streda 17. januára 2018

Vo dvojici (Recenzia)

Autor: Nicholas Sparks
Originálny názov: Two By Two
Vydavateľstvo: Ikar 2017
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 520
Žáner:  román
Moje hodnotenie obálky: 3/5

Anotácia:
Tridsaťdvaročný Russell Green má všetko: nádhernú manželku, rozkošnú šesťročnú dcérku, úspešnú kariéru v reklamnej agentúre aj veľký dom v Charlotte. Žije svoj sen a manželstvo s očarujúcou Vivian pokladá priam za dokonalé. Ale pod slnečným povrchom sa začínajú objavovať trhliny a zdesený Russ zistí, že sa mu všetky oblasti života, ktoré považoval za samozrejmé, rozpadajú na kúsky. V priebehu niekoľkých mesiacov príde o prácu aj o manželku a musí sa sám postarať o malú London. Russ zápasí s novou realitou plnou nepochopiteľného zmätku a usiluje sa ju zvládnuť. Vrhá sa do divokej existencie osamelého rodiča a vydáva sa na cestu, ktorej sa kedysi obával, no práve tá mu nakoniec prináša uspokojenie. Pritom však preverí jeho schopnosti spôsobom, ktorý leží ďaleko za hranicou Russových predstáv.
Bestsellerový autor Nicholas Sparks prichádza tentoraz s emocionálne silným príbehom bezpodmienečnej lásky, jej výziev, rizík, ale predovšetkým odmien.

***

Každú Sparksovu novovydanú knihu si musím okamžite zaobstarať. Inak to nebolo ani teraz a do jeho novej knihy Vo dvojici som sa s veľkou nedočkavosťou hneď pustila. Vždy očakávam silný príbeh. Je pravda, že sa jeho knihy niekomu môžu zdať podobné, ale ja ich mám rada, páčia sa mi a autorov štýl mi vyhovuje. Samozrejme, netreba si jeho knihy dávkovať jednu po druhej. S väčšími odstupmi sa mi ale vždy zdajú jedinečné. 

Vo dvojici je príbeh zo života mladej rodiny. Manžel, manželka a ich spoločné dieťa, celkovo dobre situovaní a finančne zabezpečení. Spoznávame ich osobné a pracovné každodenné radosti a starosti. Príbeh je písaný z pohľadu muža, ktorý premýšľa a aj koná v domnení najlepších rozhodnutí, aby nimi nikomu, a hlavne svojím najbližším neublížil. Každý, aj ten najmenší a najmalichernejší problém rozoberá do úplných detailov. Musím priznať, že pre mňa bol tým dej často zbytočne zdĺhavý a opisný. Takéto správanie je typické skôr pre ženy a nie pre mužov. Možno práve preto bol pre mňa celý príbeh ťažko predstaviteľný a uveriteľný. Pravdepodobne to bol ale autorov zámer - napísať niečo nové, neobyčajné. 

Čo ma trošku sklamalo, bol fakt, že počas čítania sa mi jasne črtal ďalší vývoj deja. Žiadny zvrat, žiadne prekvapenie, žiadne napätie. Opakujúci opis situácii spôsobil, že do čítania som sa nútila. Pravdepodobne len vďaka tomu, že je to jednoducho Sparks som pri knihe dokázala vydržať až do poslednej stránky. Častokrát som mala chuť ju odložiť a vrátiť sa k nej inokedy. Ale verila som, že raz sa to snáď aspoň trochu rozbehne. Stalo sa tak, ale asi až po 400 stranách. Na toto naozaj nie som u autora zvyknutá. Musím ale priznať, že záverečné strany knihy, písané typickým „sparkovským“ štýlom, sa mi čítali veľmi dobre. 

Každý autor, aj jeden z našich najobľúbenejších, má pravdepodobne svoje horšie dni. Beriem to tak, že medzi desiatimi skvelými knihami sa môže nájsť jedna, ktorá sa nie vždy vydarí. Aj napriek tomu, že túto knihu považujem za najslabšiu od Sparksa, teším sa na jeho ďalšie diela a verím v jeho úspešné spisovateľské pero.

Moje hodnotenie:


Ellie

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára