utorok 6. apríla 2021

Aria (Recenzia)

 Autor: Nazanine Hozar

Originálny názov: Aria

Vydavateľstvo: Lindeni 2021
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 416
Žáner: magický realizmus
Moje hodnotenie knihy: 3,5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Epické rozprávanie o dospievaní na pozadí dramatických spoločenských zmien v časoch iránskej revolúcie. O tom, ako hlboko nás dokážu poznačiť kritické situácie, i o sile života, ktorý navzdory všetkému plynie stále ďalej.

Jednej pokojnej zimnej noci v Teheráne roku 1953 začuje vojenský šofér Behrúz na ceste domov zvláštny zvuk: v zastrčenej uličke kvíli opustené dieťa, sotva párdňové novorodeniatko. Vezme si ho domov, pomenuje ho podľa hudobnej skladby Aria a ani len netuší, ako hlboko táto temperamentná modrooká bytosť ovplyvní celý jeho život. Do Ariinho sveta postupne vstupujú tri ženy: bezcitná Behrúzova manželka Zahra, ktorá ju týra, bohatá vdova Ferešte, ktorá jej poskytne útočisko, no nie je schopná dať jej lásku, a chudobná Mehrí, najtajomnejšia zo všetkých, s ktorou Ariu viaže zvláštne puto.

V Teheráne sa medzitým schyľuje k veľkej zmene. Šíria sa zvesti o horlivom náboženskom exulantovi Chomejním, ktorý chystá pre krajinu novú budúcnosť aj za cenu krviprelievania. Uprostred tejto búrky Aria prežíva svoju prvú lásku. A onedlho ju zaplaví vlna povstania, ktoré navždy zmení osud krajiny a jej obyvateľov.
***

Keďže je v súčasnej situácií veľmi ťažké dostať sa niekam do zahraničia a vidieť nové krajiny, veľmi rada ich spoznávam aspoň prostredníctvom kníh. Najmä preto v poslednej dobe vyhľadávam práve také, ktoré sa odohrávajú v cudzine. Najlákavejšie sú pre mňa miesta s úplne inou kultúrou a náboženstvom. V krajinách Blízkeho východu je už na prvý pohľad život úplne odlišný od toho nášho a keďže o ich histórii toho naozaj veľa neviem, Ariu som si nemohla nechať ujsť. 

Dej sa odohráva v Teheráne a prináša nám príbeh Arie, dievčatka, ktoré matka hneď po narodení nechala opustené na ulici. Počas jej dospievania sa v jej živote ocitlo viacero významných ľudí, najmä žien, ktoré, či už pozitívne alebo negatívne, ovplyvnili jej vývoj a formovali jej povahu. Na pozadí sledujeme napätú situáciu v krajine, ktorá vyústi do revolúcie, ktorej dôsledky sledujeme z pohľadu rôznych spoločenských vrstiev. 

Príbeh striedavo zobrazuje životy všetkých postáv. Od samotnej Arie, cez jej adoptívneho otca, tri matky, priateľov a známych. Na jednej strane sa mi páčilo, že text z väčšej miery pozostáva z dialógov, ktoré dej stále niekam posúvajú a text je pomerne dynamický zameraný na medziľudské vzťahy, no na druhej strane mi možno trochu chýbali opisy doby, krajiny, náboženstva a celkovo sociálneho života v Teheráne. Informácie o politickej situácií a príčinách vzniku samotnej revolúcie sú podávané veľmi skromne a útržkovito. Miestami som mala dosť veľký problém orientovať sa, kto vyznáva aké náboženstvo a politiku, za aké práva a stranu vlastne bojuje. 

Autorka zobrazuje 30-ročný úsek života ľudí v Teheráne spôsobom, ktorý je síce zaujímavý, ale pre mňa príliš tajomný a neosobný. Konanie postáv bolo častokrát zvláštne, akoby malo nejaký skrytý význam, ktorý som očakávala, že sa neskôr v príbehu vysvetlí, ale nestalo sa tak. Postavy dospievali, vyvíjali sa, ale ja som mala stále pocit, akoby som toho ja, ako čitateľ, nebola súčasťou. Ich skutky sa mi odvíjali pred očami, ale častokrát som netušila, prečo to spravili a čo tým chceli dosiahnuť. Boli tajomné a zvláštne, ťažko uchopiteľné a neosobné. Nemôžem povedať, že by boli vyslovene nesympatické, ale ani jedna si ma ako čitateľa nedokázala získať. Prečítala som si ich príbeh, ale nejaké hlbšie emócie vo mne ich osud nezanechal. 

Ako som už spomínala, vďaka dialógom nebolo vôbec ťažké sa do príbehu začítať a zostať pri ňom. Príbeh miestami vedel prekvapiť a po možno trochu pomalšom začiatku, nabral od polovice rýchlejší spád. Do deja pribudlo viac informácií o samotnej revolúcii a čitateľ sa mal možnosť lepšie orientovať v celkovej spoločenskej situácií. Sledovali sme rebelov, vzbúrencov a zradcov. Ako veľký problém doby tu boli zobrazené veľké hmotné rozdiely v spoločenských vrstvách a, samozrejme, náboženstvo. 

Páčilo sa mi striedavé rozprávanie o postavách, ktoré zabezpečovalo, že sa príbeh stále niekam posúval a nenudil. Očakávala som, že sa ich osudy na konci vzájomne prepletú a rozprávanie vyústi do jedného veľkého epického príbehu, ale v tomto smere ma príbeh trochu sklamal. Náznak veľkého finále tam bol, ale akoby tomu niečo chýbalo. Niektoré veci zostali zahalené tajomstvom a nedopovedané. Akoby ešte pár strán Arii chýbalo. Ale určite to je vec názoru, verím, že mnohým bude príbeh vyhovovať presne taký, aký je. 

Celkovo mám po dočítaní podobné pocity, ako pri románe Mliekar. Ak vás kniha naláka práve tým, kde a kedy sa odohráva, nemusí uspokojiť vaše očakávania. Ak vás, naopak, odradí tým, že sa obávate, či na vás nebude až príliš politická, môžete sa pripraviť o zaujímavý príbeh, ktorý je orientovaný predovšetkým na postavy a vzťahy a nie na miesto, kde žijú a za akých podmienok. V Arii totiž ide najmä o príbehy postáv a nie o iránsku revolúciu. Samozrejme, pre tých, ktorí sa vďaka knihám chcú dozvedať nové fakty a informácie, môže byť Aria inšpiráciou, čo si najbližšie googliť na Wikipédii. Aspoň ja som to tak po jej dočítaní mala :)


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

streda 31. marca 2021

Čierne leto (Recenzia)

 Autor: M. W. Craven

Originálny názov: Black Summer
Vydavateľstvo: Ikar 2021
Séria: Washington Poe

Diel:  2/4
Počet strán: 416
Žáner:  detektívka
Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 4*/5*


Anotácia:
Špičkový šéfkuchár Jared Kearon je neodolateľný, charizmatický človek, ale aj psychopat. Odpykáva si doživotný trest za brutálnu vraždu dcéry Elizabeth. Jej telo pri vyšetrovaní nenašli a Keatona odsúdili najmä vďaka svedectvu detektíva Washingtona Poa. Keď sa do zapadnutej policajnej stanice dopotáca mladá žena s nezvratným dôkazom o tom, že je Elizabeth Keatonová, Poe sa ocitá v nezávideniahodnej situácii, v ktorej môže stratiť oveľa viac než len prácu.

V tiesni mu pomôže jediná osoba, ktorej dôveruje – geniálna, no svojská analytička Tilly Bradshawová. Poe s ňou hľadá odpoveď na najdôležitejšiu otázku zo všetkých. Ako môže byť niekto mŕtvy a zároveň nažive? Lenže Elizabeth opäť zmizne a všetky stopy zrazu vedú k nemu.

***

Tak, ako neviem prísť na chuť švédskym krimi, tak milujem pravé anglické detektívky. Autor Mike Craven patrí medzi mojich obľúbencov v tomto žánri a aktuálne nám prináša druhý prípad s detektívom Washingtonom Poeom a jeho geniálnou priateľkou Tilly Bradshawovou. Je síce pravda, že na tento diel sme si museli počkať pomerne dosť dlho, ale čakanie sa určite oplatilo a ak ste sa stali Cravenovými fanúšikmi hneď po prečítaní jeho Bábkového divadla, určite si nenecháte ujsť ani jeho Čierne leto. Presne tak, ako ja. Mala som možnosť prečítať si ho ešte pred oficiálnym vydaním a môžem ho všetkým krimimilovníkom len odporučiť. 

Washington Poe má ohrozenú kariéru. Je viac ako pravdepodobné, že dostal za mreže na doživotie nesprávneho muža, ktorý bol obvinený zo zabitia svojej dcéry. Tá sa po rokoch zrazu objaví a Poe tak čelí nepríjemnej situácií. Aj keď všetky dôkazy nasvedčujú tomu, že dievča je skutočne osoba, ktorú už mnoho rokov považovali všetci za mŕtvu, Poe si je istý, že sa pred mnohými rokmi nemýlil a poslal za mreže toho pravého. Len musí získať dôkazy a na to potrebuje svoju skvelú analytičku Tilly. 

Poe má presne tie vlastnosti, ktoré by správny detektív mal mať. Nie je viazaný na rodinu, žije si ako sa mu páči a väčšinu času venuje práci. Hľadanie pravdy a zatýkanie zločincov je zmyslom jeho života. Nikdy sa nemýli a vždy si ide pevne za svojím. Spolu s Tilly tvoria skvelý tím, ktorý vždy podrží aj ich nadriadená. Tilly je pre mňa bez pochyby jedna z najlepších postáv, ktoré som v detektívnych sériách mala možnosť spoznať. Pragmatická, praktická a hlavne veľmi svojrázna osoba bez takmer akejkoľvek empatie, zaručuje vtipné momenty tam, kde by ste ich zrejme nečakali a vnáša tak do príbehu humor a odľahčenie. 

Na príbehu sú zaujímavé hneď prvé stránky, ktoré v podstate prezradia záver, ale o to viac vás kniha pritiahne, pretože budete neskutočne zvedaví, čo sa pokazilo a ako sa Poe do takej situácie vlastne mohol dostať. M.W. Craven skrátka vie zaujať a čo je ešte dôležitejšie, dokáže si čitateľovu pozornosť udržať aj počas celého čítania. 

Čierne leto je jedna skvele prepracovaná a premyslená detektívka, ktorá má všetko, čo má dobrý príbeh mať. Výbornú zápletku, logické vysvetlenia postupného vyšetrovania, mimoriadne sympatické postavy a gradáciu, ktorá vás od príbehu len tak nepustí. Zvedavosť vám nedovolí knihu odložiť, až kým spolu s Poeom nezistíte pravdu. Určite by som odporučila sériu začať prvým dielom, aby ste postavy spoznali už tam, ale samozrejme, nie je to nevyhnutné. Aj keď, úprimne, netuším, kto by sa o prvý diel chcel ukrátiť, keď má možnosť, prečítať si ho, pretože aj ten určite za to stojí. Hoci z tejto série vyšli ešte len dva diely, u mňa sa určite radí k najlepším detektívnym sériám, aké som v posledných rokoch čítala.



Knihu si môžete kúpiť tu

Evie

nedeľa 28. marca 2021

Posledný vlak do Londýna (Recenzia)


 Autor: Meg Waite Clayton

Originálny názov: The Last Train to London 
Vydavateľstvo: Ikar 2021
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 472
Žáner:  historická fikcia, 2. svetová vojna
Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 3*/5*


Anotácia:
Píše sa rok 1936. V očiach pätnásťročného Stephana Neumana sú nacisti len hluční grobiani. Stephan pochádza z vplyvnej židovskej rodiny a je nádejným autorom divadelných hier. Chlapcovou najlepšou kamarátkou je matematicky nadaná Žofie-Helene, kresťanka, ktorej matka vydáva pokrokové protinacistické noviny. Ovládnutie krajiny Hitlerom dvojicou otrasie. Svetielko nádeje sa objaví v podobe Truus Wijsmullerovej, členky holandského odbojového hnutia. Truus pašuje židovské deti z nacistického Nemecka do krajín, ktoré sú ochotné sa o ne postarať. Keď pomoc ponúkne aj Veľká Británia, odváži sa priblížiť k Adolfovi Eichmannovi, mužovi, ktorý sa podieľal na konečnom riešení židovskej otázky. Truus bojuje s časom. Každým dňom je čoraz nemožnejšie zachrániť takých, ako je Stephan, jeho malý brat Walter či Žofie-Helene.

Román Posledný vlak do Londýna je inšpirovaný skutočným úsilím Holanďanky Geertruidy Wijsmullerovej-Meijerovej, ktorá v roku 1933 rozbehla misiu Kindertransport a zachraňovala deti po menších skupinách. Dodnes ju svet pozná ako tetu Truus.

***

Príbehov z 2. svetovej vojny je už skutočne mnoho, preto sa snažím vyberať si medzi nimi tie, ktoré sa niečím odlišujú od tých predchádzajúcich, ktoré som už mala možnosť si prečítať. Posledný vlak do Londýna je svojím spôsobom veľmi originálny už len tým, že sa odohráva v mesiacoch tesne pred vypuknutím 2. svetovej vojny a nie priamo počas nej. Zobrazuje napätú situáciu v Európe, postupný, stále väčší vplyv Hitlera a jeho chorobnú túžbu zbaviť Nemeckú ríšu Židov. 

Hoci je tento príbeh z väčšej časti fikcia, je napísaný veľmi uveriteľne a realisticky. Je zrejmé, že autorka si dala veľmi záležať na štúdiu historických faktov a hodnoverne zobrazila predvojnovú situáciu v Európe. Reálne postavy zasadila do vymysleného príbehu, ktorý nám predostrela spôsobom, akoby sa presne takto aj odohral. 

Myslím si, že tento príbeh si vás získa, ale ešte väčšmi ho budú prežívať predovšetkým matky. Materstvo je dôležitou súčasťou celého príbehu a práve obetu matiek, ktoré svoje deti posielali do neznáma, len aby prežili, dokáže naozaj pochopiť len matka, ktorá s láskou vychováva svoje dieťa. Statočnosť, ktorú matky preukazovali na záchranu svojich najbližších nejde neobdivovať. 

Aj keď musím priznať, že zo začiatku som mala trochu problém začítať sa, pretože kapitoly sa striedavo venovali viacerým postavám, s postupom času som sa do príbehu zamilovala a na konci som bola napätá, ako sa všetko skončí. Asi od polovice knihy sa od príbehu už nedalo odtrhnúť a bol napísaný neuveriteľne pútavo a živo. Koniec bol krásny, ani nie ideálny, ani nie tragický. Zanechal nádej a zároveň nezľahčoval vojnu a neidealizoval dobu. 

Príbeh je krásnou poctou pre vojnových hrdinov, ktorí riskovali vlastný život, aby zachránili mnoho cudzích. Je to o ľuďoch, o ktorých sa nehovorí a mnohí z nás o nich ani nikdy nepočuli. Som veľmi rada, že som sa vďaka tejto knihe dozvedela o Tante Trus, ktorá patrí k neobyčajne silným a obdivuhodným ženským hrdinkám. Pre mňa jedna z najlepších kníh z obdobia 2. svetovej vojny. Krásne a citlivo vyrozprávaný príbeh s postavami, ktoré si jednoducho musíte zamilovať a ktoré budete obdivovať. 



Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

štvrtok 11. marca 2021

Kým vychladne káva (Recenzia)


 A
utor: Tošikazu Kawaguči

Originálny názov: コーヒーが冷めないうちに (Before The Coffee Gets Cold)
Vydavateľstvo: Lindeni 2021
Séria: Before The Coffee Gets Cold
Diel: 1/3
Počet strán: 184
Žáner: magický realizmus
Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Čo by ste povedali na to, keby ste sa mohli vrátiť do minulosti, hoci len na malú chvíľu, kým vám vychladne káva?

V jednej malej tokijskej kaviarni pomenovanej podľa známej neapolskej piesne Funiculi Funicula vraj takúto možnosť ponúkajú. Má to však háčik. Môžete sa stretnúť len s ľuďmi, ktorí kaviareň už niekedy navštívili. Nech urobíte čokoľvek, prítomnosť tým nezmeníte.

Pri pobyte v minulosti sa nesmiete pohnúť z presne určeného miesta. Váš čas v minulosti sa začína zaliatím kávy a končí sa v okamihu, keď káva vychladne. A to sme zďaleka nevymenovali všetky zo zoznamu čudesných pravidiel... Napriek tomu sa nájdu ľudia, ktorí sa náročnými podmienkami nedajú odradiť a naberú odvahu skúsiť to.

Kniha ponúka štyri dojímavé príbehy tých, ktorí cestu v čase podstúpili. Čo všetko im priniesla a ako sa vďaka nej zmenili ich osudy? Milenci je príbeh ženy, ktorá sa rozišla s mužom, za ktorého sa chcela vydať. Manželia je príbeh muža strácajúceho pamäť a jeho manželky, zdravotnej sestry. Sestry je príbeh ženy, ktorá ušla z domu, a jej mladšej sestry, ktorá milovala jedlo. Matka a dcéra je príbeh tehotnej ženy, zamestnankyne kaviarne.


***

Kým vychladne káva ma zaujala hneď, ako som videla jej anglické vydanie, ktoré má naozaj skvelú obálku a veľmi ma potešilo, keď som videla, že bude vychádzať aj u nás. Síce sa pôvodná obálka nezanechala, ale musím povedať, že aj naša verzia je krásna a veľmi detailne spracovaná (najviac chválim výber farieb a originálnu cik-cak záložku). 

Nemám veľkú skúsenosť s japonskou literatúrou, zatiaľ som prečítala 1 alebo 2 kratšie knihy od Murakamiho, ale hlavne v poslednej dobe si rada prečítam "neamerické" knihy z rôznych krajín o rôznych kultúrach. Väčšinou sú tieto knihy špecifické nielen témou, ale aj úplne iným spôsobom narábania s jazykom a štýlom. Ako prví mi hneď napadnú škandinávski autori, pre ktorých je príznačný jednoduchý a až taký surový štýl rozprávania. Strohý magický realizmus, do ktorého by som zaradila aj Kým vychladne káva, mi zasa príde špecifický pre japonskú literatúru (samozrejme, nemusí to platiť pre každú japonskú knihu, ale zatiaľ sa mi to potvrdzuje) a zisťujem, že mi tento štýl kníh veľmi sedí. 

Mám veľmi rada príbehy, v ktorých je do bežnej, častokrát aj nudnej reality zasadený nejaký "nenormálny" element s tým, že autor nedáva priestor na zbytočné otázky typu "Ako by to ale mohlo fungovať v skutočnosti?" alebo "Prečo je to tak?". Skrátka vám odprezentuje jeho realitu a vy ju buď berte, alebo nechajte tak. 

Presne takto je napísaná aj táto kniha - autor vám predstaví kaviareň, v ktorej sa dá (za určitých pravidiel) cestovať v čase, ale vzhľadom na malý počet strán a lakonický štýl  vás ani nenapadne začať rozmýšľať nad tým, ako to celé cestovanie v čase funguje, či by bolo reálne a podobne. Práve pri téme cestovania v čase je takýto štýl naozaj skvelý, lebo často sa pri knihách o cestovaní v čase zamýšľam nad tým, že v podstate vôbec nedávajú zmysel a veľmi často dochádza k časovým paradoxom, do ktorých sa viem zamotať, čo mi koniec koncov pokazí celkový dojem z knihy. V tomto prípade sú pravidlá jednoduché a  jasne dané, a celý príbeh dokonalo funguje. 

K samotným príbehom sa, vzhľadom na ich krátkosť, vyjadrovať nebudem, pretože nechcem náhodou prezradiť viac, než je potrebné. V podstate úplne najlepšie, čo môžete urobiť, je ponoriť sa do knihy bez akýchkoľvek informácií a myslím, že tak si ju užijete najlepšie. 

Myslím, že na knihe je dosť cítiť, že spisovateľ je zároveň divadelným režisérom a pôvodne bola kniha divadelnou hrou. Jedna miestnosť ako miesto deja, zopár postáv a štyri príbehy, ktoré sú v podstate ekvivalentom k dejstvám hry. Avšak napriek tejto jednoduchosti sa jedná o silný, horko-sladký príbeh, ktorý síce zvládnete prečítať rýchlo, ale rozmýšľať nad ním budete určite dlhšie. Aspoň u mňa to tak je. 

Knihe nemám čo vytknúť, sadla mi presne do nálady príbehom, štýlom aj témou. Dokonca sa mi trochu aj "zarosili" oči, čo som naozaj nečakala. Naozaj dúfam, že druhý diel vydá vydavateľstvo Lindeni čo najskôr a ja už sa neviem dočkať, kedy sa do tejto príjemnej kaviarne vrátim a stihnem ho prečítať skôr, než mi vychladne káva. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

utorok 9. marca 2021

Deti žltej hviezdy (Recenzia)


 Autor: 
Mario Escobar

Originálny názov: Children of the Stars
Vydavateľstvo: Lindeni 2021
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 352
Žáner: vojnový román
Moje hodnotenie knihy: 3,5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 3*/5*

Anotácia:
August 1942. Jacob a Moses Steinovci, mladí židovskí bratia, žijú so svojou tetou v Paríži uprostred nacistickej okupácie. Rodičia chlapcov, známi nemeckí dramatici, nechali chlapcov v starostlivosti tety, kým nenájdu bezpečný prístav pre svoju rodinu. Prv než sa však Steinovci stihnú opäť stretnúť, Paríž obsadia nacisti a francúzski žandári na ich príkaz zatknú chlapcov a odvedú ich na cyklistický štadión Vélodrome d´Hiver, ktorý slúžil ako koncentračný tábor, kde držali tisícky židov pred deportáciou do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime.

Jacob a Moses vedia, že musia utiecť, aby prežili, ale majú iba zopár listov z južného Francúzska, ktoré ich môžu priviesť k rodičom. Nebezpečenstvo striehne za každým rohom, keď chlapci, majúc iba jeden druhého, putujú naprieč okupovanou krajinou. Počas svojej pozoruhodnej cesty stretávajú cudzincov i statočné duše, ktoré riskujú vlastný život, aby ich ochránili. Niektorí z nich dokonca zaplatia najvyššiu cenu za pomoc mladým utečencom.

Tento inšpirujúci príbeh demonštruje silu rodiny a nezlomnosť ľudského ducha aj v najtemnejších chvíľach modernej histórie.
***

Vojnový príbeh o sile rodiny, ktorú nerozdelil ani oceán. Jacob a Moše sú súrodenci, ktorí žijú s tetou v Pariži a ich rodičia sa na juhu Francúzsku snažia získať všetky potrebné povolenia na opustenie krajiny a vyplávanie do Argentíny. Situácia sa však v krajine veľmi rýchlo zhoršuje a súrodenci sa ocitnú vo veľkomeste úplne opustení. Rozhodnú sa rodičov nájsť a na svojej neuveriteľnej ceste spoznávajú mnoho dobrých ľudí, ktorí sú im ochotní pomôcť aj za cenu svojich životov. 

Knihy o druhej svetovej vojne sú takmer vždy plné silných, emotívnych zážitkov a čitateľa privádzajú do smutnej, melancholickej, ba až depresívnej nálady.  Možno práve preto sa im mnohí vyhýbajú a siahnu radšej po iných žánroch. Deti žltej hviezdy sa vymykajú týmto žánrovým štandardom a sú skôr zobrazením nekonečnej nádeje a optimistického pohľadu na svet. Autor sa nesústreďuje na to zlé, čo vojnu sprevádzalo, ale až do konca verí v ľudské dobro a presvedčenie, že každý ľudský život má cenu a stojí za to, ho zachrániť. 

Pri čítaní som mala častokrát pocit, že príbeh je príliš zidealizovaný, možno až naivný. Ani raz som nezapochybovala, že sa skončí dobre a verila som, že sa bratom podarí dostať späť k rodičom. Nakoniec, prečo by mal byť vojnový príbeh vždy len žmýkač emocií? Dostať príbeh plný nádeje a  optimizmu je v tomto žánri celkom osviežujúce a príbeh sa tak môže dostať k širšiemu okruhu čitateľov. Tento konkrétne by som určite odporučila aj deťom ako doplnkové čítanie k ich strohému učivu o druhej svetovej vojne. Je podaný veľmi jemne, žiadne brutálne opisy vyvražďovania, ale pritom je poukázané na zlo a neprávosti, ktoré sa diali. 

Príbeh bol výlučne sústredený na osudy bratov a ich nebezpečnú cestu naprieč okupovaným Francúzskom. Spoznali viacero ľudí, u mnohých bývali dlhší čas, s mnohými sa spriatelili a boli im ako vlastná rodina. Všetkým hrozilo veľké nebezpečenstvo, ale napriek tomu sa rozhodli pomáhať, riskovať a aspoň takýmto spôsobom sa vojne vzoprieť. Pre mňa bolo určite zaujímavé francúzske prostredie, v ktorom sa dej odohráva a taktiež som sa dozvedela nové informácie o záchrane židov v tejto časti krajiny. 

Dej je popretkávaný množstvom filozofických otázok a myšlienok, ktorým by podľa môjho názoru 13 a 8-ročný chlapec len ťažko mohli rozumieť. Hoci je pravda, že dôsledkom vojny deti detstvo strácali a dospievali oveľa skôr, predsa len sa mi zdali niektoré rozhovory na ich vek nevierohodné a prehnané. Tiež by som ubrala na ich množstve a možno by som dej rozšírila aj na osudy osôb, ktoré chlapcom na ich ceste pomáhali. Ja osobne by som uvítala viac dejovosti a menej ideológie. 

Napriek malým výtkam, ktoré k príbehu mám, som týmto dvom chlapcom veľmi priala šťastný koniec a taktiež som dúfala, že sa nič nestane ani ich záchrancom. Príbeh za prečítanie určite stojí, na začiatku má krásne spracovanú mapku, ktorá vám pomôže pri predstavivosti ich cesty a čítanie vo vás zanechá dobrý pocit, že svet sa celkom nezbláznil a dobro stále existuje. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

štvrtok 4. marca 2021

Pasažieri (Recenzia)


Autor:
 
John Marrs

Originálny názov: The Passengers
Vydavateľstvo: Lindeni 2021
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 352
Žáner: thriller
Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 2*/5*

Anotácia:

Predstavte si, že nasadnete do samojazdiaceho auta, no zrazu sa nečakane zamknú dvere, trasa sa zmení a ozve sa tajomný hlas, ktorý vám oznámi: „Zomrieš.“ Presne to sa stalo ôsmim pasažierom, ktorí sa bezmocní a vystrašení vezú na neznáme miesto, na ktorom o dve a pol hodiny dôjde k hromadnej zrážke.

Výber obetí hekerského útoku je vskutku pestrý: televízna celebrita, tehotná žena, vojnový veterán, imigrantka, týraná žena na úteku, manžel s manželkou – každý v jednom aute – a potenciálny samovrah. Priamy prenos únosu vysielajú do celého sveta: prežiť môže len jeden z nich a rozhodne o tom verejnosť. Sú však pasažieri skutočne takí nevinní, ako sa na prvý pohľad zdajú?


***

Sú za nami ešte len dva mesiace roku 2021 a ja už teraz môžem s určitosťou povedať, že som čítala TOP thriller tohto roku. Doslova neuveriteľná jazda, od ktorej sa nedá odtrhnúť. Originálny a premyslený príbeh s množstvom prekvapení a zvratov vám nedá vydýchnuť po poslednú stránku. Už podľa anotácie to vyzeralo na príbeh presne pre mňa, ale niečo až tak dobré som nečakala. 

John Marrs je zrejme už mnohým známy vďaka jeho dvom predchádzajúcim knihám. Deň, keď si zmizol bol celkom zaujímavý psychothriller, ktorému ale podľa môjho názoru k dokonalosti ešte dosť chýbalo a veľmi dobre znejúce sú aj jeho Spriaznené duše, ktoré síce doma mám, ale zatiaľ som ich ešte nečítala. Aj keď anotácia Pasažierov znela naozaj zaujímavo, úprimne, nečakala som od Johna Marrsa, že predvedie tak skvelý thriller.  

Heker zajme 8 ľudí v samojazdiacich autách. Šesť z nich vybral zámerne, dvoch náhodne. Komisia, ktorá hodnotí nehody samojazdiacich áut a aj verejnosť má možnosť jedného z nich zachrániť. Heker postupne dáva pasažierom možnosť obhájiť sa a poskytuje o nich útržkovité informácie, na základe ktorých si verejnosť buduje svoje sympatie k pasažierovi, ktorý má byť zachránený. Názory sa rýchlo menia, presne tak, ako si to heker naplánoval. Kto nakoniec prežije? A prečo ostatní musia zomrieť? 

Máme tu päť dôležitých postáv, ktoré tvoria hodnotiacu komisiu, osem pasažierov, z ktorých šesť nám je aj bližšie predstavených a nakoniec hekera, ktorého budete nenávidieť a obdivovať zároveň. Najzaujímavejšou postavou z komisie je Libby, ktorá bola vybratá náhodne z obyčajného obyvateľstva. Je odporkyňou samojazdiacich áut a tiež najväčšia moralistka. Miestami je trochu otravná, ale zároveň sa mi páči, že ani vo vypätých situáciách neodbočuje od svojho presvedčenia a ideálov. 

Autor veľmi dobre vystihol ľudskú povahu a predviedol širokú škálu jednotlivých osobností. Každú s iným charakterom, povahou a rôznymi pohnútkami k danému správaniu. Veci, ktoré sa na prvý pohľad zdajú zlé a zavrhnutiahodné môžu mať logické a pochopiteľné vysvetlenie, ale keď sa podajú útržkovite, neucelene a vytrhnuté z kontextu, môžu vyznieť ako zločiny. Ak si však vypočujeme celý príbeh, dostaneme na ne úplne iný pohľad. Sú skvelou sondou súčasnej populácie. To, ako sme ovplyvnení online informáciami, ktoré sú častokrát nepravdivé, prispôsobené tak, aby urobili čo najväčší rozruch. Média ich servírujú spôsobom, aby ľudí dostali presne tam, kam potrebujú. Krásna ukážka toho, ako ľahko niečomu uveríme aj s veľmi malým množstvom faktov. 

Pasažieri sú v podstate geniálnou hrou autora s čitateľom, ktorého každá ďalšia prečítaná stránka dokáže prekvapiť. Príbeh plný tajomstiev a poloprávd od začiatku do konca. Do detailu premyslená kniha, od ktorej sa nedá odtrhnúť. Ak vás anotácia čo i len trochu láka a máte radi zamotané príbehy, určite neváhajte a do Pasažierov sa pustite. Je to jedna skvelá kniha, ktorej absolútne nemám čo vytknúť. Kiežby bolo takýchto dobrých kníh viac.  


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

utorok 23. februára 2021

Krvavá dedička (Recenzia)


 Autor: 
Amélie Wen Zhao 

Originálny názov: Blood Heir
Vydavateľstvo: CooBoo 2021
Séria: Blood Heir Trilogy
Diel:  1/3
Počet strán: 440
Žáner:  YA, fantasy
Moje hodnotenie knihy: 4*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:
Princezná alebo netvor? Zlo alebo dobro? Dokáže Ana odolať mámeniu temného podsvetia?

Strhujúce čítanie pre fanúšičky Trónu zo skla, Vranej šestky a Červenej kráľovnej!

Prvý diel série Krvavá dedička.

V Cyrilskej ríši je mágia považovaná za podradnú a nevítanú. Kto ňou vládne, je zotročený. Nik nesmie zistiť, že korunná princezná Ana ovláda krv v živých bytostiach. Anu obvinia z vraždy jej otca-cisára. Musí utiecť a od tej chvíle je posadnutá jedinou myšlienkou – dolapiť pravého otcovho vraha. Ak sa chce pomstiť a očistiť svoje meno, potrebuje mocného spojenca. A len jediný človek je dostatočne šialený, aby sa k nej pridal – pán podsvetia Ramson. Aj ten však hľadí najmä na svoje vlastné plány. Podľahne Ana mámeniu temného podsvetia alebo v nej zvíťazí kráľovská krv, ktorá túži po spravodlivosti?

***

Neviem, či je to len môj pocit, ale zdá sa mi, akoby v poslednej dobe vychádzalo oveľa menej YA fantasy sérií. Preto som sa o to viac tešila na Krvavú dedičku, ktorou sa začína úplne nová séria. Po jej prečítaní môžem s veľkou úľavou povedať, že to naozaj vyzerá na veľmi vydarenú sériu. 

Čím si ma kniha hneď získala, bolo prostredie, do ktorého je dej zasadený. Nehostinná, mrznúca krajina s ťažkými podmienkami na prežitie, despotickou vládou, skorumpovanými obchodníkmi a dvomi sympatickými hlavnými hrdinami Anou a Ramsonom. Akoby ste spolu s nimi kráčali starobylou zasneženou ruskou tajgou. 

Ana je princezná, ktorú neprávom obvinili z vraždy svojho otca, cisára. Okrem toho má za sebou búrlivé detstvo, kedy "omylom" zabila niekoľko ľudí, vďaka svojej spriaznenosti s krvou a odvtedy ju svet považuje za mŕtvu. Spriaznení nie sú v cisárstve žiadaní. Obchoduje sa s nimi na prácu a udržujú sa pod kontrolou otrokárstvom, aby nepredstavovali hrozbu pre tamojší vládny režim. Ana utečie a medzi obyčajnými ľuďmi zisťuje, aké neprávosti sa v jej krajine dejú a verí, že keď očistí svoje meno, všetko môže zmeniť. Na to však potrebuje pomoc jedného z najväčších lotrov podsvetia - Ramsona. 

Autorka zvládla veľmi dobre vykresliť prostredie, vyhrala sa so systémom a korupciou a páčilo sa mi jej prevedenie mágie v podobe spriaznenosti. Spriaznenosť mohla byť v podstate s hocičím. Ale tá najsilnejšia bola s krvou. Je len na samotných ľuďoch, či ju využijú pre dobro ale zneužijú pre zlo. Trochu mi chýbala výuka ovládania spriaznenosti, pretože Ana ju raz nezvládala a inokedy ňou všetkých naokolo zachránila. Deju to síce dodávalo napätie a akciu, ale rušilo to inak veľmi pekne a komplexne premyslený svet. 

Príbeh sa rozbehol od prvých stránok a bolo len veľmi málo chvíľ, kedy si čitateľ mal možnosť vydýchnuť. Dej je nabitý akciou, nemáte sa kedy nudiť ani smútiť za mŕtvymi postavami. Rýchlo sa menia miesta aj postavy a s tým sa posúva aj ich emocionálny vývoj. Ana je častokrát neuveriteľne otravná s jej impulzívnym a nepremysleným konaním a Ramson s jeho chladnokrvnou a sebeckou povahou sa ju nakoniec vždy vrhne zachrániť. Z lotra sa rýchlo stane miláčik nielen čitateliek, ale aj samotnej Any. 

Romantická linka medzi hlavnými hrdinami nemá popri akcii v deji veľa priestoru, čo mi ale vôbec neprekážalo. Na môj vkus tam bolo romantiky tak akurát. Oceňujem, že sa v príbehu stále niečo dialo, ponúkal aj pár prekvapivých zvratov, čiže si udržuje stálu pozornosť čitateľa. Záver bol trochu chaotický a niektoré veci by som si možno vedela predstaviť inak spracované a prezentované, ale inak nemám knihe čo vytknúť. Kniha, aj keď možno nemá najoriginálnejší námet, ma bavila a bola veľmi dobre spracovaná a premyslená. Dúfam, že na pokračovanie nebudeme musieť dlho čakať :)  

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie