Trón zo skla (Recenzia)

Autor: Sarah J. Mass
Originálny názov: Throne of Glass
Vydavateľstvo: Slovart 2015
Séria: Throne of Glass
Diel: 1/6
Počet strán: 376
Žáner:  fantasy, YA
Moje hodnotenie obálky: 3/5

Anotácia:

V krajine bez akejkoľvek mágie, kde vládne krutý kráľ, je na kráľovský dvor povolaná najnebezpečnejšia nájomná vrahyňa. Prichádza, aby získala späť svoju slobodu, nie aby zabila kráľa. Ak v turnaji porazí dvadsať tri nájomných vrahov, zlodejov a žoldnierov, prepustia ju z väzenia v soľných baniach a po štvorročnej službe ako kráľova šampiónka, získa späť svoju slobodu. Jej meno je Celaena Sardothien. 

Korunný princ si ju na túto úlohu najal a je jej jediným spojencom. Kapitán kráľovskej gardy zas pravým ochrancom. V komnatách a chodbách Zámku zo skla sa však schováva niečo oveľa nebezpečnejšie... A keď začne jej protivníkov niekto po jednom likvidovať, Celaenin zápas o slobodu sa mení na boj o holé prežitie. Tajomný nepriateľ sa totiž neuspokojí, kým nebude ležať celý svet v troskách.

***

Celá senzácia okolo dlho očakávanej série Trón zo skla ma dostala o dosť neskôr, ako väčšinu čitateľov. Verila som, že to bude vynikajúca séria, ale nijako zvlášť som sa s jej prečítaním neponáhľala. Čakala som, keď vyjde aj druhý diel, aby som sa v prípade, že by ma kniha absolútne nadchla, mohla rovno pustiť do pokračovania.

Calaena (mimochodom, mená vymyslela autorka naozaj skvelé) je najslávnejšia nájomná vrahyňa v celej krajine aj napriek tomu, že je veľmi mladá. Avšak spravila tú chybu, že sa nechala chytiť a následne ju poslali pracovať do baní, čím ju v podstate odsúdili na smrť. Po dlhej dobe, kedy ju pri živote držala len sila vôle, prichádza pomoc z najnepravdepodobnejšieho miesta - práve z kráľovského dvora. Princ Dorian ju požiada, aby sa v jeho mene zúčastnila turnaja, v ktorom musí poraziť ďalších dvadsaťtri nebezpečných vrahov a zlodejov. V prípade, že by sa jej to podarilo, bude pracovať pre kráľa ako jeho osobná nájomná vrahyňa ďalšie štyri roky a tým si môže vykúpiť svoju slobodu. Okrem samotného turnaja, sa však na zámku zo skla deje ešte niečo, čo je možno ešte nebezpečnejšie než všetci jej protivníci.


Aj keď som Trón zo skla dočítala asi pred mesiacom, stále akosi neviem, čo si mám o ňom myslieť. Príbeh bol fajn a aj keď bol začiatok trochu pomalší, približne od polovice som sa do knihy začítala a odložila som ju až keď som sa dostala na koniec. Podobné príbehy zasadené do fantasy sveta s priloženou mapou mám veľmi rada a musím uznať, že aj Sarah vytvorila zaujímavý  svet.  Postavy boli tiež skvelé, aj keď by som teda bola oveľa radšej, keby sa medzi nimi nevytvorí (zase ďalší) ľúbostný trojuholník. Ale s tým sa musím zmieriť pri väčšine kníh, takže som si na to vlastne už zvykla. Celkovo som na knihe nenašla niečo, čo by sa mi vyložene nepáčilo alebo čo by mi až tak prekážalo.

Aj tak sa však nemôžem ubrániť tomu, že ma Trón zo skla mierne sklamal. Chápem, že je to prvý diel, ktorým sa všetko len začína a každým pokračovaním to bude lepšie a lepšie. Avšak vzhľadom na celý boom okolo tejto série a toľko pozitívnych ohlasov a recenzií som čakala niečo, čo ma absolútne dostane, vďaka čomu sa nebudem môcť od knihy odtrhnúť. To som však nenašla. Knihu som odložila a prešiel aj celý týždeň, kým som sa donútila prečítať aspoň pár kapitol. Možno práve tie nadšené recenzie boli u mňa až na škodu, pretože som čakala oveľa, oveľa viac.

Určite sa však nechystám na túto sériu zanevrieť a teším sa na ďalší diel, aj keď nie je mojou momentálnou prioritou. Naozaj dúfam, že v druhej časti sa to poriadne rozbehne a nájdem v nej to, čo mi v jednotke chýbalo. Rozhodne je to kniha, ktorá sa oplatí prečítať, ale zároveň si myslím, že tá reklama je trochu prehnaná. Tú by si možno iné knihy zaslúžili viac. Zatiaľ je u mňa Trón zo skla takým lepším priemerom.

Moje hodnotenie:

Ellie

Mesto padlých anjelov (Recenzia)

Autor: Cassandra Clare
Originálny názov: City of Fallen Angels
Vydavateľstvo: Slovart 2014
Séria: The Mortal Instruments
Diel: 4/6
Počet strán: 384
Žáner: YA, fantasy
Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:

Valentine je porazený a vojna sa skončila. Clary Frayová sa vracia späť do New Yorku k novému životu. Chce sa stať plnohodnotnou Tieňolovkyňou a zároveň sa učí používať svoju špeciálnu silu. Jej mama je zasnúbená so svojou celoživotnou láskou a Dolnosveťania a Tieňolovci si nažívajú v pokoji. A čo je najdôležitejšie: s Jaceom sú konečne spolu. 

Nič však netrvá večne. Niekto vyvražďuje Tieňolovcov, rozdúchava napätie medzi Dolnosveťanmi, a to môže viesť len k ďalšej vojne. Clary nedokáže pomôcť ani jej najlepší priateľ Simon. Jeho mama totiž zistila, že je upír, a vyhodila ho z domu. A aby toho nebolo málo, randí naraz s dvoma krásnymi a nebezpečnými babami. 

Clary napokon zisťuje, že nešťastnou náhodou dala do pohybu sled hrozivých udalostí, ktoré môžu zapríčiniť, že stratí všetkých, ktorých miluje.

***

Pôvodná trilógia pokračuje štvrtou časťou, v ktorej je všetko tak, ako má byť. Na začiatku. Hneď potom však nastávajú problémy. Simon má problémy doma, pretože jeho mama zistila, že je upír. Clary má problémy so svojou láskou, pretože Jace sa čoraz viac uzatvára do seba. A všade okolo nich sa objavujú mŕtvi Dolnosveťania.

Keď som objavila prvýkrát Mesto kostí, rozhodla som sa, že budem čítať iba prvé tri knihy. Nepáči sa mi, že autori série umelo predlžujú len kvôli ziskom a čitateľov napínajú ďalšími dielmi, kým im doprajú šťastne až naveky. Ale keďže sú to Nástroje smrteľníkov + Jace, samozrejme, som svoje rozhodnutie zmenila. Aj keď som predpokladala (ukázalo sa, že veľmi správne), že Cassandra to zasa pekne všetko zamotá nie tak, ako by som si priala. 

Po viacerých recenziách som sa obávala, že štvrtá časť už nebude taká dobrá, ako predchádzajúce. Že tam bude veľmi málo Jacea, že sa tam síce nebude nič diať, ale zároveň sa tam udejú veci, ktoré nechcem. A že po konci budem mať opäť chuť otrieskať tú knihu niekomu o hlavu. 

V podstate som sa nemýlila - Jacea tam bolo skutočne menej (ale v tomto prípade to bolo dobré, pretože jeho ľútostivé výlevy by som nevydržala ešte dlhšie),  veci, ktoré som nechcela, sa tam naozaj udiali a na konci kniha skoro letela balkónom, ale...! Nemala som zabudnúť na jednu vec, a to, že sú to Nástroje smrteľníkov - jedna z mojich najobľúbenejších sérií a ja ju jednoducho milujem, aj keby sa mi to vôbec nepáčilo. 

Je pravda, že si stále stojím za tým, že sa tá séria mala skončiť tretím dielom a že som čakala, že vec, ktorou sa Mesto padlých anjelov skončilo, sa stane, ale skrátka, táto séria je pre mňa neodolateľná a ja sa hneď púšťam aj do piatej časti, ktorú mám, bohužiaľ, len požičanú, ale dúfam, že čoskoro sa aj táto (a, samozrejme, aj posledné dve časti) objaví v mojej knižnici. 

Som veľmi zvedavá, čo Cassandra pripravila pre čitateľov v piatej časti, pretože sa zatiaľ úspešne vyhýbam anotácii, recenziám aj spoilerom. A už sa naozaj nesmierne teším na úplný záver celej série, pretože dúfam, že tam sa konečne dočkám skvelého konca. 

Moje hodnotenie: 

Ellie

Kto je Mara Dyerová? (Recenzia)

Autor: Michelle Hodkin
Originálny názov: The Evolution of Mara Dyer
Vydavateľstvo: Slovart 2013
Séria: Mara Dyer
Diel: 2/3
Počet strán: 456
Žáner: YA, paranormal
Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:

Mara Dyerová vie, že sa nezbláznila. 

Dokáže zabíjať svojou mysľou a Noah zasa tou svojou liečiť. 

Mara vie aj to, že Jude nie je len halucinácia. Nedarí sa jej však presvedčiť rodičov a lekárov, že nepotrebuje psychiatra ani hospitalizáciu. Jediný, kto jej naozaj verí, je Noah. Mara má však oňho strach, je preňho nebezpečná – pri ich prvom bozku ho totiž takmer zabila. Spoločne však pátrajú po tom, ako Jude prežil zrútenie inštitútu na Rhode Islande a prečo vie o Mariných schopnostiach viac než ona sama...

***

Po udalostiach, ktoré sa stali na konci prvého dielu, sa Mara ocitá na psychiatrickom oddelení proti svojej vôli. Nikto jej neverí a všetci ju pokladajú za narušenú. Pokladajú to za dôsledok obrovskej traumy, ktorú prežila pri zrútení starého ústavu, kde zomrela jej najlepšia priateľka a bývalý priateľ Jude. Avšak Jude sa začne objavovať čoraz častejšie. A tak dobrovoľne-nasilu súhlasí s ambulantnou liečbou, tvári sa ako normálna a spolu s Noahom sa snažia zistiť, čo alebo kto stojí za všetkým, čo sa okolo nich deje. 

O prvej časti série - Čo sa stalo Mare Dyerovej? - som napísala, že je to tak trochu psycho kniha. O druhom pokračovaní to platí dvojnásobne a je to teda poriadne psycho. A práve to je na tom to skvelé. Na týchto knihách milujem hlavne to, ako nedokážem predvídať, čo sa stane ďalej, netuším, ako sa kniha bude vyvíjať a rovnako, ako hlavná hrdinka, neviem, či to, čo sa deje, je skutočné alebo sa to odohráva všetko iba v Marynej mysli. Po čase už aj vy prestanete premýšľať a hľadať nejaké logické vysvetlenie, a už budete len čítať ďalej a ďalej.

Aj napriek tomu, že kniha je pomerne hrubá, prečítala som ju za jeden, jediný deň. Keď som sa začítala, nemohla som sa od knihy odtrhnúť. Od prvej stránky bola kniha nabitá akciou a zvratmi. A ten koniec... Cítila som sa podobne, ako po dočítaní niektorej z kníh Cassandry Clare (takže absolútne šokovaná, s otvorenými ústami, vyplazeným jazykom a s desiatkami vypúlených očí, presne ako v animákoch).

Nie je nič lepšie (alebo horšie, podľa toho, z akého uhlu sa na to dívate), ako byť absolútne vyšťavená z čítania nejakej knihy. Ale úplne najlepšie je to, keď sa o práve dočítanej knihe máte s kým porozprávať. Bohužiaľ, z môjho okolia Maru ešte nikto nečítal, tak mi neostáva nič iné, len ich nejako prinútiť si to prečítať, aby sme sa o tom mohli konečne porozprávať bez obáv, že vyzradím nejaké spoilery.

Mara Dyerová (prvá aj druhá časť) je pre mňa jednou z najlepších sérií tohto roka a už sa naozaj veľmi teším na záver trilógie. Dúfam, že sa k nemu dostanem čo najskôr, pretože som si istá, že ma bude baviť rovnako ako prvé dve časti. (Keďže túto sériu zďaleka obišlo prekliatie druhých dielov.) Tí z vás, ktorí ste to ešte nečítali, jednoznačne vám odporúčam to napraviť. Stojí to za to, naozaj.

Moje hodnotenie:

Ellie

Mesto skla (Recenzia)

Autor: Cassandra Clare
Originálny názov: City of Glass
Vydavateľstvo: Slovart 2013
Séria: The Mortal Instruments
Diel: 3/6
Počet strán: 488
Žáner: YA, fantasy
Moje hodnotenie obálky: 4/5

Anotácia:

Jocelynin život je naďalej v ohrození. Clary ju chce zachrániť, a tak musí navštíviť Mesto skla, domov všetkých Tieňolovcov, aj napriek tomu, že vstupom do mesta porušuje všetky zákony. Až na mieste sa dozvedá, že Jace ju tam vôbec nechce a jej najlepší kamarát Simon skončil vo väzení. Tieňolovci totiž nedôverujú upírovi, ktorému neškodia slnečné lúče. 

Valentine zoskupuje svoju armádu démonov, s ktorou chce zničiť všetkých Tieňolovcov. V zmätku prichádzajúcej vojny sa musia Tieňolovci rozhodnúť, či budú bojovať po boku s upírmi, vlkolakmi a ostatnými Dolnosveťanmi, alebo proti nim. Jace si postupne uvedomuje, čo všetko je ochotný riskovať pre Clary, ktorá musí sústrediť svoju nové schopnosti, aby ochránila Mesto skla - ale za akú cenu? 

Láska je jedným zo smrteľných hriechov a tiene minulosti sa načahujú za Clary a Jaceom, ktorí sa musia postaviť Valentinovi.

***

Keď som dočítala druhý diel, vravela som si, že okamžite potrebujem čítať tretí diel. To bolo minulú jeseň. Opäť mi trvalo viac ako pol roka, kým som sa odhodlala prečítať si (pôvodne) poslednú časť série. Poznáte to, máte obrovské očakávania, ale zároveň sa desíte, čo sa tam stane a desíte sa toho, že séria končí. Čo sa opäť ukázalo ako zbytočné, pretože už počas čítania Mesta skla som si chcela dať re-reading všetkých troch častí.

Mesto skla som začala čítať raz u sestry, ešte počas školy, pretože som si zabudla zobrať svoju knihu.  Napriek tomu, že ma bavila hneď od začiatku (a prekvapivo som si pamätala takmer všetky dôležité udalosti a Wiki som využila len trošku), odložila som ju, pretože som si ju chcela naplno vychutnať, čo som si v júni nemohla dovoliť. A neľutujem, pretože keď som sa do nej pustila na začiatku prázdnin, zhltla som ju za dva dni, aj to len preto, že som nemohla čítať non-stop.

Všetky knihy série majú svojský štýl, ktorý mi vyhovuje, a preto som ani teraz nemala problémy so začítaním sa. S čím som mala trochu väčšie problémy bol opäť preklad, s ktorým už ale nič nenarobím a mala by som sa s ním už po troch knihách zmieriť. Mesto skla sa mi páčilo asi najviac z prvých troch dielov. Od začiatku sa niečo dialo, v každej kapitole vznikali nové komplikácie, stále nové zvraty a celé to bolo plné akcie. Fajn bolo aj nové prostredie - mesto Tieňolovcov Idris. A, samozrejme, Jace. To je moja srdcová záležitosť, ktorá už asi nepotrebuje komentár.

Nové postavy zapadli do deja, a to, ako autorka dokázala vykľučkovať z toho, do čoho sa sama zamotáva počas celej série, svedčí len o tom, ako perfektne mala knihy premyslené. Dúfam, že domyslela aj tie ďalšie tri diely, pretože si neviem predstaviť, čo sa v nich bude odohrávať, keďže Mesto skla sa skončilo tak, ako sa skončilo. Ešte som sa celkom nerozhodla, či sa do nich púšťať, ale asi neodolám a je veľmi pravdepodobné, že ďalšiu časť - Mesto padlých anjelov - rozčítam už cez prázdniny.

Svet Tieňolovcov mi učaroval a rozhodne by som medzi nich chcela patriť, aj napriek všetkým démonom a nebezpečenstvám, ktoré im stále hrozia. A ak aj vy patríte medzi tých oneskorených (platí to aj pre teba, ségra), rozhodne si nenechajte ujsť túto skvelú sériu, ktorá vás dostane rovnako ako milión ďalších ľudí po celom svete.

Moje hodnotenie:

Ellie

Čo sa stalo Mare Dyerovej? (Recenzia)

Autor: Michelle Hodkin
Originálny názov: The Unbecoming of Mara Dyer
Vydavateľstvo: Slovart 2013
Séria: Mara Dyer
Diel: 1/3
Počet strán: 392
Žáner: YA, paranormal
Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:

Mara Dyerová neverí, že by jej život mohol byť ešte viac zamotaný. Nielenže si vôbec nepamätá, ako sa dostala do nemocnice, kde sa práve prebrala, ale nevie nič ani o nehode, pri ktorej zomreli jej najlepší priatelia a frajer. Mare sa však takmer nič nestalo. Lekári sa domnievajú, že nový začiatok v novom meste pre ňu bude tým najlepším riešením, a spomienky tak môžu pomaly vyplávať na povrch. Marin nový život sa však stále viac komplikuje. 

Tváre mŕtvych priateľov má pred očami denno-denne. A potom... zrazu... má pred očami úmrtia ľudí naokolo iba chvíľu pred tým, než k nim dôjde. Je jej jasné, že sa asi zbláznila. A keď už si je istá, že to ani nemôže byť horšie, Noah Shaw, najkrajší chlapec, akého kedy videla, ju odmieta nechať len tak na pokoji... Čo má vlastne za lubom?

***

Táto kniha ma zaujala na prvý pohľad, hlavne obálkou. Tá je naozaj nádherná, nielen na pohľad,ale dokonca vydavateľstvo použilo na obálku ten najpríjemnejší materiál na svete. Už len z toho dôvodu som sa do knihy pustila. Väčšinou som všade čítala, že kniha je zvláštna, ale mala dobré hodnotenia, tak som bola zvedavá, o čom to vlastne je a čo na ňu nakoniec poviem.

Recenzie sa nemýlili - kniha bola naozaj čudná, ale v dobrom slova zmysle. Dosť netypické pre mňa bolo napríklad to, že som absolútne netušila, ako sa kniha bude vyvíjať. Teda, samotnú situáciu na konci knihy som tak trochu očakávala, ale mám na mysli skôr to, čo Mara a Noah vlastne zažívali. A môžem povedať, že som už dávno nebola taká zvedavá na pokračovanie knihy, ako som zvedavá na druhú časť - Kto je Mara Dyerová?

Najviac sa mi páčilo teda to, ako sa nedalo veľmi predvídať, ako sa situácia bude ďalej vyvíjať, a všetky spomienky, ktoré vysvetľovali záhadné okolnosti dejúce sa okolo Mary, sa vynárali pomaly, tak ako Mare, tak aj čitateľom. Mám rada také trochu psycho knihy, kde hlavný hrdina sám nevie, kde je vlastne pravda a či sa zbláznil on alebo celé jeho okolie. V Mare sa presne toto dialo, a preto si ma absolútne získala.

Knihu som prečítala dá sa povedať na jeden nádych. Nemohla som sa od nej odtrhnúť, až dokedy som ju nedočítala do poslednej strany. Bavila ma tak veľmi, že som ju mala chuť ísť čítať znova (pretože nemám pokračovanie, ktoré naozaj potrebujem!!!).

Moje odporúčanie pre všetkých, ktorí Maru ešte nečítali. Po prvé - napravte to! Určite si vás získa. Po druhé - nič si  o knihe nezisťujte pred tým, než ju pôjdete čítať. Ja som dokonca nečítala ani anotáciu a o to viac som si knihu užila.

Zhrnula by som to asi tak, že Mara si ma získala na plnej čiare a pohltila ma tak, ako už dávno žiadna kniha nie. Už sa nemôžem dočkať pokračovania, na ktoré som čítala celkom rozporuplné recenzie, takže predpokladám, že mne sa určite bude páčiť. Rozhodne je Mara tá správna voľba, ak vás bavia originálne napísané knihy, v ktorých miestami netušíte, čo sa vlastne deje.

Moje hodnotenie:

Ellie

Mesto popola (Recenzia)

Autor: Cassandra Clare
Originálny názov: City of Ashes
Vydavateľstvo: Slovart 2013
Séria: The Mortal Instruments
Diel: 2/6
Počet strán: 408
Žáner: YA, fantasy
Moje hodnotenie obálky: 4/5

Anotácia:

Clary si želá, aby sa jej život vrátil do normálnych koľají. Ale čo je normálne, keď je Tieňolovkyňou vraždiacou démonov, jej mama leží v kóme vyvolanej čarami a zrazu všade naokolo vidí Dolnosveťanov, ako sú vlkolaci, upíri či víly? Keby nechala tento svet za sebou, mohla by sa venovať svojmu skutočnému priateľovi Simonovi. Tieňolovci sa jej však nechcú vzdať - hlavne nádherne neznesiteľný Jace. Aby Clary zachránila svoju mamu, musí sa spojiť s nebezpečným Tieňolovcom Valentinom, ktorý je pravdepodobne šialený, určite nebezpečný a navyše je to jej otec. 

V New Yorku sa však dejú zvláštne veci. Niekto vraždí deti Dolnosveťanov. Je aj za týmto Valentine? A ak áno, o čo mu vlastne ide? Keď zmizne aj druhý z Nástrojov smrteľníkov - Meč smrteľníkov - prichádza desivá Inkvizítorka, aby si posvietila na Jacea. Ako ho má Clary zachrániť?

***

Mesto kostí sa mi páčilo. Po pozretí filmu som si Mesto kostí zamilovala. A Mesto popola milujem (a nenávidím) ešte viac. Ako nám to Cassandra môže robiť? Po jednotke som dúfala, že sa vybúrila na jednom konci, ale asi sa jej stále máli a preto si pre nás pripravila niečo ešte horšie. 

Prvá časť ma pohltila približne od polovice, ale druhá ma dostala hneď od začiatku a čím bližšie som bola koncu, tým viac som sa ho nevedela dočkať a zároveň som sa ho (po predošlých skúsenostiach) desila. Ja síce pevne verím, že všetko dobre dopadne, koniec koncov ako vždy, ale zatiaľ to má od dobrého ďaleko. 

Väčšina ľudí už asi prečítala celú sériu a ja som jedna z mála tých spomalenejších, ale ak niekto ešte nečítal Nástroje smrteľníkov, okamžite to treba zmeniť. Naozaj to stojí za to, už len kvôli Jaceovi. ♥

Čo ma veľmi potešilo, tak to bol fakt, že v knihe bolo neporovnateľne menej chýb ako v prvej časti. Vlastne som zaregistrovala tak jednu - dve, čo je obrovské plus a pokrok, keďže v jednotke som aj v jednej vete našla dve chyby. Dve chyby v celej knihe sa dajú prehliadnuť, ale keď sa len v jednej vete objavia hneď dve, začína to byť otravné. Tiež som mala pocit, že štýl, akým je napísaná / preložená (opäť neviem, do akej miery je to vina originálu a do akej prekladu), je mi bližší a viac ... súčasný. 

Od začiatku knihy sa stále niečo dialo a mňa to tak príjemne rozčuľovalo, ak viete, čo myslím. Na jednej strane ma vytáčali všetky zvraty, ale na druhej som bola maximálne šťastná, že to nie je nuda. No a ten koniec, to už ani nejdem komentovať. Ja dúfam, že Mesto skla mi konečne dopraje ten úžasný pocit zo skvelého konca (aj keď, séria ma ďalšie tri časti, čo trochu prekáža môjmu optimizmu). 

Priala by som si, aby som teraz pozrela do poličky a tam sa z ničoho nič objavilo Mesto skla, ale asi budem musieť predsa len počkať, až budú financie. (A, vlastne, kúpiť si celú sériu, keďže NANEŠŤASTIE knihy nie sú moje.) A takisto si veľmi, naozaj veľmi želám, aby sme čoskoro mohli ísť do kina na Mesto popola. Dúfam, že sa raz dočkáme. Predsa chceme viac Jacea. 

Takže, každý jeden, kto ešte nečítal TMI, pustite sa do toho. Stojí to za to!

Za  mňa veľmi jednoznačné hodnotenie: 

Ellie

Mesto kostí (Recenzia)

Autor: Cassandra Clare
Originálny názov: City of Bones
Vydavateľstvo: Slovart 2012
Séria: The Mortal Instruments
Diel: 1/6
Počet strán: 440
Žáner: YA, fantasy
Moje hodnotenie obálky: 4/5

Anotácia:

Pätnásťročná Clary Freyová sa v nočnom klube stane svedkom vraždy - vraždy, ktorú spáchali traja tínedžeri so zvláštnymi tetovaniami na tele a s prapodivnými zbraňami. Stačí len okamih a všetky telá jej zrazu zmiznú pred očami. Potom je naozaj ťažké zavolať policajtov, aby vyšetrili vraždu neviditeľnej obete neviditeľnými tínedžermi. 

Tak sa Clary prvýkrát stretla s Jaceom, Tieňolovcom, ktorý zbavuje náš svet démonov. Clary je vtiahnutá do Jaceovho sveta, jej mama zmizne a ju napadne démon. Ale prečo majú démoni záujem o Clary a jej mamu? A prečo Clary ako jediná vidí Tieňolovcov a svet démonov?

***

Mesto kostí sme si zobrali na dovolenku s tým, že obidve so sestrou ju už konečne prečítame a hneď, keď sa vrátime, pôjdeme do kina. Tento plán nám zlyhal, keďže ja som začala knihu čítať až posledný deň, tým pádom sme kino hneď v stredu nestihli. Čo však nevadí, keďže ideme zajtra a ja už sa strašne, strašne, STRAŠNE teším, pretože Mesto kostí a Jace... to bolo niečo. 

Mala som trochu problém prelúskať sa cez prvú tretinu. Hlavným faktorom bol slovenský preklad (alebo celkový štýl autorky, neviem to posúdiť, keďže som knihu čítala len po slovensky) a obrovské množstvo chýb. Podľa mňa, keď sa už raz ide vydávať kniha, ktorá rozhodne nemá predajnú cenu 2€, tak to aspoň poriadne skontrolujem. A čo sa týka toho prekladu, tak možno to bolo iba mnou (sťažovala sa síce aj sestra, tak neviem), ale prekladateľ používal slová ako z inej doby a keď sa snažil zapadnúť do terajšej doby, bolo to viditeľne na silu. Ale ako som vyššie spomínala, neviem posúdiť, či bol problémom autorkin štýl písania alebo preklad. Musím však povedať, že približne od polovice, sa to trochu zlepšilo a kniha sa mi aj preto čítala ľahšie.

Ale teraz k deju. Od začiatku približne do polovice som Mesto kostí považovala za dobrú, ale priemernú knihu. Stále sa tam síce niečo dialo, ale až tak ma to nezaujalo a nechápala som, čo na tom kto vidí. 

Clary mi ako hlavná hrdinka nevadila, ale ani ma veľmi neohúrila, hlavne tým, ako sa stále oháňala, že ona nie je dieťa a dokáže sa o seba sama postarať. Jace, ako inak, ďalšia láska  na prvý pohľad. Ironický, protivný, neskutočne príťažlivý a skrátka dokonalý (samozrejme, že tu je dôležitým faktorom aj herecké obsadenie...). Ostatné postavy sa mi páčili, niektoré viac, niektoré menej, ale myslím, že ani jedna nebola taká, ktorá by mi vadila. 

Páčil sa mi svet, ktorý autorka vytvorila. Bolo to z každého rožka troška, ale zároveň niečo úplne iné a nové. Som maximálne zvedavá, aké je filmové spracovanie, ale podľa ohlasov súdim, že výborné. S výberom hercov som viac než spokojná a trailer vyzerá tiež super.

Mesto kostí teda celkovo hodnotím do prvej polovice ako priemernú, ale potom ako úžasnú knihu. Všetko sa výrazne zlepšilo - správanie postáv, dej ma dokázal viac vtiahnuť a to hlavné, aj preklad bol oveľa lepší. Myslím, že Cassandra napísala skvelý začiatok série a koniec knihy zaručil, že určite siahnete po ďalších častiach. Taktiež autorku môžeme zaradiť k spisovateľom, ktorý knihám robia tie najhoršie možné konce (súdim zatiaľ len podľa prvej časti, ale aj to stačí!). Celú noc po dočítaní knihy som si podvedome, napoly v sne opakovala, ako to mohla urobiť a ako sa z toho dostane. Samozrejme, na nič som neprišla, a preto si musím rýchlo prečítať ďalšie diely! Tento mesiac plánujem minimálne ešte jeden.

Celkové hodnotenie:

Ellie

Crowfieldska kliatba (Rýchlorecenzia)

Autor: Pat Walsh
Originálny názov: The Crowfield Curse
Vydavateľstvo: Slovart 2012
Séria: Crowfield Abbey
Diel: 1/2
Počet strán: 240
Žáner: YA, fantasy
Moje hodnotenie obálky: 3/5

Anotácia:

Will vie o tajomstve. Ďaleko v lese, niekde za opátstvom, v ktorom žije, je hrob. A pod snehom leží niečo, čo malo žiť naveky. Ale Will nie je jediný, kto o tom vie. Niekto ďalší ho pozoruje... Vo Willovom svete ožíva stredoveká mágia, lesní ľudia, zvláštni svätci a kliatby a povery dávnoveku. Chcete vedieť, čo sa stane, keď pochováte anjela? Radšej však nečítajte potme.

***

Čo sa mi páčilo:
Kniha bola bez pochybností originálna, čo sa mi na nej páčilo najviac. Bolo to opäť niečo iné, čo som ešte nečítala, a práve preto ma bavila. Námet bol zaujímavý a kniha bola napísaná celkom pútavo. Takisto sa mi páčilo prostredie a čas, v ktorom sa kniha odohrávala. Kláštor uprostred ničoho pôsobil veľmi tajomne a tak trochu desivo. A 14. storočie  celý efekt len znásobilo.
A nesmiem zabudnúť na zvláštnu bytosť - Hoba, ktorý sa mi ako nadprirodzená bytosť veľmi páčil a bola by som rada, keby sa v ďalšej časti vyskytuje aj viac.

Čo sa mi nepáčilo:
Aj napriek tomu, že anotácia znie strašidelne, pri knihe nebol dôvod ani trochu sa báť a práve možno to je vec, ktorá mi tam chýbala najviac. Na druhej strane je pravda, že kniha bola asi určená mladším čitateľom, keďže hlavný hrdina Will má 14 rokov.
Druhá vec, ktorá mi trochu vadila (čo absolútne nie je chyba knihy), je zima. Celé sa to odohráva v zime v roku 1347 a počas týchto letných dní ma dosť odrádza, čo i len pomyslenie na to, že za pár mesiacov príde opäť zima. Samozrejme, je to moja chyba, malo mi to dôjsť, keď som sa pozrela na obálku. Len mne akosi ten sneh ušiel...

Celkové zhrnutie:
Celkovo si myslím, že je to vydarená kniha. Absolútne nenáročná, zvlášť vtedy, keď už nemáte 14 rokov. Myslím, že keby mám nejakých 12, tak by som sa pri nej naozaj bála, ale teraz som si pri nej len skrátila dlhú chvíľu. Rozhodne si ale rada prečítam pokračovanie, ak sa k nemu dostanem, pretože koniec bol dosť otvorený a zaujímalo by ma, ako to celé vlastne skončí.

Moje hodnotenie:

Ellie

Kam zmizla Aljaška (Recenzia)

Autor: John Green
Originálny názov: Looking for Alaska
Vydavateľstvo: Slovart 2013
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 224
Žáner: YA román
Moje hodnotenie obálky: 4/5
Moje hodnotenie knihy: 5/5

Anotácia:

Miles má bizarnú záľubu v posledných slovách svetových osobností. Najviac ho fascinuje Francois Rabelais a jeho posledná veta: „Idem hľadať to Veľké Azda." Miles si nechce počkať na podobný osud a presvedčí rodičov, nech ho pustia do internátnej školy mimo mesta. V Alabame si rýchlo nájde nových priateľov: spolubývajúceho Chipa, ktorého všetci volajú Plukovník a ktorý vo voľných chvíľach memoruje nekonečné abecedné zoznamy, i krásnu, ale nepredvídateľnú Aljašku, do ktorej sa zamiluje. Čaká ich rok plný porušovania školského poriadku, testov a skúšok, žartíkov, rozchodov a odhalených tajomstiev. Čo zmení Milesov názor na jeho „Veľké Azda"?

***

Túto knihu som pôvodne ani veľmi nechcela. Podľa anotácie ma veľmi nezaujala, ale vyzerala zvláštne a pomyslela som si, že si ju možno raz prečítam. Ale keď som si na meniny mohla vybrať knihu, rozhodla som sa práve pre Aljašku spolu s knihou Na vine sú hviezdy. (Mimochodom, knihy, ktoré som objednala v marci, mi prišli na začiatku mája. Závratná rýchlosť...)

Čím dlhšie som na knihy čakala, tým viac som sa na ne tešila. Od Hviezd som približne vedela, čo očakávať, ale pri Aljaške som nemala ani poňatia. Preto som sa rozhodla prečítať si Aljašku ako prvú. Zo začiatku som bola... mierne sklamaná. Čakala som bombu, keďže to všetci tak veľmi vychvaľovali, ale tú som tam nenašla - najskôr.

Kniha je príbehom dospievajúceho chalana Milesa, ktorý miluje posledné vety slávnych osobností a vďaka jednej (Idem hľadať to Veľké Azda.) sa rozhodne zmeniť svoj život. Prestúpi na internátnu školu, rodičov a kamarátov, ktorých veľa nebolo, necháva doma a sám začína nový život. 

Prvá polovica knihy hovorí o tom, ako sa Miles pomaly dostáva do partie ľudí, medzi ktorými našiel dievča, do ktorého sa zamiloval - Aljaška. Miles pomaly nachádza to Veľké Azda a ja som pomaly prichádzala na koreň celej knihe. Dovtedy pre mňa bola kniha priemerná, síce sa čítala dobre a rýchlo, ale stále ostávala priemerom. Ale v knihe prišiel zlom, ja som knihu doslova zhltla a neubránila som sa slzám. 

Páčilo sa mi, ako boli do celého príbehu zakomponované posledné slová slávnych. Niektoré boli naozaj zaujímavé a o človeku, ktorý ich vyslovil, hovorili veľa. Nebola to hlavná vec, ktorá sa tam riešila (alebo áno?!), ale mne sa tento nápad páčil veľmi. 

Postavy sa nedalo neobľúbiť. Každý mal svoje dobré a výnimočné stránky, ale aj rôzne muchy a tie horšie stránky, ktoré postupne všetky vyplávali na povrch. Dokopy robili všetky vlastnosti každého jedinečným a niečím zaujímavým. 

Po prečítaní knihy som pochopila všetko. Prečo sú Aljaškou všetci nadšení, prečo si získala srdcia tisícok ľudí a prečo má pri viac ako 150 000 ratings hodnotenie 4,26 na GR. Aj ja patrím k drvivej väčšine, ktorej Aljaška učarovala. Je to kniha, ktorá vás rozosmeje, ale rovnako aj rozplače. A niekde uprostred toho sa nachádzajú odpovede na dôležité, až filozofické otázky.

Knihu odporúčam všetkým. Mne sa páči čím ďalej, tým viac. A určite som ju nečítala posledný krát. Aj keď, asi to nie je kniha, ktorú môžete čítať hocikedy. Musíte mať na ňu tú správnu náladu, pretože si ju inak nemusíte vychutnať úplne. A to by bola hrozná, hrozná škoda!

Moje hodnotenie je teda jasné a vy, čo ste Aljašku nečítali, neváhajte. Nebudete ľutovať ani cent, ktorý ste obetovali na túto knihu.

Ellie