Gaidžin (Recenzia)

Autor: James Clavell

Originálny názov: Gai-Jin
Vydavateľstvo: Ikar 2025
Séria: Ázijská sága

Diel: 3/6
Počet strán: 1064
Žáner: historický epos

Moje hodnotenie knihy: 4*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*


Anotácia:

V treťom pokračovaní Ázijskej ságy sa James Clavell vracia do Japonska koncom 19. storočia, do obdobia výrazných politických a spoločenských zmien. Japonsko lipne na tradíciách a bráni sa silnejúcemu vplyvu európskych prisťahovalcov – gaidžinov. Nezhody medzi dvoma civilizáciami vyhrotí incident na Tókaide, hlavnej pobrežnej ceste vedúcej do šogunovho zakázaného mesta. Dvojica samurajov z odboja Sonnó-džói tu zaútočí na skupinku Európanov a jedného z nich smrteľne zraní. Závažné zranenie utrpí aj Malcolm Struan, vnuk slávneho Dirka Struana a dedič Panského domu. Starostlivosti oňho sa zhostí krásna, no nemajetná Angelique Richaudová, uvrhnutá do sveta politických intríg, tajomstiev a vášní, v ktorom sa snaží nájsť svoje miesto. Predstavitelia západných mocností za tento závažný čin požadujú kompenzáciu a zdá sa, že vojne sa nedá vyhnúť.

***

Šóguna, odohrávajúceho sa v Japonsku, vystriedal Tajpan odohrávajúci sa v Číne. Gaidžin nás privádza späť do Japonska, aj keď priamo nadväzuje na Tajpana. Akurát že sledujeme príbeh rodiny Struanovcov o dve generácie neskôr, a to presne príbeh Malcolma Struana - vnuka veľkého Dirka Struana. Hneď v úvode ale prezradím, že toto pokračovanie veľkého a bohatého rodu ma ani zďaleka tak neuchvátilo, aj keď je celá kniha dokonale prepracovaná a z môjho pohľadu veľmi autenticky spracovaná. 

Všetko to, čo som si na Tajpanovi zamilovala mi tu v podstate chýbalo. Čína, obchod a silné a výrazné charaktery. Tým, že sa v Gaidžinovi dej presunul do Japonska, autor sa rozhodol veľmi veľký priestor venovať tamojšej politickej situácií, do ktorej zapojil množstvo postáv. Táto časť, aj keď bola zaujímavá, ma až tak nebavila a skôr som sa tešila na časti venované priamo Struanovcom. Tiež obchodu a budovaniu rodinného mena tu bolo prevažnú časť knihy venovaného málo priestoru, až na konci sme mali možnosť do tejto problematiky podrobnejšie nahliadnuť. 

Postava, či už Malcolma alebo aj Angelique, rozhodne prešli počas príbehu značným vývojom, ale neboli to charaktery, ktorým by som ktovieako fandila. Na to, koľko má kniha strán sa vývoju ich vzťahu mohol ponechať väčší priestor, pretože ich láske som po celý čas neuverila a bolo mi vlastne úplne jedno, či skončia spolu alebo nie. Veľký priestor autor prenechal aj rozvoju najstaršieho remesla na svete - kurtizánam. V podstate každá mužská postava navštevovala bordel a vydržiavala si milenku 😀

Napriek spomínaným výhradám je to každopádne fascinujúci príbeh ponúkajúci množstvo historických poznatkov, spoznávanie japonskej kultúry, svet gejší a kurtizán a v neposlednom rade aj svet rozvíjajúceho sa medzinárodného obchodu. Je ale pravda, že miestami som mala pocit, že pokojne mohol byť aspoň o 200-300 strán kratší, pretože tých 1060 strán dalo zabrať.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Tajpan (Recenzia)

Autor: James Clavell

Originálny názov: Tai-Pan
Vydavateľstvo: Ikar 2024
Séria: Ázijská sága

Diel: 2/6
Počet strán: 664
Žáner: historický epos

Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*


Anotácia:

Ďalší román od autora svetového bestsellera Šogun.

James Cavell, autor Šoguna, rozsiahlej historickej fresky z japonských dejín, obracia v tomto románe pozornosť na ďalšiu, ešte starobylejšiu kultúru Ďalekého východu – na Čínu. Na pozadí dramatického príbehu o súperení dvoch obchodníckych firiem zachytáva zrážku dvoch odlišných civilizácií – západnej a východnej.

Dej románu sa odohráva v prvej polovici 19. storočia na pôde novozískanej korunnej kolónie Honkongu. Kedysi pustý skalnatý ostrov sa v priebehu niekoľkých rokov mení na bránu do Číny.

Dirk Struan stojí na čele obchodnej spoločnosti, ktorá dováža čaj, hodváb a koreniny a zároveň pašuje ópium. Struan sa usiluje ochrániť firmu a vlastnú rodinu pred zákernými útokmi svojho rivala Brocka a vyhrať v boji o nastolenie vlastnej dynastie. Hlboký vnútorný zápas v Struanovi preto vyvoláva aj jeho mladá čínska milenka Mejmej.

Ambície, politické intrigy, zrada aj láska rozhodnú, kto sa stane skutočným tajpanom a získa vládu nad Orientom.

***

Kto čítal Šóguna, tak sa asi nevyhne porovnávaniu týchto dvoch príbehov. Za seba hovorím, že podľa mňa je každý iný a u mňa rozhodne na plnej čiare vyhráva Tajpan. Aj keď bol Šógun ukážkou excelentnej prepracovanosti a zbierkou úžasných vedomostí o histórii a japonskej kultúre, nezaujal ma tak, ako tento príbeh. Nakoľko ma Šógun potrápil hlavne množstvom postáv a naozaj pomalým dejom, k Tajpanovi som pristupovala opatrne, aj keď musím povedať, že som bola veľmi zvedavá, čo prinesie. 

A bol DOKONALÝ! Po prečítaní sa k nemu v myšlienkach stále vraciam aj po niekoľkých dňoch a s postavami by som strávila ešte niekoľko sto strán. Dirk Struan bol komplikovaný hlavný hrdina, ale neuveriteľne zaujímavá, charizmatická nezabudnuteľná postava. Jeho Mejmej, aj keď nedostávala toľko priestoru, ako by si zaslúžila, bola jednoznačne najlepšou postavou celej knihy a úplne som si ju zamilovala. 

Tajpan sa mi rozhodne už od prvých strán čítal oveľa lepšie ako Šógun. Postavy boli pre mňa oveľa lepšie zapamätateľné a okamžite som sa v nich orientovala, aj keď ich ani tu nebolo zrovna málo. Tiež mi veľmi vyhovoval námet príbehu, kedy išlo hlavne o obchod a budovanie rodinného impéria  (ekonóm vo mne sa jednoducho nezaprie 😀). Romantická linka tu má tiež svoje miesto v podobne dvoch znepriatelených rodín, ktoré navzájom súperia o moc a ich deti sa do seba zamilujú a snažia sa dať veci do poriadku. 

Dozviete sa veľa o Číne, ale aj o obchode, chorobách a jednoduchej medicíne. Bavilo ma sledovať Dirkove riskantné akcie, ktorými mohol veľa získať, ale aj všetko stratiť. O tom, ako učil syna byť obchodníkom, ale aj o tom, ako on sám hľadal v živote zmysel. 664 strán mi nebolo dosť a s príbehom som sa ešte nechcela rozlúčiť. Aj keď som tušila ako všetko dopadne, priala by som iný koniec....K tejto knihe sa budem určite ešte veľakrát vracať a napriek jej hrúbke sa do nej opäť niekedy s veľkou chuťou pustím.  

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Šógun (Recenzia)

Autor: James Clavell

Originálny názov: Shōgun
Vydavateľstvo: Ikar 2024
Séria: Ázijská sága

Diel: 1/6
Počet strán: 816
Žáner: historický epos

Moje hodnotenie knihy: 5*/5*
Moje hodnotenie obálky: 5*/5*


Anotácia:

Kultový historický román Jamesa Clavella rozpráva príbeh anglického kapitána Blackthorna, ktorý roku 1600 stroskotal pri pobreží Japonska a stal sa zajatcom japonských ostrovov. Hneď v prvých dňoch si uvedomuje, že sa dostal do celkom nového sveta. Keď sa stane svedkom prvej popravy či harakiri, pochopí, že pre Japoncov je čiara, ktorá oddeľuje život od smrti, tenučká ako hodváb a aj on ju môže v okamihu prekročiť. Prežíva neuveriteľné dobrodružstvá a dostáva sa do víru tých najprefíkanejších intríg, pretože v stávke je titul šóguna, ktorému sa klania celá krajina. Postupne začína chápať a rešpektovať japonské zvyky, japonský zmysel pre dôstojnosť a zdvorilosť a objavuje krásu a harmóniu japonskej kultúry. Spoznáva krutosť i lásku, vernosť aj zradu a postupne sa celkom menia jeho predstavy o náboženstve, smrti či intimite medzi mužom a ženou.

***

Šógun je bezpochyby veľdielo. Musím oceniť autorove spisovateľské schopnosti, jeho precíznosť a v neposlednom rade vedomosti, ktoré nám prostredníctvom tohto príbehu prináša. Či už sú to celosvetové historické fakty, poznatky o námorníctve a predovšetkým informácie o kultúre starého Japonska. Je to bezpochyby fascinujúce obdobie a fascinujúca krajina. 

Tento príbeh je premyslený do najmenšieho detailu. Rovnako je to aj s postavami, ktoré sú všetky detailne opisované, a to ich je v knihe naozaj neúrekom. Zo začiatku som mala, samozrejme, problém sa v toľkých charakteroch orientovať, ale na to tu predsa máme 800 strán, aby mal čitateľ možnosť postupne prenikať do príbehu a užívať si ho. Aj keď možno nie od prvých strán, lebo naozaj chvíľu trvá, kým sa s ním zžijete a naplno sa začítate. Ak sa už ale dostanete do víru intríg o moc, dočítate až do konca :) 

Kapitán Blackthorn je skvelou postavou a sledovať jeho vývoj bol skutočný zážitok. Pre nás sú možno častokrát japonské tradície a zvyky nepochopiteľné, ako napríklad nekonečná, obdivuhodná oddanosť samurajov, ale je úžasné prostredníctvom príbehu do toho všetkého nahliadnuť a snažiť sa to pochopiť a akceptovať. 

Tejto knihe nechýba absolútne nič, ale čo môže chýbať vám, je dostatok času na jej prečítanie. Preto odporúčam čítať Šóguna, keď máte chuť naozaj na pomalý, opisný príbeh, pri ktorom sa nebudete nikde ponáhľať, budete mať čas si ho vychutnať a budete mať potrebu sa preniesť do úplne odlišnej krajiny, ďaleko od svojich bežných povinností. Vôbec sa nebudem čudovať, ak po dočítaní začnete plánovať svoju cestu do Japonska a od zaplatenia letenky budete naozaj len jeden krôčik :D 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť tu.