Prvý diel tejto série ma nijako zvlášť neohúril, ale ani nebol zlý. Skrátka taký priemer. A tak som si povedala, že autorku hneď nezatratím a skúsim aj pokračovanie. Po ňom však už jednoznačne môžem zhodnotiť, že mi Jess Lourey nesedí a jej ďalšej tvorbe sa radšej vyhnem.
Dej je pomerne dosť zamotaný a neustále sa skáče z prítomnosti aj do minulosti a navyše sa ešte aj nášmu hlavnému vyšetrovateľovi vynárajú spomienky z detstva a dospievania, kedy zmizla jeho sestra. Táto linka bola v tom zamotanom prípade z mestečka Alku už celkom navyše, pretože mali sme dosť čo robiť so všetkými záhadnými a nevyriešenými prípadmi, ktoré sa tam udiali doteraz. Preto sa zrejme aj sama autorka rozhodla prostredníctvom rozhovorov hlavných postáv každú chvíľu všetky neobjasnené záhady rekapitulovať.
Prvých 200 strán naši hlavní hrdinovia chodia od domu k domu, od postavy k inej postave a pýtajú sa. V podstate nič extra zaujímavé a nič prelomové. Všetko to hlavné odhaľovanie je sústredené až v poslednej tretine knihy, kedy bolo čítanie zaujímavejšie a bola som naozaj zvedavá, čo z toho doterajšieho chaosu vlastne vznikne.
Celý príbeh má zvláštnu atmosféru, zapríčinenú divnou uzavretou komunitou žijucou v Alku. Sekta? Každopádne správanie všetkých bolo nie tak celkom normálne a bolo jasné, že s nimi niečo nie je v poriadku.
Nie, táto autorka mi jednoducho nesedí. Aj keď nemá úplne zlé nápady, jej prevedenie a spôsob rozprávania mi skrátka nevyhovujú.
