Nájdem ten kľúč (Recenzia)

Autor: Alex Ahndoril

Originálny názov: Jag kommer att hitta nyckeln

Vydavateľstvo: Ikar 2024
Séria: Nyckelserien 
Diel: 1/2
Počet strán: 288
Žáner: detektívka

Moje hodnotenie knihy: 4,5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 2*/5*


Anotácia:

Záhadná vražda, neznámy páchateľ, šesť podozrivých

Súkromná detektívka Julia Starková dostane nečakanú návštevu. Jej služby vyhľadá jeden z majiteľov úspešnej rodinnej firmy. Deň predtým sa u nich na statku vo Västernorrlande konalo valné zhromaždenie spojené s večerou. Ráno našiel vo svojom telefóne fotografiu zviazaného zakrvaveného muža s vrecom na hlave. Pre výpadky pamäti spôsobené alkoholom si nedokáže spomenúť, odkiaľ fotka pochádza a či je vinníkom on alebo niekto iný. Skôr než sa do prípadu zapojí polícia, najme si Juliu, aby zistila pravdu.

Julia požiada o pomoc svojho exmanžela Sidneyho Mendelsona z norrmalmskej polície a v kútiku duše dúfa, že sa dajú znova dokopy. Spoločne vyrazia do lesov na prepychový statok, kde spoznávajú aj ostatných členov rodiny. Čím dlhšie pátrajú, tým je hádanka zamotanejšia. Julia sa musí spoľahnúť na svoj inštinkt, pozorovacie schopnosti a logiku, aby objavila kľúč k záhade.

***

Nerozumiem, prečo má táto kniha také nízke hodnotenia. Teda vlastne, keď tak nad tým uvažujem, možno aj rozumiem. Alex Ahndoril je pseudonym švédskeho spisovateľského dua - Lars Kepler - ktorého milujú u nás tisíce čitateľov. Švédske krimi je niečo, čomu som zatiaľ neprišla na chuť a viem, že veľa milovníkov tohto žánru zasa nemusí takú tú klasickú anglickú detektívku. A preto sa zrejme autori rozhodli písať pod novým menom, keďže úplne menia štýl písania, aby si čitateľ mohol vybrať to, čo mu naozaj sedí. A tu to mnohí zrejme podcenili.

Trochu som sa obávala, či naozaj dostanem to, čo kniha sľubuje. Či autori nebudú mať tendenciu písať stále v duchu severskej krimi. Po dočítaní ale musím povedať, že som sa našťastie bála zbytočne a toto je príbeh na štýl Agathy Christie (toto prirovnanie nemám rada, ale tu vážne sedí), ktorý milujem. 

Je to krátky príbeh bez zbytočných opisov, preto hneď ideme na to, o čo v príbehu ide. Bohatí spolumajiteľ rodinného impéria nájde v mobile kompromitujúce fotografie, ktoré naznačujú, že sa zrejme v jeho sídle stala vražda. Preto neváha a rozhodne sa hneď osloviť súkromnú detektívku Juliu Starkovú, aby prišla na to, čo sa stalo, keďže on, pod vplyvom alkoholu, si nič nepamätá. 

Zábavné, rýchle čítanie, ktoré je situované do bohatej rodiny v krásnom sídle, kde je podozrivý takmer každý, keďže ide o majetok a peniaze. Tak to už jednoducho býva, že keď sú v hre peniaze, človek nepozná rodinu 😀 Autori vytvorili zaujímavé postavy, najmä Julia bola sympatická, s trochou tajomstiev a snahou získať bývalého manžela, ktorý jej v tejto práci prišiel pomôcť. 

Uzavretí okruh podozrivých, sympatická vyšetrovateľka, dobrý spád a dobré prostredie príbehu zabezpečili, že som knihu prečítala na jedno otvorenie a som nanajvýš spokojná. Jediné malé vytknutie je fakt, že bolo trochu divné, keď sa na scéne neobjavila polícia ani po nájdení mŕtvoly a súkromné očká tak mali stále dostatok priestoru na vlastné šetrenie. Ale to je zanedbateľný fakt, s ktorým veselo žijem ďalej a teším sa na druhý diel. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť tu.