a končia na úsvite, je naozaj výnimočný. Nielen vo svete, ktorý vytvorila autorka, ale aj v skutočnom knižnom svete, v ktorom som sa ešte nestretla s podobnou knihou. 

Napriek tomu, že autorkin štýl je vychválený v takmer každej recenzii, musím ho spomenúť aj ja. Erin Morgenstern píše veľmi poeticky, snovo, na mnohých miestach až lyricky a práve to je dôvodom nezameniteľnosti Nočného cirkusu. Treba však dodať, že na takýto štýl treba mať vyslovene náladu (aspoň u mňa to tak je) a určite nesiahať po Nočnom cirkuse v prípade, že máte náladu na niečo rýchle a oddychové. Naopak, keď máte chuť na niečo pomalšie, poetickejšie a niečo, čo si chcete pomaly vychutnať, Nočný cirkus je tá správna voľba. 

Som veľmi rada, že som sa znova mohla ponoriť do príbehu Celie a Marca a vďaka tomu, že som poznala celkovú atmosféru cirkusu, kúziel a ilúzii som ho prežívala o to viac. Dúfam, že toto nové, krásne vydanie znova zaujme pozornosť, ktorú si kniha určite zaslúži. Pri pôvodnom vydaní som totiž mala pocit, že kniha mala minimálny marketing a veľmi rýchlo zapadla v množstve kníh, ktoré sa vydávajú, čo bola veľká škoda. Osobne knihe nemám čo vytknúť, určite sa k nej znova rada vrátim a ostáva mi už len dúfať, že sa ďalšej autorkinej knihy dočkáme čoskoro.


... ZATVÁRAME ZA ÚSVITU

 
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

streda 12. mája 2021

Evanjelium o úhoroch (Recenzia)


A
utor: 
Patrik Svensson
Originálny názov: Ålevangeliet
Vydavateľstvo: Lindeni 2020
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 248
Žáner: literatúra faktu
Moje hodnotenie knihy: 2*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

"Magické rozprávanie o autorovi, jeho otcovi a o tom, ako ich spojil úhor."
Koľko toho vlastne môžeme o úhoroch vedieť? Alebo o človeku? Úhor, Anguilla anguilla, je jedným z najzáhadnejších tvorov, aké príroda kedy stvorila. Ryba, ktorá dlho predstavovala prírodovedeckú záhadu, zvanú aj „úhoria otázka“. Ryba, ktorej sa bezúspešne snažili porozumieť všetci od Aristotela až po Sigmunda Freuda. Ryba, ktorá dnes vymiera, a my nevieme prečo.

Evanjelium o úhoroch je aj knihou o autorovi, o jeho otcovi a o tom, ako ich úhor spojil: „,Úhory, tie sú ti zvláštne,‘ povedal otec. Vždy keď nejakého videl, vyzeral nadšene. Akoby to tajomno k životu potreboval. Akoby v ňom vypĺňalo akési prázdno. Nechal som sa tým sám presvedčiť. Rozhodol som sa, že človek nájde to, v čo chce veriť, keď to potrebuje. Úhory sme potrebovali. Bez nich by sme neboli rovnakí.“

***

Úhor ako taký, mi nikdy neprišiel nejako zvlášť zaujímavý a zrejme aj preto som o ňom v podstate takmer nič nevedela. Pri tejto knihe som myslela, že spojím príjemné s užitočným a prečítam si pekný príbeh o otcovi a synovi a popri tom sa niečo dozviem aj o tomto tvorovi. Čo ma ale najviac zaujalo na anotácii, a vlastne ma aj presvedčilo prečítať si túto knihu, bolo slovné spojenie "magické rozprávanie". Zvádza to myslieť si, že možno pôjde o magický realizmus a práve ten severský sa mi veľmi páči. 

Pre mňa osobne bola anotácia zavádzajúca a namiesto beletrie, ktorú som podľa nej očakávala som dostala skôr precízne spracovanú vedeckú prácu o pôvode, živote a ohrození úhorov. Mala som skôr pocit, že čítam nejakú obšírnu prírodovednú seminárnu prácu, ktorá bola vďaka pár stránkam o živote autora s jeho otcom zaradená do beletrie. Autor zozbieral informácie z mnohých publikácii, vybral to najpodstatnejšie a prehľadne ich spracoval do podoby, ktorá sa dobre číta aj bežnému čitateľovi. 

Ak by som do knihy išla s tým, že ide o literatúru faktu, s knihou by som bola veľmi spokojná a dozvedela by som sa naozaj veľa zaujímavých informácií, ku ktorým by som sa bežne nemala šancu dostať. Podrobný vývoj skúmania úhorov nás previedol dlhým historickým obdobím, kedy toto zviera skúmal už Aristoteles alebo Sigmund Freud. Aj v poslednom období sa našlo množstvo nadšencov, ktorí tomuto zvieraťu obetovali roky výskumu a aj napriek tomu o ňom existujú stále nezodpovedané otázky, na ktoré už možno nebude čas nájsť odpovede. Ako som sa dozvedela, úhor začína byť veľmi ohrozeným druhom, na čom má najväčší podiel, ako inak, práve človek. 

V množstve prírodovedných a geografických poznatkov sa vyskytovali kapitoly, ktoré boli venované aj filozofickým a náboženským otázkam, ktoré ma nezaujímali a nebavili. Taktiež ten krátky príbeh o autorovi a jeho otcovi na mňa pôsobil ako nasilu zasadený do množstva väčšinou veľmi zaujímavých faktov len preto, aby na konci napísal jednu dojímavú kapitolu, ktorá mala čitateľa chytiť za srdce. 

Najviac sa mi páčilo poukázanie na ekologickú situáciu Zeme, nielen čo sa týka dopadu na samotných úhorov, ale v globále na celú zemskú klímu a vodnú ríšu. Je naozaj smutné, čoho všetkého sme sa na tejto planéte dopustili a takéto diela nás jednoducho musia prinútiť, zamyslieť sa nad sebou. 

Ak mám v skratke knihu zhodnotiť, tak ako prírodovedná práca bola plná zaujímavých informácií, ako eko-dielo bola určite na zamyslenie, ale ako beletriu ju neodporúčam, nakoľko samotný príbeh je obsiahnutý asi v jednej desatine textu. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

štvrtok 6. mája 2021

Parížska knižnica (Recenzia)


Autor: Janet Skeslien Charles

Originálny názov: The Paris Library 
Vydavateľstvo: Ikar 2021
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 440
Žáner:  historická fikcia, 2. svetová vojna
Moje hodnotenie knihy: 4*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:
Paríž 1939. Ambiciózna Odile Souchetová získava vysnívanú prácu v Americkej knižnici a črtá sa jej nádejný vzťah so šarmantným policajtom. Do mesta zakrátko vpochodujú nacisti a hrozí, že stratí všetko, čo jej je drahé, vrátane milovanej knižnice. S priateľmi knihovníkmi využijú vlastné zbrane, knihy, a postavia sa nepriateľom na odpor. Po skončení vojny však namiesto oslavy slobody okúsi Odile trpkosť neodpustiteľnej zrady.

Rok 1984. Študentku Lily v montanskom malomeste zaujme postaršia osamelá suseda, celkom odlišná od miestnych obyvateľov. Čím viac sa dozvedá o jej minulosti, tým viac ju prekvapuje, že ich spája nielen láska k jazyku, podobné túžby či dokonca sklon k závisti, ale aj dávne temné tajomstvo.

Silný príbeh motivovaný reálnymi udalosťami ukazuje, aké nedozerné dôsledky majú naše rozhodnutia a že človeka určujú jeho vzťahy – k rodine, známym, no i k spisovateľom. Je to príbeh o láske, priateľstve a moci literatúry spájať ľudí dobrej vôle.

***

Knihy sú takou automatickou súčasťou môjho života, že mi nikdy nenapadlo zamýšľať sa nad tým, aký nedostatok ich bol počas 2. svetovej vojny. Mnohé boli zakázané a knižnice pozatvárané. Neviem si ani len predstaviť, že zrazu by som nemala čo čítať. Parížska knižnica je o snahe ľudí zabezpečiť knihy nielen každému čitateľovi v Paríži, ale dokonca aj vojakom na fronte alebo v nemocniciach. Knihy predstavovali únik z reality, oddych od strašnej doby a aspoň krátke útočisko do bezpečia.

Po skvelom vojnovom príbehu Posledný vlak do Londýna som nečakala, že tak rýchlo nájdem opäť niečo mimoriadne originálne odohrávajúce sa počas 2. svetovej vojny. Pre mňa ako knihomoľa obzvlášť zaujímavá a lákavá téma záchrany a udržania knižnice. Ľudské presvedčenie a odvaha dokázala aj v ťažkých časoch práve vďaka knihám a príbehom ukrytých v nich, udržať pocit normálnosti a spríjemňovať inak bezútešné dni. Pracovníci knižnice kvôli knihám veľa riskovali a aj takýmto spôsobom sa stavali proti nacistickej okupácii.

Mnohé postavy v príbehu boli skutočné a veľmi inšpirujúce a naša hlavná fiktívna hrdinka Odile sa od nich veľa naučila. Striedavo sledujeme jej život počas vojny a následne jej život v Amerike, kde pôsobí trochu ako čudáčka bez rodiny a príbuzných. Nikto o nej veľa nevie, ale postupne si nachádza cestu k svojim susedom, ktorých osud sa postupne dozvedáme. Odile odovzdáva svojej malej susedke Lily svoje skúsenosti a nechce jej dovoliť robiť tie isté chyby, akých sa ona dopúšťala, keď bola mladá.

Pekné prepojenie dvoch časových liniek. Jednej v Paríži počas 2.svetovej vojny a druhej odohrávajúcej sa v Amerike v osemdesiatych rokoch. Pre mňa bola zaujímavejšia tá parížska časť, ale myslím, že mnohým sa bude veľmi páčiť aj tá americká, ktorá je určite nemenej zaujímavá. Autorka si dala záležať na vykreslení postáv a ak jej zámerom bolo, aby sa čitateľ s nimi zžil, určite sa jej to skvele podarilo. Síce na mňa kniha kvôli tomu pôsobila zo začiatku trochu nezáživne, v konečnom dôsledku to bolo pre celý príbeh prínosom v podobe veľmi autentických postáv. Druhá polovica knihy bola viac zameraná na dej a medziľudské vzťahy. Stále sa niečo zaujímavé dialo a dej dokázal miestami prekvapiť. Vzťahy medzi postavami boli komplikované, nikdy nie úplne bezproblémové a častokrát som sa prichytila, ako rozmýšľam, ako by som sa v danej situácií zachovala ja.

Krásny príbeh o dôležitosti kníh a príbehov v nich. Veľmi dobre zapracované reálne skutočnosti do fiktívneho románu. Poučné, zaujímavé a skvelé čítanie pre všetkých milovníkov kníh a podporovateľov knižníc. Takéto príbehy mám rada 



Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

štvrtok 29. apríla 2021

Knihomoľský život Niny Hillovej (Recenzia)



 Autor: Abbi Waxman

Originálny názov: The Bookish Life of Nina Hill
Vydavateľstvo: Lindeni 2021
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 352
Žáner: román
Moje hodnotenie knihy: 4*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Introvertka Nina vedie život, o akom sníva nejeden knihomoľ: pracuje v kníhkupectve, súťaží v kvízovom tíme a o byt sa delí len s kocúrom Philom. Ak ju niekedy prepadne pocit, že v živote ide o viac než len o čítanie, jednoducho sa otrasie… a vyberie si z police ďalšiu knihu. Po smrti otca, ktorého nikdy nestretla, s hrôzou zisťuje, že jej zanechal celú hŕbu súrodencov, synovcov a neterí – ktorí bývajú, čo by kameňom dohodil! Všetci – až na pár výnimiek – ju túžia spoznať a viesť siahodlhé rozhovory! A aby toho nebolo málo, jej kvízový rival Tom sa náhle ukáže neskutočne zlatý a vtipný, nehovoriac o tom, že ju chce lepšie spoznať. Hádam nevidí, aký je to hrozný nápad?

Nina zvažuje svoje možnosti:

1. Zmeniť si meno a celkový výzor. (Príliš drastické – a okrem toho, so svojimi vlasmi je spokojná.)

2. Utiecť na opustený ostrov. (Čo bude ťažké – kvôli káve.)

3. Utiahnuť sa do kútika vo svojom byte a hojdať sa vpred a vzad. (To už vlastne robí.)

Je načase, aby vyliezla zo svojej komfortnej zóny. Ale je to vôbec možné?

***

Pomaly si treba začať robiť zásoby dovolenkového čítania a aj keď dovolenku zrejme mnohí nebudú tráviť tradične niekde pri mori v zahraničí, pohodu si viete spraviť aj doma na lehátku, s vychladeným drinkom, namočenými nohami vo vode a takouto oddychovou knihou. Nina Hillová je totižto receptom na zlepšenie nálady a veľmi rýchlo vás privedie do bezproblémovej pohody.  

Nina Hillová má rada poriadok a organizáciu. Všetko vopred plánuje a nečakané prekvapenia ju vedia poriadne rozhodiť. Má rada svoju malú bublinu, v ktorej chodí do milovanej práce v kníhkupectve, vedie niekoľko čitateľských skupín, chodí na vedomostné kvízy a zo všetkého najradšej trávi večer doma s dobrou knihou. Jedného dňa však zistí, že na svete nie je tak sama, ako sa doteraz nazdávala a že ani jej kvízový súper nemusí byť nakoniec taký otravný, ako sa na prvý pohľad zdalo.  

Okrem toho, že Nina musí prekonávať vlastné hranice a sama so sebou sa musí naučiť robiť kompromisy, hľadá si cestu k svojej novoobjavenej rodine a čas si musí nájsť aj pre nového nádejného partnera. Všetky problémy sú ale riešené s nadhľadom a všetkého je v tejto knihe tak akurát. Nie je ani presladená, ani predramatizovaná, má správnu dávku humoru a odľahčenosti. Miestami sa v knihe nájdu aj trochu nudnejšie miesta, ale celkovo kniha pôsobí naozaj ako milá oddychovka, ktorých je, povedzme si úprimne, v dnešnej dobe ako šafránu. 

Napriek tomu, že som s knihou bola spokojná, k dokonalosti ešte krôčik chýbal. Už samotná anotácia nás privádza k myšlienke, že Nina bude minimálne aspoň trochu netypická a zvláštna postava. Osobne by som uvítala, ak by sa autorka trochu viac venovala jej povahe a viac by vyzdvihla jej "nenormálnosť". Častokrát sa v deji totiž stalo, že Nina niečo vehementne odmietala a o pár strán s tým zrazu nemala žiadny problém. Zrejme by som jej dôraznejšie vytýčila povahové vlastnosti, ktorých by som sa držala počas celého príbehu a Nina by tak bola úplne netradičná, originálna a nezabudnuteľná hrdinka. Ak vás zaujímajú podobné hrdinky, určite všetkými desiatimi odporúčam prečítať si knihu V podstate som celkom v poriadku  (vydavateľstvo PLUS), kde je hlavná hrdinka úplne neprekonateľná. Nina ju miestami trochu pripomína, ale Eleanor je moja absolútna srdcovka. 

Veľmi nadčasová a moderná kniha s množstvom odkazov na iné literárne a filmové diela, ktoré sú častokrát skryté v riadkoch a vy ich môžete odhaľovať ako hádanky. Určite skvelé pre tých sčítanejších, ale zasa podané tak, že ani čitateľov-začiatočníkov to od knihy neodradí. Sympatické postavy, ktoré medzi sebou vedú vtipné rozhovory, častokrát o veľmi bizarných témach, si vás určite získajú. Mnohé situácie vám možno budú veľmi blízke a budete mať pocit, akoby tie pasáže boli vystrihnuté z vášho života. Určite aj vy zažívate, že vaše okolie nechápe, že dáte dobrovoľne radšej prednosť večeru s knihou, ako ísť von medzi ľudí na kávu alebo večeru? 

Inteligentné a vtipné čítanie pre každú modernú ženu. Určite odporúčam, ak si chcete dopriať chvíľku pohodového času samy pre seba, alebo aj keď potrebujete zdvihnúť náladu a oddýchnuť si od problémov. Ja už sa obzerám po ďalších autorkiných knihách a pridávam ich na letný to-read-list. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie


utorok 20. apríla 2021

Stratené dievčatá v Paríži (Recenzia)

 Autor: Pam Jenoff

Originálny názov: The Lost Girls of Paris
Vydavateľstvo: Lindeni 2021
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 368
Žáner: vojnový román
Moje hodnotenie knihy: 4*/5*
Moje hodnotenie obálky: 4*/5*

Anotácia:

Pozoruhodný príbeh o priateľstve, odvahe a sebaobetovaní tajných agentiek počas druhej svetovej vojny. 

1946, Manhattan
Grace Healeyová jedno ráno prechádza stanicou Grand Central na ceste do práce a pod lavičkou nájde opustený kufor. Neodolá pokušeniu a otvorí ho. Nájde v ňom okrem osobných ženských vecí aj tucet fotografií, na každej z nich je iná žena. Grace impulzívne vezme fotografie a rýchlo odíde zo stanice.
Čoskoro zistí, že kufor patril Eleanor Triggovej, ktorá viedla v Anglicku počas vojny sieť tajných agentiek. Dievčatá na fotografiách poslali z Londýna do okupovanej Európy ako kuriérky a radistky, aby pomáhali protifašistickému odboju. Žiadne z nich sa však domov nevrátilo.
Grace sa rozhodne vypátrať pravdu o ich osude, zistiť, či aspoň jedno z dievčat neprežilo, aby podalo svedectvo o ich odvahe, sile a hrdinstve.

***

Ďalší príbeh z obdobia 2. svetovej vojny a ja sa niekedy obávam, či ma má ešte čím zaujať, keďže kníh s touto tematikou som už prečítala naozaj veľa. Ale musím povedať, že určite aj tento má čo ponúknuť a človek sa aj z fiktívneho príbehu môže dozvedieť veľa nového. Zaujme predovšetkým veľmi dobrým spracovaním, ale určite má v sebe aj istú dávku originality.  Veľmi ľahko sa do neho dokážete ponoriť a len veľmi ťažko sa vám od neho bude odchádzať. 

Dozvedáme sa príbehy tajných agentiek, ktoré svojou statočnosťou pomáhali spojencom pri oslobodení Európy spod nátlaku nacistov. Možno len vďaka malým a pomalým krokom, ktoré ale určite zachraňovali stovky a možno až tisíce životov. Eleanor vedie sieť tajných agentiek sídliacu v Anglicku. Dievčatá si dôkladne vyberá a zaraďuje do rýchleho výcviku, po ktorom sú nasadené do akcie vo Francúzsku. Sú to nebezpečné misie, pri ktorých nemajú istotu, že sa vrátia živé. Každý deň riskujú svoje životy, aby sťažili nacistom obsadiť ďalšie územia. Marie sa pod Eleanoriným vedením ocitne skôr pre peniaze ako z nejakého morálneho presvedčenia, ale postupne si uvedomuje, že ak chce pre svoju dcéru lepšiu budúcnosť, je ochotná ísť do každého rizika, ktoré prinesie oslabenie Nemcov. K príbehu Eleanor a Marie sa dostávame vďaka tretej hlavnej ženskej hrdinke Grace, ktorá na stanici nájde kufor, v ktorom sú fotky Eleanoriných dievčat. Grace niečím veľmi priťahujú a chce sa o nich dozvedieť viac. 

Kniha je vyrozprávaná striedaním kapitol o našich troch hlavných hrdinkách. Gracin príbeh sa odohráva v roku 1946 v New Yorku, kde pátra s priateľom Markom po informáciách o dievčatách z fotografií, ktoré našla v Eleanorinom kufri. Tieto kapitoly sú striedané s Eleanorinými a Marinými, kde sledujeme, ako sa to všetko v roku 1944 naozaj udialo. Čítame teda striedavo "PRED a PO" a celé sa to prepletie do veľmi pekného príbehu.  

Autorka si zjavne dala záležať pri zisťovaní informácií k tomuto románu. Páči sa mi jej výber témy, ktorá zobrazuje ženské hrdinky počas vojny a ukazuje, že tá je nielen o mužských hrdinských činoch, ale aj ženy môžu zohrať významnú úlohu. Je dôležité, aby sme si zabudnuté neznáme hrdinky pripomínali aspoň takto, prostredníctvom krásneho románu na ich počesť. Jediné, čo by som knihe mohla vytknúť je fakt, že sa v nej vyskytovali občas veľké náhody a nepravdepodobné situácie, ktoré jej uberali na autentickosti. Preto je z nej cítiť, že ide o fiktívny príbeh, ktorému to ale určite neuberá na zaujímavosti. Zrejme aj vďaka tomu by som ho odporučila aj tým, ktorí bežne vojnové romány nečítajú, ale majú radi vyšetrovanie spojené s romantickou linkou. 

Stratené dievčatá v Paríži sú tou správnou zmesou napätia a romantiky. Nebezpečenstvá, v ktorých sa agentky ocitajú sú vyvážené láskou, ktorá, ako sa zdá, vzniká v každom čase. Nevyberáme si kedy a do koho sa zaľúbime, jednoducho sa to stane. Mne sa príbeh tajných agentiek veľmi páčil a autorkin štýl ma presvedčil, že toto nebola jediná kniha, ktorú si od nej prečítam. Silný príbeh o láske, odvahe a priateľstve. Odporúčam. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie


utorok 6. apríla 2021

Aria (Recenzia)

 Autor: Nazanine Hozar

Originálny názov: Aria

Vydavateľstvo: Lindeni 2021
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 416
Žáner: magický realizmus
Moje hodnotenie knihy: 3,5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Epické rozprávanie o dospievaní na pozadí dramatických spoločenských zmien v časoch iránskej revolúcie. O tom, ako hlboko nás dokážu poznačiť kritické situácie, i o sile života, ktorý navzdory všetkému plynie stále ďalej.

Jednej pokojnej zimnej noci v Teheráne roku 1953 začuje vojenský šofér Behrúz na ceste domov zvláštny zvuk: v zastrčenej uličke kvíli opustené dieťa, sotva párdňové novorodeniatko. Vezme si ho domov, pomenuje ho podľa hudobnej skladby Aria a ani len netuší, ako hlboko táto temperamentná modrooká bytosť ovplyvní celý jeho život. Do Ariinho sveta postupne vstupujú tri ženy: bezcitná Behrúzova manželka Zahra, ktorá ju týra, bohatá vdova Ferešte, ktorá jej poskytne útočisko, no nie je schopná dať jej lásku, a chudobná Mehrí, najtajomnejšia zo všetkých, s ktorou Ariu viaže zvláštne puto.

V Teheráne sa medzitým schyľuje k veľkej zmene. Šíria sa zvesti o horlivom náboženskom exulantovi Chomejním, ktorý chystá pre krajinu novú budúcnosť aj za cenu krviprelievania. Uprostred tejto búrky Aria prežíva svoju prvú lásku. A onedlho ju zaplaví vlna povstania, ktoré navždy zmení osud krajiny a jej obyvateľov.
***

Keďže je v súčasnej situácií veľmi ťažké dostať sa niekam do zahraničia a vidieť nové krajiny, veľmi rada ich spoznávam aspoň prostredníctvom kníh. Najmä preto v poslednej dobe vyhľadávam práve také, ktoré sa odohrávajú v cudzine. Najlákavejšie sú pre mňa miesta s úplne inou kultúrou a náboženstvom. V krajinách Blízkeho východu je už na prvý pohľad život úplne odlišný od toho nášho a keďže o ich histórii toho naozaj veľa neviem, Ariu som si nemohla nechať ujsť. 

Dej sa odohráva v Teheráne a prináša nám príbeh Arie, dievčatka, ktoré matka hneď po narodení nechala opustené na ulici. Počas jej dospievania sa v jej živote ocitlo viacero významných ľudí, najmä žien, ktoré, či už pozitívne alebo negatívne, ovplyvnili jej vývoj a formovali jej povahu. Na pozadí sledujeme napätú situáciu v krajine, ktorá vyústi do revolúcie, ktorej dôsledky sledujeme z pohľadu rôznych spoločenských vrstiev. 

Príbeh striedavo zobrazuje životy všetkých postáv. Od samotnej Arie, cez jej adoptívneho otca, tri matky, priateľov a známych. Na jednej strane sa mi páčilo, že text z väčšej miery pozostáva z dialógov, ktoré dej stále niekam posúvajú a text je pomerne dynamický zameraný na medziľudské vzťahy, no na druhej strane mi možno trochu chýbali opisy doby, krajiny, náboženstva a celkovo sociálneho života v Teheráne. Informácie o politickej situácií a príčinách vzniku samotnej revolúcie sú podávané veľmi skromne a útržkovito. Miestami som mala dosť veľký problém orientovať sa, kto vyznáva aké náboženstvo a politiku, za aké práva a stranu vlastne bojuje. 

Autorka zobrazuje 30-ročný úsek života ľudí v Teheráne spôsobom, ktorý je síce zaujímavý, ale pre mňa príliš tajomný a neosobný. Konanie postáv bolo častokrát zvláštne, akoby malo nejaký skrytý význam, ktorý som očakávala, že sa neskôr v príbehu vysvetlí, ale nestalo sa tak. Postavy dospievali, vyvíjali sa, ale ja som mala stále pocit, akoby som toho ja, ako čitateľ, nebola súčasťou. Ich skutky sa mi odvíjali pred očami, ale častokrát som netušila, prečo to spravili a čo tým chceli dosiahnuť. Boli tajomné a zvláštne, ťažko uchopiteľné a neosobné. Nemôžem povedať, že by boli vyslovene nesympatické, ale ani jedna si ma ako čitateľa nedokázala získať. Prečítala som si ich príbeh, ale nejaké hlbšie emócie vo mne ich osud nezanechal. 

Ako som už spomínala, vďaka dialógom nebolo vôbec ťažké sa do príbehu začítať a zostať pri ňom. Príbeh miestami vedel prekvapiť a po možno trochu pomalšom začiatku, nabral od polovice rýchlejší spád. Do deja pribudlo viac informácií o samotnej revolúcii a čitateľ sa mal možnosť lepšie orientovať v celkovej spoločenskej situácií. Sledovali sme rebelov, vzbúrencov a zradcov. Ako veľký problém doby tu boli zobrazené veľké hmotné rozdiely v spoločenských vrstvách a, samozrejme, náboženstvo. 

Páčilo sa mi striedavé rozprávanie o postavách, ktoré zabezpečovalo, že sa príbeh stále niekam posúval a nenudil. Očakávala som, že sa ich osudy na konci vzájomne prepletú a rozprávanie vyústi do jedného veľkého epického príbehu, ale v tomto smere ma príbeh trochu sklamal. Náznak veľkého finále tam bol, ale akoby tomu niečo chýbalo. Niektoré veci zostali zahalené tajomstvom a nedopovedané. Akoby ešte pár strán Arii chýbalo. Ale určite to je vec názoru, verím, že mnohým bude príbeh vyhovovať presne taký, aký je. 

Celkovo mám po dočítaní podobné pocity, ako pri románe Mliekar. Ak vás kniha naláka práve tým, kde a kedy sa odohráva, nemusí uspokojiť vaše očakávania. Ak vás, naopak, odradí tým, že sa obávate, či na vás nebude až príliš politická, môžete sa pripraviť o zaujímavý príbeh, ktorý je orientovaný predovšetkým na postavy a vzťahy a nie na miesto, kde žijú a za akých podmienok. V Arii totiž ide najmä o príbehy postáv a nie o iránsku revolúciu. Samozrejme, pre tých, ktorí sa vďaka knihám chcú dozvedať nové fakty a informácie, môže byť Aria inšpiráciou, čo si najbližšie googliť na Wikipédii. Aspoň ja som to tak po jej dočítaní mala :)


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

streda 31. marca 2021

Čierne leto (Recenzia)

 Autor: M. W. Craven

Originálny názov: Black Summer
Vydavateľstvo: Ikar 2021
Séria: Washington Poe

Diel:  2/4
Počet strán: 416
Žáner:  detektívka
Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 4*/5*


Anotácia:
Špičkový šéfkuchár Jared Kearon je neodolateľný, charizmatický človek, ale aj psychopat. Odpykáva si doživotný trest za brutálnu vraždu dcéry Elizabeth. Jej telo pri vyšetrovaní nenašli a Keatona odsúdili najmä vďaka svedectvu detektíva Washingtona Poa. Keď sa do zapadnutej policajnej stanice dopotáca mladá žena s nezvratným dôkazom o tom, že je Elizabeth Keatonová, Poe sa ocitá v nezávideniahodnej situácii, v ktorej môže stratiť oveľa viac než len prácu.

V tiesni mu pomôže jediná osoba, ktorej dôveruje – geniálna, no svojská analytička Tilly Bradshawová. Poe s ňou hľadá odpoveď na najdôležitejšiu otázku zo všetkých. Ako môže byť niekto mŕtvy a zároveň nažive? Lenže Elizabeth opäť zmizne a všetky stopy zrazu vedú k nemu.

***

Tak, ako neviem prísť na chuť švédskym krimi, tak milujem pravé anglické detektívky. Autor Mike Craven patrí medzi mojich obľúbencov v tomto žánri a aktuálne nám prináša druhý prípad s detektívom Washingtonom Poeom a jeho geniálnou priateľkou Tilly Bradshawovou. Je síce pravda, že na tento diel sme si museli počkať pomerne dosť dlho, ale čakanie sa určite oplatilo a ak ste sa stali Cravenovými fanúšikmi hneď po prečítaní jeho Bábkového divadla, určite si nenecháte ujsť ani jeho Čierne leto. Presne tak, ako ja. Mala som možnosť prečítať si ho ešte pred oficiálnym vydaním a môžem ho všetkým krimimilovníkom len odporučiť. 

Washington Poe má ohrozenú kariéru. Je viac ako pravdepodobné, že dostal za mreže na doživotie nesprávneho muža, ktorý bol obvinený zo zabitia svojej dcéry. Tá sa po rokoch zrazu objaví a Poe tak čelí nepríjemnej situácií. Aj keď všetky dôkazy nasvedčujú tomu, že dievča je skutočne osoba, ktorú už mnoho rokov považovali všetci za mŕtvu, Poe si je istý, že sa pred mnohými rokmi nemýlil a poslal za mreže toho pravého. Len musí získať dôkazy a na to potrebuje svoju skvelú analytičku Tilly. 

Poe má presne tie vlastnosti, ktoré by správny detektív mal mať. Nie je viazaný na rodinu, žije si ako sa mu páči a väčšinu času venuje práci. Hľadanie pravdy a zatýkanie zločincov je zmyslom jeho života. Nikdy sa nemýli a vždy si ide pevne za svojím. Spolu s Tilly tvoria skvelý tím, ktorý vždy podrží aj ich nadriadená. Tilly je pre mňa bez pochyby jedna z najlepších postáv, ktoré som v detektívnych sériách mala možnosť spoznať. Pragmatická, praktická a hlavne veľmi svojrázna osoba bez takmer akejkoľvek empatie, zaručuje vtipné momenty tam, kde by ste ich zrejme nečakali a vnáša tak do príbehu humor a odľahčenie. 

Na príbehu sú zaujímavé hneď prvé stránky, ktoré v podstate prezradia záver, ale o to viac vás kniha pritiahne, pretože budete neskutočne zvedaví, čo sa pokazilo a ako sa Poe do takej situácie vlastne mohol dostať. M.W. Craven skrátka vie zaujať a čo je ešte dôležitejšie, dokáže si čitateľovu pozornosť udržať aj počas celého čítania. 

Čierne leto je jedna skvele prepracovaná a premyslená detektívka, ktorá má všetko, čo má dobrý príbeh mať. Výbornú zápletku, logické vysvetlenia postupného vyšetrovania, mimoriadne sympatické postavy a gradáciu, ktorá vás od príbehu len tak nepustí. Zvedavosť vám nedovolí knihu odložiť, až kým spolu s Poeom nezistíte pravdu. Určite by som odporučila sériu začať prvým dielom, aby ste postavy spoznali už tam, ale samozrejme, nie je to nevyhnutné. Aj keď, úprimne, netuším, kto by sa o prvý diel chcel ukrátiť, keď má možnosť, prečítať si ho, pretože aj ten určite za to stojí. Hoci z tejto série vyšli ešte len dva diely, u mňa sa určite radí k najlepším detektívnym sériám, aké som v posledných rokoch čítala.



Knihu si môžete kúpiť tu

Evie

nedeľa 28. marca 2021

Posledný vlak do Londýna (Recenzia)


 Autor: Meg Waite Clayton

Originálny názov: The Last Train to London 
Vydavateľstvo: Ikar 2021
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 472
Žáner:  historická fikcia, 2. svetová vojna
Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 3*/5*


Anotácia:
Píše sa rok 1936. V očiach pätnásťročného Stephana Neumana sú nacisti len hluční grobiani. Stephan pochádza z vplyvnej židovskej rodiny a je nádejným autorom divadelných hier. Chlapcovou najlepšou kamarátkou je matematicky nadaná Žofie-Helene, kresťanka, ktorej matka vydáva pokrokové protinacistické noviny. Ovládnutie krajiny Hitlerom dvojicou otrasie. Svetielko nádeje sa objaví v podobe Truus Wijsmullerovej, členky holandského odbojového hnutia. Truus pašuje židovské deti z nacistického Nemecka do krajín, ktoré sú ochotné sa o ne postarať. Keď pomoc ponúkne aj Veľká Británia, odváži sa priblížiť k Adolfovi Eichmannovi, mužovi, ktorý sa podieľal na konečnom riešení židovskej otázky. Truus bojuje s časom. Každým dňom je čoraz nemožnejšie zachrániť takých, ako je Stephan, jeho malý brat Walter či Žofie-Helene.

Román Posledný vlak do Londýna je inšpirovaný skutočným úsilím Holanďanky Geertruidy Wijsmullerovej-Meijerovej, ktorá v roku 1933 rozbehla misiu Kindertransport a zachraňovala deti po menších skupinách. Dodnes ju svet pozná ako tetu Truus.

***

Príbehov z 2. svetovej vojny je už skutočne mnoho, preto sa snažím vyberať si medzi nimi tie, ktoré sa niečím odlišujú od tých predchádzajúcich, ktoré som už mala možnosť si prečítať. Posledný vlak do Londýna je svojím spôsobom veľmi originálny už len tým, že sa odohráva v mesiacoch tesne pred vypuknutím 2. svetovej vojny a nie priamo počas nej. Zobrazuje napätú situáciu v Európe, postupný, stále väčší vplyv Hitlera a jeho chorobnú túžbu zbaviť Nemeckú ríšu Židov. 

Hoci je tento príbeh z väčšej časti fikcia, je napísaný veľmi uveriteľne a realisticky. Je zrejmé, že autorka si dala veľmi záležať na štúdiu historických faktov a hodnoverne zobrazila predvojnovú situáciu v Európe. Reálne postavy zasadila do vymysleného príbehu, ktorý nám predostrela spôsobom, akoby sa presne takto aj odohral. 

Myslím si, že tento príbeh si vás získa, ale ešte väčšmi ho budú prežívať predovšetkým matky. Materstvo je dôležitou súčasťou celého príbehu a práve obetu matiek, ktoré svoje deti posielali do neznáma, len aby prežili, dokáže naozaj pochopiť len matka, ktorá s láskou vychováva svoje dieťa. Statočnosť, ktorú matky preukazovali na záchranu svojich najbližších nejde neobdivovať. 

Aj keď musím priznať, že zo začiatku som mala trochu problém začítať sa, pretože kapitoly sa striedavo venovali viacerým postavám, s postupom času som sa do príbehu zamilovala a na konci som bola napätá, ako sa všetko skončí. Asi od polovice knihy sa od príbehu už nedalo odtrhnúť a bol napísaný neuveriteľne pútavo a živo. Koniec bol krásny, ani nie ideálny, ani nie tragický. Zanechal nádej a zároveň nezľahčoval vojnu a neidealizoval dobu. 

Príbeh je krásnou poctou pre vojnových hrdinov, ktorí riskovali vlastný život, aby zachránili mnoho cudzích. Je to o ľuďoch, o ktorých sa nehovorí a mnohí z nás o nich ani nikdy nepočuli. Som veľmi rada, že som sa vďaka tejto knihe dozvedela o Tante Trus, ktorá patrí k neobyčajne silným a obdivuhodným ženským hrdinkám. Pre mňa jedna z najlepších kníh z obdobia 2. svetovej vojny. Krásne a citlivo vyrozprávaný príbeh s postavami, ktoré si jednoducho musíte zamilovať a ktoré budete obdivovať. 



Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

štvrtok 11. marca 2021

Kým vychladne káva (Recenzia)


 A
utor: Tošikazu Kawaguči

Originálny názov: コーヒーが冷めないうちに (Before The Coffee Gets Cold)
Vydavateľstvo: Lindeni 2021
Séria: Before The Coffee Gets Cold
Diel: 1/3
Počet strán: 184
Žáner: magický realizmus
Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Čo by ste povedali na to, keby ste sa mohli vrátiť do minulosti, hoci len na malú chvíľu, kým vám vychladne káva?

V jednej malej tokijskej kaviarni pomenovanej podľa známej neapolskej piesne Funiculi Funicula vraj takúto možnosť ponúkajú. Má to však háčik. Môžete sa stretnúť len s ľuďmi, ktorí kaviareň už niekedy navštívili. Nech urobíte čokoľvek, prítomnosť tým nezmeníte.

Pri pobyte v minulosti sa nesmiete pohnúť z presne určeného miesta. Váš čas v minulosti sa začína zaliatím kávy a končí sa v okamihu, keď káva vychladne. A to sme zďaleka nevymenovali všetky zo zoznamu čudesných pravidiel... Napriek tomu sa nájdu ľudia, ktorí sa náročnými podmienkami nedajú odradiť a naberú odvahu skúsiť to.

Kniha ponúka štyri dojímavé príbehy tých, ktorí cestu v čase podstúpili. Čo všetko im priniesla a ako sa vďaka nej zmenili ich osudy? Milenci je príbeh ženy, ktorá sa rozišla s mužom, za ktorého sa chcela vydať. Manželia je príbeh muža strácajúceho pamäť a jeho manželky, zdravotnej sestry. Sestry je príbeh ženy, ktorá ušla z domu, a jej mladšej sestry, ktorá milovala jedlo. Matka a dcéra je príbeh tehotnej ženy, zamestnankyne kaviarne.


***

Kým vychladne káva ma zaujala hneď, ako som videla jej anglické vydanie, ktoré má naozaj skvelú obálku a veľmi ma potešilo, keď som videla, že bude vychádzať aj u nás. Síce sa pôvodná obálka nezanechala, ale musím povedať, že aj naša verzia je krásna a veľmi detailne spracovaná (najviac chválim výber farieb a originálnu cik-cak záložku). 

Nemám veľkú skúsenosť s japonskou literatúrou, zatiaľ som prečítala 1 alebo 2 kratšie knihy od Murakamiho, ale hlavne v poslednej dobe si rada prečítam "neamerické" knihy z rôznych krajín o rôznych kultúrach. Väčšinou sú tieto knihy špecifické nielen témou, ale aj úplne iným spôsobom narábania s jazykom a štýlom. Ako prví mi hneď napadnú škandinávski autori, pre ktorých je príznačný jednoduchý a až taký surový štýl rozprávania. Strohý magický realizmus, do ktorého by som zaradila aj Kým vychladne káva, mi zasa príde špecifický pre japonskú literatúru (samozrejme, nemusí to platiť pre každú japonskú knihu, ale zatiaľ sa mi to potvrdzuje) a zisťujem, že mi tento štýl kníh veľmi sedí. 

Mám veľmi rada príbehy, v ktorých je do bežnej, častokrát aj nudnej reality zasadený nejaký "nenormálny" element s tým, že autor nedáva priestor na zbytočné otázky typu "Ako by to ale mohlo fungovať v skutočnosti?" alebo "Prečo je to tak?". Skrátka vám odprezentuje jeho realitu a vy ju buď berte, alebo nechajte tak. 

Presne takto je napísaná aj táto kniha - autor vám predstaví kaviareň, v ktorej sa dá (za určitých pravidiel) cestovať v čase, ale vzhľadom na malý počet strán a lakonický štýl  vás ani nenapadne začať rozmýšľať nad tým, ako to celé cestovanie v čase funguje, či by bolo reálne a podobne. Práve pri téme cestovania v čase je takýto štýl naozaj skvelý, lebo často sa pri knihách o cestovaní v čase zamýšľam nad tým, že v podstate vôbec nedávajú zmysel a veľmi často dochádza k časovým paradoxom, do ktorých sa viem zamotať, čo mi koniec koncov pokazí celkový dojem z knihy. V tomto prípade sú pravidlá jednoduché a  jasne dané, a celý príbeh dokonalo funguje. 

K samotným príbehom sa, vzhľadom na ich krátkosť, vyjadrovať nebudem, pretože nechcem náhodou prezradiť viac, než je potrebné. V podstate úplne najlepšie, čo môžete urobiť, je ponoriť sa do knihy bez akýchkoľvek informácií a myslím, že tak si ju užijete najlepšie. 

Myslím, že na knihe je dosť cítiť, že spisovateľ je zároveň divadelným režisérom a pôvodne bola kniha divadelnou hrou. Jedna miestnosť ako miesto deja, zopár postáv a štyri príbehy, ktoré sú v podstate ekvivalentom k dejstvám hry. Avšak napriek tejto jednoduchosti sa jedná o silný, horko-sladký príbeh, ktorý síce zvládnete prečítať rýchlo, ale rozmýšľať nad ním budete určite dlhšie. Aspoň u mňa to tak je. 

Knihe nemám čo vytknúť, sadla mi presne do nálady príbehom, štýlom aj témou. Dokonca sa mi trochu aj "zarosili" oči, čo som naozaj nečakala. Naozaj dúfam, že druhý diel vydá vydavateľstvo Lindeni čo najskôr a ja už sa neviem dočkať, kedy sa do tejto príjemnej kaviarne vrátim a stihnem ho prečítať skôr, než mi vychladne káva. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

utorok 9. marca 2021

Deti žltej hviezdy (Recenzia)


 Autor: 
Mario Escobar

Originálny názov: Children of the Stars
Vydavateľstvo: Lindeni 2021
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 352
Žáner: vojnový román
Moje hodnotenie knihy: 3,5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 3*/5*

Anotácia:
August 1942. Jacob a Moses Steinovci, mladí židovskí bratia, žijú so svojou tetou v Paríži uprostred nacistickej okupácie. Rodičia chlapcov, známi nemeckí dramatici, nechali chlapcov v starostlivosti tety, kým nenájdu bezpečný prístav pre svoju rodinu. Prv než sa však Steinovci stihnú opäť stretnúť, Paríž obsadia nacisti a francúzski žandári na ich príkaz zatknú chlapcov a odvedú ich na cyklistický štadión Vélodrome d´Hiver, ktorý slúžil ako koncentračný tábor, kde držali tisícky židov pred deportáciou do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime.

Jacob a Moses vedia, že musia utiecť, aby prežili, ale majú iba zopár listov z južného Francúzska, ktoré ich môžu priviesť k rodičom. Nebezpečenstvo striehne za každým rohom, keď chlapci, majúc iba jeden druhého, putujú naprieč okupovanou krajinou. Počas svojej pozoruhodnej cesty stretávajú cudzincov i statočné duše, ktoré riskujú vlastný život, aby ich ochránili. Niektorí z nich dokonca zaplatia najvyššiu cenu za pomoc mladým utečencom.

Tento inšpirujúci príbeh demonštruje silu rodiny a nezlomnosť ľudského ducha aj v najtemnejších chvíľach modernej histórie.
***

Vojnový príbeh o sile rodiny, ktorú nerozdelil ani oceán. Jacob a Moše sú súrodenci, ktorí žijú s tetou v Pariži a ich rodičia sa na juhu Francúzsku snažia získať všetky potrebné povolenia na opustenie krajiny a vyplávanie do Argentíny. Situácia sa však v krajine veľmi rýchlo zhoršuje a súrodenci sa ocitnú vo veľkomeste úplne opustení. Rozhodnú sa rodičov nájsť a na svojej neuveriteľnej ceste spoznávajú mnoho dobrých ľudí, ktorí sú im ochotní pomôcť aj za cenu svojich životov. 

Knihy o druhej svetovej vojne sú takmer vždy plné silných, emotívnych zážitkov a čitateľa privádzajú do smutnej, melancholickej, ba až depresívnej nálady.  Možno práve preto sa im mnohí vyhýbajú a siahnu radšej po iných žánroch. Deti žltej hviezdy sa vymykajú týmto žánrovým štandardom a sú skôr zobrazením nekonečnej nádeje a optimistického pohľadu na svet. Autor sa nesústreďuje na to zlé, čo vojnu sprevádzalo, ale až do konca verí v ľudské dobro a presvedčenie, že každý ľudský život má cenu a stojí za to, ho zachrániť. 

Pri čítaní som mala častokrát pocit, že príbeh je príliš zidealizovaný, možno až naivný. Ani raz som nezapochybovala, že sa skončí dobre a verila som, že sa bratom podarí dostať späť k rodičom. Nakoniec, prečo by mal byť vojnový príbeh vždy len žmýkač emocií? Dostať príbeh plný nádeje a  optimizmu je v tomto žánri celkom osviežujúce a príbeh sa tak môže dostať k širšiemu okruhu čitateľov. Tento konkrétne by som určite odporučila aj deťom ako doplnkové čítanie k ich strohému učivu o druhej svetovej vojne. Je podaný veľmi jemne, žiadne brutálne opisy vyvražďovania, ale pritom je poukázané na zlo a neprávosti, ktoré sa diali. 

Príbeh bol výlučne sústredený na osudy bratov a ich nebezpečnú cestu naprieč okupovaným Francúzskom. Spoznali viacero ľudí, u mnohých bývali dlhší čas, s mnohými sa spriatelili a boli im ako vlastná rodina. Všetkým hrozilo veľké nebezpečenstvo, ale napriek tomu sa rozhodli pomáhať, riskovať a aspoň takýmto spôsobom sa vojne vzoprieť. Pre mňa bolo určite zaujímavé francúzske prostredie, v ktorom sa dej odohráva a taktiež som sa dozvedela nové informácie o záchrane židov v tejto časti krajiny. 

Dej je popretkávaný množstvom filozofických otázok a myšlienok, ktorým by podľa môjho názoru 13 a 8-ročný chlapec len ťažko mohli rozumieť. Hoci je pravda, že dôsledkom vojny deti detstvo strácali a dospievali oveľa skôr, predsa len sa mi zdali niektoré rozhovory na ich vek nevierohodné a prehnané. Tiež by som ubrala na ich množstve a možno by som dej rozšírila aj na osudy osôb, ktoré chlapcom na ich ceste pomáhali. Ja osobne by som uvítala viac dejovosti a menej ideológie. 

Napriek malým výtkam, ktoré k príbehu mám, som týmto dvom chlapcom veľmi priala šťastný koniec a taktiež som dúfala, že sa nič nestane ani ich záchrancom. Príbeh za prečítanie určite stojí, na začiatku má krásne spracovanú mapku, ktorá vám pomôže pri predstavivosti ich cesty a čítanie vo vás zanechá dobrý pocit, že svet sa celkom nezbláznil a dobro stále existuje. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

štvrtok 4. marca 2021

Pasažieri (Recenzia)


Autor:
 
John Marrs

Originálny názov: The Passengers
Vydavateľstvo: Lindeni 2021
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 352
Žáner: thriller
Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 2*/5*

Anotácia:

Predstavte si, že nasadnete do samojazdiaceho auta, no zrazu sa nečakane zamknú dvere, trasa sa zmení a ozve sa tajomný hlas, ktorý vám oznámi: „Zomrieš.“ Presne to sa stalo ôsmim pasažierom, ktorí sa bezmocní a vystrašení vezú na neznáme miesto, na ktorom o dve a pol hodiny dôjde k hromadnej zrážke.

Výber obetí hekerského útoku je vskutku pestrý: televízna celebrita, tehotná žena, vojnový veterán, imigrantka, týraná žena na úteku, manžel s manželkou – každý v jednom aute – a potenciálny samovrah. Priamy prenos únosu vysielajú do celého sveta: prežiť môže len jeden z nich a rozhodne o tom verejnosť. Sú však pasažieri skutočne takí nevinní, ako sa na prvý pohľad zdajú?


***

Sú za nami ešte len dva mesiace roku 2021 a ja už teraz môžem s určitosťou povedať, že som čítala TOP thriller tohto roku. Doslova neuveriteľná jazda, od ktorej sa nedá odtrhnúť. Originálny a premyslený príbeh s množstvom prekvapení a zvratov vám nedá vydýchnuť po poslednú stránku. Už podľa anotácie to vyzeralo na príbeh presne pre mňa, ale niečo až tak dobré som nečakala. 

John Marrs je zrejme už mnohým známy vďaka jeho dvom predchádzajúcim knihám. Deň, keď si zmizol bol celkom zaujímavý psychothriller, ktorému ale podľa môjho názoru k dokonalosti ešte dosť chýbalo a veľmi dobre znejúce sú aj jeho Spriaznené duše, ktoré síce doma mám, ale zatiaľ som ich ešte nečítala. Aj keď anotácia Pasažierov znela naozaj zaujímavo, úprimne, nečakala som od Johna Marrsa, že predvedie tak skvelý thriller.  

Heker zajme 8 ľudí v samojazdiacich autách. Šesť z nich vybral zámerne, dvoch náhodne. Komisia, ktorá hodnotí nehody samojazdiacich áut a aj verejnosť má možnosť jedného z nich zachrániť. Heker postupne dáva pasažierom možnosť obhájiť sa a poskytuje o nich útržkovité informácie, na základe ktorých si verejnosť buduje svoje sympatie k pasažierovi, ktorý má byť zachránený. Názory sa rýchlo menia, presne tak, ako si to heker naplánoval. Kto nakoniec prežije? A prečo ostatní musia zomrieť? 

Máme tu päť dôležitých postáv, ktoré tvoria hodnotiacu komisiu, osem pasažierov, z ktorých šesť nám je aj bližšie predstavených a nakoniec hekera, ktorého budete nenávidieť a obdivovať zároveň. Najzaujímavejšou postavou z komisie je Libby, ktorá bola vybratá náhodne z obyčajného obyvateľstva. Je odporkyňou samojazdiacich áut a tiež najväčšia moralistka. Miestami je trochu otravná, ale zároveň sa mi páči, že ani vo vypätých situáciách neodbočuje od svojho presvedčenia a ideálov. 

Autor veľmi dobre vystihol ľudskú povahu a predviedol širokú škálu jednotlivých osobností. Každú s iným charakterom, povahou a rôznymi pohnútkami k danému správaniu. Veci, ktoré sa na prvý pohľad zdajú zlé a zavrhnutiahodné môžu mať logické a pochopiteľné vysvetlenie, ale keď sa podajú útržkovite, neucelene a vytrhnuté z kontextu, môžu vyznieť ako zločiny. Ak si však vypočujeme celý príbeh, dostaneme na ne úplne iný pohľad. Sú skvelou sondou súčasnej populácie. To, ako sme ovplyvnení online informáciami, ktoré sú častokrát nepravdivé, prispôsobené tak, aby urobili čo najväčší rozruch. Média ich servírujú spôsobom, aby ľudí dostali presne tam, kam potrebujú. Krásna ukážka toho, ako ľahko niečomu uveríme aj s veľmi malým množstvom faktov. 

Pasažieri sú v podstate geniálnou hrou autora s čitateľom, ktorého každá ďalšia prečítaná stránka dokáže prekvapiť. Príbeh plný tajomstiev a poloprávd od začiatku do konca. Do detailu premyslená kniha, od ktorej sa nedá odtrhnúť. Ak vás anotácia čo i len trochu láka a máte radi zamotané príbehy, určite neváhajte a do Pasažierov sa pustite. Je to jedna skvelá kniha, ktorej absolútne nemám čo vytknúť. Kiežby bolo takýchto dobrých kníh viac.  


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie