utorok 25. mája 2021

Vyrástla som v gete (Recenzia)

Autor: Eliska Tanzer

Originálny názov: The Girl from Nowhere
Vydavateľstvo: Lindeni 2021
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 320
Žáner: životopis
Moje hodnotenie knihy: 3*/5*
Moje hodnotenie obálky: 3*/5*

Anotácia:

Eliška sa narodila trinásťročnej Rómke a o desať rokov staršiemu nemeckému neonacistovi. Jej mama pochádzala z rodiny prostitútok z východoslovenského rómskeho geta a otec si zarábal ako boxer na ilegálnych zápasoch. Eliška síce vyrastala v gete s matkou, starou a prastarou mamou, početnými tetami a sesternicami, ale otec sa o dcéru aj napriek svojej rasistickej výchove príležitostne zaujímal. Brával ju do Nemecka za svojimi ďalšími nemanželskými deťmi a starými rodičmi. Eliška tak mala šancu spoznať dva úplne rozdielne svety – kruté podmienky rómskeho geta i bežný život východonemeckej rodiny.

Ako trinásťročnú ju mama poslala do Anglicka za vzdelaním a lepšou budúcnosťou. Prepašovali ju v krabici od práčky, ale namiesto vysnívaného života a vzdelania ju čakala tvrdá práca. Upratovačka, cigánska tanečnica a neskôr šička. Svojho sna sa však nevzdala a popritom zasadla do školských lavíc a dokončila si aspoň základné vzdelanie.

Hlad po vedomostiach hnal Elišku ďalej a nakoniec ju prijali na univerzitu. Ale práve v tomto veku zistila, že aj v liberálnej západnej Európe sa jej pôvod a farba pleti môžu stať príčinou ponižovania a veľkého násilia.

Eliška sa nepredstaviteľným hrôzam nevyhla ani v Anglicku, ale túžba po lepšom živote ju hnala v ústrety vysokoškolskému diplomu a vyrovnávaniu sa s minulosťou. Cesta k úplnému vyliečeniu je ešte dlhá.

***
Životopisy čítam zatiaľ veľmi sporadicky a nepatria k žánru, ktorý by som vyhľadávala. Táto kniha ma však zaujala predovšetkým tým, že sa priamo týka Slovenska a, samozrejme, som bola zvedavá na pohľad na rómsku situáciu u nás z tej druhej strany. Myslím si, že častokrát, aj keď si to neuvedomujeme, sa na Rómov pozeráme s predsudkami. Je to veľmi chúlostivá téma, na ktorú sa treba pozerať z mnohých uhlov pohľadov a predovšetkým je potreba pristupovať k ľuďom individuálne a nie hádzať všetkých do jedného vreca podľa národnosti, etnika alebo napríklad farby pleti. 

Čo sa týka samotného spracovania Eliškinho príbehu, nemám mu čo vytknúť. Jej rozprávanie je postupné od detstva až po súčasnosť. Postupne rozpráva o udalostiach vo svojom živote, ktoré ju najviac ovplyvnili a formovali jej osobnosť. Nezachádza do drsných alebo nechutných podrobností, aj to kruté a ťažké podáva zväčša len stručným zhrnutím faktov a svojím pohľadom na vec. Niekedy vyjadrí svoje pocity podrobnejšie, inokedy si nechá pre seba viac. 

Od knihy som očakávala trochu rozsiahlejší opis života priamo v gete, ale Eliška sa zameriava na svoj príbeh, nie všeobecne na život Rómov na Slovensku. Eliška mala šťastie, ak je vôbec vhodné v jej situácii hovoriť o šťastí, že otca mala Nemca a tak sa z času na čas dostala aj do Nemecka za jeho "bielou" rodinou a svojimi nevlastnými súrodencami. Mala možnosť vytrhnúť sa z ťažkých podmienok a zrejme práve tam vznikla aj jej túžba po vzdelaní, ktorú sa jej podarilo naplniť až v Anglicku po ťažkých životných skúškach. 

Z celej knihy a hlavne z doslovu som mala občas pocit, že poukazuje najmä na to, ako všetci okolo pristupujú k Rómom s predsudkami. Nemyslím si, že to na 100 % platí, predovšetkým v tejto dobe, kedy sa čoraz viac ľudia učia o tolerancii - aspoň v to dúfam. Už to nie je o tom, že niečo je buď - alebo.  Nie sme všetci rovnakí a ani nemáme všetci rovnaký názor, len preto, že patríme k určitej rase/etnicite/orientácii/pohlaviu/atď. Práve preto nemám rada škatuľkovanie, či už na jednej alebo na druhej strane. Tým však nechcem popierať, že rasizmus a diskriminácia na základe predsudkov v súčasnosti neexistujú. Sú, samozrejme, stále veľkým problémom a  treba naň upriamovať pozornosť. Napríklad aj prostredníctvom takýchto kníh.

Tento príbeh môže byť určite motiváciou, ako si ísť za svojimi cieľmi, aj keď sa táto cesta zdá byť márna alebo veľmi náročná. Obdivuhodné odhodlanie a nezlomná povaha prekonala aj rôzne ťažké chvíle a Eliška vytrvale išla za svojím snom. Nezlomili ju tragédie, ktoré prežila a teraz môže byť hrdá na svoj novovybudovaný život. Okrem toho prináša aj posolstvo, že zovšeobecnené názory na určité skupiny ľudí by nemali ovplyvňovať naše správanie k nim, ale že ku každému človeku máme pristupovať individuálne a s rešpektom.


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.
Knihu si môžete kúpiť tu
Evie

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára