Báthoryčkina dcéra (Recenzia)

Autor: Sonia Velton

Originálny názov: The Nightingale's Castle
Vydavateľstvo: Lindeni 2025
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 344
Žáner: román

Moje hodnotenie knihy: 3*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Strhujúce prerozprávanie príbehu o Krvavej grófke.

V roku 1573 sa Alžbete Báthoryovej narodí nemanželské dieťa. Dievčatko tajne odnesie do roľníckej rodiny žijúcej na úpätí Karpát a tá ho vychová ako vlastné. O niekoľko rokov neskôr sa mladá žena menom Borka, ktorá nevie o svojom skutočnom pôvode, stane slúžkou na Čachtickom hrade.

Borka sa bojí grófkinej vražednej povesti a brutálne krutých žien riadiacich život na hrade. Snaží sa nájsť si svoje miesto v nehostinnom prostredí. Za hradné múry sa však dostane mor a medzi dievčaťom a Alžbetou Báthoryovou sa nečakane vytvorí neisté puto. Proti veľkej dáme, ktorej bohatstvo a nezávislosť ohrozujú kráľa, však postupujú mocné sily. Môže grófka Alžbeta dôverovať ženám, ktoré sú jej zdanlivo také blízke? A keď sa začne súdny proces proti neslávne známej Krvavej grófke, kto z rodiny a blízkych jej bude oporou?

***

Kto by nepoznal legendu o Báthoryčke? Krvavej grófke, ktorá chcela byť večne mladá a kúpala sa v krvi mladých dievčat. Aj keď som jej príbeh nikdy nečítala, samozrejme ho poznám, či už zo samotnej návštevy Čachtického hradu, filmového spracovania alebo jednoducho zo všeobecného prehľadu histórie a slovenských dejín. Veľmi ma ale prekvapilo, že sa o tejto postave rozhodla písať zahraničná autorka, ktorá si o nej naozaj zisťovala veľa faktov a jej príbeh podala veľmi inovatívne, zaujímavo s rozhodne prekvapivým rozuzlením. 

Autorka zvolila zaujímavý spôsob rozprávania, počas ktorého skákala zo súčasnosti aj do minulosti. Keď sa pozriem na príbeh spätne, po jeho dočítaní žasnem, ako plynule jej rozprávanie pôsobilo, aj keď by mohlo byť veľmi jednoduché sa v ňom zamotať. Približovala nám totiž retrospektívny príbeh Alžbetinho dospievania až po jej súčasných 50 rokov a tiež osudy jej hlavných slúžiacich - Fickov, Katin, Dorkin a Ilonin. Ako udalosti z minulosti formovali ich charaktery a správanie. 

Príbeh má pomalé tempo, autorka si dáva dostatočný priestor navodiť atmosféru a vy tak máte možnosť preniesť sa vyše 400 rokov do minulosti. Myslím, že sa jej to podarilo a dokázala vystihnúť ľudskú zlobu a chamtivosť, ktorá ľuďom nechýbala ani v tých časoch. Veľmi sa mi páčilo autorkino spracovanie a prevedenie jej predstavy, čo sa naozaj za hradbami starého hradu odohrávalo. Pekne, aj keď trochu magicky vyrozprávala Alžbetin príbeh prostredníctvom ružovej skrinky, v ktorej každý videl to, čo potreboval alebo si zaslúžil.  Štýl mi sadol, príbeh bol zaujímavo vystavaný a vyrozprávaný, aj keď mal, ako som už spomínala, pomalšie tempo. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu.

Spev zlomeného mesiaca (Recenzia)

Autor: Sarah A. Parker 

Originálny názov: When The Moon Hatched
Vydavateľstvo: Ikar 2025
Séria: Mesačný spev

Diel: 1/2
Počet strán: 592
Žáner: fantasy

Moje hodnotenie knihy: -/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*


Anotácia:

Raeve pracuje ako asasínka pre skupinu rebelov Fíur du Ath, kde má jednoduchú úlohu – počúvať príkazy a nedať sa chytiť. Keď si Koruna najme vychýreného lovca odmien, aby zajal vzbúrencov, v pätách sa jej ocitne nebezpečný nepriateľ odhodlaný zničiť všetko, čo kedy milovala. Raeve sa tak dostane do rúk Cechu šľachticov, mocných elementálov, ktorí ovládajú najmenej dva živly a ktorí z nej chcú urobiť exemplárny príklad. Zdá sa, že vyslobodiť ju môže už len smrť.

Dračieho jazdca Kaana Vaegora zlomila strata jeho milovanej. Zaslepený žiaľom odťal hlavu kráľovi a sám si nasadil jeho korunu. Ani to však nepomohlo utíšiť jeho bolesť a ostala mu iba posledná nádej. Neúnavné pátranie po úlomkoch padnutého mesiaca ho privádza do hlbín mesta Gore, do obávanej väznice, kde narazí na zajatú Raeve.

Len spoločnými silami dokážu získať to, po čom túžia, aj keď na ceste za pomstou a vykúpením na nich čakajú pravdy, ktoré môžu otriasť nimi aj všetkým, čo o svojom svete doposiaľ vedeli.

***

Myslím si, že viem vždy oceniť, keď vidím, ako sa autor nad písaním svojej knihy musel potrápiť, a že naozaj vynaložil úsilie si všetko pekne premyslieť a spracovať. A presne tak to je pri tejto knihe. Hneď v úvode máme krásnu mapu, rodokmeň, slovník, veľký prehľad pojmov, bytostí, postáv a dokonca aj výslovnosť. Nehovoriac už o tom krásnom vizuáli. Ale napriek všetkému nemôžem povedať, že by som so samotným príbehom bola spokojná.

Väčšinou mi zložitosť deja nevadí. Nevadia mi ani hrubšie knihy. Záleží ale na tom, ako sú napísané, a práve táto mi veľmi nesadla. Nevedela som sa začítať, a aj keď som bola už za tretinou, stále mi nebolo celkom jasné, o čo tu vlastne má ísť. Nemala som žiadny hnací motor ísť ďalej. 

Z príbehu cítim, že autorka sa chcela priblížiť k veľkým epickým fantasy sériám ako napr. Hra o tróny, ale jej rozprávanie akoby začalo v tretej časti (z piatich) v polovici knihy. Mala som po celý čas pocit, že stále nemám veľa vecí objasnených, že mi stále niečo nedáva zmysel, že niektoré veci už mali byť dávno vysvetlené...skrátka, že mi niečo ušlo. 

Dejovo to za mňa tiež mohlo byť nabitejšie a celkovo to predstavenie niečoho úplne nového, že mohlo byť jasnejšie, zrozumiteľnejšie a hlavne konkrétnejšie. Na všetko som čakala príliš dlho a nakoniec som aj tak nedostala to, čo by som potrebovala. Neviem, koľko dielov autorka z tejto série pripravuje a či si šetrí veci aj na neskôr, ale ako úvodný diel do tak komplikovaného sveta, to nesplnilo moje očakávania. Zrejme som sa do knihy začítala v nesprávnom čase, kedy moja trpezlivosť nebola pripravená na takýto príbeh 😃 

Klobúk dole za autorkinu predstavivosť a nápaditosť, ale to prevedenie mi jednoducho nesadlo. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Lindt & Sprüngli - Dve rodiny a jedna čokoládová vášeň (Recenzia)

Autor: Lisa Graf

Originálny názov: Zwei Familien, eine Leidenschaft

Vydavateľstvo: Verbarium/Cappuccino 2025

Séria: Lindt & Sprüngli Saga 

Diel: 1/2

Počet strán: 416

Žáner: historický román

Moje hodnotenie knihy: 4,5/5

Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:

Za každým veľkým snom stojí vizionár. Inak tomu nebolo ani v prípade svetoznámej značky Lindt & Sprüngli, ktorá dodnes vyrába najobľúbenejšie čokoládové lahôdky na svete. Rudolf Sprüngli, muž, ktorý zasvätil život cukrovinkám a čokoláde, vybudoval v Zürichu impérium, ktorého súčasťou sa stala aj známa značka Lindt. Cesta od malej cukrárskej dielne k elegantným predajniam Confiserie Sprüngli bola plná dobrodružstva, ale aj lásky, risku a nezdolného odhodlania.

Zürich, 1826: Malý Rudolf Sprüngli kúpi za posledné vreckové zopár čokoládových toliarov, s ktorými uteká za chorou matkou. Vloží do nich všetku nádej a čoskoro sa stane malý zázrak – mama sa vďaka nezvyčajnej medicíne uzdraví. Od toho momentu má Rudolf jasno: chce vyrábať čokoládu, ktorá nielen lieči, ale poteší aj dušu. O niekoľko rokov neskôr sa z chlapca stáva muž. Svojho sna sa nevzdáva. V Zürichu zakladá Confiserie Sprüngli, miesto, kde sa podáva najjemnejšie pečivo, lahodné pralinky a čokoláda, ktorá sa rozplýva na jazyku a rozochveje srdce. Avšak za všetkým týmto úspechom sa skrýva aj láska. Stačil jeden pohľad na Katharinu a Rudolf vedel, že našiel tú pravú, no kým ho osud privedie k dievčaťu, ktoré sa medzičasom sľúbilo inému v rieke Limmat pretečie veľa vody.

Bude Rudolfovi jeho usilovnosť a neoblomná vôľa stačiť na to, aby naplnil svoju víziu? A čo ak niekto iný sníva ten istý sen?

Príjemné čítanie pre každého milovníka čokolády o fascinujúcej histórii legendárnych švajčiarskych čokolatierov.

***

Moje heslo: keď čokoláda, tak jedine Lindt! Preto keď mi milé Cappuccino ponúklo na recenziu túto knihu, neváhala som ani minútu. Pretože aj keď je to román, autorka čerpá z faktov a ja sa mám tak možnosť veľmi príjemnou formou dozvedieť opäť niečo nové. 

Mám veľmi rada zbeletrizované príbehy o skutočných svetovo známych podnikoch a značkách, pretože za každým sa skrýva veľmi silná a hlavne cieľavedomá osobnosť. Ale niekedy snaha nestačí a treba mať aj kúsok šťastia a byť v správny čas na správnom mieste tak, ako Rudolf Sprüngli. Narodil sa do rodiny cukrára, v remesle sa naučil, čo mohol, ale vždy ho to lákalo viac k čokoláde, ktorá predstavovala v tej dobe neuveriteľný luxus a zároveň so sebou niesla aj veľké riziko, že obchod s ňou sa nemusí podariť. 

V knihe sledujeme život jednotlivých členov rodiny Sprüngliovcov v pomerne veľkom časovom rozmedzí, a to od roku 1826 až po rok 1863. Najväčší priestor, samozrejme, patrí Rudolfovi, ale príbeh môžeme sledovať napríklad aj z pohľadu jeho manželky Kathariny. V podnikaní sú určite aj ťažké chvíle a veľa starostí, ale keď príde úspech, vždy so sebou nesie aj nové výzvy do budúcna. A tak to bolo aj s Rudolfom. Nikdy sa neuspokojil s tým čo mal, vždy chcel ísť dopredu, rozvíjať sa a rozširovať sa. 

Aj keď názov knihy hovorí o dvoch rodinách, ktoré založili spoločnosť Lindt, v tomto príbehu sa zatiaľ venujeme len jednej. Na Lindta si musíme počkať v druhej časti, kde sa osudy týchto dvoch rodín zrejme prepletú a dozvieme sa, ako sa toto lahodné spoločné podnikanie začalo. 

Ja mám tieto nemecké autorky píšuce rodinné ságy jednoducho rada. Ešte sa mi asi nestalo, že by sa niektoré nepáčila a ani táto sa rozhodne do tejto kategórie nezaradí. Skôr naopak, jej čítanie som si veľmi užila. Bolo to veľmi príjemné a pohodové spoznávanie zaujímavých osobností, určite prikrášlené, ale dúfam, že stále celkom verne podané. Na záver mohla autorka pridať poznámku, čo sú fakty a odkiaľ čerpala informácie, ale keďže to kniha neobsahuje, aspoň ma donútila googliť a zisťovať viac, pretože ma to po dočítaní rozhodne zaujímalo a teším sa na pokračovanie. 

   

          Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Ikar/Slovenský spisovateľ.

                                                           Knihu si môžete kúpiť tu.     

Tiene sídla Croft Towers (Recenzia)

Autor: Abigail Wilson

Originálny názov: In the Shadow of Croft Towers

Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ 2025

Séria: Regency Mysteries

Diel: 1/5

Počet strán: 392

Žáner: historická romanca

Moje hodnotenie knihy: 4/5

Moje hodnotenie obálky: 3/5

Anotácia:

Po Tajomstve pozlátenej siene ponúkame milovníkom kvalitnej historickej romance ďalší román z pera Abigail Wilsonovej – napínavý romantický príbeh z regentského Anglicka, plný záhad a tajomstiev, ale i lásky a zrady.

Sirote Sibyl Delafieldovej sa dostalo dobrého vzdelania, no vo svete ovládanom mužmi sú jej možnosti na slušné uplatnenie značne obmedzené. Preto nečudo, že keď jej ponúknu miesto spoločníčky starej pani Chalcroftovej, majiteľky panstva Croft Towers, neváha ani chvíľu a ponuku prijme. Dúfa, že v tomto tajomstvami opradenom sídle nájde odpovede na otázky o svojej rodine. Neodradí ju ani nepríjemný incident počas cesty do Croft Towers, keď koč prepadnú traja lúpežníci.

Namiesto odpovedí sa však v Croft Towers pred Sibyl vynárajú ďalšie otázky: Prečo sa o ňu napriek jej nízkemu spoločenskému postaveniu zaujíma prasynovec majiteľky panstva pán Cantrell? Čo za tajomstvo mučí pani Chalcroftovú a prečo od Sibyl žiada, aby pod rúškom tmy doručovala tajné listy? A prečo sa Sibyl ocitne pod jednou strechou so záhadným krstným synom svojej zamestnávateľky Curtisom Sinclairom - mužom, o ktorom iba ona vie, že je jedným z lúpežníkov?

Sibyl zakrátko zistí, že každý obyvateľ Croft Towers vrátane príťažlivého pána Sinclaira niečo skrýva a neváha riskovať všetko, aby svoje tajomstvo uchránil. A keď medzi múrmi starého sídla dôjde k vražde a začnú sa šíriť chýry, že sa v ňom ukrýva vlastizradca, mladá žena sa musí rozhodnúť, komu má veriť, a zároveň sa pokúsiť odhaliť pravdu o vlastnej minulosti.

***

V prvom rade musím upozorniť na to, že aj keď je toto prvý diel série, ktorý u nás vyšiel až ako štvrtá autorkina kniha, ničomu to neprekáža, pretože tieto knihy spája jedine to, že hlavná hrdinka rieši nejakú záhadu, vraždu, tajomstvo. Čiže nebojte sa zobrať si ktorúkoľvek jej knihu a pustiť sa do nej. Každá je samostatná, s inými hrdinami a inou zápletkou. 

Zhodnotím to takto: na to, že ide o historickú romancu, to bolo perfektne vymyslené, prepletené a v neposlednom rade naozaj prekvapivé. Naozaj by som pri tomto žánre nečakala, že budem so zvedavosťou obracať každú stránku a hádať páchateľa a príčinu. Máte tu všetko, čo od dobrého romanticko-dobrodružného príbehu očakávate. Lúpežníkov, vraždu, vlastizradcov, špiónov. Ku ktorej skupine sa radí hlavný hrdina? Prečítajte si! 

Aj keď si miestami možno o hlavnej hrdinke pomyslíte, že je naivná, keď nevidí, čo je zjavné, verte tomu, že ešte môže byť všetko inak. Každopádne si vás určite so sympatickým Sinclairom získajú. Aj keď nemajú popri tom zhone, aký v deji panuje, veľa času na romantiku, vyvíja sa medzi nimi náklonnosť, ktorej skrátka musíte priať. 

Toto bola opäť časť, ktorá sa zaradí medzi tie NAJ tejto série a ja som len smutná, že už ma čaká len posledná časť. 

   

          Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Ikar/Slovenský spisovateľ.

                                                           Knihu si môžete kúpiť tu.     

Jazyk drakov (Recenzia)

Autor: S. F. Williamson
Originálny názov: A Language of Dragons
Vydavateľstvo: Grada/Bambook 2025
Séria: A Language of Dragons
Diel: 1/2
Počet strán: 432
Žáner: fantasy

Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 4*/5*

Anotácia:

Vitajte v alternatívnom Londýne roku 1923. Oblohu brázdia draky aj lietadlá a ulice zachvátili násilné protesty proti kontroverznej Mierovej dohode. Vivien Featherswallowová sa tým však príliš netrápi. Odmalička ju vychovávali k prísnemu dodržiavaniu pravidiel, aby neskončila v podradnej Tretej triede na okraji spoločnosti. Okrem toho má cieľ: získať stáž na prestížnej Akadémii dračích jazykov. Tak veľmi po nej túži, že kvôli nej zradila svoju najlepšiu kamarátku. Do polnoci však Viv s pomocou zločineckej dračice nechcene rozpúta občiansku vojnu.

Po tom, čo zatknú jej rodičov, sa Viv začnú rúcať všetky istoty, na ktorých si zakladala. Keď jej vláda ponúkne možnosť, ako vykúpiť seba a svojich najbližších, a to v podobe záhadnej „práce“, okamžite sa jej chytí ako záchranného lana. 

Po príchode do Bletchley Parku zistí, že ju spolu s ostatnými naverbovali ako lúštiteľku tajného dračieho jazyka. Ak uspeje, ona a jej rodina sa budú môcť vrátiť domov. Ak zlyhá, všetci zomrú. Viv si postupne uvedomuje, že vyrastala v ilúzii, a musí sa rozhodnúť: v akej vojne a na koho strane vlastne bojuje?

***

Moju dračiu jeseň som začala knihou Jazyk drakov a nemohla som si vybrať lepšie. Dračie fantasy patria už od detstva medzi moje obľúbené a som rada, že sú teraz veľmi populárne. S. F. Williamson sa podarilo vytvoriť ďalší svet, do ktorého som sa s radosťou ponorila a Jazyk drakov sa okamžite zaradil medzi moje obľúbené knihy a súčasne aj medzi najlepšie knihy za tento rok.  

Vivien, naša hlavná hrdinka, vyrastá vo svete, kde ľudia a draky (viac-menej) spolunažívajú vo veľmi krehkom prímerí. Zároveň sú ľudia v tomto svete rozdelení do tried. Vivien je celý život vedená k tomu, aby dostala na univerzitu, ktorá jej má zabezpečiť miesto v pohodlí vo svojej triede a tomuto cieľu podriadi celý svoj život. Tesne pred nástupom na univerzitu sa však zhodou okolností ocitne v centre začínajúcej revolúcie a postupne zisťuje, že pohodlný život, ktorý doteraz viedla a svet, v ktorom žije,  nie je taký idylický, ako sa jej zdalo. 

Jazyk drakov ma od začiatku vtiahol a nemohla som sa od neho odtrhnúť. Od prvej kapitoly sa vrháme do akcie, ktorá nepoľavuje až do poslednej stránky. Veľmi sa mi páčilo ako autorka píše a aký svet vymyslela - nekomplikovala ho extrémnym množstvom detailov, ale zároveň všetko bolo dostatočne vysvetlené. V príbehu nie sú siahodlhé pasáže plné opisov, ktoré by vás unudili a od príbehu odradili. Veľmi sa mi páčil aj jazykovedný aspekt, ktorý príbeh ozvláštnil a teším sa, ako sa príbeh bude ďalej vyvíjať aj v tomto smere. 

Autorka do príbehu zakomponovala viaceré vážne témy, ktoré vás donútia premýšľať, ale zároveň ich podala veľmi prístupnou formou, takže kniha je určite vhodná aj pre mladších čitateľov. Po dlhom čase je to taká old-schoolová YA fantasy, na akých som vyrastala, s prvkami Hunger Games a podobných kníh z tejto éry, v ktorej je všetko, čo od dobrej knihy očakávam - sympatické a komplexné postavy, zaujímavý fantasy svet, trochu romantiky, prekvapivé zvraty, politika, intrigy, revolúcia a myšlienky, ktoré si doslova pýtajú zvýrazňovač a o ktorých sa dá dlho debatovať. 

"Ľudia by sa nemali báť svojich premiérov, Vivien. Premiéri by sa mali báť svojich ľudí."

 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Grada.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Orknejské tajomstvo (Recenzia)

Autor: Lorraine Kelly

Originálny názov: The Island Swimmer

Vydavateľstvo: Aurora 2025
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 296
Žáner: román
Moje hodnotenie knihy: 3*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Keď Evien otec ťažko ochorie, napokon sa vracia do rodinného domu na divokom pobreží Orknejí – na miesto, o ktorom prisahala, že sa tam už nikdy nevráti. Pri vypratávaní zanedbaného otcovho domu, ktorý́ sa chystá predať, sa v osamelosti ocitne pri skupinke otužilcov, ktorých vedie jej stará priateľka Freya. Spoločne nachádzajú pokoj pod hladinou mora – a Evie vďaka nim nadobudne odvahu čeliť chybám vlastnej minulosti. Objavuje pritom pravdy, ktoré otrasú jej rodinou a zasiahnu celé spoločenstvo.

***

Romány z vydavateľstva Aurora sú pre mňa zväčša vždy trefou do čierneho. Preto som aj od tejto knihy mala vysoké očakávania a povedzme si celkom povrchne, už len tá krásna pastelová obálka láka si knihu prečítať. Anotácia veľa neprezrádza, takže som bola na príbeh veľmi zvedavá. 

Ako už náš slovenský názov napovedá, v knihe ide o tajomstvo. Od začiatku sa o ňom hovorí, od začiatku je hlavným dôvodom, prečo sa veci vyvinuli tak, ako sú. Je to dôvod, prečo si hlavná hrdinka o sebe myslí, že si nezaslúži šťastie a rozhodla sa úplne odstrihnúť od domova, rodiny a priateľov. Pri podobných knihách to mám zväčša tak, že na odkrytie tajomstva som zvedavá, ale nakoniec mi vôbec nepríde také strašné, dôležité a prevratné, ako sa počas celého príbehu javí. A bohužiaľ, aj toto bol presne ten prípad. 

Pre mnohých bude tento príbeh určite emotívny, plný množstva vážnych tém, ale aj veľkých gest, ktoré pohnú vašimi citmi a do príbehu sa úplne ponoríte. Nechýba tu alkohol, drogy, psychické týranie, traumy, klamstvá, trans otázky.....a to všetko na ani nie tristo stránkach. Z toho vám je zrejme jasné, že autorka všetko spomenie, ale nejde do hĺbky, takže sa nemusíte báť, že by vám čítanie spôsobovalo nejaké negatívne myslenie, alebo až depresiu. 

Príbeh bol dobre vystavaný, páčilo sa mi striedanie troch časových rovín, počas ktorých sme mali možnosť sledovať vývoj postáv a tiež krátke kapitoly, ktoré vás stále nútia prečítať ešte aspoň jednu - veď to určite poznáte (a zrazu ste na konci 😀). 

Čo sa mi páčilo už menej, bol príliš jednoduchý autorkin štýl a neuveriteľné správania a dialógy postáv, ktoré by si miestami naozaj zaslúžili prefackať alebo aspoň poriadne zatriasť, aby sa spamätali a začali sa správať primeranejšie. Na tomto by sa dalo určite ešte popracovať, ale s pribúdajúcim množstvom kníh, ktoré Lorraine Kelly napíše sa možno aj jej štýl skvalitní a zdokonalí. 

Každopádne, po dočítaní budete mať zrejme chuť zbaliť kufre a odletieť si prezrieť tieto krásne ostrovy na vlastné oči. 

                        Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Aurora.

                                                              Knihu si môžete kúpiť tu.   

List z Briarton Parku (Recenzia)

Autor: Sarah E. Ladd

Originálny názov: The Letter from Briarton Park

Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ 2025

Séria: Panstvá Yorkshiru

Diel: 1/3

Počet strán: 376

Žáner: historická romanca

Moje hodnotenie knihy: 4/5

Moje hodnotenie obálky: 4/5

Anotácia:

Jeden list zmení osud mladej ženy – zavedie jej kroky do Briarton Parku, starobylého panského sídla, ktoré ukrýva tajomstvá o jej minulosti, ale i kľúč k jej budúcnosti.

Román List z Briarton Parku, ktorým sa začína najnovšia regentská séria z pera Sarah E. Laddovej Panstvá Yorkshiru, ponúka čitateľom pútavý, dojímavý príbeh o prekonávaní nepriazne osudu a o naplnení túžby po láske a rodine.

Cassandra Haleová netuší, kto sú jej rodičia, a pozná iba život v Škole pani Dentonovej pre mladé dámy. No keď jej pani Dentonová na smrteľnej posteli odovzdá dlho utajovaný list s pozvaním od majiteľa Briarton Parku Roberta Clarka a so sľubom, že od neho získa informácie o svojej rodine, neváha a vyberie sa na jeho panstvo v Anstone. Jej pátranie je však od začiatku plné úskalí. Robert Clark už nežije a nový majiteľ Briarton Parku vdovec James Warrington má plné ruky práce s výchovou svojich dcér a sestry.

Napriek tomu pomáha krásnej návštevníčke v pátraní a postupom času si uvedomuje, ako veľmi mu učarovala. Zanedlho sa na scéne zjaví právny zástupca zosnulého Roberta Clarka a tvrdí, že pozná Cassandrin pôvod, ba dokonca vie, že je dedičkou nemalého majetku.

Keď sa už-už zdá, že je všetko na dobrej ceste, právneho zástupcu zavraždia. Kto a prečo sa chcel zbaviť jediného človeka, ktorý mohol právnou cestou dokázať Cassandrin pôvod? A ako sa vyvinie vzťah medzi ňou a pánom Warringtonom? Dozvie sa napokon mladá žena, kto je a odkiaľ pochádza, a nájde konečne rodinné šťastie?

***

So Sarah E. Ladd to mám ako na hojdačke. Jedna kniha je skoro dokonalá, druhú ledva dočítam, ďalšia je taký dobrý priemer. Preto ju vždy zas a znova skúšam a do jej kníh idem so zvedavosťou, do ktorej skupiny sa jej tvorba opäť zaradí. No a tu môžem povedať, že pre mňa bola toto zatiaľ jej najlepšia kniha! Spôsobili to najmä tieto fakty:

- autorka pridala na akčnosti a zapojila do príbehu vyšetrovanie a pátranie, ktoré mi veľmi pripomínali moju obľúbenú Abigail Wilson s jej Regency Mystieries sériou,

- autorka ubrala na dramatičnosti, zbytočných opisoch a vnútorných súbojoch hlavných hrdinov, nemoralizovala a celkovo mal príbeh dej, skvelú prepracovanú zápletku a spád, čo v danom žánri naozaj oceňujem a nie je to v takomto merítku úplne bežné,

- celkovo príbeh nevyznieva vôbec tak beznádejne a deprimujúco ako iné jej knihy.

Ak ste už od autorky niečo čítali, určite viete, že má určitú šablónu, ktorú často (možno aj vždy) opakuje a ani tu tomu nebolo inak. Osamelá hlavná hrdinka sa musí vybrať na vlastnú päsť za novou budúcnosťou a ovdovený muž s deťmi, ktorý uvíta krásnu a najmä dobrosrdečnú novú manželku. Nesmie chýbať farár, stratené dedičstvo a mnoho vedľajších sympatických postáv. 

Musím naozaj priznať, že táto kniha sa mi čítala veľmi dobre a bola som s ňou hotová na dve otvorenia. Niekedy vám bude úplne jasné, o aké tajomstvá ide, inokedy vás príbeh určite aj prekvapí. Kiežby sa celá táto jej nová séria niesla v podobnom duchu.  

   

         Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Ikar/Slovenský spisovateľ.

                                                           Knihu si môžete kúpiť tu.    

Posledná vražda na konci sveta (Recenzia)

Autor: Stuart Turton

Originálny názov: The Last Murder at the End of the World

Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ 2025

Séria: -

Diel: -

Počet strán: 400

Žáner: detektívka

Moje hodnotenie knihy: 1/5

Moje hodnotenie obálky: 4/5

Anotácia:

Celý svet zahalila hustá hmla, ktorá zabila všetko živé. Nedotknutý ostal jediný ostrov. V jeho prekvitajúcej prírode žije stodvadsaťdva ľudí v dokonalej harmónii, ktorú strážia traja vedci. Obyvatelia sa živia rybolovom, obrábajú pôdu a rešpektujú zákaz nočného vychádzania. Pokiaľ majú nejaké pochybnosti, môžu sa obrátiť na Abi, ktorej hlas sa im ozýva v mysliach. Ich idylický život sa náhle skončí, keď je jeden z vedcov brutálne zavraždený.

Jeho smrť spôsobí kolaps bezpečnostného systému okolo ostrova, ktorý nedovoľoval hmle naň preniknúť. Obyvatelia majú stosedem hodín na to, aby vyriešili vraždu, inak hmla pohltí ostrov a ľudstvo nadobro zanikne. Lenže bezpečnostný systém vymazal všetkým spomienky na udalosti z predchádzajúcej noci. Niekto na ostrove je vrah, a ani o tom nevie.

***

Aj keď u nás už nejaké knihy od Stuarta Turtona vyšli, ja sa k nemu dostávam až teraz. A pravdaže som si myslela, že touto knihou ma absolútne ohúri. Veď postapokalyptické detektívky sa neocitajú na mojom čítacom zozname často. Takže pochopiteľne, moje očakávania boli vysoké a zvedavosť hádam ešte väčšia. 

Úvod knihy je mätúci. Hovorí sa o neistom pláne, ktorý môže všetko zmeniť. A vy postupne zisťujete, čo za plán to je, prečo na svete zostal už len jediný ostrov, spoznávate ľudí, ktorí prežili a neustále máte dosť otázok na to, aby ste čítali stále ďalej a ďalej, aj keď samotný autorov štýl nie je vždy ktovieako zaujímavý. Možno až pričasto dej mlží a vy s ním postupne začnete strácať trpezlivosť :) A možno vás kniha pohltí a nebudete ju vedieť pustiť z rúk. Myslím, že presne tak to s touto knihou je. Buď sa vám páči, alebo nepáči. Nič medzi tým. 

Autor spojil žánre, ktoré bežne spolu nevídame a snažil sa priniesť niečo nové a originálne. A snáď by sa mu to aj podarilo, kebyže všetko dáva väčší zmysel a lepšie to prepracuje. Alebo zvolí lepšieho rozprávača. Evidentne chce čitateľa prekvapiť a šokovať a ja som zvedavá, či sa mu to u vás podarilo. U mňa to veľmi nefungovalo a bohužiaľ musím priznať, že som mala problém sa ku knihe vracať a dočítať ju. Za mňa to nakoniec bolo asi zbytočne prekombinované a ani samotné vyšetrovanie, ktoré prichádza pomerne neskoro, ma ktovieako nezaujalo.   

          Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Ikar/Slovenský spisovateľ.

                                                           Knihu si môžete kúpiť tu.    

Prameň vzostupu (Recenzia)

Autor: Brandon Sanderson

Originálny názov: Mistborn
Vydavateľstvo: Ikar 2025
Séria: Mistborn

Diel:  2/10
Počet strán: 688
Žáner:   fantasy
Moje hodnotenie knihy: 4*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*

Anotácia:

Nemožné sa podarilo. Tisícročie hrôzovlády Pána vládcu skončilo a muž, ktorý o sebe tvrdil, že je božským vtelením, bol porazený. Aj hrdinovia utrpeli ťažké straty, a náročná úloha vybudovať nový svet tak zostala na pleciach Kelsierovej chránenkyne a bývalej pouličnej zlodejky Vin. Stala sa najmocnejšou zrodenou z hmly v celej krajine, ktorá vlastnou rukou skolila Pána vládcu, a tiež modlou nového náboženstva. Viac ako to ju však znepokojuje, že od smrti krutovládcu sa hmly začali správať zvláštne a zdá sa, že sa v nich pohybuje podivná prchavá bytosť, ktorá ju prenasleduje.

Vin musí čeliť mnohým najatým vrahom, a tak si svoje alomantické schopnosti udržiava vo forme, ale to je ten najmenší problém. Lutadel, najväčšie mesto bývalej ríše, potrebuje vedenie a Vin s ostatnými členmi Kelsierovej bandy revolucionárov sa musí naučiť nové praktické a politické zručnosti. Neuľahčuje im to ani skutočnosť, že mesto sa usilujú dobyť tri armády a po tajnej zásobe najvzácnejšieho a najmocnejšieho alomantického kovu niet ani stopy.

Obliehanie Lutadelu sa stupňuje, ale zdá sa, že prastará legenda ponúka záblesk nádeje – akýsi Prameň vzostupu. Nikto však nevie, kde ho hľadať, akú má moc a najmä či skutočne existuje.

***

Do Prameňa vzostupu som sa pustila len pár dní po tom, čo som dočítala Finálnu ríšu, čo bolo veľmi fajn, pretože som mala všetky udalosti a postavy v čerstvej pamäti. Ak by tomu ale tak nebolo, aj tak si myslím, že by som nemala veľký problém sa do deja dostať, pretože Mistborn je natoľko originálny, prepracovaný a zaujímavý, že vám jednoducho zostane v pamäti. Prvý diel bol dosť hrubý, miestami sa mi zdal byť zbytočne zdĺhavý a tento diel bol ešte dlhší, takže som mala trochu obavy, či dostatočne zaujme. Najmä, keď sa mnohé recenzie zhodovali v tom, že bol o chlp horší, než ten prvý. Ale poviem vám, mňa bavil Prameň vzostupu viac a nebyť trochu zmätočného a prekombinovaného záveru, bol by úplne dokonalý!

Od udalostí z Finálnej ríše už uplynul nejaký čas, zabitie Pána vládcu spôsobilo rozdelenie ríše a rozpútal sa boj o moc. Elend je súčasný kráľ, ale jeho vláda je ohrozená z každej strany a on sa navyše cíti neistý. Vin ho vo všetkom podporuje, ale sama rieši veci, s ktorými jej nikto nedokáže pomôcť, takže na spoločný čas, nemá táto dvojica veľký priestor. Preto aj romantická linka nie je nijako výrazná, v knihe prevláda politika, intrigy a vymýšľanie plánov, ako prejsť všetkým cez rozum. 

Tento diel bol dokonale prepracovaný a dokázal neustále prekvapovať. Postavy, ktoré sme poznali z predchádzajúcich dielov som si ešte viac obľúbila a objavili sa aj nejaké nové, ktoré si tak isto hneď získali moje sympatie. Príbeh je rozsiahli, podrobný a myslela som si, že miestami asi bude nudiť, ale vôbec to tak nebolo. Vždy keď som mala čas, na knihu som sa veľmi tešila a čítanie som si naozaj užívala. Jedine ten záver sa mi zdal trochu prekombinovaný, neviem či som celkom pochopila, čo tým chcel autor povedať a či sa vlastne aj on sám do neho zbytočne nezamotal. No, každopádne uvidíme, čo prinesie ďalšia časť. Dúfam, že bude rovnako dobrá ako táto!

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Ešte nie som mŕtva (Recenzia)

Autor: Holly Jackson

Originálny názov: Not Quite Dead Yet
Vydavateľstvo: Lindeni 2025
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 400
Žáner: thriller

Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 3*/5*

Anotácia:

"O týždeň zomrie. Dovtedy musí odhaliť svojho vraha"

O sedem dní bude Jet Masonová mŕtva. Jet má dvadsaťsedem rokov a jej rodina patrí k najbohatším v meste. V živote už začala robiť kopu vecí, no nikdy nič nedotiahla do konca. Počas halloweenskej noci ju brutálne napadne neznámy útočník a Jet utrpí vážne poranenie hlavy. Lekári jej dávajú už len týždeň života. Ako sa jej stav zhoršuje, po boku jej neochvejne stojí už len kamarát z detstva Billy. No Jet má jasno v jednom: Tentoraz niečo naozaj dokončí. Tentoraz vyrieši vlastnú vraždu.

***

Od Holly Jackson som prečítala všetky knihy, ktoré napísala a patrí medzi moje obľúbené spisovateľky. Preto som veľmi rada, že sme sa slovenského vydania jej najnovšej knihy dočkali tak skoro a  že som si ho mohla prečítať v predstihu ešte pred oficiálnym vydaním. A hlavne som šťastná, že vám túto knihu môžem rozhodne odporúčiť.

Jet sa veľmi v živote nedarí, ale má ho v podstate celý ešte len pred sebou, takže sa tým ani veľmi netrápi. Veď na všetko má ešte čas. Alebo aj nie, keďže ju na Halloween zavraždia. Vražda síce nebola úspešná, Jet prežila, ale v kombinácii s jej zlým zdravotným stavom je isté, že nebude žiť viac ako týždeň. Jet sa teda rozhodne, že aspoň v jednej veci v živote bude úspešná, a preto začína vyšetrovanie vlastnej vraždy. Popritom však odhaľuje tajomstvá a zisťuje, že jej vražda nie je jediný zločin v jej rodine.

Na Holly Jackson, resp. na jej knihách, sa mi páči, aké vytvára postavy, najmä hlavné hrdinky. Nie sú to typické ženské hrdinky, ale sú to dievčatá a ženy, ktoré sú v podstate ako postavy dosť nesympatické, často neznesiteľné a lezú vám na nervy. Na druhej strane je tým ich charakter komplexnejší a stávajú sa pre mňa reálnejšími. Výnimkou nebola ani Jet - outsiderka, čierna ovca rodiny, nič nedokázala dotiahnúť dokonca, ale keď ju človek spoznal bližšie a zistil, čo je za tým, je nemožné si ju neobľúbiť a nefandiť jej. 

Prekvapilo ma, že napriek tomu, že ide o thriller, kniha ma takmer rozplakala. Aj keď som vedela, kam to smeruje a ako sa kniha skončí, ešte sa mi nestalo, že by som nejaký thriller alebo detektívku považovala za takú emocionálne náročnú.

Jedna vec sa mi na knihe nepáčila, resp. dosť ma naštvala a na chvíľu som si myslela, že budem musieť znížiť hodnotenie, ale nakoniec som sa rozhodla, že napriek tomu si odo mňa zaslúži 5*. Hollyne knihy ma skrátka bavia a už teraz sa teším na ďalšiu. Ešte nie som mŕtva je dokonalá jesenná kniha, ktorú si jednoducho musíte prečítať, ideálne teraz,  v tejto pochmúrnej, strašidelnej atmosfére. Odporúčam!

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu.

Vražda v End House (Recenzia)

Autor: Agatha Christie 

Originálny názov: Peril at End House

Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ 2025

Séria: Hercule Poirot 

Diel: 8/47

Počet strán: 224

Žáner: detektívka

Moje hodnotenie knihy: 4/5

Moje hodnotenie obálky: 4/5

Anotácia:

Román Vražda v End House z roku 1932, ktorý vychádza v novom vydaní, ponúka čitateľom vynikajúci detektívny príbeh s prekvapujúcim rozuzlením. Agatha Christie ho napísala na začiatku mimoriadne plodného obdobia svojej tvorby ako siedmy román s Herculom Poirotom, slávnym detektívom, ktorý nás aj tentoraz ohúri svojimi výnimočnými dedukčnými schopnosťami.

Keď Hercule Poirot nečakane ohlási, že odchádza na odpočinok, jeho priatelia tomu nechcú uveriť. On sám je však skalopevne presvedčený, že nič na svete ho neprinúti vrátiť sa k detektívnej práci. Ibaže zakrátko vysvitne, že aj geniálny detektív sa môže mýliť...

Na dovolenke v cornwallskom letovisku sa Hercule Poirot zoznámi so šarmantnou dievčinou, ktorej nielenže jeho meno nič nehovorí, ale zároveň je taká ľahkomyseľná, že popiera očividné ohrozenie, v ktorom sa ocitla. Slečna Nick Buckleyová totiž v priebehu niekoľkých dní viackrát unikla istej smrti. Poirot by to azda aj nechal tak, no krátko nato pri stretnutí s ním preletí mladej dáme cez klobúk guľka z pištole. Je jasné, že situácia je viac než vážna a treba rýchlo konať...

***

Po dlhšej prestávke od Hercula Poirota tu mám konečne prípad s ním a jeho asistentom Hastingsom. Kedysi som jeho sériu čítala postupne, ale zistila som, že vôbec nevadí, keď knihy čítam poprehadzovane, takže teraz, keď mám na neho chuť, jednoducho si nejaký jeho príbeh náhodne zoberiem. A tu priznávam, že som Vraždu v End House už čítala a myslela som si, že viem kto je vrah. Ale Agatha ma opäť dostala (už nepočítam, koľkáty raz)! 

Pri príbehoch s Poirotom mám vždy problém s tým, že rozprávačom nie je on, ale Hastings. Vždy mi chvíľu trvá, kým sa na to nastavím, lebo nejako automaticky beriem, že všetko by mi mal vysvetľovať práve Poirot. Ale nakoniec ma baví si príbeh nechať vysvetliť tak, ako aj Hastings a spolu s ním sledovať Poirotove vyšetrovanie. 

Ako som písala, celý čas som si myslela, že viem kto je vrah, ale nakoniec sa rozprúdil taký kolotoč odhalení, že už mi bolo jasné, že som úplne mimo. Ako to tá Agatha zasa vymyslela! Skvelé! Ak by sme išli do úplných podrobností, niečo tam zrejme úplne logické nebolo, ale na čo by sme to robili, keď sa pri čítaní tak skvele bavíme, pravda? Takže zisťujeme, či ide o vraždu z lásky, pre peniaze, pre majetok alebo zo závisti? Adeptov je viac, ale ja vám garantujem, že to neuhádnete. Vražda v End House sa určite radí medzi tie obľúbenejšie a pokojne si ju za nejaký čas prečítam opäť. 

      Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Ikar/Slovenský spisovateľ.

                                                           Knihu si môžete kúpiť tu.    

Krvavá spása (Recenzia)

Autor: Lisa Regan

Originálny názov: Save Her Soul

Vydavateľstvo: Grada/Cosmopolis 2025

Séria: Detective Josie Quinn

Diel:  9/22

Počet strán: 344

Žáner:  detektívka

Moje hodnotenie knihy: 4*/5*

Moje hodnotenie obálky: 4*/5*

Anotácia:

Záplavy v Dentone odhalia dávne tajomstvo – zo zničeného domu sa vyplaví telo mladého dievčaťa. Josie a jej tím nemajú ani len jasné miesto činu, kde by mohli začať vyšetrovať. Telo obete je však našťastie dobre zachovalé vrátane jedinečnej bundy, ktorú má na sebe. Josie nedokáže skryť šok – jej mŕtvy bývalý manžel Ray mal presne takú istú bundu. Vyšetrovanie ju zavedie späť na jej strednú školu, kde identifikuje zosnulú ako Beverly Urbanovú – problémovú študentku, o ktorej sa hovorilo, že má s Rayom románik. Jedno leto sa však celkom náhle aj s matkou odsťahovala... alebo si to aspoň všetci v Dentone mysleli. Pátranie v spomienkach na minulosť s Rayom je jedinou výhodou, ktorú Josie má nad zvráteným vrahom, ktorého besnenie sa ešte len začína...

***

Ďalší prípad s Josie Quinnovou sa nesie v rovnakom duchu ako tie predchádzajúce. Niektoré sú lepšie, niektoré slabšie, ale to je pri tak početnej sérií úplne prirodzené. Môžem ale povedať, že tento sa u mňa radí k tým lepším a prípad ma bavil. Navyše bol ozvláštnený a skomplikovaný povodňami, ktoré Denton počas celej knihy sužovali.

Lisa Regan sa nezaprie a svojej milej vyšetrovateľke Josie naservírovala opäť ťažký prípad týkajúci sa priamo jej minulosti ešte zo školských čias. Pre Josie sú to nie vždy príjemné spomienky a niekedy ich zvláda naozaj ťažko. Má tendenciu skĺznuť k alkoholu, našťastie, zatiaľ je jej pevná vôľa silná. Inak by zapadla do škatuľky zdeprimovaných prepitých detektívov, ktorých teda ja v obľube vôbec nemám. Ak by mi autorka neustále nepripomínala Josien vek, pokojne by som jej tipovala zrelých 45 rokov, pretože s jej postojom, správaním a prežitými skúsenosťami mi pripadá oveľa staršia. Keďže ale má pri sebe mladého, života plného Noaha, niekedy má aj svetlejšie a šťastnejšie chvíľky.

Nemôžem povedať, že by som Josie ktovieako mala rada, ale autorkin štýl mám, preto s touto sériou vždy veľmi rada pokračujem. Tento prípad bol veľmi dobre vystavaný, mal opäť skvelé tempo, akurát by sa podľa mňa úplne zaobišiel bez toho, že by do neho bola Josie až tak priamo zaangažovaná. Moje čakanie na prípad mimo Josienho života sa tak opäť o niečo predĺžilo. Uvidíme teda, čo prinesie ďalšia časť.  

      Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Grada.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Svedok vraždy (Recenzia)

Autor: Verity Bright

Originálny názov: A Witness to Murder

Vydavateľstvo: Lindeni 2024

Séria: Záhady lady Eleanor Swiftovej

Diel: 3/23

Počet strán: 296

Žáner: cozy mystery

Moje hodnotenie knihy: 5/5

Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:

Stredoveký dom, mŕtve telo a podozrivá čokoládová karamelka? Zavolajte lady Swiftovú!

Jeseň 1920. Lady Eleanor Swiftová, amatérska detektívka a prieskumníčka na dôchodku, je rozhodnutá dat’ si pauzu od vyšetrovania vrážd. Preto ked’ na elegantnej večeri v kaštieli Farrington náhle zomrie miestny politik, snaží sa zo všetkých síl nepočúvať klebety, ktoré sa šíria po dedine, že mohol byť otrávený čokoládovou karamelkou. Je výročie zmiznutia jej milovaných rodičov a ona si sl’úbila, že sa už do žiadnej záhady nezapletie. Nie je si istá, či by to schválili. Ked’ však po príchode domov zistí, že pani Pitkinovú, láskavú kuchárku z panstva Farrington, prepustili bez nároku na mzdu alebo odporúčanie, pretože ju polícia považuje za podozrivú, Eleanor vie, že musí konať. Ak došlo k vražde, musí vypátrať páchateľa a očistiť meno pani Pitkinovej. Eleanor sa v sprievode svojho verného partnera v riešení zločinov, buldoga Gladstona, vydáva na cestu za vrahom. A keď sa objaví ďalšie telo a v dome obete nájde čokoládové karamelky, Eleanor vie, že je na správnej stope. Dokáže však rozlíšiť pravdu od lží skôr, ako sa stane svedkom ďalšej vraždy – tentoraz však oveľa bližšie k svojmu domovu?

Očarujúci záhadný príbeh, hrejivý a vtipný. Fanúšikovia Agathy Christie budú úplne unesení.

***

Máte to aj vy tak, že keď čítate zlú knihu a máte napísať recenziu, tak slová len tak chŕlite a keď čítate niečo, čo úplne milujete a máte ísť písať o tom, tak vás napadá len: "VÝBORNÉ! VÝBORNÉ! VÝBORNÉ!" ? Tak niečo podobné mám ja s touto sériou. Je to skrátka výborné! Úžasne oddychové, ľahké čítanie so skvelými hlavnými postavami - Eleanor a jej majordómom. Aj keď knihy čítam s pomerne dlhším odstupom, všetky postavy si dokonale pamätám, akoby som bola na návšteve u Lady Swiftovej a stretávala sa s nimi každú nedeľu na čaji o piatej 😅

Táto milá cozy mystery, od ktorej by ste možno nečakali nijako zvlášť prepracovanú detektívnu zápletku vás ale s touto časťou možno celkom prekvapí. Tento prípad bol pekne zamotaný a Eleanor mala čo robiť, aby ho rozlúskla. Samozrejme, nič ju od tohto zámeru nemohlo odradiť. Ani to, že aj jej život mohol byť veľmi ľahko v ohrození. Túto ženu ale nič nerozhádže a ak ju náhodou niečo rozladí, vždy má pri sebe spoľahlivého majordóma, ktorý ju postaví opäť na nohy. 

Aj ja som sa, samozrejme, spolu s Eleanor snažila odhaliť páchateľa. Keď už nie ním, aspoň motívom som si bola pomerne dosť istá. Všetko mi ale do seba zapadlo až v závere, kde sa všetko vysvetlilo. Veľmi dobrý nápad mala autorka aj s možnou Eleanorinou politickou kariérou, ktorou pripomenula ženské práva a ich silu. Tieto dve hlavné témy - vyšetrovanie a kandidatúra - spolu perfektne fungovali a dopĺňali sa, takže vy sa naozaj nemáte kedy nudiť. Tento diel mal dobré tempo, veľa úsmevných situácií a prekvapivo málo romantiky - na tú ešte ale určite bude dosť priestoru v neskorších dieloch takže mi to vôbec neprekážalo. 

Túto sériu veľmi odporúčam a dúfam, že stále viac a viac čitateľov nájde v tomto žánri zaľúbenie, aby podobné knihy mohli vychádzať čoraz častejšie, pretože ja pociťujem na našom trhu ich veľký deficit.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.

                                                        Knihu si môžete kúpiť tu. 

Kroky medzi nami (Recenzia)

Autor: Ana Maya
Originálny názov: The Steps Between Us
Vydavateľstvo: Grada/Metafora 2025
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 208
Žáner: román
Moje hodnotenie obálky: 4*/5*

Anotácia:

Keď sa mladý a temperamentný juhoamerický novinár Sebastián Soto stretne s nekonvenčnou dcérou neslávne známeho balkánskeho narkobossa, zaskočí ich sila vzájomnej príťažlivosti. Lenže zamilovať sa do záhadného cudzinca je obrovské riziko. Ani osud im nepraje a po pár stretnutiach ich na dlhý čas odlúči. O dvadsať rokov neskôr sa znova stretávajú v Ríme. Ona už dávno nie je uväznená v zlatej klietke, ich roly sú však teraz obrátené. Z neho je ambiciózny a mocný politik, ona je slobodná, no jej život je naplnený prázdnotou a túžbou začať nanovo niekde ďaleko. Obaja cítia, že sa konečne vydávajú na cestu, ktorou mali kráčať kedysi dávno... na cestu, ktorá by ich mohla priviesť k sebe.

***

Spoločenské romány od Metafory sú pre mňa jasnou voľbou a už neraz sa zaradili k mojim obľúbeným knihám. Kniha Kroky medzi nami ma automaticky zaujala tiež a po prečítaní anotácie som si bola istá, že je to kniha napísaná presne pre mňa. Ide o príbeh balkánskej mafiánskej "princeznej", ktorá sa zamiluje do juhoamerického novinára a ich následné životné stretnutia. 

Autorka sa rozhodla spojiť dva zdanlivo nespojiteľné svety - balkánsku mafiu a juhoamerickú investigatívu. Dve úplne odlišné entity, ale každá z nich s neskutočným potenciálom pre vytváranie príbehu, bohatou kultúrou, zaujímavými reáliami. 

Avšak pri čítaní knihy som sa nemohla zbaviť pocitu, že autorka túto knihu píše s jediným cieľom - ukázať čitateľovi všetky svoje znalosti - jazykové, historické, kultúrne, atď. Hneď od prvej kapitoly som sa nedokázala sústrediť na príbeh, pretože takmer na každej strane boli celé vety napísané v cudzom jazyku, napr. v španielčine, a následne preložené. Pýtam sa - na čo je to dobré? Keď už raz hlavná hrdinka povie, že ovláda také a také jazyky a s ich slúžkou sa rozpráva po španielsky, mne ako čitateľovi dochádza, že sa s ňou rozpráva po španielsky. Nemusím čítať ich rozhovory dvakrát po sebe v dvoch rôznych jazykoch. 

A podobné to bolo aj s inými náhodnými "faktami", ktorými sa autorka asi chcela pochváliť ("Muž so šiltovkou, na ktorej svietil nápis Nostromo - názov vesmírnej lode z filmu Votrelec - a so starou koženou taškou ..."). Na čo mi je táto informácia a čo je dôležitejšie - ako zapadá do príbehu? Vôbec na nič a vôbec nijako. Alebo celé odstavce, ktoré zneli ako skopírované zo sprievodcu po Ríme... Skrátka, veľmi mi to pripomenulo časy, keď som písala diplomovku a potrebovala som nahnať počet znakov. 😅 

Kroky medzi nami boli naozaj krokmi vedľa, resp. míľovými krokmi úplne mimo mňa. Málokedy sa stáva, že okrem krásnej obálky nemám čo vyzdvihnúť, ale ak mám byť úplne úprimná, ani neviem komu by som túto knihu odporučila. Možno niekomu, kto sa chce naučiť tisíc plus jednu zaujímavosť a dva-tri cudzie jazyky? 

 Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Grada.

Knihu si môžete kúpiť tu.