Zobrazujú sa príspevky s označením John Green. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením John Green. Zobraziť všetky príspevky

streda 29. apríla 2015

Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín (Recenzia)

Autor: John Green
Originálny názov: An Abundance of Katherines
Vydavateľstvo: Ikar 2015
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 264
Žáner:  YA, contemporary
Moje hodnotenie obálky: 4/5

Anotácia:
Colin Singleton má vo vzťahu k nežnému pohlaviu svoj jasný typ – dievčatá, ktoré sa volajú Katherine. Má to však chybu – zakaždým od nich dostane kopačky. Stalo sa mu to už presne devätnásťkrát. Tento veľký fanúšik prešmyčiek má odrazu strach, že je odpísaný, lebo zo zázračného dieťaťa zrejme nikdy nevyrastie dospelý génius, a tak sa vyberie na road trip. Vo vrecku má desaťtisíc dolárov, za pätami krvilačného diviaka a na sedadle spolujazdca najlepšieho kamaráta s nadváhou a s nehynúcou láskou k Sudkyni Judy, ale chýba mu Katherine. Colin má jasný cieľ: dokázať platnosť Poučky o podstate predvídateľnosti Katherín. Dúfa pritom, že pomocou nej získa možnosť predpovedať budúcnosť akéhokoľvek vzťahu a tak pomstí všetkých nešťastných zberačov kopačiek. Čo sa však v skutočnosti vďaka poučke stane? Svoju úlohu v premene citového života hrdinov zohrá láska, priateľstvo aj mŕtvy rakúsko-uhorský arcivojvoda!

***

John Green a jeho knihy sú jednými z najdiskutovanejších v poslednej dobe. Niekto na Greenovu tvorbu nedá dopustiť, niekto jeho knihy z veľkej diaľky obchádza, ale každý už o ňom niečo počul. Tak či tak, väčšina čitateľov sa zhoduje v tom, že Green jednoducho písať vie. Ja patrím medzi tých, ktorým sa jeho knihy páčia, najmä svojou skutočnosťou, ktorá je práve pre charaktery, ktoré autor vytvára, veľmi príznačná. Preto som v tomto prípade zase raz stavila na meno autora a bola som veľmi zvedavá, o čom vlastne kniha, ktorej názov si stále nie som schopná zapamätať (:D), bude, keďže som si o nej absolútne nič vopred nezisťovala. 

Colin je (podobne ako väčšina hlavných hrdinov z autorových kníh) trochu zvláštny chalan a v podstate je outsiderom. Je nadpriemerne inteligentný, jeho najväčšou záľubou je tvorba slovných prešmyčiek, jeho najväčšou láskou sú dievčatá s menom Katherine a jeho najväčším strachom je, že v živote nedosiahne nič, za čo by si ho ľudia pamätali. 

Avšak Colin si po tom, čo mu posledná Katherine (už devätnásta v poradí) dá kopačky, uvedomí, že to už nie je náhoda a príde na niečo, vďaka čomu by konečne vyslovil svoje Heuréka! Rozhodol sa, že vytvorí poučku, vďaka ktorej sa bude dať predvídať, ako dopadne každý vzťah medzi dvoma ľuďmi. V skratke, ako správny vedec sa rozhodol, že lásku zapíše do grafu. Spolu so svojim najlepším priateľom, ktorý mu chce po poslednom rozchode pomôcť, odídu na roadtrip, kde okrem bezcieľneho cestovania, Colin pracuje na svojej poučke. 

Ako som spomínala už vyššie, John Green jednoznačne písať vie. Má rýchlo čitateľný, jednoduchý štýl písania, vďaka ktorému knihu prečítate za niekoľko hodín, aj napriek tomu, že často si vyberá závažnejšie spoločenské témy. Poučka je však oveľa viac vtipná a nenáročná, takže sa  číta o to ľahšie a rýchlejšie. Jedným slovom by som túto knihu  charakterizovala ako "ztřeštěnú" (musím použiť práve tento český výraz, pretože v slovenčine sa mi stále napodarilo nájsť slovo, ktoré by bolo presným synonymom tohto slova v takom zmysle, aby nepôsobilo urážlivo).

Aj v tejto knihe vytvoril autor absolútne originálne a uveriteľné charaktery postáv, z ktorých každá mala v knihe svoje miesto. Nehovorím len o Colinovi, ale aj o jeho najlepšom priateľovi, ktorý Colinovi pomáhal žiť vo svete "priemerne inteligentných a normálnych" ľudí, o každom obyvateľovi mestečka Gutshot, do ktorého Colin prišiel počas jeho roadtripu, aj o každej z Katherín. 

V knihe sa súčasnosť prelínala s útržkami z minulosti s Katherinami a bežné rozhovory sa striedali s hlbokými, často vedeckými a veľmi odbornými úvahami, takže na nudu absolútne neostával čas. Celá kniha je tak trochu absurdná, ale všetko je v nej zároveň veľmi reálne, takže som jej nemala problém uveriť. Celkovo sa mi kniha páčila, pri jej čítaní som sa pobavila a hodnotím ju veľmi dobrými 4 hviezdičkami. Odporúčam ju jednoznačne fanúšikom JG, ale myslím, že práve táto autorova kniha by mohla byť tou, ktorá by sa mohla zapáčiť aj čitateľom, ktorí sa jeho tvorbe skôr vyhýbajú. 


Moje hodnotenie:
 Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Knihu si môžete zakúpiť tu
Ellie

pondelok 27. mája 2013

Na vine sú hviezdy (Recenzia)

Autor: John Green
Originálny názov: The Fault in Our Stars
Vydavateľstvo: Ikar 2013
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 240
Žáner: YA román
Moje hodnotenie obálky: 4/5
Moje hodnotenie knihy: 5/5


Anotácia:
Odkedy Hazel v trinástich rokoch diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy v štvrtom štádiu, pripravovala sa na vlastnú smrť. Potom sa stal medicínsky zázrak a metastázy v pľúcach sa jej zmenšili. Odvtedy nechodí do školy, nemá priateľov a nevie, ako vyzerá normálny život, lebo je hadičkami pripútaná ku kyslíkovej fľaši a užíva silné lieky, aby sa nádory nerozširovali ďalej. Na nenávidenom stretnutí podpornej skupiny pre pacientov s rakovinou však spozná Augusta Watersa, ktorý má štýl, rakovinu na ústupe a oči len pre ňu. S ním začne objavovať dosiaľ nepoznaný svet lásky na pomedzí života a smrti.

***
Dnes veľmi rýchlo a stručne, pretože ja stále nemám slová.

Poznáte ten pocit, keď sa na knihu veľmi, veľmi, ale fakt veľmi tešíte a čakáte od nej veľa? Ja ho mám často a vo väčšine prípadov ma čaká len obrovské sklamanie. Kniha Na vine sú hviezdy však nie je ten prípad. Právom som čakala veľa, pretože som veľa dostala. Veľa a ešte niečo k tomu.

Po prečítaní knihy som bola odrovnaná. Už dlho ma žiadna kniha takto nevyšťavila. Nešlo len o to, aký silný a krásny príbeh to je. Ale hlavne o to, ako dokázal Green vyčarovať úsmev na tvári aj napriek tomu, že mi tiekli slzy prúdom. Je to jedno z najväčších umení, ktoré autor môže vytvoriť (aspoň podľa mňa).

Kníh o rakovine som prečítala už viacero. Ale Hviezdy boli najlepšie. Boli niečím iné a ani sama neviem čím. Knihu som prečítala za jeden deň a niekto by si možno pomyslel, že som si ju ani nemohla užiť. Ale naopak, užila som si ju najviac, ako sa dalo a to, že som ju prečítala rýchlo bola jedine zásluha autora.

Hazel a Gus boli úžasní. Spolu prekonávali veci, ktoré patria k najhorším, čo sa môžu ľuďom stať. Doplňovali sa a podporovali sa. A dalo by sa povedať, že ich láska bola naozaj osudová. V tejto knihe som tomu verila. Neboli to len pobláznení teenageri. Asi (nie asi, ale určite) sa ľudia s vidinou stále hroziacej smrti dívajú na svet úplne inak.

Ďalšia vec, ktorá sa mi v knihe páčila, bol nadhľad, s akým Hazel a Gus o rakovine rozprávali. Mnohí ľudia by si z nich mohli zobrať príklad, čo sa týka pohľadu na svet (ale nielen, čo sa týka toho), vrátane mne. Ja dúfam, že som si z knihy zobrala všetko, čo som mohla a som zase o trochu lepšia.

Knihu by som odporúčala ako mladým, tak aj dospelým. Pre všetkých sa v nej niečo nájde.
Upozornenie! Pred čítaním sa odlíčte (ja som to neurobila ...) a spolu s knihou si zoberte aj vreckovky. Budete ich potrebovať.

Moje hodnotenie je asi jasné:
Ellie

piatok 24. mája 2013

Kam zmizla Aljaška (Recenzia)


Autor: John Green
Originálny názov: Looking for Alaska
Vydavateľstvo: Slovart 2013
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 224
Žáner: YA román
Moje hodnotenie obálky: 4/5
Moje hodnotenie knihy: 5/5


Anotácia:
Miles má bizarnú záľubu v posledných slovách svetových osobností. Najviac ho fascinuje Francois Rabelais a jeho posledná veta: „Idem hľadať to Veľké Azda." Miles si nechce počkať na podobný osud a presvedčí rodičov, nech ho pustia do internátnej školy mimo mesta. V Alabame si rýchlo nájde nových priateľov: spolubývajúceho Chipa, ktorého všetci volajú Plukovník a ktorý vo voľných chvíľach memoruje nekonečné abecedné zoznamy, i krásnu, ale nepredvídateľnú Aljašku, do ktorej sa zamiluje. Čaká ich rok plný porušovania školského poriadku, testov a skúšok, žartíkov, rozchodov a odhalených tajomstiev. Čo zmení Milesov názor na jeho „Veľké Azda"?

***

Túto knihu som pôvodne ani veľmi nechcela. Podľa anotácie ma veľmi nezaujala, ale vyzerala zvláštne a pomyslela som si, že si ju možno raz prečítam. Ale keď som si na meniny mohla vybrať knihu, rozhodla som sa práve pre Aljašku spolu s knihou Na vine sú hviezdy. (Mimochodom, knihy, ktoré som objednala v marci, mi prišli na začiatku mája. Závratná rýchlosť...)

Čím dlhšie som na knihy čakala, tým viac som sa na ne tešila. Od Hviezd som približne vedela, čo očakávať, ale pri Aljaške som nemala ani poňatia. Preto som sa rozhodla prečítať si Aljašku ako prvú. Zo začiatku som bola... mierne sklamaná. Čakala som bombu, keďže to všetci tak veľmi vychvaľovali, ale tú som tam nenašla - najskôr.

Kniha je príbehom dospievajúceho chalana Milesa, ktorý miluje posledné vety slávnych osobností a vďaka jednej (Idem hľadať to Veľké Azda.) sa rozhodne zmeniť svoj život. Prestúpi na internátnu školu, rodičov a kamarátov, ktorých veľa nebolo, necháva doma a sám začína nový život. 

Prvá polovica knihy hovorí o tom, ako sa Miles pomaly dostáva do partie ľudí, medzi ktorými našiel dievča, do ktorého sa zamiloval - Aljaška. Miles pomaly nachádza to Veľké Azda a ja som pomaly prichádzala na koreň celej knihe. Dovtedy pre mňa bola kniha priemerná, síce sa čítala dobre a rýchlo, ale stále ostávala priemerom. Ale v knihe prišiel zlom, ja som knihu doslova zhltla a neubránila som sa slzám. 

Páčilo sa mi, ako boli do celého príbehu zakomponované posledné slová slávnych. Niektoré boli naozaj zaujímavé a o človeku, ktorý ich vyslovil, hovorili veľa. Nebola to hlavná vec, ktorá sa tam riešila (alebo áno?!), ale mne sa tento nápad páčil veľmi. 

Postavy sa nedalo neobľúbiť. Každý mal svoje dobré a výnimočné stránky, ale aj rôzne muchy a tie horšie stránky, ktoré postupne všetky vyplávali na povrch. Dokopy robili všetky vlastnosti každého jedinečným a niečím zaujímavým. 

Po prečítaní knihy som pochopila všetko. Prečo sú Aljaškou všetci nadšení, prečo si získala srdcia tisícok ľudí a prečo má pri viac ako 150 000 ratings hodnotenie 4,26 na GR. Aj ja patrím k drvivej väčšine, ktorej Aljaška učarovala. Je to kniha, ktorá vás rozosmeje, ale rovnako aj rozplače. A niekde uprostred toho sa nachádzajú odpovede na dôležité, až filozofické otázky.

Knihu odporúčam všetkým. Mne sa páči čím ďalej, tým viac. A určite som ju nečítala posledný krát. Aj keď, asi to nie je kniha, ktorú môžete čítať hocikedy. Musíte mať na ňu tú správnu náladu, pretože si ju inak nemusíte vychutnať úplne. A to by bola hrozná, hrozná škoda!

Moje hodnotenie je teda jasné a vy, čo ste Aljašku nečítali, neváhajte. Nebudete ľutovať ani cent, ktorý ste obetovali na túto knihu.
Ellie