streda 22. septembra 2021

To najlepšie v živote (Recenzia)

Autor: Claire Lombardo

Originálny názov: The Most Fun We Ever Had 
Vydavateľstvo: Ikar 2021
Séria: -
Diel:  -
Počet strán:504
Žáner:  contemporary
Moje hodnotenie knihy: 2,5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 4*/5*

Anotácia:

Viacgeneračný román o štyroch dcérach, ktoré ľahkovážne rozdúchavajú starú rivalitu, a jednom dávno pochovanom tajomstve.

Keď sa Marilyn a David v sedemdesiatych rokoch do seba zaľúbia, žijú v blaženej nevedomosti. Netušia, čo všetko ich čaká. O mnoho rokov prežívajú ich dospelé, celkom rozdielne dcéry ťažké časy. Wendy ovdovela veľmi mladá a útechu hľadá v alkohole a u mladších mužov. Violet je právnička, ale zostala doma s dvoma malými deťmi, trpí úzkosťou a pochybuje o sebe. Liza je neurotička, čerstvo vymenovaná za profesorku. Neplánované tehotenstvo ju nepríjemne zaskočí a ona váha, či dieťa vôbec chce. Grace je najmladšia dcéra. Žije v klamstve a nikto z rodiny to netuší. Na scéne sa napokon vynorí Jonah Bendt, chlapec, ktorého sa pred pätnástimi rokmi vzdala jedna zo sestier, a postupne sa nám odkryje pestrá minulosť rodiny Sorensonovcov, roky poznačené dospievaním detí, zatrpknutosťou, ale aj chvíľami radosti, vďaka ktorým život stojí za to.

***

To najlepšie v živote bola kniha, na ktorú som bola neuveriteľne zvedavá a po mnohých nadšených a veľmi pozitívnych ohlasoch som vedela, že si ju určite potrebujem prečítať. Ale ako sa hovorí, "aj majster tesár sa niekedy utne", tak som ani ja tentokrát neodhadla svoj knižný vkus a kniha mi, žiaľ, nesadla. Nejde vôbec o to, že by bola zlá, skôr naopak. Je kvalitne napísaná a prepracovaná, ale môjmu čitateľskému vkusu jednoducho nevyhovovala. 

Marilyn a David sú milujúci pár. David je lekár a Marilyn obetovala vzdelanie na úkor založenia si veľkej rodiny. Majú spolu štyri dcéry, pre ktoré by urobili čokoľvek na svete. Bezmedzne ich milujú, pomáhajú im a stoja pri nich v každej situácii. Každá je ale svojím spôsobom problematická a nespokojná so svojím životom. 

Tento viacgeneračný román ma veľmi nalákal. Spoznávame v ňom na prvý pohľad veľmi idylický manželský pár Sorensonových a ich štyri veľmi svojské dcéry. Veľkým lákadlom bolo aj ich rodinné tajomstvo, ktoré ale bolo odhalené hneď na začiatku, a tak kniha stratila možnú tajomnosť a prípadné prekvapenie a veľké odhalenie. Len sme pozorovali, ako sa s ním vyrovnáva celá rodina a ako v súčasnosti ovplyvňuje ich životy. 

Spracovanie príbehu bolo veľmi dobré. Striedavé rozprávanie o jednotlivých členoch rodiny bolo popretkávané kapitolami z minulosti, ktoré odkrývali život a pocity manželov. Na to, že ide o autorkinu prvotinu, jej štýl pôsobí vypísane, akoby mala za sebou už nespočetné množstvo hodín strávených nad rukopismi. Kniha pôsobí veľmi skúsene a prepracovane, je písaná náročnejším štýlom, plným zložitých a dlhých súvetí. Musím priznať, že sa mi čítala ťažšie a niektoré vety alebo dialógy som musela čítať viackrát, aby som správne pochopila, čo nimi autorka chcela povedať. Rozhodne sa u mňa nejednalo o oddychové čítanie. Kniha si vyžaduje čitateľovu pozornosť a keďže sa často zameriava aj na tie tienisté a smutné stránky života, miestami pôsobí stiesnene, ba až depresívne. 

Zrejme hlavným problémom, pre ktorý mi kniha nesadla, boli postavy. Od začiatku som mala problém sa medzi sestrami orientovať, až do polovice knihy som ich nerozoznávala a plietli sa mi. Ani jednu postavu som si počas čítania nedokázala obľúbiť, možno až v úplnom závere sa niektoré javili ako celkom znesiteľné. Prekážal mi zo začiatku veľmi idylický obrázok rodiny, v ktorej sa ale dcéry správali k sebe častokrát nepekne, závistlivo a každá bola svojím spôsobom veľmi egoistická a bezohľadná. Ich rodičia boli ale, naopak, v určitom zmysle celkom inšpiratívny pár, ktorý sa s vyrovnanosťou a pokojom snažil riešiť každý problém. Mnohé z nich vám možno budú pripadať známe a v niektorých situáciách sa nájdete aj  vy sami. 

Autorka sa sústredila na citové prežívanie postáv a častokrát aj s príjemnou dávkou irónie zobrazovala vzájomné vzťahy rodiny. Sledujeme ich správanie, ako sa od seba vzďaľujú a opätovne k sebe nachádzajú cestu. Kto má rád pomalé, dejovo absentujúce rodinné drámy, ktoré sa sústreďujú skôr na citové prežívanie postáv, bude určite z tejto knihy nadšený. Kto má rád dejovejšie, akčnejšie, tajomnejšie a záhadnejšie rodinné príbehy, týchto 500 strán mu môže robiť značné problémy. Myslím, že ju dokážu oceniť najmä matky, pretože rodičovstvu a materstvu tu autorka venuje značnú pozornosť. Každopádne si myslím, že toto je presne ten typ knihy, ktorú si buď zamilujete alebo ju pretrpíte. Buď vám sadne alebo nie. Som zvedavá, do ktorej skupiny sa zaradíte vy ;)



Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

sobota 18. septembra 2021

Sestry z Titanicu (Recenzia)



Autor: Patricia Falvey
Originálny názov: The Titanic Sisters
Vydavateľstvo: Lindeni 2021
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 384
Žáner:  romance
Moje hodnotenie knihy: 3*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Sestry Nora a Delia sú ako oheň a voda. V mnohých ohľadoch sú od seba na míle vzdialené, ale obe túžia po nezávislosti a dobrodružstve. Jedného dňa príde list z Ameriky a ony dostanú jedinečnú šancu uniknúť zo zapadnutej írskej farmy a získať nový život v Novom svete. Vzdialený príbuzný im poskytne prostriedky na cestu Titanicom do New Yorku. Nora, mamin miláčik a na každom kroku obletovaná krásavica, sa má stať guvernantkou v bohatej rodine, zatiaľ čo jemná, nesmelá a celý život odstrkovaná Delia bude pracovať ako slúžka.

Osud však zamieša karty celkom inak. „Loď snov“ Titanic stroskotá. Delia katastrofu prežije, ale Nora je nezvestná. Delia sa impulzívne rozhodne a začne sa vydávať sa za svoju sestru. Dostane sa tak do bohatého domu, kde sa stane guvernantkou malej Lily. A napriek tomu, že svoj čin ihneď oľutuje a rada by sa priznala, stále viac sa zamotáva do spleti lží. Jej klamstvo bude mať nepredvídateľné následky, hoci prvý raz v živote má šťastie na dosah...

***

Myslím si, že táto kniha zaujme už na prvý pohľad a to predovšetkým krásnou obálkou. V druhom rade bude určite veľkým lákadlom zmienka o Titanicu, ktorá presvedčí mnohých čitateľov, aby siahli práve po tomto románe. Preto by som hneď na úvod rada upozornila, že Titanic je spomínaný len na začiatku a aj to veľmi okrajovo. Dejovo sme na Titanicu len na úvodných pár stránkach a kniha tak čitateľovi neprinesie žiadne nové informácie o tejto preslávenej lodi. Dalo by sa povedať, že autorka skvele využila Titanic ako marketingový nástroj na prilákanie väčšieho množstva a širšieho okruhu čitateľov. Nepopieram však ale fakt, že kniha sa číta ľahko a príjemne, ak do nej idete s tým, že chcete niečo nenáročné a oddychové. Názov ale môže mnohých zmiasť, napr. že pôjde o dramatické čítanie, ktoré si automaticky predstavíme v spojení s touto lodnou katastrofou. 

Nora a Delia sú sestry. Nora je výrazná osobnosť, namyslená, sebecká a častokrát bezohľadná. Ide jej o vlastný prospech a so sestrou sú si dosť vzdialené. Delia, naopak, utláčaná, zahanbená a zakríknutá má radšej svoju samotu a knihy. Túži však po dobrodružstve a keď sa Nore naskytne príležitosť vycestovať do Ameriky, musí si priznať, že jej závidí. Nakoniec sa ich otcovi podarí kúpiť dva lístky na cestu do Ameriky pre obe svoje dcéry. Ich plavbu však stretne katastrofa a Titanic ide ku dnu. Delii sa podarí zachrániť, ale Nora je nezvestná. Delia, sama nevie ako, sa zrazu vydáva za svoju sestru a nahradí ju na mieste guvernantky pre malú Lily. Hneď od prvého momentu si zamiluje nielen malé dievčatko, ale aj jej veľmi príťažlivého otca. Pravda ale pomaly začne vychádzať najavo a zmenená, vyspelejšia Nora ešte poriadne zamieša karty. 

Kniha sa číta veľmi dobre a je naozaj nenáročná. K rýchlemu tempu prispieva aj striedavé rozprávanie kapitol Nory a Delie. Od začiatku mi bola sympatickejšia utiahnutejšia Delia, ale postupne mi začalo vadiť jej ľutovanie, prikyvovanie a prehnane nízke sebavedomie. Naopak, Nora, ktorá mi od začiatku svojou panovačnosťou išla na nervy, sa v priebehu krátkeho času zmení na vyspelú mladú ženu uvedomujúcu si svoje predošlé chyby, snažiac sa ich napraviť.  

Príbeh je vymyslený naozaj dobre. Zámena sestier je zaujímavý námet a v podstate sa počas čítania nenudíte, pretože sa stále niečo deje. Text je veľmi jednoduchý, rýchlo skáče z jednej situácie k druhej, časovo kniha tiež pomerne rýchlo napreduje. Problémy sa neustále objavujú, ale taktiež sa veľmi rýchlo aj vyriešia. Náladovosť a nestálosť postáv na mňa pôsobili trochu rušivo, ale aspoň sme nemuseli čeliť bezvýchodiskovým, prehnaným a nafúknutým situáciám, z ktorých by na vás dýchalo zúfalstvo. 

Ak sa pre tento príbeh rozhodnete a chcete si ho užiť, je podľa mňa dôležité pristupovať k nemu ako k nenáročnej a jednoduchej romantike. Predovšetkým nehľadať v ňom hlboké myšlienky a nehľadať v ňom ani veľa reality. V neuveriteľné šťastie a náhody, ktoré sestry sprevádzali by ste v reálnom živote dúfali asi zbytočne. Sestry sa totiž vôbec nezamýšľali nad existenčnými problémami, ako napríklad kde budú jesť a spať, za čo budú cestovať, ale akoby zázrakom sa vždy našiel niekto, kto im všetko zadarmo naservíroval. 

Veľmi príjemný, ale taktiež veľmi zidealizovaný príbeh dokáže potešiť romantické duše a milovníčky príbehov z červenej knižnice. V rukách zručnejšej a skúsenejšej autorky by to mohol byť veľmi zaujímavý a dramatický príbeh, možno aj s pridanou hodnotou informácií týkajúcich sa samotného Titanicu alebo ropnej horúčky v Amerike, ku ktorej sa príbeh na konci prepracoval. Takto to bol síce milý, ale za mňa stále len priemerný príbeh, pri ktorom som si dobre oddýchla, ale podobných je na trhu pomerne veľa a nebyť zmienky Titanicu, myslím, že by veľmi rýchlo zapadol. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

piatok 10. septembra 2021

Zánik (Recenzia)

 Autor: C. J. Sansom

Originálny názov: Dissolution
Vydavateľstvo: Aktuell 2021
Séria: Matthew Shardlake 
Diel:  1/7
Počet strán: 392
Žáner:  historická detektívka
Moje hodnotenie knihy: 4,5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 3*/5*

Anotácia:

Román Zánik je strhujúcim knižným portrétom tudorovského Anglicka.

Píše sa rok 1537 a krajina je rozdelená medzi tých, ktorí zostávajú verní katolíckej cirkvi, a tých, ktorí zachovávajú vernosť kráľovi a jeho novozaloženej národnej cirkvi. Keď v kláštore na južnom pobreží Anglicka dôjde k brutálnej vražde kráľovského komisára, obávaný Thomas Cromwell, generálny vikár kráľa Henricha VIII., poveruje vyšetrovaním Matthewa Shardlaka, človeka rovnako zanieteného v otázkach cirkevnej reformy.
Shardlake a jeho mladý chránenec sú na stope sexuálnych deliktov, sprenevery finančných prostriedkov i velezrady, a keď odhalia ďalšie dve vraždy, musia sa vrhnúť do akcie a vrahovi včas skrížiť plány.

***

Som naozaj veľmi rada, že sme sa u nás dočkali vydávania tejto série. Čítať som ju chcela už dlho a keď sa ku mne konečne dostala, ešte aj v takomto krásnom slovenskom vydaní, do čítania som sa pustila okamžite. Očakávania boli vysoké, ale sčasti som sa aj obávala, ako mi autorov štýl bude vyhovovať. Detektívky mám veľmi rada, obzvlášť tie historické, ale bála som sa spracovania témy kresťanstva v kláštore, kde je dej zasadený. Všetky obavy boli však zbytočné, pretože táto kniha si ma získala od prvých stránok. 

Príbeh sa odohráva vo veľmi atraktívnom období tudorovského Anglicka za vlády Henricha VIII. - môjho obľúbenca. Jeho aféry so šiestimi manželkami sú preslávené a ja sa do tohto obdobia vždy veľmi rada vraciam, či už prostredníctvom kníh alebo filmov. Výraznou postavou je aj Thomas Cromwell, s ktorým má naša hlavná postava úzky vzťah a o ktorom sa tiež veľa dozvieme. Veľmi zaujímavé boli aj informácie o reforme cirkvi a o názoroch pápežencov aj reformátorov.  Toto stredoveké zmýšľanie katolíkov a ich obmedzené názory a ich poverčivosť ma vždy fascinujú. 

Autor úžasne vystihol vtedajšiu atmosféru. Keď sa začítate, akoby ste sa naozaj ocitli spolu s hlavnou postavou Matthewom Shardlakeom v roku 1537 v starom kláštore v upršanom, zasneženom a uzimenom Anglicku. Výborne vystihol vtedajšie zmýšľanie a problémy doby. Zobrazuje všetky jej nedostatky a tiež nedokonalosti ľudského charakteru. Úplne na vás dýcha stiesnená atmosféra, neistota a strach o vlastný život, ktorému hlavný hrdina v kláštore musí čeliť. 

Historické detektívky mám rada aj kvôli tomu, že vraha je potrebné nájsť len na základe pozorovania okolia, vypočúvania ľudí a predovšetkým vďaka skvelej dedukcii a intuícii. Matthew Shardlake napriek svojmu fyzickému hendikepu oplýva veľkou inteligenciou, vďaka ktorej dokáže vyriešiť záhadné vraždy v kláštore. Keď budete dej pozorne sledovať a všímať si maličkostí, zrejme vinníka dokážete určiť aj sami, ale celý záver odhadnúť nedokážete a určite vás prekvapí. 

Táto kniha obsahuje všetko, čo od dobrej historickej detektívky očakávam. Výborne vykreslené prostredie, rôznorodé zápletky a problémy, ktoré vyšetrovanie odkláňajú na viaceré smery. Stopy vedú ku každému a prípad sa zdá byť na prvý pohľad neriešiteľný. Postupne podozrievate snáď každého vyššie postaveného člena kláštora a tiež odhaľujete jeho slabiny a neresti. Celý príbeh je ako celok výborne prevedený a na konci do seba všetko krásne zapadne. Autorov štýl je trefný pre dobu, v ktorej sa odohráva, ale zároveň sa stále číta príjemne aj súčasnému čitateľovi. Už teraz sa neviem dočkať ďalšieho dielu, ktorý je naplánovaný ešte na tento rok. Takže sa určite máme na čo tešiť! :)
 

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu  Aktuell.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

sobota 28. augusta 2021

Panstvo Soli a smútku (Recenzia)

Autor: Erin A. Craig

Originálny názov: House of Salt and Sorrows
Vydavateľstvo: Yoli 2021
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 384
Žáner:  fantasy
Moje hodnotenie knihy: 3*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:
Annaleigh žije so sestrami, s otcom a nevlastnou matkou na osamelom panstve Highmoor na ostrove uprostred nepokojných morí. Kedysi bolo sestier dvanásť, dnes sú však veľkolepé sály panstva studené a prázdne, štyri životy nečakane vyhasli. Jedna smrť bola tragickejšia než druhá – choroba, strmhlavý pád, utopenie, pokĺznutie z útesu. Po okolitých dedinách sa šepká, že rodina je prekliata. Annaleigh klebetám neverí, ale zároveň pochybuje, že šlo o náhodné úmrtia.

Ostatné sestry sa po nociach vykrádajú zo svojich izieb, aby tancovali na tajných báloch v žiarivých črievičkách a hodvábnych róbach až do úsvitu, a Annaleigh nevie, či sa k nim pridať, alebo im nebezpečné výlety vyhovoriť. Koniec koncov, s kým alebo s čím to vlastne tancujú? Na panstve Highmoore sa deje čosi zvláštne a Annaleigh musí záhadu vyriešiť, kým nepribudnú ďalšie obete. Mohla by byť jednou z nich.

***

Panstvo Soli a smútku je veľmi originálny a nevšedný retelling rozprávky bratov Grimmovcov o Dvanástich tancujúcich princeznách. Táto kniha však rozhodne rozprávkou nie je a na to, že je označovaná ako YA, je pomerne dosť krvavá, temná a tajomná. Erin A. Craig sa rozhodne nebojí mŕtvol, kaluží krvi ani duchov. 

Autorka vymyslela veľmi zaujímavý svet s vlastnou mytológiou a fungovaním. Už od prvých stránok navodzuje pochmúrnu až strašidelnú atmosféru plnú tajomstiev. Predostiera viacero otázok a hádaniek a vy vlastne netušíte, kam má príbeh smerovať. Či vyriešiť záhadu zničených topánok, objavujúcich sa duchov alebo smrteľnej kliatby. Nakoniec sa všetko postupne nejako prepletie a zmysel to dáva naozaj až v úplnom finále. 

Celý príbeh sledujeme z pohľadu jednej z dvanástich sestier - Annaleigh. Zoznamujeme sa ale aj so zvyšnými jedenástimi a celou ich rodinou. Okrem toho je tam aj množstvo vedľajších postáv, ale na moje prekvapenie som sa v nich veľmi rýchlo zorientovala, pretože každá mala iný charakter a povahu. Autorka ich dokázala veľmi rýchlo predstaviť a reálne vykresliť, preto som mala počas čítania pocit, ako by to boli moji starí známi :) 

Do knihy je veľmi ľahké sa začítať už od prvých stránok, pretože je všetko nové a naozaj originálne. Svet, aký nám autorka predstavuje by si zaslúžil pokojne aj viacdielnu sériu, pretože si myslím, že by mal čo ponúknuť. Taktiež by si vlastný príbeh zaslúžili jednotlivé sestry, ktoré si určite hneď obľúbite. Zatiaľ je ale Panstvo Soli a smútku stand-alone, takže dostanete plnohodnotný koniec a nemusíte čakať na pokračovanie osudov v ďalších dieloch. Pri veľa knihách to vnímam ako pozitívum, pri tejto mám ale pocit, že autorka z toho mohla vyťažiť viac, pretože základ mala naozaj dobre vymyslený a pripravený.

Aj keď bol začiatok veľmi dobrý a ponurá atmosféra ma okamžite vtiahla do deja, v strede som mala miernu čítaciu krízu, kedy dej akosi prestal napredovať a stále dokola sa riešili tie isté problémy. Smútok za sestrami a nočné výlety na plesy. V závere sa ale príbeh opäť rozbehol a jeho vyústenie bolo naozaj prekvapivé. Až by som povedala, že ho autorka zbytočne rýchlo ukončila. Pekne sa s nami zahrala a v podstate až do poslednej stránky netušíte, čo je pravda a čo klam. Mňa by určite ešte pár strán na viac v tomto zbesilom tempe potešilo :) 


Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

štvrtok 19. augusta 2021

Neortodoxná (Recenzia)

Autor: Deborah Feldman

Originálny názov: Unorthodox
Vydavateľstvo: Aktuell 2021
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 288
Žáner:  autobiografia
Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 2*/5*

Anotácia:

Osobná spoveď mladej židovky o jej úniku z náboženskej sekty.

Satmárska sekta, spoločenstvo odštiepené od chasidského judaizmu, ľudí zvonka láka svojím tajomnom. Deborah Feldmanová vo svojich memoároch odhaľuje, ako sa žije v osídlach náboženských tradícií, vo svete, ktorý si mlčanie a utrpenie cení viac než slobodu jednotlivca.

Deborah vyrastala vo svete, kde sa všetko riadi podľa neúprosných pravidiel a zvykov, ktoré rozhodujú o všetkom, počnúc tým, čo si smie obliecť, s kým sa smie rozprávať, až po to, čo smie a nesmie čítať. Aj napriek týmto obmedzeniam z nej vyrástla nezávislá mladá žena, potajomky hltajúca príbehy silných literárnych hrdiniek Jane Austenovej a Louisy May Alcottovej, ktoré jej pomohli vytvárať si predstavu iného spôsobu života.
Už ako tínedžerka sa ocitla v sexuálne i emocionálne nefunkčnom manželstve s mužom, ktorého takmer nepoznala. Jej vnútorné napätie medzi nenaplnenými túžbami a povinnosťou žiť tak, ako sa na vzornú židovku patrí, vyvrcholilo v momente, keď sa ako devätnásťročná stala matkou. Vtedy si naplno uvedomila, že – bez ohľadu na prekážky – kvôli sebe a svojmu synovi musí uniknúť.

***

V poslednej dobe sa zaujímam o jednotlivé náboženstvá a rozdiely medzi nimi. Nakoľko ich je veľa a ja o nich takmer nič neviem, aj vďaka takýmto knihám sa veľmi zaujímavou formou o nich môžem veľa dozvedieť.  Samozrejme, existuje normálna, prirodzená viera, ktorú si každý prežíva súkromne a potom sú tu sekty a ultra-sekty, kedy viera výrazným spôsobom ovplyvňuje bežný život nielen jednotlivcov, ale aj celého vzájomného spoločenstva. Takéto extrémy mi neprídu normálne a myslím si, že treba na to upozorňovať a pomáhať ľuďom, ktorí sa z nich chcú vyslobodiť. Musí to byť neuveriteľne ťažké, najmä ak nemajú podporu "zvonka" a ani prostriedky na to, aby sa oslobodili. 

K napísaniu takejto knihy bolo treba poriadnu dávku odvahy. Otvorene vyrozprávať svoj životný príbeh z ultra-ortodoxného spoločenstva nebolo určite ľahké, ale ja som veľmi rada, že takáto kniha vznikla. Smutné je len to, že to čo sa v nej opisuje, niekto reálne aj zažil a tisíce alebo zrejme aj milióny ľudí aj naďalej zažíva. Ale možno práve takéto diela pomôžu aspoň malým krôčikom zmeniť veci k lepšiemu a priblížiť sa normálnosti. 

Napriek tomu, že sa jedná o autobiografiu, kniha je napísaná veľmi pútavým štýlom. Text hustý, rozdelený len do deviatich kapitol a neobsahuje takmer žiadne dialógy, ale začítate sa okamžite.  Aj keď ide o závažnú tému, príbeh sa číta ľahko, ale zároveň sa vám dostáva pod kožu. Núti vás premýšľať a zároveň nechápavo krútiť hlavou nad tým, ako určitá skupina ľudí žije v jednom z najmodernejších a najvyspelejších veľkomiest sveta - v New Yorku. Tento ortodoxný svet je pre nás taký vzdialený a nepredstaviteľný, že je len veľmi ťažké uveriť, že ľudia si dobrovoľne takýto život skutočne vyberajú a s veľkou vierou a presvedčením v ňom zotrvávajú. Postavenie mužov je výrazne iné, pohodlnejšie a oveľa nadradenejšie, ako postavenie žien. 

Autorka nám postupne rozpráva svoj príbeh, od svojho detstva, cez dospievanie, až po svoju svadbu, tehotenstvo a konečné odlúčenie od rodiny. Napísanie Neortodoxnej bola pre ňu v podstate možnosť, vďaka ktorej sa mohla od všetkého odtrhnúť a začať žiť normálny život. Knihu píše tesne po svojom odchode a používa spôsob, ktorý mi veľmi sadol. Akoby všetko vytesnila a postavila sa do pozície pozorovateľa. Opisuje život, ponúka spomienky, ale to všetko bez zbytočných emocionálnych výlevov, ktorými by sa snažila prilákať čitateľa na svoju stranu. Postupne sa len snaží prísť na to, čo je skutočne dobré a čo zlé. Či bola chyba v nej, alebo sa mýlia všetci naokolo. Ako dospievajúce dievča bola stratená, pretože ju nemal kto naučiť základné životné postoje a potreby. Nerozumela svetu a veľmi ťažko si v ňom hľadala svoje miesto. Nerozumela svojmu podradnému ženskému postaveniu a prečo len muži majú neustále výhody. Celý život jej vtĺkali, že nie je dosť dobrá až nakoniec tomu sama uverila, ale niečo v nej to stále odmietalo prijať. Nepáčilo sa jej, ako sú ženy podceňované, podriadené a podliehajú miliónom príkazov a zákazov. Tie sú spomínané na každej strane a z väčšiny z nich sa vám bude naozaj krútiť hlava. Skutočne nechápem, ako sa toto môže v 21.storočí ešte diať. 

Koniec je možno trochu uponáhľaný, ale autorka sa zrejme chcela zamerať na to, čo ju viedlo k úniku zo sekty, nie čo nasledovalo po tom. Určite by ma ale zaujímalo prečítať si podrobnejšie aj o problémoch, ktorým musela čeliť po úteku, najmä čo sa týka rozvodu a boja o syna. Verím, že ako ženský outsider musela prekonať nejednu prekážku a celý proces musel byť extrémne vyčerpávajúci a zdĺhavý. 

Ako sama autorka priznáva, jej snom bolo už od malička stať sa spisovateľkou a myslím, že má  na to skutočne talent. Som rada, že priniesla túto knihu a pevne verím, že sa dostane k čo najviac čitateľom. Podľa mňa je čím ďalej, tým dôležitejšie šíriť myšlienku rovnosti medzi mužmi a ženami a dať im všade vo svete rovnaké práva. Tento boj je už veľmi dlhou púťou, ale verím, že aj takéto diela ju pomôžu urýchliť a skrátiť. Tento inšpirujúci príbeh odporúčam naozaj všetkými desiatimi. Veľmi dobre sa číta, je poučný a prináša dôležité posolstvo dôstojného postavenia ženy v súčasnej spoločnosti. 
 

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu  Aktuell.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

streda 11. augusta 2021

Tiene medz nami (Recenzia)

 Autor: Tricia Levenseller

Originálny názov: The Shadows Between Us
Vydavateľstvo: CooBoo 2021
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 320
Žáner:  YA, fantasy
Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Temná fantasy romanca roka 2020!

Alessandra už má po krk toho, ako ju všetci podceňujú. Rozhodne sa preto zviesť Tieňového kráľa – získať korunu a hneď po svadbe ho zabiť.

Alessandra sa opatrne vpletá do dvorného života, no chrániť si musí najmä vlastné srdce. Kráľ ju totiž okúzľuje viac a viac. Jeho zelené oči a havranie vlasy. Jeho neochvejné sebavedomie a rozhodnosť. Alessandra spriada plány plné intríg a úskokov, zatiaľ čo sa urputne snaží nezamilovať do muža, ktorého plánuje zabiť. No o kráľov život usilujú mnohí, preto ho musí za každú cenu ochrániť. Aspoň kým sa nenaplní jej túžba po moci.

***

Stand-alone fantasy je aktuálne veľkou vzácnosťou. A pri tom je niekedy tak fajn dostať naraz celý príbeh a nemusieť čakať na pokračovanie.  Preto táto novinka od CooBoo nemohla ujsť mojej pozornosti. Po skvelých úvodných recenziách sa moja zvedavosť ešte zvýšila a do knihy som sa pustila s veľkým nadšením a bez zbytočného odkladu. 

Autorka v podstate neponúka nič originálne, ale jej prevedeniu nemám čo vytknúť. Za netradičnú môžem označiť akurát hlavnú hrdinku Alessandru, ktorá sa vymyká bežným ženským stereotypom objavujúcim sa v podobných žánroch. Svojou cieľavedomosťou, drzosťou a nebojácnosťou vás určite upúta od prvých stránok a jej výrazná rebélia a porušovanie pravidiel vám budú určite sympatické.  Niekedy je jej správanie síce už trochu prehnané, ale hlavnému hrdinovi Tieňovému kráľovi sa zjavne páčia aj jej temnejšie stránky povahy.  Zároveň jej nevyspytateľnosť čitateľa stále udržuje v napätí, čo ešte dokáže vymyslieť a aké problémy vyrobiť. 

Vďaka Alessandre dej nikdy nestagnuje a neustále sa niečo deje. Príbeh bez dlhých vysvetľovaní a opisov rýchlo napreduje a o akciu veru tiež nie je núdza. Významné pozitívum vidím aj v prezentovaní názoru rovnosti medzi pohlaviami. Ženy by predsa mali mať za každých okolností rovnocenné postavenie s mužmi a mali by mať rovnaké práva. 

Táto kniha sa mi okrem iného veľmi páčila aj prostredím na kráľovskom dvore. Ako by som čítala moje obľúbené historické romance, len s jemnou dávkou mágie. Samozrejme, tu to autorka poňala modernejšie, emancipovanejšie a nebála sa predostrieť ženskú postavu s celkom vysokým sexuálnym apetítom už od samého začiatku (bežnejšie je totiž, že ho ženské postavy získajú až postupne po určitých skúsenostiach :D ). Veľmi ma bavili dvorné intrigy a sprisahanie namierené na kráľovskú rodinu. Je veľmi pravdepodobné, že budete tušiť, ako sa všetko skončí, napriek tomu si autorka necháva eso v rukáve a myslím, že dokáže prekvapiť. 

Na záver môžem povedať, že kniha úplne splnila moje očakávania a ako oddychové čítanie na leto bola ideálna. Aj keď ani prostredie, ani mágia, ani vývoj postáv neboli ktovieako do hĺbky prepracované, vôbec mi to nevadilo, lebo autorka všetko vynahradila štýlom, ktorý zaujme a nepustí. Mne sa kniha páčila veľmi a bola by som naozaj rada, ak by sme dostávali viac takýchto pútavých rozprávok. Tie totiž dokážu potešiť v každom veku :)


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

streda 4. augusta 2021

Nezabudnite na veľrybu (Recenzia)

 Autor: John Ironmonger

Originálny názov: Not Forgetting the Whale
Vydavateľstvo: Lindeni 2021
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 384
Žáner:  fiction, dystopia
Moje hodnotenie knihy: 3*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Keď nahého mladého muža vyplaví more na pláž pri mestečku St Piran v Cornwalle, rýchlo ho zachránia dedinčania. Od miestneho doktora na dôchodku a učiteľa, cez zberača odpadkov na pláži, majiteľa hostinca až po kňazovu ženu a románopisca, všetci prijmú túto stratenú dušu medzi seba. Dedinčania však nevedia, že Joe Haak ušiel zo City v Londýne v strachu pred celosvetovým kolapsom civilizácie, ktorý predpovedal jeho počítačový program Cassie.

Je však koniec sveta naozaj blízko? Podarí sa Joeovi presvedčiť vidiečanov, aby sa uzavreli pred okolitým svetom ohrozeným epidémiou? A čo veľryba, ktorá sa vznáša v zátoke?

Nezabudnite na veľrybu je intímny, vtipný a dojímavý príbeh človeka na jeho ceste nájsť si vo svete miesto, ktoré by mohol nazývať domov.
***

Hneď na úvod môžem potvrdiť, že na túto veľrybu len tak ľahko nezabudnem. Kniha, ktorá dáva toľko podnetov na premýšľanie, sa zaryje do mysle a zabudnúť na ňu vám jednoducho nie je dovolené. Najmä preto, že situáciu, ktorú John Ironmonger predstavuje už v roku 2015, sami teraz prežívame. Autor, samozrejme, situáciu vyhrotil a nezaoberal sa v nej detailami, ale napriek tomu sa v nej vieme nájsť aj my, len o niekoľko rokov neskôr od jej pôvodného vydania. 

Anotácia je záhadná a tak isto bolo veľmi záhadných a neurčitých prvých asi 150 strán knihy. Prečítala som so záujmom každú stranu, aj keď som absolútne nevedela, kam dej smeruje, čo bude hlavným vodítkom a čo chce autor čitateľovi vlastne priniesť. Autor zobrazuje súčasnosť, kedy sa na brehu dedinky pri Cornwalle objaví náš hlavný hrdina Joe Haak, úplne nahý a v bezvedomí. Dedinčania sa ho ujmú a on postupne objasňuje okolnosti, za ktorých sa sem dostal. Je presvedčený, že prichádza chrípka, ktorá bude veľmi nebezpečná a je potrebné sa na ňu pripraviť.  Preto začne s bezpečnostnými opatreniami, ktorými odreže dedinu od zvyšného sveta. Je to jediná cesta, ako ochrániť jej obyvateľov. 

Rozprávanie veľmi ľahko a prirodzene zabieha do minulosti hlavného hrdinu. Sledujeme úseky z jeho detstva, ale predovšetkým jeho prácu bankového analytika v City. Tento úsek bol pre mňa (ako ekonóma) mimoriadne zaujímavý, pretože ma veľmi bavilo sledovať vývoj jeho programu, veľmi poučné rozhovory s jeho šéfom a prepojenosť jednotlivých situácií vo svete, ktoré na prvý pohľad nič nespojuje. Častokrát si neuvedomujeme, aké dôsledky môže mať napr. havária tankeru v Ázii, tornádo v Amerike alebo výbuch sopky v Afrike aj pre obyvateľov Európy. Veľmi realisticky je tu zobrazený svet peňazí v úspešnej banke a stres zamestnancov pri obchodovaní s akciami. 

Čas, ktorý Joe strávil medzi dedinčanmi dáva priestor na množstvo náboženských, spoločenských a humanitných otázok. Zaoberá sa správaním jednotlivca a spoločnosti v krízových situáciách a snaží sa na základe určitých predpokladov zovšeobecniť názor masy do jedného najpravdepodobnejšieho záveru. Avšak nie vždy je to možné, lebo existujú také výnimky, akou bol aj Joe Haak :)

Príbeh ponúka množstvo postáv, ale keďže je každá iná a má výrazné osobnostné charakteristiky, nie je problém sa medzi nimi orientovať. Sú vykreslené veľmi realisticky, s chybami aj s dobrými vlastnosťami. Miestami je dej mierne zidealizovaný a zjednodušený, nemyslím si, že je možné aby v dave nikto nevytŕčal a nebol proti. Autor častokrát ponúka množstvo faktov, vysvetlení a odborných názorov, ale formou, ktorá je prijateľná pre každého čitateľa. Nemusíte mať o danej téme žiadne vzdelanie a dej vás aj tak dokáže vtiahnuť. 

Ťažko povedať, ako by sa mi kniha páčila, keby práve teraz neprežívame COVID dobu. Možno by bola pre mňa ešte uveriteľnejšia a hrozivejšia. Predsa len nejakému zrovnávaniu som sa neubránila, a tak v knihe vidím určité chýbajúce články, ktoré by ju urobili ešte presvedčivejšou. Každopádne ju odporúčam všetkým, ktorí chcú kvalitnú literatúru a majú náladu na zmysluplné čítanie, nad ktorým budú rozmýšľať ešte dlho po dočítaní. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie