22 dĺžok (Recenzia)

Autor: Caroline Wahl

Originálny názov: 22 Bahnen

Vydavateľstvo: Lindeni 2024

Séria: -

Diel: -

Počet strán: 192

Žáner: spoločenský román

Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:

Drsný a zároveň nežný príbeh o veciach, ktoré ničia rodinný život. A o tom, ako nájsť šťastie medzi zodpovednosťou a slobodou.

Tildine dni sú presne načasované: škola, práca v supermarkete, starostlivosť o mladšiu sestru Idu, a keď je horšie, aj o mamu. Všetky bývajú v najsmutnejšom dome na Veselej ulici v malom meste, ktoré Tilda neznáša. Jej kamaráti dávno odišli, bývajú v Amsterdame či Berlíne, len Tilda ostala. Niekto totiž musí ostať s Idou, zarábať a byť zodpovedný. Otcov, ktorí by stáli za zmienku, niet, matka je alkoholička. Jedného dňa sa však veci dajú do pohybu: Tilde ponúknu doktorandské miesto na univerzite v Berlíne, a zablysne sa pred ňou budúcnosť s prísľubom slobody. Navyše sa objaví Viktor, ktorý – presne ako ona – vždy odpláva v bazéne dvadsaťdva dĺžok. No keď už Tilda takmer uverí, že všetko sa na dobré obráti, doma sa veci vymknú spod kontroly.

***

22 dĺžok je útla knižka s nádhernou obálkou, ktorá ma okamžite zaujala. Je to román o Tilde, ktorá má veľmi stereotypný život - chodí do školy, chodí do práce, stará sa o mladšiu sestru, stará sa o domácnosť. Sem tam jej tento stereotyp naruší, keď sa musí "postarať" aj o matku, ktorá je alkoholička. Raz ale dostane ponuku na univerzite v Berlíne a ona sa musí rozhodnúť, či si vyberie slobodu alebo povinnosť. 

Myslela som si, že túto útlu knižku prebehnem naozaj rýchlo, vzhľadom na to, že má menej ako 200 strán. To som ale netušila, ako ťažko sa mi bude zdolávať. Je to téma, ktorá sa mi vo všeobecnosti nečíta veľmi ľahko, ale v tomto prípade bol príbeh naozaj veľmi surový a bolo mi z neho veľmi ťažko. Možno práve to mala autorka v úmysle, ale pre človeka, ktorý si možno niečo podobné zažil, by som dala na začiatok knihy naozaj veľké trigger warnings, aby sa človek na to vedel pripraviť. 

Okrem toho, že príbeh samotný bol ťažký, autorka má veľmi zvláštny štýl písania priamej reči, kedy neuvádza reč úvodzovkami, ale píše ju ako odenterovaný dialóg v dramatickom diele:

Anna: Tilda, poslala by si mi svoje riešenia mailom?

Ja: Nemám ich v počítači.

Anna: Veď aj tak ich musíš nahrať. 

Na jednej strane chápem určitý zámer v tom, že autorka napísala naozaj veľmi surové dielo, tým pádom príbeh okresala o všetok balast, vrátane dôvetkov za priamou rečou. Na druhej strane to na mňa pôsobilo rušivo a ťažko som si na to zvykala. 

Ak takéto ťažké, drsné príbehy vyhľadávate, 22 dĺžok vám môžem odporučiť, pretože sa vám môže trafiť do vkusu. Nechajte si ju ale na iné obdobie a nedeptajte sa pred vianočným oddychom. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Albatrosmedia.

Knihu si môžete kúpiť tu.