Autor: Erika Johansen
Originálny názov: The Invasion of the Tearling
Vydavateľstvo: Yoli 2016
Vydavateľstvo: Yoli 2016
Séria: The Queen of the Tearling
Diel: 2/3
Počet strán: 496
Žáner: fantasy, dystopia
Moje hodnotenie obálky: 4/5
Anotácia:
Kelseu Glynnovú, mladú kráľovnú Tearlingu, čaká výzva, akej dosiaľ nečelila. Zastavením zásielok otrokov do Mortmesnu nahnevala Červenú kráľovnú – brutálnu vládkyňu, ktorej moc pramení z čiernej mágie. Tá teraz posiela do Tearlingu armádu, aby ho pripravila úplne o všetko. Inváziu už nič zastaví.
Ako sa mortská armáda blíži k hlavnému mestu, Kelsea nadobúda tajomnú moc. Dokáže sa spojiť s obdobím pred Prechodom a zisťuje, že sa musí spoľahnúť na čudného, možno aj nebezpečného spojenca – ženu menom Lily, ktorá žila pred mnohými rokmi. Osud Tearlingu aj Kelseinej duše závisí práve od Lily, Kelsea však možno nebude mať dosť času, aby si to overila.
***
Mladá Kelsea sa v prvej časti stala kráľovnou Tearlingu a snaží sa vládnuť oveľa lepšie, než vládla jej matka. Okrem iného zastavila aj posielanie otrokov do Mortmesnu, čím naštvala Červenú kráľovnú. Tá, samozrejme, okamžite plánuje pomstu a pripravuje inváziu do Tearlingu, ktorú je nemožné zastaviť. Kelsea má popri starostiach s Červenou kráľovnou aj mnohé ďalšie - okrem iného začala mať aj vidiny, v ktorých sa spája so ženou Lily, ktorá žila v období pred Prechodom a pomaly zisťuje, že nič sa nedeje bezdôvodne a práve vidiny jej môžu pomôcť v porazení Červenej kráľovnej.
Na pokračovanie Kráľovnej Tearlingu som sa neuveriteľne tešila. Prvá časť série bola skvelá, zaujímavá a hlavne originálna. Od pokračovania som mala naozaj veľké očakávania a, bohužiaľ, ako to už pri druhých dieloch býva, kniha ma dosť sklamala. Z druhej časti som bola oveľa zmätenejšia a nedokázala ma tak vtiahnuť, ako prvá časť. Bolo tam všetkého príliš veľa. Spojenie fantasy a dystopie je netradičné a je skvelé, že autorka prišla s niečím novým. Ale pri druhej časti som s týmto spojením začala mať problém, pretože autorka do toho pridala ďalšie prvky, ktorým chýbala logika.
Časti, ktoré sa odohrávali v Tearlingu (čiže tie fantasy časti) boli dobré. Kráľovná Tearlingu sa celá niesla v tomto duchu a to sa mi páčilo. Dystopické prvky sa tam vyskytovali tiež, ale slúžili skôr len na obzvláštnenie. V Invázii však dominantné postavenie získali práve Kelseine vidiny a dianie v Tearlingu bolo skôr v úzadí. Príbeh Lily, ktorý prežívala Kelsea vo svojich vidinách nebol pre mňa až tak zaujímavý, čo spôsobilo to, že som sa do čítania celej knihy musela nútiť.
Najviac mi na knihe prekážala tá príliš veľká prekombinovanosť a rozvláčnosť deja. Vývoj sveta sa po apokalypse vrátil k stredovekému vzoru, krajina bola rozdelená na kráľovstvá, zmizli všetky technológie a moderné vymoženosti (pri tom nebolo vysvetlené, čo sa vlastne stalo). Zrazu začala mať kráľovná čudné vidiny, ktoré ju spojili so ženou, ktorá žila pred apokalypsou a sledovala s ňou, ako vtedajší svet speje k Prechodu. A do toho všetkého sa dôležitým prvkom v knihe stala ešte aj silná mágia, ktorá sa tam objavila z ničoho nič. Napriek všetkým dejovým líniám však kniha mala pomalý spád a v konečnom dôsledku sa v nej toho zasa až tak veľa nestalo.
Autorka musí mať neuveriteľnú predstavivosť, keď dokázala napísať tak komplikovaný príbeh, ale podľa mňa mohla na niektorých miestach ubrať, pridať viac akcie a zredukovať nudné a rozvláčne pasáže. Invázia do Tearlingu je dobrá kniha, ale pre mňa je o dosť slabšia, ako prvý diel. Príbeh ma už nedokázal vtiahnuť tak, ako sa to stalo pri Kráľovnej. Napriek tomu si tretiu časť pravdepodobne prečítam, pretože som zvedavá, čo sa tam stane a ako autorka sériu ukončí, aj keď mám od nej už oveľa menšie očakávania.
Moje hodnotenie:
Na pokračovanie Kráľovnej Tearlingu som sa neuveriteľne tešila. Prvá časť série bola skvelá, zaujímavá a hlavne originálna. Od pokračovania som mala naozaj veľké očakávania a, bohužiaľ, ako to už pri druhých dieloch býva, kniha ma dosť sklamala. Z druhej časti som bola oveľa zmätenejšia a nedokázala ma tak vtiahnuť, ako prvá časť. Bolo tam všetkého príliš veľa. Spojenie fantasy a dystopie je netradičné a je skvelé, že autorka prišla s niečím novým. Ale pri druhej časti som s týmto spojením začala mať problém, pretože autorka do toho pridala ďalšie prvky, ktorým chýbala logika.
Časti, ktoré sa odohrávali v Tearlingu (čiže tie fantasy časti) boli dobré. Kráľovná Tearlingu sa celá niesla v tomto duchu a to sa mi páčilo. Dystopické prvky sa tam vyskytovali tiež, ale slúžili skôr len na obzvláštnenie. V Invázii však dominantné postavenie získali práve Kelseine vidiny a dianie v Tearlingu bolo skôr v úzadí. Príbeh Lily, ktorý prežívala Kelsea vo svojich vidinách nebol pre mňa až tak zaujímavý, čo spôsobilo to, že som sa do čítania celej knihy musela nútiť.Najviac mi na knihe prekážala tá príliš veľká prekombinovanosť a rozvláčnosť deja. Vývoj sveta sa po apokalypse vrátil k stredovekému vzoru, krajina bola rozdelená na kráľovstvá, zmizli všetky technológie a moderné vymoženosti (pri tom nebolo vysvetlené, čo sa vlastne stalo). Zrazu začala mať kráľovná čudné vidiny, ktoré ju spojili so ženou, ktorá žila pred apokalypsou a sledovala s ňou, ako vtedajší svet speje k Prechodu. A do toho všetkého sa dôležitým prvkom v knihe stala ešte aj silná mágia, ktorá sa tam objavila z ničoho nič. Napriek všetkým dejovým líniám však kniha mala pomalý spád a v konečnom dôsledku sa v nej toho zasa až tak veľa nestalo.
Autorka musí mať neuveriteľnú predstavivosť, keď dokázala napísať tak komplikovaný príbeh, ale podľa mňa mohla na niektorých miestach ubrať, pridať viac akcie a zredukovať nudné a rozvláčne pasáže. Invázia do Tearlingu je dobrá kniha, ale pre mňa je o dosť slabšia, ako prvý diel. Príbeh ma už nedokázal vtiahnuť tak, ako sa to stalo pri Kráľovnej. Napriek tomu si tretiu časť pravdepodobne prečítam, pretože som zvedavá, čo sa tam stane a ako autorka sériu ukončí, aj keď mám od nej už oveľa menšie očakávania.
Moje hodnotenie:
