Detektívky zo záhradky (Recenzia)

Autor: Martina Parker

Originálny názov: Zuagroast

Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ 2025

Séria: Klub der Grünen Daumen

Diel: 1/4

Počet strán: 424

Žáner: detektívka

Moje hodnotenie knihy: 4/5

Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:

Pokojný život na vidieku sa stáva neodolateľným lákadlom pre tých, ktorí chcú uniknúť ruchu veľkomesta.

Eva s manželom sa presťahovali do východného Rakúska. Architekt Paul plánuje využiť lacné pozemky na stavbu luxusného bytového komplexu. Aby bol jeho projekt úspešný, je ochotný zviesť aj ženu budúceho obchodného partnera. Zdá sa, že po všetkých ťažkostiach mu konečne svitá na lepšie časy.

Novým problémom sa však stáva jeho žena Eva, ktorá si našla priateľov v záhradkárskom klube. Ten je plný podnikavých žien. Zakladateľka Johanna vie, ako využiť silu rastlín. Silu, ku ktorej sa Eva neškodným spôsobom uchýli, aby dala svojmu poriadne panovačnému a ešte viac arogantnému manželovi Paulovi príučku. Lenže nevinná hra sa náhle zvrtne a bývalá novinárka Vera pri okopávaní cuketového záhonu objaví mŕtvolu. Ako sa tam dostala? Je jasné, že ide o vraždu, ale kto ju spáchal? Komu vôbec patrí to rozkladajúce sa telo? A čo je ešte dôležitejšie, je polícia na stope správnemu páchateľovi?

***

Detektívky zo záhradky už podľa názvu a aj obálky naznačujú, že pôjde o milý cosy crime, kde amatérske vyšetrovanie odhalí zločinca. Čakala som niečo na spôsob Agathy Raisinovej, ale úplne som sa mýlila. Táto kniha totiž tak trochu klame názvom aj vizuálom. Nie, že by som bola nakoniec po dočítaní sklamaná alebo nespokojná. To vôbec, len to bolo úplne iné, ak som si predstavovala. 

Začala som čítať a čakala som vraždu. Alebo mŕtvolu. Ale stále nič. Aj keď bolo jasné, že k niečomu sa schyľuje, veľmi dlho neviete presne k čomu. Až v poslednej tretine sa začne vyšetrovanie, ale ako inak, policajti sú neschopní a s prípadom musia pomôcť členky záhradkárskeho klubu! 

Páčilo sa mi miesto deja, mimo ruchu veľkomiest. Komorná dedinská atmosféra je k danému žánru ideálna a autorka sem navyše umiestnila pár z mesta, takže kontrast bol o to výraznejší. Paul predstavoval prototyp kreténa, ktorého by som mohla fackať od rána do večera. Evi mi bolo miestami ľúto (najmä zo začiatku), ale nakoniec sa z nej vyvinula celkom rebelka 😀 Novinárka Eva a aj Johanna boli veľmi sympatické a bavilo ma sledovať aj ich každodenné problémy. 

Záver ma rozhodne prekvapil a zároveň aj uspokojil. Dve tretiny knihy bol skôr psychologický román a záver naozaj ponúkol detektívne vyšetrovanie, takže príbeh ponúkol presne to, čo mám rada. Trochu ma zaskočili neustále poznámky na sex, ktoré sa mi do tohto žánru tak úplne nehodili, ale k Paulovej povahe sadli ako uliate 😀 Každopádne, teším sa na pokračovanie. 

      Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Ikar/Slovenský spisovateľ.

                                                           Knihu si môžete kúpiť tu.