pondelok 26. júla 2021

Tajomstvo Agathy Christie (Recenzia)

 Autor: Marie Benedict

Originálny názov: The Mystery of Mrs. Christie
Vydavateľstvo: Lindeni 2021
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 264
Žáner:  historical-fiction
Moje hodnotenie knihy: 3,5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 4*/5*

Anotácia:

Romány Agathy Christie odolali skúške časom a predstavili detektívne majstrovstvo, ktorému sa vďaka jej neriešiteľným záhadám azda nikto nevyrovná. No skutočná história Agathinho života ponúka možno tú najväčšiu záhadu zo všetkých.

V decembri 1926 bola Agatha Christie nezvestná. Vyšetrovatelia objavili jej prázdne auto na okraji hlbokého ponurého rybníka a vo vozidle zostal kožuch aj napriek mrazivej noci. Jej manžel, personál domu ani jej dcéra nemali potuchy o tom, kde sa nachádzala. V Anglicku sa rozpútalo bezprecedentné pátranie po úspešnej autorke záhadných románov. O jedenásť dní sa Agatha objavila, no rovnako tajomne ako zmizla. Špekulácie o týchto jedenástich dňoch pretrvávajú dodnes. A bestsellerová autorka Marie Benedict predstavuje napínavú rekonštrukciu jednej z najslávnejších udalostí literárnej histórie.

Čo je skutočnosť a čo fikcia? Akú úlohu v zmiznutí Agathy Christie zohral jej neverný manžel a čo zatajil vyšetrovateľom?

Ohromujúci príbeh zmiznutia slávnej spisovateľky.

***

Kto by nepoznal najúspešnejšiu spisovateľku detektívok všetkých čias? Dokonca aj nečitatelia sa už určite stretli aspoň prostredníctvom televízie s jej slávnym Herculom Poirotom alebo so slečnou Marplovou. Napriek tomu, že tvorbu Agathy Christie mám veľmi rada, o jej živote viem veľmi málo. Nečítala som zatiaľ žiadny jej životopis a dokonca som ani nevedela o záhade, ktorá je spojená s jej životom. A to konkrétne, že Agatha na niekoľko dní zmizla bez akéhokoľvek zjavného dôvodu a vysvetlenia.

Autorka Marie Benedict si väčšinou vyberá pre svoje romány zaujímavé a silné ženy, ktoré vo všeobecnosti ale nie sú veľmi známe. Práve prostredníctvom svojich kníh ich chce ľuďom priblížiť a aj takýmto spôsobom zviditeľniť a pripomenúť. To však neplatí pri Agathu Christie, ktorú pozná celý svet. Jej záhada sa autorke zdala ale natoľko zaujímavá, že sa rozhodla spracovať ju a priniesť čitateľom možné vysvetlenie Agathinho zmiznutia. 
V knihe sa striedajú kapitoly s Agathiným rukopisom, v ktorom rozpráva o svojej mladosti, ako stretla manžela, ako spoločne žili až do jej zmiznutia a v neposlednom rade začiatky jej spisovateľských (ne)úspechov. Na striedačku sledujeme aj súčasnosť, kedy Agathin manžel zisťuje, že zmizla, polícia zahajuje vyšetrovanie a snaží sa ju nájsť. Osobne ma oveľa viac zaujali práve tieto kapitoly vyšetrovania a odkrývanie tajomstiev a klamstiev Agathinho manžela. Kapitoly s rukopisom, ktorý nám autorka predostrela v Agathinom mene, ma od začiatku rozčuľovali. Agatha v ňom bola vykreslená ako tichá, utláčaná, neatraktívna šedá myš, ktorá neustále žila v tieni svojho manžela a vo všetkom sa mu podvoľovala. Podľa toho, čo Agatha vo svojom živote dokázala, ju považujem za veľmi inšpiratívnu a silnú osobnosť, a preto som sa s takouto predstavou o nej nemohla stotožniť. Na konci nám autorka ponúka vysvetlenie, ktoré, samozrejme, dáva zmysel, a tak celá fikcia jej zmiznutia naberá na konci úplne iný rozmer a pohľad na danú vec. Keď prišlo rozuzlenie, dostala som vysvetlenie pre všetko, k čomu som počas čítania mala výhrady, napriek tomu to pre mňa bolo natoľko rušivé, že to trochu pokazilo celkový dojem z knihy. 

Štýl je jednoduchý a vďaka tomu sa do deja rýchlo začítate. Stránky rýchlo ubiehajú a ani neviete ako a ste na konci. Nápad je veľmi vydarený, trochu mi však prekážalo prevedenie. Konkrétne prezentácia Agathy ako chuderky, ktorá si zaslúži poľutovanie. V mojich očiach je Agatha Christie úspešná, emancipovaná a sebavedomá žena, ktorá si zaslúži úspech a uznanie. Pri čítaní fikcie o skutočných osobnostiach je častokrát ťažké rozlišovať, čo je skutočnosť a čo len výmysel. Ak to však dokážete, dostanete príjemný oddychový príbeh s prekvapivým záverom. Ak k príbehu budete pristupovať ako k možnej pravde, môžete byť pri čítaní rozčarovaní, ba až mierne sklamaní. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

sobota 17. júla 2021

Jej Veličenstvo vyšetruje: Windsorský uzol (Recenzia)

 Autor: S. J. Bennett

Originálny názov: The Windsor Knot
Vydavateľstvo: Lindeni 2021
Séria: Her Majesty the Queen Investigates 
Diel: 1/2
Počet strán: 296
Žáner: cozy-crime, detektívka
Moje hodnotenie knihy: 2*/5*
Moje hodnotenie obálky: 4*/5*

Anotácia:

Prvá kniha veľmi originálnej a neskutočne múdrej detektívnej série, v ktorej kráľovná Alžbeta II. sama rozrieši zločin popri svojich kráľovských povinnostiach.

Je začiatok jari roku 2013 a kráľovná Alžbeta II. sa na Windsorskom hrade pripravuje na oslavu svojich deväťdesiatych narodenín. No prípravy sa prerušia, keď v jednej z hradných spální objavia mŕtve telo. Scéna nasvedčuje tomu, že mladý ruský klavirista sa obesil sám, ale uzol nebol poriadne dotiahnutý. Vyšetrovania sa chopí bezpečnostná služba MI5, aby odhalila, čo sa vlastne stalo. Kráľovná necháva vyšetrovanie na profesionálov, až kým nezistí, že ich podozrenia vedú nesprávnym smerom.

Z celej udalosti je veľmi nešťastná a ľutuje svoje služobníctvo, ktoré tiež patrí medzi podozrivých. Preto sa rozhodne vziať veci do vlastných rúk. S pomocou asistentky svojho súkromného tajomníka Rozie Oshodiovej, ktorá má korene v Nigérii a slúžila aj v Kráľovskej jazdeckej artilérii, kráľovná potajomky začne vyšetrovať prípad na vlastnú päsť. Svoje kráľovské povinnosti si plní dôstojne a pokojne ako vždy, takže nikto v kráľovskej domácnosti, vo vláde ani na verejnosti netuší, že Alžbeta využíva svoj bystrý um, dôvtip a pokojnú povahu na to, aby sama učinila spravodlivosti zadosť.

***

Windsorský uzol mal všetky predpoklady na to, aby do bodky splnil očakávania, ktoré sľubuje pravá cozy-detektívka. Amatérske vyšetrovanie, nenáročná zápletka, sympatické postavy a kopec humoru k tomu. Jednoducho pohodové čítanie na horúce letné dni. Také boli moje predstavy a očakávania od tejto knihy. Práve preto to bola u mňa jedna z najočakávanejších kníh roka. Tento štýl mám veľmi rada, ale žiaľ, u nás zatiaľ nie je až taký rozšírený a obľúbený. 

Vo Windsore nájdu obeseného hosťa a všetko nasvedčuje tomu, že ide o samovraždu. Pri bližšom skúmaní však vyšetrovatelia zistia, že muselo ísť o vraždu. Rozbiehajú sa mnohé konšpiračné teórie, ktoré podozrievajú nielen služobníctvo a kráľovniných hostí, ale dokonca samotného Putina. Kráľovná Alžbeta nechce nič nechať náhode a sama sa pustí do malého prieskumu, ktorý postupne začne prinášať želané výsledky. 

Windsorský uzol sa čítal naozaj veľmi ľahko a ako nenáročné letné čítanie je ideálny. Dokonalý relax pri bazéne alebo odreagovanie po náročnom dni v práci. Dej sa ani tak nevenuje vyšetrovaniu, ako skôr samotnej kráľovskej rodine, ich zvykom a životu. Približuje kráľovnú v tom najlepšom svetle a zobrazuje viacero podrobností z bežného života aristokracie. Taktiež sledujeme ich okolie a oddanosť zamestnancov. Toto všetko tvorí základ, na pozadí ktorého sa odohrala vražda, ktorú je potrebné vyriešiť. Vyšetrovanie je viac-menej náhodné, jednotlivé kroky častokrát prichádzajú na základe nejasných pohnútok. Ide skôr o inštinkt, ktorý vedie kráľovnú k želanému výsledku. 

V texte je spomínaných dosť veľa postáv, ktoré nie vždy majú súvis s hlavným dejom a zmienky o nich sa objavujú dosť náhodne. Niekedy som mala trochu problém orientovať sa, najmä keď sa o nich hovorilo, akoby to mali byť čitateľovi starí známi. Častokrát som mala pocit, že mi pri čítaní niečo ušlo a tak som sa vrátila o pár stránok, ale nenašla som tam želané vysvetlenie. 

Celkovo sa hlavnej zápletke a vražde intenzívnejšie autorka venuje až pri konci. Odhaľovanie vraha, prepojenie vyšetrovaní a celkové vyústenie sa mi veľmi páčili. Pre mňa mohla byť kniha písaná v tomto duchu od začiatku do konca a bola by perfektná. Nakoľko je autorka Britka, čakala som ich klasický suchý humor, ktorý mám tak rada. Žiaľ, týmto smerom sa autorka nerozhodla uberať. Kniha je smerovaná skôr ako pocta a obdiv kráľovskej rodine, ktorou sa S. J. Bennett naozaj dosť intenzívne zaoberá. Informácie čerpá od ľudí, ktorí s kráľovnou prišli do styku a tak má informácie priamo "zo zákulisia" a pri písaní ich aj naplno využíva.

Nakoľko sa môj názor na aristokraciu nestotožňuje s tým autorkiným a nezdieľam jej nadšenie, bola táto kniha pre mňa trochu sklamaním. Všetkými desiatimi ju však odporúčam Alžbetiným fanúšikom a obdivovateľom. Tým, ktorí očakávajú, tak ako som očakávala od knihy aj ja, dobrú cozy-mystery odporúčam porozhliadnuť sa po inom titule. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

streda 14. júla 2021

V tejto rodine kopte hlbšie (Recenzia)

 Autor: A.S. King

Originálny názov: Dig
Vydavateľstvo: CooBoo 2021
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 376
Žáner:  YA-contemporary
Moje hodnotenie knihy: 4,5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Zrnko predsudkov a rasizmu je zasiate v každom z nás. A stačí málo, aby vyklíčilo.

Hemmingsovci sú presvedčení, že ich sa to netýka. Starí rodičia sú však touto burinou prelezení skrz-naskrz. Ich deti zhnitú úrodu zožali, aj keď od rodičov nič iné nedostali. A ich najmladšie potomstvo, piati tínedžeri, ktorí to s rodinou už nemôžu vydržať, padajú do tunela neistoty. Napriek tomu sa všetci chystajú na oslavu Veľkej noci, akoby ich veľkolepá výzdoba a varená šunka mohli zachrániť. Nik nerieši, že jedno z vnúčat je nezvestné. Nik neuvažuje, kam sa z tejto rodiny vytratila láska.

Keď však začnú kopať trochu hlbšie, dávno pochovaná pravda sa postupne odhaľuje. A najmladší prichádzajú na to, že sú tou generáciou, ktorá môže všetko zmeniť k lepšiemu.

***

Po Vere Dietzovej nám A. S. King prináša opäť skvelú a predovšetkým veľmi originálnu YA knihu, ktorá však nemusí byť určená len mladým. Určite ju ocenia aj dospelí, ktorí síce už vyrástli z tuctových oddychových YAdultoviek, ktorých sú stovky, ale radi si prečítajú niečo hlbšie s určitým posolstvom. Treba ale určite poznamenať, že táto autorka má veľmi špecifický štýl, ktorý nemusí sadnúť každému. Ale keď si ju už raz obľúbite, jej ďalšie knihy budete netrpezlivo očakávať. 

V tejto rodine kopte hlbšie dáva čitateľovi zabrať od samého začiatku. Krátke kapitoly, ktoré striedavo rozpráva viacero postáv nám predostiera zdanlivo chaotický príbeh, ktorý ale autorka privedie do skvelého záveru. Preto sa treba hneď od začiatku na čítanie viac sústrediť, nenechať sa odradiť množstvom postáv a na prvý pohľad nesúrodým rozprávaním. Postupne vám totižto začne dávať všetko zmysel a ja mám takéto viacvrstvové príbehy, kedy si v hlave všetko postupne spájam, veľmi rada. 

Musím vyzdvihnúť prvok magického realizmu, ktorý autorka do príbehu zakomponovala a tým ho perfektne ozvláštnila. Práve ten, ak ho odhalíte, vám prezradí veľa z deja a z toho, akým smerom sa bude príbeh uberať až do konca. Aj napriek miernej predvídateľnosti si myslím, že z príbehu ale v žiadnom prípade nebudete sklamaní. 

V neposlednom rade sa mi veľmi páčilo, ako autorka postavám - každej zvlášť - priradila jeden veľký spoločenský problém. Jednej rasizmus, inej drogy, ďalšej šikanu... Autorka tieto problémy zobrazuje veľmi realisticky a uveriteľne. Nedramatizuje a nehrá na city ako to zvyknú robiť iní YA autori. A. S. King vo vás dokáže vyvolať skutočné a prirodzené emócie a približuje vám život amerických teenagerov a problémy, ktoré sa nám možno zdajú niekedy trochu vzdialené. Je vidieť, že sa v takomto prostredí pohybuje a s mladými pracuje. Svoje skúsenosti potom prenáša na papier a my tak dostávame naozaj skvelé diela od veľmi talentovanej spisovateľky. 

Za seba môžem opäť len odporučiť a pripomenúť, že nielen toto je výborná kniha, ale aj jej predchádzajúca - Veru Dietzovú si láskavo nevšímajte, stojí určite za prečítanie. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

sobota 29. mája 2021

Stratené mesto (Recenzia)

Autor: Philip Reeve

Originálny názov: A Darkling Plain
Vydavateľstvo: CooBoo 2021
Séria: Blood Heir TrilogyMortal Engines Quartet 
Diel:  4 časť 2/4
Počet strán: 288
Žáner:  YA, fantasy, steampunk
Moje hodnotenie knihy: 3*/5*
Moje hodnotenie obálky: 4*/5*

Anotácia:

Úžasné finále steampunkovej fantasy série Smrteľné stroje!

Prímerie je len prchavou ilúziou. Tom Nathsworthy s dcérou Wren opustili vzdušné. Prišli na neuveriteľné tajomstvo, ktoré sa pred zrakom ľudstva ukrývalo celé roky. Londýn je nažive! V troskách kedysi veľkolepého mesta totiž tepe nenápadný, no úžasný život. Napriek tomu, že sa tu cítia relatívne v bezpečí, vojnový front ich dobieha. Mobilné mestá opäť vyrazili do boja. A Londýnčania sa domnievajú, že vlastnia kľúč k ukončeniu vojny, ktorá požiera celý svet. Stihnú ho však použiť?

***

Tak sme sa dočkali poslednej časti tejto skvelej série. Aj keď nie všetky diely boli kvalitou na tom rovnako dobre, niečím si ma séria získala a na každú ďalšiu časť som sa veľmi tešila. Philip Reeve má skvelú predstavivosť a fantáziu, vďaka ktorým vytvoril úžasný svet plný mobilných miest. Každá jedna časť mala svoju zápletku, ktorá sa v tej danej knihe vyriešila, ale spoločne všetky smerovali k vojne medzi antimobilistami a mobilnými mestami, ktorá sa naplno rozvinula práve v tejto poslednej časti. 

Tento diel je predovšetkým o vojne a politike a samotné postavy ustupujú do úzadia. Dej veľmi rýchlo skáče z miesta na miesta, postavy sú stále v pohybe, ale v podstate nikdy nie spolu a to tomuto dielu trochu uberá na zaujímavosti. Chýbali mi ich spoločné vtipné rozhovory a postupný vývoj ich vzájomných vzťahov, pretože som im až do konca priala spoločnú budúcnosť a šťastný happy-end. 

Séria je primárne určená mladším čitateľom, ale vzhľadom na spletitosť vojnových vzťahov pokojne poteší aj starších. Mimoriadne sympatické postavy, vtipné až ironické dialógy a aj trocha romantiky môže príjemne padnúť ako relax naozaj každému. Nič prehnane náročné, ale za to pekne vymyslený svet, zápletky a,  samozrejme, v neposlednom rade, postavy. Tieto knihy som si vždy s veľkým nadšením zobrala ako pohodové čítanie na chvíľky oddychu. 

Najväčším mínusom tejto štvrtej a teda poslednej časti je, že bola rozdelená na dve knihy. To, samozrejme, nie je vinou autora, ale rozhodlo sa tak naše vydavateľstvo. Medzi ich vydaním ubehlo takmer 8 mesiacov a ja som mala veľký problém opäť sa začítať. V bojoch, politike a medzi jednotlivými vojnovými stranami som sa zorientovala až za polovicou a až potom som si mohla knihu naozaj vychutnávať. Preto sa teším, keď si sériu prečítam niekedy v budúcnosti a budem si môcť tento diel vychutnať naraz tak, ako to autor aj pôvodne zamýšľal. 

Kniha je oproti prechádzajúcim dielom hrubšia a po celý čas si udržuje dynamické tempo, avšak niekedy sa mi zdalo, že situácie sú podobné, len sa odohrávajú na iných miestach. Tak, ako sme boli zvyknutí v predošlých dieloch, aj tu prišlo to najlepšie nakoniec, kde sa dej konečne zameral aj na samotné postavy. Žiaľ, keď sa už všetci postretali, bol veľmi rýchlo koniec. Emotívny, pekný a pre mňa v podstate prekvapivý. Povedala by som, že ide o dôstojné zakončenie série, ktorá mi aj napriek menším výhradám, bude chýbať :) 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

utorok 25. mája 2021

Vyrástla som v gete (Recenzia)

Autor: Eliska Tanzer

Originálny názov: The Girl from Nowhere
Vydavateľstvo: Lindeni 2021
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 320
Žáner: životopis
Moje hodnotenie knihy: 3*/5*
Moje hodnotenie obálky: 3*/5*

Anotácia:

Eliška sa narodila trinásťročnej Rómke a o desať rokov staršiemu nemeckému neonacistovi. Jej mama pochádzala z rodiny prostitútok z východoslovenského rómskeho geta a otec si zarábal ako boxer na ilegálnych zápasoch. Eliška síce vyrastala v gete s matkou, starou a prastarou mamou, početnými tetami a sesternicami, ale otec sa o dcéru aj napriek svojej rasistickej výchove príležitostne zaujímal. Brával ju do Nemecka za svojimi ďalšími nemanželskými deťmi a starými rodičmi. Eliška tak mala šancu spoznať dva úplne rozdielne svety – kruté podmienky rómskeho geta i bežný život východonemeckej rodiny.

Ako trinásťročnú ju mama poslala do Anglicka za vzdelaním a lepšou budúcnosťou. Prepašovali ju v krabici od práčky, ale namiesto vysnívaného života a vzdelania ju čakala tvrdá práca. Upratovačka, cigánska tanečnica a neskôr šička. Svojho sna sa však nevzdala a popritom zasadla do školských lavíc a dokončila si aspoň základné vzdelanie.

Hlad po vedomostiach hnal Elišku ďalej a nakoniec ju prijali na univerzitu. Ale práve v tomto veku zistila, že aj v liberálnej západnej Európe sa jej pôvod a farba pleti môžu stať príčinou ponižovania a veľkého násilia.

Eliška sa nepredstaviteľným hrôzam nevyhla ani v Anglicku, ale túžba po lepšom živote ju hnala v ústrety vysokoškolskému diplomu a vyrovnávaniu sa s minulosťou. Cesta k úplnému vyliečeniu je ešte dlhá.

***
Životopisy čítam zatiaľ veľmi sporadicky a nepatria k žánru, ktorý by som vyhľadávala. Táto kniha ma však zaujala predovšetkým tým, že sa priamo týka Slovenska a, samozrejme, som bola zvedavá na pohľad na rómsku situáciu u nás z tej druhej strany. Myslím si, že častokrát, aj keď si to neuvedomujeme, sa na Rómov pozeráme s predsudkami. Je to veľmi chúlostivá téma, na ktorú sa treba pozerať z mnohých uhlov pohľadov a predovšetkým je potreba pristupovať k ľuďom individuálne a nie hádzať všetkých do jedného vreca podľa národnosti, etnika alebo napríklad farby pleti. 

Čo sa týka samotného spracovania Eliškinho príbehu, nemám mu čo vytknúť. Jej rozprávanie je postupné od detstva až po súčasnosť. Postupne rozpráva o udalostiach vo svojom živote, ktoré ju najviac ovplyvnili a formovali jej osobnosť. Nezachádza do drsných alebo nechutných podrobností, aj to kruté a ťažké podáva zväčša len stručným zhrnutím faktov a svojím pohľadom na vec. Niekedy vyjadrí svoje pocity podrobnejšie, inokedy si nechá pre seba viac. 

Od knihy som očakávala trochu rozsiahlejší opis života priamo v gete, ale Eliška sa zameriava na svoj príbeh, nie všeobecne na život Rómov na Slovensku. Eliška mala šťastie, ak je vôbec vhodné v jej situácii hovoriť o šťastí, že otca mala Nemca a tak sa z času na čas dostala aj do Nemecka za jeho "bielou" rodinou a svojimi nevlastnými súrodencami. Mala možnosť vytrhnúť sa z ťažkých podmienok a zrejme práve tam vznikla aj jej túžba po vzdelaní, ktorú sa jej podarilo naplniť až v Anglicku po ťažkých životných skúškach. 

Z celej knihy a hlavne z doslovu som mala občas pocit, že poukazuje najmä na to, ako všetci okolo pristupujú k Rómom s predsudkami. Nemyslím si, že to na 100 % platí, predovšetkým v tejto dobe, kedy sa čoraz viac ľudia učia o tolerancii - aspoň v to dúfam. Už to nie je o tom, že niečo je buď - alebo.  Nie sme všetci rovnakí a ani nemáme všetci rovnaký názor, len preto, že patríme k určitej rase/etnicite/orientácii/pohlaviu/atď. Práve preto nemám rada škatuľkovanie, či už na jednej alebo na druhej strane. Tým však nechcem popierať, že rasizmus a diskriminácia na základe predsudkov v súčasnosti neexistujú. Sú, samozrejme, stále veľkým problémom a  treba naň upriamovať pozornosť. Napríklad aj prostredníctvom takýchto kníh.

Tento príbeh môže byť určite motiváciou, ako si ísť za svojimi cieľmi, aj keď sa táto cesta zdá byť márna alebo veľmi náročná. Obdivuhodné odhodlanie a nezlomná povaha prekonala aj rôzne ťažké chvíle a Eliška vytrvale išla za svojím snom. Nezlomili ju tragédie, ktoré prežila a teraz môže byť hrdá na svoj novovybudovaný život. Okrem toho prináša aj posolstvo, že zovšeobecnené názory na určité skupiny ľudí by nemali ovplyvňovať naše správanie k nim, ale že ku každému človeku máme pristupovať individuálne a s rešpektom.


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

utorok 18. mája 2021

Nočný cirkus (Recenzia)

Autor: Erin Morgenstern
Originálny názov: The Night Circus
Vydavateľstvo: Lindeni 2021
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 368
Žáner: román, fantasy
Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:
Debutový román Erin Morgensternovej Nočný cirkus vám dovolí vykročiť zo sveta spútaného iba vašou fantáziou. Otočením prvej stránky vyrážate na cestu, kde nedokážete odlíšiť skutočnosť od sna, autorkinu predstavivosť od svojich osobných zážitkov. Nočný cirkus nedokáže spútať nikto a nič, každého čitateľa opantá cirkusová mágia, zaklínadlá z hlbín knižníc a ilúzie jazyka a písma. Otvárame za súmraku, zatvárame za úsvitu.

Cirkus snov prichádza bez ohlásenia. Putuje po celom svete a zakaždým v ňom pribúdajú odvážnejšie a nápaditejšie atrakcie. Vo víre dymu a v odlesku zrkadiel, mimo očí bežných návštevníkov, stoja proti sebe dvaja iluzionisti: Celia a Marco. Ich súboj trvá už roky a proti vlnám kúziel, zaklínadiel a ilúzií nie je odolný nik. Obaja mladí iluzionisti mali vrodené nadanie pre mágiu, ale nikto nepredpokladal, že mladí ľudia, ktorí mali byť súpermi na život a na smrť, porušia pravidlá a nevedomky sa do seba zaľúbia. Ich učitelia však majú stále na dosah nitky osudu, pred ktorými nie je v bezpečí žiaden obyvateľ cirkusu, ani mladí zaľúbenci, návštevníci či tvorcovia najneobyčajnejšieho snového predstavenia na svete.


***
OTVÁRAME ZA SÚMRAKU...

Je to už pár rokov, čo som čítala Nočný cirkus, ešte v starej verzii, a tak jeho nové vydanie prišlo práve včas na re-reading. Pamätala som si ho ako podivuhodný, krásny príbeh, do ktorého som sa zaľúbila hneď po pár stránkach. A môžem povedať, že na druhýkrát sa mi dokonca páčil asi ešte o niečo viac, keďže príbeh som už poznala a mohla som si plne vychutnať autorkin jedinečný štýl. 

V prvom rade musím pochváliť vzhľad nového vydania, ktoré vôbec nezaostáva za všetkými krásnymi vydaniami, ktoré boli k tejto knihe vytvorené a navyše sa veľmi hodí k Bezhviezdnemu moru, čo určite poteší všetkých, ktorí si ukladajú knihy do knižnice podľa autorov. 

Nočný cirkus je vo svojej podstate love-story o dvoch mladých ľuďoch, ktorí boli predurčení, aby medzi sebou navzájom bojovali. Ich "učitelia" sa celý život pripravovali na finálny súboj, v ktorom si raz a navždy zmerajú sily. Celý príbeh je úzko prepojený s kúzlami a ilúziami, keďže práve tie naši hlavní hrdinovia využívajú na porovnávanie síl a svojich schopností. 


Prostredie cirkusu má jedinečnú atmosféru asi v každej knihe, v ktorej som sa s ním stretla. Ale Nočný cirkus, ktorý sa objavuje bez ohlásenia a jeho predstavenia začínajú až za súmraku a končia na úsvite, je naozaj výnimočný. Nielen vo svete, ktorý vytvorila autorka, ale aj v skutočnom knižnom svete, v ktorom som sa ešte nestretla s podobnou knihou. 

Napriek tomu, že autorkin štýl je vychválený v takmer každej recenzii, musím ho spomenúť aj ja. Erin Morgenstern píše veľmi poeticky, snovo, na mnohých miestach až lyricky a práve to je dôvodom nezameniteľnosti Nočného cirkusu. Treba však dodať, že na takýto štýl treba mať vyslovene náladu (aspoň u mňa to tak je) a určite nesiahať po Nočnom cirkuse v prípade, že máte náladu na niečo rýchle a oddychové. Naopak, keď máte chuť na niečo pomalšie, poetickejšie a niečo, čo si chcete pomaly vychutnať, Nočný cirkus je tá správna voľba. 

Som veľmi rada, že som sa znova mohla ponoriť do príbehu Celie a Marca a vďaka tomu, že som poznala celkovú atmosféru cirkusu, kúziel a ilúzii som ho prežívala o to viac. Dúfam, že toto nové, krásne vydanie znova zaujme pozornosť, ktorú si kniha určite zaslúži. Pri pôvodnom vydaní som totiž mala pocit, že kniha mala minimálny marketing a veľmi rýchlo zapadla v množstve kníh, ktoré sa vydávajú, čo bola veľká škoda. Osobne knihe nemám čo vytknúť, určite sa k nej znova rada vrátim a ostáva mi už len dúfať, že sa ďalšej autorkinej knihy dočkáme čoskoro.


... ZATVÁRAME ZA ÚSVITU

 
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

streda 12. mája 2021

Evanjelium o úhoroch (Recenzia)


A
utor: 
Patrik Svensson
Originálny názov: Ålevangeliet
Vydavateľstvo: Lindeni 2020
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 248
Žáner: literatúra faktu
Moje hodnotenie knihy: 2*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

"Magické rozprávanie o autorovi, jeho otcovi a o tom, ako ich spojil úhor."
Koľko toho vlastne môžeme o úhoroch vedieť? Alebo o človeku? Úhor, Anguilla anguilla, je jedným z najzáhadnejších tvorov, aké príroda kedy stvorila. Ryba, ktorá dlho predstavovala prírodovedeckú záhadu, zvanú aj „úhoria otázka“. Ryba, ktorej sa bezúspešne snažili porozumieť všetci od Aristotela až po Sigmunda Freuda. Ryba, ktorá dnes vymiera, a my nevieme prečo.

Evanjelium o úhoroch je aj knihou o autorovi, o jeho otcovi a o tom, ako ich úhor spojil: „,Úhory, tie sú ti zvláštne,‘ povedal otec. Vždy keď nejakého videl, vyzeral nadšene. Akoby to tajomno k životu potreboval. Akoby v ňom vypĺňalo akési prázdno. Nechal som sa tým sám presvedčiť. Rozhodol som sa, že človek nájde to, v čo chce veriť, keď to potrebuje. Úhory sme potrebovali. Bez nich by sme neboli rovnakí.“

***

Úhor ako taký, mi nikdy neprišiel nejako zvlášť zaujímavý a zrejme aj preto som o ňom v podstate takmer nič nevedela. Pri tejto knihe som myslela, že spojím príjemné s užitočným a prečítam si pekný príbeh o otcovi a synovi a popri tom sa niečo dozviem aj o tomto tvorovi. Čo ma ale najviac zaujalo na anotácii, a vlastne ma aj presvedčilo prečítať si túto knihu, bolo slovné spojenie "magické rozprávanie". Zvádza to myslieť si, že možno pôjde o magický realizmus a práve ten severský sa mi veľmi páči. 

Pre mňa osobne bola anotácia zavádzajúca a namiesto beletrie, ktorú som podľa nej očakávala som dostala skôr precízne spracovanú vedeckú prácu o pôvode, živote a ohrození úhorov. Mala som skôr pocit, že čítam nejakú obšírnu prírodovednú seminárnu prácu, ktorá bola vďaka pár stránkam o živote autora s jeho otcom zaradená do beletrie. Autor zozbieral informácie z mnohých publikácii, vybral to najpodstatnejšie a prehľadne ich spracoval do podoby, ktorá sa dobre číta aj bežnému čitateľovi. 

Ak by som do knihy išla s tým, že ide o literatúru faktu, s knihou by som bola veľmi spokojná a dozvedela by som sa naozaj veľa zaujímavých informácií, ku ktorým by som sa bežne nemala šancu dostať. Podrobný vývoj skúmania úhorov nás previedol dlhým historickým obdobím, kedy toto zviera skúmal už Aristoteles alebo Sigmund Freud. Aj v poslednom období sa našlo množstvo nadšencov, ktorí tomuto zvieraťu obetovali roky výskumu a aj napriek tomu o ňom existujú stále nezodpovedané otázky, na ktoré už možno nebude čas nájsť odpovede. Ako som sa dozvedela, úhor začína byť veľmi ohrozeným druhom, na čom má najväčší podiel, ako inak, práve človek. 

V množstve prírodovedných a geografických poznatkov sa vyskytovali kapitoly, ktoré boli venované aj filozofickým a náboženským otázkam, ktoré ma nezaujímali a nebavili. Taktiež ten krátky príbeh o autorovi a jeho otcovi na mňa pôsobil ako nasilu zasadený do množstva väčšinou veľmi zaujímavých faktov len preto, aby na konci napísal jednu dojímavú kapitolu, ktorá mala čitateľa chytiť za srdce. 

Najviac sa mi páčilo poukázanie na ekologickú situáciu Zeme, nielen čo sa týka dopadu na samotných úhorov, ale v globále na celú zemskú klímu a vodnú ríšu. Je naozaj smutné, čoho všetkého sme sa na tejto planéte dopustili a takéto diela nás jednoducho musia prinútiť, zamyslieť sa nad sebou. 

Ak mám v skratke knihu zhodnotiť, tak ako prírodovedná práca bola plná zaujímavých informácií, ako eko-dielo bola určite na zamyslenie, ale ako beletriu ju neodporúčam, nakoľko samotný príbeh je obsiahnutý asi v jednej desatine textu. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie