piatok 29. novembra 2019

Deväť brestov (Recenzia)

Autor: Robert Bryndza
Originálny názov: Nine Elms
Vydavateľstvo: Lindeni 2019
Séria: Kate Marshall
Diel:  1/3
Počet strán: 405
Žáner:  detektívka, thriller
Moje hodnotenie obálky: 1/5


Anotácia:
Robert Bryndza je pripravený dobyť svet ďalším bestsellerom. Na scénu prichádza vyšetrovateľka Kate Marshallová, ktorá zažila kruté poníženie a teraz musí bojovať nielen o svoju povesť, ale aj o holý život...
Kate Marshallová bola vychádzajúcou hviezdou londýnskej metropolitnej polície. Mladej ambicióznej vyšetrovateľke sa podarilo chytiť obávaného sériového vraha známeho pod prezývkou Kanibal z Deviatich brestov. Jej úspech sa však čoskoro zmenil na nočnú moru a Kate zakúsila traumu, zradu aj verejnú potupu. Jej nádejná kariéra sa napokon skončila nevídaným škandálom.
Od týchto nešťastných udalostí uplynulo pätnásť rokov. Kate prednáša na univerzite a vedie pokojný život na anglickom pobreží, keď do jej života opäť vtrhne zločin. Na scéne sa objavil imitátor Kanibala z Deviatich brestov, ktorý chce zavŕšiť jeho krvavé dielo...

***

Robert Bryndza je u nás veľmi obľúbený autor a aj keď ma jeho knihy zaujali už dávnejšie, zatiaľ som nemala možnosť si nejakú z nich prečítať. Keď som premeškala prvý diel z jeho predchádzajúcej série s vyšetrovateľkou Erikou Fosterovou, každým ďalším som sa od jeho kníh už len vzďaľovala, pretože som nestíhala dobiehať zameškané. Teraz však prichádza s novou sériou a ja si ju tentokrát už nenechám ujsť. Za prvé preto, že táto anotácia so sériovým vrahom vyzerala obzvlášť zaujímavo a za druhé preto, lebo som bola naozaj veľmi zvedavá, ako mi autorov štýl sadne a či sa pripojím k davu jeho fanúšikov.

Kniha začína udalosťami spred pätnástich rokov, kedy vyšetrovateľka Kate Marshallová odhalila totožnosť sériového vraha z Deviatich brestov Petra Conwaya. Žiaľ, stálo ju to kariéru a vo veľkej miere to ovplyvnilo aj jej súkromný život. Po vrahovi jej zostali temné spomienky, ktoré sa pokúšala zahnať alkoholom a dieťa, o ktoré sa nedokázala postarať, preto si ho do starostlivosti zobrala Katina matka. Hneď od prvej stránky autor nasadil veľmi rýchle a akčné tempo. Povedala som si "WAU, tak toto vyzerá na poriadnu jazdu!". A nemýlila som sa :)

Po pätnástich rokoch sa Kate zdá, že história sa opakuje a kanibal z Deviatich brestov je akoby opäť na slobode. Ale veď predsa Peter je stále zatvorený na prísne stráženom psychiatrickom oddelení! Má veľmi prísne bezpečnostné opatrenia, ktoré pripomínajú celu slávneho Hannibala. Kate uvažuje, kto a prečo napodobňuje Petrove vraždy a začína mať strach nielen o seba, ale predovšetkým o svojho syna Jakea.

Chtiac-nechtiac je Kate zatiahnutá do vyšetrovania a so svojím univerzitným asistentom sa ako súkromní detektívovia púšťajú pátrať po stopách "staro-nového" kanibala z Deviatich brestov. Nové vraždy stále pribúdajú a Kate pomaly dochádza čas. Stále však postupne odhaľuje nové stopy, ktoré ju vedú nielen späť k Petrovi, ale aj k jeho napodobiteľovi.

Výborné tempo, ktoré autor nasadil od samého začiatku, vydržalo až do poslednej stránky. Autor presne vie, čo má svojim čitateľom ponúknuť, aby uspokojil ich očakávania a priniesol im nadšenie z čítania jeho kníh. Zvolil výborný námet. Myslím, že nie som jediná, ktorá obľubuje v knihách sériové zločiny. Okrem toho tu nemáme jedného, ale hneď dvoch takýchto šialencov. Jeden je na slobode a druhý poťahuje nitky zo svojej väzenskej (alebo presnejšie psychiatrickej) cely. Prostredie psychiatrických liečební s takto narušenými jedincami je pre mňa veľmi zaujímavé a som zvedavá na všetky bezpečnostné opatrenia, ktoré sa v nich aplikujú. Taktiež  nevychádzam z údivu pri nápadoch, ktoré tieto opatrenia aj tak dokážu obísť a väzni dostanú presne to, čo chcú a potrebujú.

Kate mi zatiaľ neprirástla úplne k srdcu, nemám veľmi v obľube hrdinky a hrdinov, ktorí stále zápasia s alkoholickými závislosťami, ale verím, že postupne sa tejto neresti zbaví a v ďalších dieloch sa predvedie ako úspešná súkromná detektívka.

Koniec bol, samozrejme, dobrý, ale na môj vkus trochu prirýchly. Odhalenie a chytenie vraha prebehlo strašne rýchlo a ani som sa nestihla spamätať a už som otáčala poslednú stránku. Nechcem veľa prezrádzať, ale určite sa máme ešte na čo tešiť v ďalších dieloch. Mám pocit, že medzi Petrom a Jakeom ostalo veľa nevypovedaného. Robert Bryndza sa touto knihou zaradil medzi autorov, ktorých knihy si určite nenechám ujsť. Jeho štýl mi vyhovuje, presne takýto druh detektívok mám rada. Majú spád, dobre vygradovaný dej, čítajú sa rýchlo a dokážu si udržať moju pozornosť a zvedavosť až do samotného konca. Idem zháňať sériu s Erikou a užiť si aj tieto knihy! :)

Moje hodnotenie:


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu

Evie

pondelok 18. novembra 2019

Deň, keď si zmizol (Recenzia)

Autor: John Marrs
Originálny názov: When You Disappeared
Vydavateľstvo: Ikar 2019
Séria: -
Diel:  -
Počet strán: 336
Žáner:  psychothriller
Moje hodnotenie obálky: 1/5


Anotácia:
Chcela vedieť pravdu, ale nakoniec zistí, že by bolo lepšie, keby sa ju nikdy nedozvedela.
Catherinin pokojný život ženy v domácnosti a matky troch malých detí sa rýchlo zmení na nočnú moru. Jej manžel Simon sa jedného dňa stratí. Catherine je presvedčená, že ju neopustil dobrovoľne, a zúfalo ho hľadá. Čoskoro však musí čeliť tvrdej realite a pre finančné problémy takmer príde o zdravie aj strechu nad hlavou.
Simon medzitým vedie bezstarostný život a cestuje po svete. Tajomstvo svojej minulosti je odhodlaný strážiť za každú cenu, aj keby to znamenalo uchýliť sa k podvodom a násiliu.
Ale prečo odišiel?
Catherine dostane na túto otázku odpoveď až po dlhých dvadsiatich piatich rokoch, keď sa stratený manžel zrazu objaví na jej prahu. Počas ich posledného búrlivého stretnutia vyjdú najavo tajomstvá, klamstvá a nedorozumenia, ktoré ich pred rokmi od seba odtrhli a poznačili životy nielen im, ale aj ich deťom.

***

Pre mňa neveľmi lákavú obálku kompenzuje zaujímavá a tajomná anotácia. Mám rada príbehy s nevyriešenými tajomstvami z minulosti a postupné odhaľovanie pravdy. V knihe sa striedajú kapitoly z pred dvadsiatich piatich rokov z pohľadu hlavného hrdinu Simona s kapitolami, ktoré zobrazujú Catherinin život. Na konci každej je krátky úsek zo súčasnosti, kde sa už Simon s Catherine opäť stretli a Simon vysvetľuje, čo všetko je za jeho zmiznutím, kde a ako prežil toľko rokov a prečo sa vrátil. 

Okrem tejto základnej príbehovej linky nám autor ponúka aj Simonove spomienky z detstva a čitateľovi tak predostiera otázku, či je zlo vrodené a jednoducho je v človeku už od narodenia, alebo je výchova hlavným faktorom formovania ľudskej osobnosti. 

Len veľmi ojedinele narazím na knihu, kde by mi bol hlavný hrdina tak veľmi nesympatický ako tu. Simon mi od prvej strany išiel na nervy. Jeho ľutovanie, podozrievanie a detinské správanie by si zaslúžilo poriadny preplesk a aj keď som si počas celého čítania nebola celkom istá, či aj Catherine nenesie časť viny na tom, ako sa Simon správal, ľutovala som ju. Výborne vykreslená ľudská sebeckosť a bezohľadnosť. 

Catherine naopak, zo začiatku možno trochu rozmaznaná manželka, vyzrela v ženu, ktorá sa ale nenechala zničiť ani nepríjemnými a neopodstatnenými obvineniami. Aj keď bola miestami zúfalá, nevzdávala sa a znovu sa dokázala postaviť na nohy. Či už si to potrebovala dokázať sama pred sebou alebo to robila pre svoje deti. 

Niektoré pasáže knihy mali veľmi stiesnenú atmosféru a doslova na vás dýcha zúfalstvo z každej strany. Inde na vás čaká úplne narušené zmýšľanie jedinca a nevyrovnaný vzťah samého pred sebou. Ku koncu, keď sa odkrývalo z minulosti stále viac a viac, doslova do vás preniknú dôsledky ťažkých chorôb a na čitateľa to môže pôsobiť až depresívne. 

Deň, keď si zmizol je výbornou ukážkou toho, aká dôležitá je komunikácia a dôvera vo vzťahu. Tu však prevládajú staré krivdy, nedorozumenia a pochybnosti. Miestami poriadne psycho a naopak inde celkom poučný príbeh, ktorý si svojou uveriteľnosťou získa určite nejedného čitateľa. Aj keď vás možno záverečné odhalenie až tak nešokuje, ja oceňujem, že bolo reálne a celý príbeh bol viac uveriteľný a skutočný. Konečne žiadny pokus o veľký WAU efekt, z ktorého nakoniec autor aj tak nevie vykorčuľovať. Dôstojné ukončenie príbehu dvoch nešťastných ľudí, ktorý mohol prebiehať vlastne úplne inak. 

Moje hodnotenie:

Evie

streda 13. novembra 2019

Posledný Namsara (Recenzia)

Autor: Kristen Ciccarelli
Originálny názov: The Last Namsara
Vydavateľstvo: CooBoo 2019
Séria: Iskari 
Diel:  1/3
Počet strán: 376
Žáner:  YA, fantasy
Moje hodnotenie obálky: 5/5


Anotácia:
Prvý diel fantasy trilógie, v ktorej vedú ľudia dávnu vojnu s drakmi. A jedno dievča ich má za úlohu všetkých vyzabíjať.
Princezná Asha je najobávanejšia lovkyňa drakov. Privoláva ich rozprávaním prastarých legiend, ktoré síce drakov prilákajú, ale zároveň im dodávajú dávno zabudnutú moc – opäť chrlia oheň. Ignoruje tak všetky kráľove príkazy. Dávne legendy totiž stáli kráľovnú život. A takmer aj Ashu. Pred vyše desiatimi rokmi ju drak pri love popálil, Asha takmer zomrela a drak vypálil polovicu kráľovstva.
Keď jej kráľ prikáže skoliť obávaného prvodraka Kozua, Asha zacíti príležitosť ako splatiť dlh svojmu mestu a kráľovstvu. Aby pokorila najmocnejšieho zo všetkých drakov, musí sa postaviť vlastnej minulosti, odolať volaniu rozumu a počúvať svoje srdce. Časy sa však menia a dávni hrdinovia, ktorých poznala len z prastarých legiend, jej ožívajú pred očami s neuskutočniteľnými výzvami. Lebo aj ľudia z čírej temnoty dokážu chytiť svoj osud do vlastných rúk a nájsť cestu k dobru.

***

Mám pocit, že dračí boom je už takpovediac za nami a momentálne už naozaj len sem-tam narazím na knihu s touto tematikou. Ale nakoľko sú mi tieto záhadné príšerky sympatické a rada o nich čítam rôzne vybájené príbehy, zatúžila som si túto knihu okamžite prečítať. Ale ešte skôr, ako som vedela, o čom bude, ma najskôr upútala táto nádherná obálka, ktorá je naživo ešte oveľa výraznejšia. Tie zlaté fliačiky na nej sa vo svetle krásne trblietajú a celá kniha pôsobí naozaj luxusne :) 

Asha je princezná, ktorej hlavnou úlohou je lov drakov. Ako neohrozená a strach naháňajúca Iskari má za úlohu zabiť toho najobávanejšieho a najnebezpečnejšieho draka zo všetkých - Kozua. Ak sa jej to podarí, vyhne sa nežiaducemu sobášu s mužom, ktorého jej vybral otec, keď bola ešte dieťa. To je pre ňu najväčšia motivácia a je plná odhodlania aj napriek tomu, že proti Kozuovi už raz stála a neuspela. Ako pripomienku na tento jej jediný neúspešný boj má na tvári jazvu a spomienku na zhorené mesto. 

Autorka vymyslela nový svet s celkom zaujímavým fungovaním. Veľkú moc v ňom majú legendy a príbehy, ktoré v knihe rozpráva Iskari a tým celý príbeh ozvláštňuje a zároveň sa tým pre mňa stal uveriteľnejším. Mnohé veci ale autorka spomína viackrát, čo bolo pre mňa trochu otravné. Evidentne je kniha určená mladším čitateľom, je použitý jednoduchý jazyk a nie veľmi zložité zápletky. Dej je predvídateľný, ale nájdu sa momenty, ktoré dokážu prekvapiť.

Napriek tomu, že kniha má aj svoje nedostatky, nemožno jej uprieť, že keď sa raz začítate, je ťažké ju odložiť, pretože je nabitá akciou na každej stránke. Dej je rýchly, neustále sa niečo deje, postavy sa veľmi rýchlo premiestňujú z miesta na miesto a pre hlavných hrdinov je tu pripravených množstvo prekážok.

Knihu odporúčam mladším čitateľkám. Najmä takým, ktoré rady čítajú o nebojácnych a odvážnych hlavných hrdinkách. Dokážem si veľmi ľahko predstaviť, že pre  -násťročných môže byť táto kniha celkom poriadny trhák, z ktorého budú nadšení. Pre starších (ku ktorým sa radím aj ja) je to príjemné čítanie, ktoré síce má svoje muchy, ale ako nenáročné oddychové, tak trochu rozprávkové čítanie dokáže celkom ľahko zlepšiť náladu. Dúfam, že sa dočkáme ďalšieho dielu, ktorý si rada prečítam, lebo hlavných hrdinov som si obľúbila a som zvedavá, aké ďalšie prekážky si pre nich autorka pripravila. 

Moje hodnotenie:
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie



pondelok 4. novembra 2019

Tichá pacientka (Recenzia)

Autor: Alex Michaelides
Originálny názov: The Silent Patient
Vydavateľstvo: Lindeni 2019
Séria: 
Diel:  -
Počet strán: 352
Žáner:  psycho thriller
Moje hodnotenie obálky: 2/5


Anotácia:
Alicia Berensonová má napohľad dokonalý život. Je známa maliarka, vydatá za vychyteného módneho fotografa, ktorého nadovšetko miluje, a býva v nádhernom dome obklopenom zeleňou v luxusnej štvrti Londýna. A predsa jedného večera z neznámych príčin svojho muža chladnokrvne zavraždí. Do hlavy mu vypáli päť rán a odvtedy neprehovorí.
Aliciino mlčanie premení obyčajnú rodinnú tragédiu na verejnú záhadu, ktorá Aliciu neslávne preslávi. Cena jej umeleckých diel prudko vzrastie, zatiaľ čo ona sama postupne upadá do zabudnutia za múrmi psychiatrického ústavu.
Psychoterapeuta Thea Fabera Aliciin osud od začiatku fascinuje a keď dostane príležitosť s ňou pracovať, urobí všetko pre to, aby prehovorila. Terapia pomaly napreduje a vzťah medzi ním a pacientkou je čoraz dôvernejší. Hľadanie pravdy však na povrch vyplaví skutočnosti, ktoré môžu celkom rozvrátiť aj Faberov vlastný život...
Psychologický triler s detektívnymi črtami Agathy Christie, nádychom gréckej tragédie a hitchcockovsky pomaly gradujúcim napätím, ktoré vyústi do nepredvídateľného šokujúceho finále. Ambiciózny debut, ktorý žne úspechy po celom svete a chystá sa preniknúť aj na filmové plátna.

***

Akonáhle som si prečítala anotáciu, Tichá pacientka sa ocitla na mojom zozname kníh, ktoré si chcem v blízkej budúcnosti prečítať. Aj keď obálka ničím nevyniká a v obchode by som ju pravdepodobne úplne prehliadla, určite všetci milovníci psycho thrillerov zvýšte pri tejto knihe svoju pozornosť.

V súčasnom thrillero-boome je naozaj ťažké orientovať sa, čo je dobré a čo nie. Samozrejme, je to otázkou individuálneho vkusu a schopnosťou šokovať a prekvapiť.  Tichá pacientka mala predpoklad, toto všetko splniť a je už na každom z vás posúdiť, či sa jej to podarilo. U mňa splnila očakávania sčasti. Myslím, že kniha určite má čo ponúknuť, ale vedela by som si predstaviť, že by v určitých ohľadoch bola ešte prepracovanejšia.

Aliciu Berensonovú obvinia zo zabitia svojho manžela. Dôkazom je len to, že ju našli pri jeho mŕtvom tele celú od krvi. Hlbšie vyšetrovanie nebolo potrebné, motív sa nehľadal a celý prípad uzavreli ako Alicino psychické zlyhanie a umiestnili ju do psychiatrickej liečebne, kde zaujala psychoterapeuta Thea Fabera. Toho Alicia úplne fascinovala tým, že od smrti manžela prestala rozprávať. Zaumieni si, že vypátra príčinu a celú pravdu o rodine Berensenovcov.

V knihe sa striedajú Alicine zápisky o dňoch pred zavraždením jej manžela s Theovým rozprávaním o jeho vlastnom vyšetrovaní a liečbe. Všetko ešte dopĺňa Theov súkromný život a problémy s jeho manželkou. 

Veľmi zaujímavé bolo, ako autor prepojil príbeh s literatúrou a umením. Alicia mala typickú povahu umelca. Častokrát nevnímala nič iné len svoju tvorbu a bola mimo diania bežného života. S manželom mala milujúci vzťah a nič nenasvedčovalo tomu, že by mali nejaké problémy. Keď sa u nej z času na čas objavili známky zhoršenej psychiky, vždy stál pri nej a snažil sa jej pomôcť. Celý príbeh je zahalený tajomstvom a ponúka množstvo nezodpovedaných otázok. Najzásadnejšou a najdôležitejšou je: PREČO Alicia nerozpráva?

Počas Theovho vyšetrovania sa zoznamujeme s úzkym kruhom Aliciných príbuzných, priateľov a kolegov. Autor každého z nich postavil do pozície, že by s vraždou jej manžela mohol mať teoreticky niečo spoločné a pri čítaní sa mi v hlave odvíjalo viacero verzií možného príbehu. Každú chvíľu som mala iného podozrivého a iný motív vraždy. Bolo zábavné, ako sa so mnou autor zahrával.

Tichá pacientka predstavuje určite zaujímavý nápad a predovšetkým zaujímavé spracovanie. Napriek tomu sa neviem ubrániť pocitu, že tomu ešte niečo chýbalo. Celý príbeh sa odohráva v psychiatrickom ústave a myslím, že z tohoto prostredia sa dalo vyťažiť viac. Predostrieť taký ten stiesnený pocit psychicky narušených ľudí, z ktorého vám naskakujú zimomriavky. Alebo rozviť aspoň o trochu viac príbehy vedľajších postáv. Faktom je, že zvedavosť ma neopúšťala počas celého čítania a stránky veľmi rýchlo ubiehali jedna za druhou. Môžem povedať, že kniha ma dokázala prekvapiť a celé vysvetlenie mi pomaly dochádzalo s otáčaním posledných stránok.

Som zvedavá na vaše ohlasy na túto knihu a teším sa aj na jej filmové spracovanie.

Moje hodnotenie:
 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu

Evie

piatok 25. októbra 2019

Listy, ktoré nikto nečítal (Recenzia)

Autor: Iona Grey
Originálny názov: Letters to the Lost
Vydavateľstvo: Lindeni 2019
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 440
Žáner:  vojnový román, dráma
Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:
Dve doby, dva príbehy a jeden list, ktorý všetko spája...
Píše sa rok 1943 a vo vojnou zmietanom Londýne sa stretávajú dvaja mladí ľudia: nešťastne vydatá Stella a pilot amerického letectva Dan. V časoch, kedy si nikto nie je istý tým, čo bude zajtra, sa do seba bezhlavo zamilujú. Lenže chvíle, keď spolu môžu byť šťastní, trvajú veľmi krátko. Dan odchádza bojovať, ale sľubuje, že sa po Stellu po vojne vráti.
O sedemdesiat rokov neskôr Dan vhadzuje do schránky posledný list. Jeden z mnohých, ktorý poslal Stelle a na ktoré mu nikdy neodpovedala. Otvára ho však Jess, mladé dievča, ktoré v opustenom dome hľadá úkryt pred svojím násilníckym priateľom. Keď si prečíta Danove nádherné listy, rozhodne sa, že sa pokúsi jeho stratenú lásku nájsť...

***

Mám veľmi rada príbehy, ktoré sú písané formou listov, mailov, sms-iek, a podobne. A ako už samotný názov napovedá, aj v tomto hrajú významnú úlohu listy. Bolo mi jasné, že je to presne niečo pre mňa. K tomu téma 2. svetovej vojny, prepojenie súčasnosti a minulosti, veľa, preveľa romantiky a vzniklo niečo, čo mi prinieslo neuveriteľný čitateľský zážitok, na ktorý budem s roznežneným srdcom ešte dlho spomínať. 

ROK 1943

Stella je sirota, ale mala šťastie, že dostala vychovanie a vzdelanie, a tak mohla pracovať ako gazdiná u miestneho vikára. Po nejakom čase obe strany usúdia, že vziať sa bude výhodné a uspokojivé pre oboch. Vikár získa váženejšie postavenie ako manžel a hlava rodiny a Stella získa domov, po ktorom vždy túžila. Verí, že je medzi nimi porozumenie a láska a neskôr prídu, prirodzene, aj deti.
Dan je americký vojak v Londýne, ktorý má za úlohu absolvovať lety a útoky na nacistov. Je malá pravdepodobnosť, že prežije, ale jeho presvedčenie, že bojuje za správnu vec je silnejšie ako túžba po živote. Teda až do chvíle, kým nestretne lásku svojho života.

ROK 2011

Jess sa podarí odísť od tyrana, o ktorom si myslela, že ho miluje. Pri úteku vkĺzne do opusteného domu, kde nájde útočisko. Zo všetkých síl sa snaží začať odznova, ale niektoré prekážky sama prekonať nevie. Všetko skomplikuje choroba a listy, ktoré objaví. Píše ich Dan Stelle, svojej jedinej životnej láske. Túži ju pred smrťou ešte vidieť, ale netuší, či vôbec ešte žije. Stella sa púšťa do pátrania a snaží sa umierajúcemu človeku splniť jeho posledné prianie.
Will je čierna ovca rodiny. Nie je ani taký úspešný, ani taký okúzľujúci ako jeho brat. Nie je spokojný so životom, až kým nestretne Jess, ktorá ho zvláštnym spôsobom priťahuje. Will ju túži spoznať a šťastena je mu naklonená. Zhodou rôznych okolností je zatiahnutý do pátrania po tajomnej Stelle a postupne sa zlepšuje aj všetko v jeho osobnom živote.


Tak ako sa prepletú životy Stelly a Dana v roku 1943, tak sa prepletie aj Willov život s Jessiným v roku 2011. Nakoniec sú to listy, ktoré spoja tieto dve rôzne generácie a oživia puto, ktoré sa malo skončiť pred takmer sedemdesiatimi rokmi.

Možno sme už tak nejako zvyknutí, že príbehy z 2. svetovej vojny sú písané na základe skutočných udalostí. Tu nič nenasvedčuje tomu, že aj tento by mal reálny základ. Možno sa však mýlim a aspoň časť Stelly a Dana bola skutočná, a oni naozaj boli kedysi súčasťou tohto sveta. Veľmi by som si priala, aby to tak bolo. :) Všetko však nasvedčuje tomu, že skutočná bola len vojna na pozadí deja. Bolo tu príliš veľa náhod a nepravdepodobných situácií, ale napriek tomu to bol jeden z najkrajších príbehov, aké som s touto tematikou čítala. Tak prekrásne vyrozprávaný a zamilovaný príbeh si viete len ťažko predstaviť a ešte ťažšie je ho nájsť. Som nesmierne šťastná, že túto knihu mám doma a mohla som si ju prečítať. Ak chcete naozaj niečo pekné a romantické táto kniha je presne pre vás.

Keďže koniec knihy je vyrozprávaný hneď na začiatku, viete ako sa všetko skonči a možno by sa Vám zdalo, že Vám kniha nemá čo priniesť. Viete začiatok a viete koniec. Čo ešte potrebujete? Jednoducho musíte čítať ďalej a zistiť PREČO! Pretože chcete vedieť, čo bolo také dôležité a zlé, že dokázalo zničiť takú veľkú lásku. Kniha bola úžasná, ale ja som ju nedokázala čítať rýchlo. Musela som si ju dávkovať pomaly, pretože som sa bála, čo bude ďalej. Stále som dúfala, že všetko skončí inak, aj keď som vedela, že to nie je možné. Všetko som prežívala s hlavnými hrdinami a bol to naozaj skvelý zážitok. Táto kniha dokáže vo Vás vyvolať naraz množstvo pocitov a preto je potrebné si na všetky nechať čas a vychutnať si ich. 

P.S.: Neodporúčam čítať túto knihu na verejných miestach. Sestra túto knihu dočítavala v práci a musela si dať polhodinovú prestávku, skryť sa na toalete, a poriadne vyplakať všetky pocity, ktoré v nej kniha zanechala :)  

Moje hodnotenie:
 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu

Evie

pondelok 21. októbra 2019

Sadie (Recenzia)

Autor: Courtney Summers
Originálny názov: Sadie
Vydavateľstvo: CooBoo 2019
Séria: 
Diel:  -
Počet strán: 304
Žáner:  YA, contemporary
Moje hodnotenie obálky: 3/5


Anotácia:
Utiekla z domu.
Pre rádioreportéra Westa McCraya je devätnásťročná Sadie len ďalšie z dievčat, ktoré opustilo domov za lepším životom. Keď zistí, že jej sestru zavraždili pred pár mesiacmi a aj ich mama je nezvestná, West McCray zacíti príležitosť, ktorá novinárom nedá spať. Nájsť Sadie však vôbec nie je ľahké a po ceste odhaľuje zdrvujúcu pravdu o jednej americkej rodine.
Sadie to v živote nemala ľahké. Svoju mladšiu sestru Mattie vychovávala najlepšie ako vedela, len aby prežili, len aby ich nikto nerozdelil. Keď Mattie nájdu mŕtvu v jablkovom sade, Sadie sa zrúti svet. Je presvedčená, že pozná sestrinho vraha. Vydáva sa naprieč USA, aby vyskladala mozaiku nebezpečného násilníka. Hľadá odvahu na to, čo mala spraviť už dávno.
Dokáže odhodlané devätnásťročné dievča to, čo sa nepodarilo policajným vyšetrovateľom? A je podcastový reportér schopný vystopovať Sadie, skôr ako jej niekto ublíži?

***

Po tom, ako mi túto knihu vychválila sestra a po množstve pozitívnych a nadšených ohlasov, či už u nás alebo v zahraničí, som si povedala, že táto kniha by nemala ujsť mojej pozornosti a že zrejme naozaj stojí za prečítanie. Anotácia znie veľmi zaujímavo, vyzerá to, že kniha v sebe skrýva viaceré žánre a dokonca vyšetrovanie v prevedení 19-ročného dievčaťa. Po všetkých thrilleroch a detektívkach, ktoré som prečítala v poslednej dobe, by toto mohlo priniesť do mojich čitateľských vôd niečo nové a svieže. 

Takže, z môjho úvodu je asi celkom jasné, že moje očakávania boli vysoké a na knihu som sa tešila a bola som zvedavá, čo sa z nej nakoniec vykľuje. Kniha bola písaná zaujímavou formou. Časti, ktoré rozpráva Sadie, opisujúce, čo sa dialo po jej zmiznutí, striedajú podcasty, ktoré nahral West McCray a prezentuje tak svoje vyšetrovanie o nešťastných sestrách Sadie a Mattie. Máme tak možnosť sledovať jeden príbeh z dvoch perspektív. Informácie sa častokrát zaujímavo prelínajú a dopĺňajú, a poskytujú nám koplexný pohľad na celú záležitosť. 

Sadie nemala šťastné detstvo. Jej matka zmizla so svojím posledným frajerom niekde do L. A., a tak Sadie ostala už len jej mladšia sestra Mattie. Zo všetkých síl sa jej Sadie snažila nahradiť matku, a pritom bola sama ešte dieťa. Úplný zlom ale nastáva až v okamihu, keď Mattie niekto zavraždí a Sadie tak život vezme poslednú vec, na ktorej jej záležalo. Presvedčená, že vie kto je vrahom a rozhodnutá pomstiť sa mu, uteká z domu a zahladzuje za sebou stopy. 

Aj keď je celá kniha postavená na veľmi vážnej téme sexuálneho zneužívania detí, autorka ju zobrazuje veľmi decentne, jemne a citlivo. Akoby ju stále ponechávala niekde v úzadí, napriek tomu je jasné, že je ťahačom deja a jeho hlavnou myšlienkou. Počas celého čítania z príbehu cítiť stiesnenosť a pocit, že niečo je strašne zle. 

Po dočítaní mám pocit, že by sa mi kniha mala páčiť ešte oveľa viac, ale mám z nej trochu zmiešané pocity. Na jednej strane som sa k nej veľmi rada vracala, lebo som bola naozaj zvedavá na koniec, bavila ma a čítala sa dobre. Na druhej strane mám pocit, že sa z nej dalo vyťažiť trochu viac. Niektoré myšlienky mi pripadali nedotiahnuté a niektoré zbytočne rýchlo uzavreté, respektíve uzavreté tak, že zostali nevyriešené. Nemám nič proti otvoreným koncom, hodia sa do mnohých príbehov, ale tu toho zostalo nedopovedaného príliš veľa.


Moje hodnotenie:
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie



utorok 15. októbra 2019

Smrtiaca biela (Recenzia)

Autor: Robert Galbraith
Originálny názov: Lethal White
Vydavateľstvo: Lindeni 2019
Séria: Cormoran Strike
Diel: 4/5
Počet strán: 672
Žáner:  detektívka
Moje hodnotenie obálky: 4/5

Anotácia:
„Videl som, ako zabili dieťa!“ S týmito slovami vtrhne dezorientovaný mladý muž do kancelárie súkromného detektíva Cormorana Strikea a núti ho, aby vyšetroval zločin, svedkom ktorého sa stal ako malé dieťa. Billy je evidentne psychicky narušený a Strike netuší, že jeho prípad sa skončí vraždou ministra a odhalením temných rodinných tajomstiev.

Vyšetrovanie zavedie Strikea a jeho spoločníčku v detektívnej agentúre Robin Ellacottovú z ošumelých ulíc Londýna do zákulisia Parlamentu a privedie ich nielen na stopu závažného zločinu, ale aj nemorálnych skutkov nedotknuteľných, ktoré nikdy nikto netrestal. Zamotáva sa nielen tento prípad, ale aj osobný vzťah Strikea a jeho neoceniteľnej pomocníčky v práci Robin Ellacottovej...

***

Verili by ste, že na ďalší príbeh o Cormoranovi Strikeovi sme museli čakať neuveriteľné 3 roky? Vzhľadom na to, koľko času si naň "pán Galbraith" vyhradil, boli moje očakávania každým rokom vyššie a vyššie :) A keď konečne vyšiel, bol to pre mňa literárny sviatok tejto knižnej sezóny. Keďže má kniha takmer 700 strán, vyhradila som si na ňu celý víkend a nerobila som nič iné, len som si každú stránku počas dvoch voľných dní maximálne užívala. 

Galbraith si ponechal čas nielen na vydanie tejto knihy, ale celkovo aj na všetko, čo sa v príbehu deje. Ten plynie pomaly, je nabitý detailami a jednotlivými vyšetrovacími postupmi.  Každý krok sledujeme ako pod mikroskopom, autor nás od ničoho neukrátil a všetkému venuje dostatočnú pozornosť. Či už samotnému vyšetrovaniu, alebo aj súkromiu hlavných postáv. 

Tam, kde iné knihy sú už na vrchole príbehu, sa Galbraith ešte len pomaly rozpisuje a uvádza nás do deja. Čiže na prvých 150 stránkach ešte ani nemáte pocit, že by ste čítali detektívku. Priestor je venovaný Robin, ktorá sa chtiac-nechtiac ocitla v manželskom zväzku a Strikovi, ktorý sa s tým usiluje zmieriť opäť svojím vlastným, trochu sebeckým a bezohľadným spôsobom. Táto nerozlučná dvojka si opäť k sebe hľadá cestu aj vďaka zaujímavému prípadu, ktorý musia vyriešiť. Pohybujú sa na tenkom ľade medzi boháčmi, politikmi, klamármi a intrigánmi.

Baví ma Robin, ktorá napriek pokašľanému súkromnému životu, nestráca elán a s chuťou sa vrhá do vyšetrovania, a každého ďalšieho nebezpečenstva. Baví ma aj Strike, večné ufrflaný a nespokojný samotár, ktorý si nechce sám pred sebou priznať, že má Robin rád a záleží mu na nej.

Úžasné prepracované dielo, s absolútne realisticky vykresleným prostredím a zaujímavými postavami. Autor sa nebál politických tém a praktík a zobrazil ľudí v pravom svetle. Chamtivých a falošných, s túžbou po moci a peniazoch.

Čo sa týka samotnej detektívnej zápletky, tak pre mňa opäť vynikajúca. Vinníka som až do posledných stránok nevedela na 100 % odhadnúť, pretože ním mohol byť ktokoľvek. Motív mali viacerí a stopy viedli ku každému z nich. Najviac sa mi však páčilo, ako do seba na konci všetko zapadlo, Galbraith nezabudol vysvetliť ani tú najmenšiu maličkosť a naozaj je vidieť, ako je tento príbeh prepracovaný do posledného písmena.

Ak chcete príbeh, ako od Agathy Christie s rozsahom Harryho Pottera, tu to máte ako na tanieri. Všetkým milovníkom pravej anglickej nefalšovanej detektívky odporúčam Cormorana Strike a Robin Ellacotovú!

Moje hodnotenie:
 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu

Evie

piatok 13. septembra 2019

Narrenturm - Veža bláznov (Recenzia)

Autor: Andrzej Sapkowski
Originálny názov: Narrenturm
Vydavateľstvo: Lindeni 2019
Séria: Hussite Trilogy 
Diel:  1/3
Počet strán: 576
Žáner:  historický román, fantasy
Moje hodnotenie obálky: 4/5

Anotácia:
Narrenturm – Veža bláznov je prvý diel historicko-fantastickej série Husitská trilógia od najúspešnejšieho poľského autora súčasnosti Andrzeja Sapkowského.

Medik Reinmar z Bielawy je na úteku. Nielen pre lásku, ktorou zahorel k manželke sliezskeho šľachtica Gelfrada von Stercza, ktorý je toho času na križiackej výprave proti Husitom. Reinmar sa musí mať na pozore aj pred inkvizíciou. Tá totiž v jeho skromnej zbierke objavila spisy, za ktoré by sa hanbil každý Boží služobník. Reinmar križuje polia a lesy strednej Európy len s ťažkosťami, po rozume mu totiž stále behajú zvodné vnady čarokrásnej Adely, čo má robiť, keď je volanie srdca silnejšie ako hlas rozumu?

Vstúpte s majstrom pera Andrzejom Sapkowským do roku 1422, kedy všetky cesty lemovali šibenice a polia križovali pochodne križiackych výprav proti vyznávačom nepravej viery v samom srdci Európy. Husitskí špióni sa však schovávajú na netradičných miestach a husitské vojská tvorené prostými roľníkmi víťazia nad šľachtou a nabodávajú na ostrie svojich nožov.

***

Zrejme už nie je veľa čitateľov, ktorí by ešte nepočuli o vynikajúcej fantasy sérii Zaklínač od poľského autora Andrzeja Sapkowskeho. Tých, ktorí ju už prečítali a ťažko sa s ňou lúčili, určite potešila novinka, že u nás vychádza jeho ďalšia séria a to Husitská trilógia. V minulosti ste sa s ňou u nás už síce mohli stretnúť, ale teraz má nové, naozaj krásne spracovanie s úžasnými obálkami. 

Sapkowski je klasika medzi fantasy, povinná jazda pre všetkých milovníkov tohoto žánru, a tak neobišiel ani mňa. Zaklínača mám veľmi rada, páči sa mi autorov nezvyčajný a nenapodobiteľný štýl písania. Vyhovuje mi jeho prostorekosť, humor, ba až výsmech doby, spoločnosti alebo samotných jedincov. Podobne je písaná aj kniha Narrenturm, avšak ak čakáte niečo podobné, ako je Zaklínač, môžete byť mierne sklamaní. Samozrejme, samotný autorov štýl je nemenný, ale čo sa týka deja, nebude to pre každého. 

Dej je zasadený do husitského obdobia okolo roku 1420. Sapkowski si dal naozaj záležať na zachytení doby a venuje sa nespočetnému množstvu osôb a udalostí, ktoré sa v tom čase udiali. Mená a miesta chŕli jedno za druhým, miestami som mala problém sa v postavách orientovať, alebo som skôr mala problém rozlíšiť, na ktoré sa mám sústrediť, pretože sa nimi bude zaoberať aj na ďalších stránkach alebo ich môžem vypustiť, pretože sú spomenuté len na vernejšie zobrazenie doby a viac sa s nimi v deji nestretnem. Znalcovia tohto obdobia by takýto opis určite vedeli oceniť, mne ako absolútnemu laikovi, ktorý išiel do čítania s tým, že to bude viac fantasy ako historický román, to veľa nehovorilo. 

Histórie bolo v knihe na môj vkus nadbytok a naopak, fantasy prvkov nedostatok. Ak sa bojíte po knihe siahnuť práve z dôvodu, že fantasy veľmi nečítate, tu sa toho nemusíte obávať. Mágia je spomínaná veľmi okrajovo, len ako doplnenie inkvizície, ktorá je reálnou súčasťou našej histórie. Je to naozaj len malé ozvláštnenie historického románu, ktoré sa viac objaví až ku koncu knihy. 

Pre mňa Narrenturm predstavuje nie veľmi vydarený historický román, pretože informácie sú podávané útržkovite, vo veľkom množstve a chýbajú mi väčšie súvislosti medzi postavami a jednotlivými udalosťami. Samozrejme, je to čisto len môj problém kvôli nedostatku vedomostí o tomto období. A na druhej strane nie je pre mňa ani dobrou fantasy, pretože týchto prvkov tu bolo naozaj málo a ani bravúrnosť, akou Sapkowski dokáže písať, nezachránila absenciu deja. 

Zápletka je veľmi jednoduchá. Hlavný hrdina Reinmar zatúži po vydatej žene a prichytený pri čine je obvinený zo sodomie a v pätách mu je nielen podvedený manžel, ale aj nebezpečná inkvizícia. Tak sa začína jeho nekonečná púť, na ktorej stretne veľa priateľov, ale aj nepriateľov, koľko šťastia, toľko smoly, ale mladý naivný Reinmar je nepoučiteľný a vrhá sa z jedného problému do druhého. 

Knihu som čítala skôr ako zážitok zo Sapkowskeho jedinečného štýlu, a nie ako zážitok zo samotného príbehu. Ako som už písala, toho veľa nedostanete. Užívajte si pri čítaní originálny jazyk, výborné hlášky, nápadité nadávky a bizarné situácie. V neposlednom rade som bola uchvátená prekladom, ktorý nebol určite jednoduchý, ale za to (aspoň na mňa tak pôsobil) veľmi profesionálne zvládnutý. 

Moje hodnotenie:
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie



nedeľa 8. septembra 2019

Zasnený Neznámy (Recenzia)

Autor: Laini Taylor
Originálny názov: Strange the Dreamer
Vydavateľstvo: CooBoo 2019
Séria: Zasnený Neznámy 
Diel:  1/2
Počet strán: 496
Žáner:  YA, fantasy
Moje hodnotenie obálky: 4/5

Anotácia:
"Jedna z 5 najlepších tínedžerských kníh roku 2017"

Uprostred púšte leží mesto, kde sa ľudia boja strašnejších vecí, ako je smrť. Kedysi z neho prúdili karavány naložené bohatstvom do celého známeho sveta. Pred dvesto rokmi sa jeho brány náhle zavreli a nikto netuší prečo. A čo je horšie, v jedno zimné popoludnie celý svet zabudol jeho pravé meno. A tak ho všetci volajú Nárek.
Lazlo Neznámy sníva o záhade strateného mesta. Ostatní sa mu posmievajú, že žije s hlavou v oblakoch. Keď sa však legendárni bojovníci zo zabudnutého mesta zjavia pred bránami, Lazlov sen sa razom môže zmeniť v skutočnosť. Lenže prečo by si mali bojovníci vybrať práve jeho, aby zbavil ich mesto poslednej poškvrny? Veď je len sirota a pomocný knihovník. Lenže Lazlo strávil celý život zhromažďovaním všetkého, čo bolo kedy napísané o Náreku. Pozná príbehy, na ktoré sa dávno zabudlo, pozná minulosť, ktorá sa im vyparila a nebojí sa kráčať v ústrety budúcnosti, ktorej sa všetci obávajú.
Nárek ťaží hlboká rana, ktorú v ľuďoch zanechali ich bohovia. A tí, ktorých všetci považujú za mŕtvych, ich po nociach mátajú, lebo zajtrajšky so sebou prinášajú len skazu.

***

Laini Taylor u nás nie je žiadnym nováčikom, napriek tomu som od nej ešte nič nečítala. Tejto sérii som však nevedela odolať. Zo začiatku som sledovala rozpačité ohlasy a rôznorodé recenzie. Niekoho Neznámy úplne očaril, iných nudil. Táto kniha sa pre mňa stala doslova výzvou a bola som zvedavá, ku ktorej skupine sa prikloním ja sama. 

Lazlo je sirota, ktorá vyrastá medzi mníchmi, ale šťastnou náhodou sa dostane medzi učencov a pracuje v ich spoločnosti ako knihovník. S hlavou večne v knihách, alebo vo svojich snoch. Rád číta a počúva nevšedné príbehy, ale najradšej má tie o Náreku. Meste, ktorého skutočné meno razom všetci zabudli a mnohí dokonca ani neveria, že niekedy takéto miesto skutočne existovalo. Možno vďaka náhode a možno práve svojimi vysnívanými myšlienkami sa Lazlov sen stáva skutočnosťou a on je na ceste do Náreku. Ten totiž potrebuje pomoc a Lazlo je vo výprave s mnohými inými vedcami a učencami, ktorý ešte síce nevedia, čo ich presne čaká, ale sú pripravení na všetko. Teda na všetko okrem skutočnosti....

Príbeh začína Lazlom. O tom, ako vyrastal, aký je a kde žije. Spoznávame úplne nový svet, snový a magický a plný záhad. Postupne do príbehu pribúda nová dejová linka o Sarai a jej spoločníkoch. Sú to polobohovia, takzvaní božskí bastardi, ktorí sa zachránili pri boji obyvateľov Náreku proti bohom. Bývajú v citadele, ktorú chce Nárek zničiť, aby im už nepripomínala hrôzy dávnych dôb. Netušia, že ju už mnoho rokov obývajú tieto zvláštne bytosti s modrou pleťou a zaujímavými schopnosti. Sarai je múza nočných môr, ktoré každú noc prináša "Nárečanom" do snov. 

Laini Taylor používa nezvyčajný, ale krásny jazyk. Bohatý na slová, prirovnania a ozdobné slovné spojenia. Je to ako čítať poéziu v próze. Niekedy som zabúdala aj na samotný dej a sústredila som sa skôr na štýl, akým je kniha napísaná a užívala si každú vetu asi ako milovník čokolády nechá na svojom jazyku roztopiť lahodný kúsok čokolády. Znie to možno ako klišé, ale táto kniha tak na mňa vôbec nepôsobila. Laini Taylor má neuveriteľný dar slova a k tomu ešte nepredstaviteľnú fantáziu. Chápem však, že nie každému takýto štýl vyhovuje, preto ju skôr odporúčam čitateľom, ktorý nepotrebujú mať dej nabitý akciou, ale majú radi pokojné a krásne rozprávanie. Vedia oceniť dar reči a majú radi magické príbehy. 

Zasnený Neznámy si ma získal od samého začiatku. Páčilo sa mi, ako bol zahĺbený do kníh a príbehov a radšej sníval a prežíval snový život, pretože bol oveľa zaujímavejší, ako ten skutočný. Vďaka Lazlovi som sa do príbehu začítala okamžite a od prvej stránky ma upútal. V čítaní ma trochu spomalili pasáže o polobohoch. Asi to bolo tým, že nie všetci mi boli sympatickí a mala som pocit, že dlhšiu dobu sa nedeje nič zaujímavé.  Koniec však opäť pritiahol môj záujem a zvedavosť. Ukončenie prvého dielu bolo ukážkou toho, ako si zabezpečiť čitateľov aj pre ten druhý. Tým, ktorým sa kniha páčila si ho jednoducho budú chcieť určite prečítať, a tým, ktorých si až tak nezískala, ale napriek tomu ju dočítali, určite zvedavosť nedovolí s týmto príbehom skončiť. Ja patrím do prvej skupiny. Ku knihe sa určite ešte vrátim a už teraz viem, že mi prinesie zasa niečo iné, nové a magické.


Moje hodnotenie:
 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu

Ellie

pondelok 2. septembra 2019

Spolubývajúca (Recenzia)

Autor: Beth O´Leary
Originálny názov: The Flatshare
Vydavateľstvo: Ikar 2019
Séria:  
Diel: -
Počet strán: 400
Žáner:  román, contemporary, chicklit 
Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:
Tiffy a Leon sa delia o byt, dokonca aj o posteľ.
Tiffy Moorová si po nepríjemnom rozchode s priateľom hľadá nové bývanie. Čo najrýchlejšie a čo najlacnejšie. Lenže ponúkané londýnske byty sú príliš drahé a so svojím nízkym príjmom pomocnej editorky si ich nemôže dovoliť.
Je taká zúfalá, že odpovie na inzerát, v ktorom sa hľadá spolubývajúci. Leon pracuje na nočné zmeny v hospici a byt vtedy nepotrebuje. Tiffy by ho teda mohla využívať v noci aj cez víkendy. Leon bude doma len v čase, keď sa ona bude zdržiavať v práci. V skutočnosti sa teda nikdy nemusia stretnúť.
Tiffy a Leon si začnú nechávať odkazy – najprv o tom, kedy sa odvážajú odpadky, postupne sú však odkazy srdečnejšie, jeden druhému nechávajú jedlo či koláče, debatujú o všeličom možnom. Hoci sú rozdielni, čoskoro sa spriatelia. A možno medzi nimi vznikne aj niečo viac.
Ibaže zaľúbiť sa do svojho spolubývajúceho asi nie je dobrý nápad, najmä ak ste sa s ním nikdy nestretli!

***

Bývajú obdobia, kedy má toho človek vyše hlavy, nevie, čo skôr urobiť a hlava mu ide explodovať množstvom povinností. V tom čase si dávam najradšej jeden obrovský reset a aspoň pár hodín si ukradnem na knihu. Ale vtedy to musí byť vážne dobrá kniha a hlavne vhodná na odreagovanie od toľkého stresu. Preto som si vybrala Spolubývajúcu, od ktorej som očakávala, že mi dá dobrý pohodový a zábavný príbeh, pri ktorom si vyložím nohy, nalejem dobrý drink, dám si niečo sladké a budem si bezstarostne užívať spoločnosť Tiffy a Leona.

Nemohla som si vybrať lepšie! Obidve hlavné postavy si ma okamžite získali spôsobom, akým sa to už dlho nepodarilo žiadnym iným. Tiffy mi bola okamžite sympatická svojou zvláštnou povahou a tým, že sa od bežného davu odlišovala svojím svojským zmýšľaním, trochu smiešnym zmyslom pre módu a zábavnými záľubami v ručných prácach. Leon ma naopak okúzlil svojou pokojnou a povedzme si úprimne, hlavne romantickou povahou. Bol introvert, mal rád svoju rodinu a úplne dobrovoľne si za svoje povolanie zvolil starostlivosť o chorých ľudí a snažil sa im spríjemňovať ich (možno) posledné chvíle života. Okrem toho, som mala podľa jeho vonkajšieho opisu pocit, že vôbec nemôže vyzerať zle... No dá sa mu odolať?

S Tiffy sa rozišiel priateľ (už po niekoľký raz) a ona si potrebuje nájsť nové bývanie, lebo má pocit, že keďže sa jej bývalý už stihol zasnúbiť s inou, tentokrát sa k nej už tak ľahko asi nevráti. Hľadá niečo cenovo dostupné, hlavne aby získala akú-takú nezávislosť. Leon potrebuje peniaze, ktorými by pomohol svojmu bratovi, ktorý je vo väzení. Keďže celé noci pracuje a víkendy trávi u priateľky, jeho byt a posteľ sú väčšinu  času prázdne. Rozhodne sa preto svoj byt ponúknuť na prenájom ďalšej osobe. Tak sa Tiffi nasťahuje k Leonovi bez toho, aby sa vôbec videli a zoznámili, pretože celý tento obchod zorganizuje Leonova priateľka. Tiffy má však povahu všetko zvláštnym spôsobom vysvetľovať a komentovať, preto začne nechávať Leonovi lístky. Ten na ne zo začiatku odpovedá veľmi stroho, nikdy nebol na zdĺhavé rozhovory, ale postupne sú si k sebe stále bližší a bližší....Možno sa vám bude zdať hlavná zápletka tejto knihy úplne nereálna, ale ako sama autorka píše, na tento nápad ju priviedol samotný život.

Úprimne, od tejto knihy som očakávala klasickú, nenáročnú a romantickú chicklit. Autorka do nej ale zakomponovala zaujímavé zápletky, ktoré ho ozvláštnili o prvky psycho thrilleru, ktoré sme mohli sledovať vo vývoji vzťahu Tiffy a jej bývalého priateľa. Nemenej zaujímavá bola aj linka vyšetrovania prípadu Leonovho brata, ktorého krivo odsúdili za ozbrojenú lúpež. Kniha nikdy nestrácala na zaujímavosti, zábavnosti, dokonca v tej správnej dávke bolo stále prítomné aj napätie a zvedavosť, ako to so všetkými postavami dopadne. Lebo ako som už písala, všetky boli mimoriadne dobre vykreslené, so sympatickými povahami a názormi.

Spolubývajúcu som si naozaj užívala a po prevrátení poslednej stránky mi okamžite začalo byť za postavami smutno. Viem si predstaviť, že by som takýchto ľudí mala okolo seba aj v reálnom živote. Ak ma niekto požiada o odporúčanie na naozaj dobré letné čítanie, bez váhania poviem, že toto je určite to pravé. Neviem si predstaviť, že by sa niekomu nepáčila, ak rád siaha po takomto druhu literatúry. Myslím, že po prečítaní budú mať slobodné dámy túžbu nájsť si podobne úžasného a záhadného spolubývajúceho :)

 Moje hodnotenie:

Ellie