Komédia omylov (Recenzia)

Autor: William Shakespeare
Originálny názov: The Comedy of Errors
Vydavateľstvo: Odeon 2019
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 112
Žáner: divadelná hra

Moje hodnotenie knihy: 4*/5*
Moje hodnotenie obálky: 3*/5*

Anotácia:

To me she speaks, she moves me for her theme;

What, was I married to her in my dream?

Or sleep I now, and think I hear all this?

What error drives our eyes and ears amiss?

Len slovko ešte – a k jej nohám padám.

Vo sne som sa s ňou zosobášil hádam?

Či spím a práve teraz beží sen,

čo do omylu uvádza ma len?

Komédiu omylov (The Comedy of Errors) prvý raz hrali 24. decembra 1594 v rámci nočnej zábavy – aj tá noc vďaka tomu vošla do histórie ako „noc omylov“. O dostatok omylov v hre sa starajú najmä dva páry dvojčiat: dvaja páni Antifolovia a ich dvaja sluhovia Dromiovia.

William Shakespeare (1564 – 1616) nebol len veľký dramatik – bude sa o ňom vždy hovoriť aj ako o najväčšom básnikovi divadla. Aj nový slovenský preklad je dielom básnika – hru preložil Ľubomír Feldek. Preklad sa opiera o najlepšie kritické vydanie THE ARDEN SHAKESPEARE.

***

Narodeniny nášho najobľúbenejšieho barda Willa treba osláviť veľkolepo a čo je lepšie, než oslava jedným z jeho diel, ideálne komédiou, ktorú následne môžete vymeniť za jednu z jeho tragédií, keďže v tento deň aj zomrel. Ja som siahla po jednej z tých menej známych, ale o nič menej zábavných komédií  a to po Komédii omylov. 

Celá hra je postavená na dvoch pároch identických dvojčiat, pričom ani jedno z dvojčiat netuší, že to druhé existuje. Samo o sebe to je recept na množstvo nedorozumení a s pridaním tradičného shakespearovského humoru z toho môže vzniknúť jedine skvelá komédia. Zaujímavé je, že Komédia omylov začína pomerne tragicky, pripravovanou popravou obchodníka, ktorá len zavŕši jeho tragický osud, ale hneď po tom sa vrháme do kolotoča nedorozumení a omylov, pri ktorom sa naozaj skvele zabavíte. 

"Už chápem - bol to dvojnásobný omyl.

...

Plietli sme sa - a splietli zápletku."

Až sa tomu ťažko verí, že aj po viac ako 400 rokoch je shakespearovské dielo stále aktuálne. Pre mňa má Shakespeare neuveriteľný štýl písania svojich hier, ktoré sú dokonalo nadčasové, vtipné až satirické (a to sa väčšinou týka aj jeho tragédií a histórií), často s trefným spoločenským komentárom a navyše píše tak pútavo, že jeho hry nemusíte vidieť ani v divadle a napriek tomu si celý dej viete živo predstaviť. Samozrejme, vidieť hry ako divadelné predstavenia tomu dodáva úplne nový rozmer, ale všetky jeho hry, ktoré som doteraz čítala fungujú skvelo aj ako knihy. 

Čo však treba okrem shakespearovskej geniality spomenúť je genialita prekladateľa Ľubomíra Feldeka. Prekladať poéziu, v tomto prípade veršovanú hru, musí byť neuveriteľne náročné, ale Feldekovi sa preklad naozaj vydaril. Niektoré hry som čítala aj v češtine, ale v tomto prípade sú naše preklady oveľa lepšie. Na konci každej hry sú aj poznámky k prekladu a vysvetlenia, prečo použil ten-ktorý preklad a naozaj odporúčam si prečítať aj túto časť. Je to veľmi zaujímavé, čo všetko musí brať pri preklade do úvahy, keď chce vystihnúť pointu a nakoniec sa to musí ešte aj rýmovať. Naozaj obrovská pochvala a klobúk dolu. 

Takže, William, všetko najlepšie a ďakujeme za stáročia vtipov, emócií a inšpirácie. 

Čítať a vidieť tvoje hry je vždy zábava.

Komédia omylov dokonalo poslúžila ako oslava 

a zaradila sa k mojím obľúbeným hrám. 

Rozhodne ju odporúčam aj vám! 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Sesternice (Recenzia)

Autor: Aurora Venturini

Originálny názov: Las primas
Vydavateľstvo: Odeon 2023
Séria: -
Diel: -
Počet strán: 200
Žáner: spoločenský román
Moje hodnotenie knihy: 5/5
Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:

Román Sesternice sa odohráva v argentínskom meste La Plata v štyridsiatych rokoch minulého storočia a odhaľuje svet podivuhodnej rodiny zo strednej triedy. Pred čitateľom sa odvíja príbeh dospievania a snahy vymaniť sa z neprívetivých životných podmienok. V centre pozornosti je nevšedná rozprávačka Yuna Riglos. Yuna je dievčina s ľahším mentálnym postihnutím, ktorej chýbajú komunikačné a spoločenské zručnosti. Do vienka jej však bol nadelený výtvarný talent, ktorý jej kliesni cestu k lepšiemu životu pre seba aj jej rodinu. V úprimnej výpovedi, často bez čiarok, opisuje život okolo seba. Matku, ktorá zostala sama na dcéry s telesným aj duševným postihnutím, mužov, ktorí vnikajú na rodinné územie, akoby len preto, aby ho nejako zneužili, či obrazy, ktoré jej prinesú uznanie aj sebaúctu. Yuna svojou priamosťou často šokuje, často rozosmeje, no ako dospieva, s čoraz väčším pochopením nám odhaľuje svet tých najzraniteľnejších medzi nami.

***

Predslov knihy Sesternice napísala moja obľúbená latinskoamerická autorka Mariana Enriquez a už ten výborne načrtol náladu celej knihy. Okrem iného sa v ňom dozvedáme aj fakt, že sama autorka nazýva román do istej miery autobiografickým a inšpiráciou jej boli reálne situácie, ktoré zažila alebo sa o nich dozvedela od iných žien, čo je po prečítaní knihy až hrôzostrašná skutočnosť. 

Príbeh je o Yune, ktorá žije s prísnou matkou a ťažko postihnutou sestrou Betinou. Yuna samú seba takisto opisuje ako zaostalú, čo sa prejavuje napríklad aj v gramatických chybách, slabej slovnej zásobe a nesprávnej, resp. absentujúcej interpunkcii. Viem, že mnohým čitateľom často prekážajú podobné "experimentálne" formy písania, ale v tomto prípade to skvelo dopĺňalo charakter a spôsob premýšľania hlavnej postavy. Zároveň však postupne môžeme sledovať, ako sa Yunine vyjadrovacie schopnosti a vedomosti zlepšujú vďaka tomu, že Yuna sa v priebehu deja stále snaží vzdelávať. 

Autorka si ani náhodou nedáva servítku pred ústa a všetko opisuje bez akejkoľvek politickej korektnosti. Jej štýl je typický latinskoamerický - nechutný, naturalistický, miestami vyhnaný do bizarných extrémov. Dej rozhodne nemá len jednu vrstvu a napriek tomu, že jasne opisuje život hlavnej postavy a jej okolia, nie vždy som mala istotu, že je to tak, ako nám to Yuna prezentuje. Presne to mám na juhoamerickej literatúre najradšej a aj keď to nemusí byť každého šálka kávy, určite odporúčam dať aspoň šancu autorom a autorkám aj z tohto kúta sveta. Napriek vyhroteniu niektorých scén a opisov, dej románu nepresahuje do hororových alebo nadprirodzených prvkov, ako je to napr. typické pre Marianu Enriquez, a tak môže byť prijateľnejším uvedením do tejto literatúry. 

Veľmi sa mi páčila aj poznámka prekladateľky Barbary Sigmundovej, ktorá nám priblížila problémy, s ktorými sa pri preklade Sesterníc musela vysporiadať. Bolo to zaujímavé nahliadnutie do veľmi ťažkej práce prekladateľov, ktorú si častokrát ani neuvedomujeme. Barbara veľmi trefne zhodnotila aj samotné dielo: "Vytvoriť originálny literárny text, ktorý by prekvapil čitateľstvo v dvadsiatom prvom storočí, nie je jednoduché. Ak ste práve dočítali román Sesternice, asi mi dáte za pravdu, že Aurore Venturini sa to podarilo. Napísala dielo, ktoré vyruší témou aj štýlom, ale nie prvoplánovo. Provokuje, ale nie samoúčelne."

Sesternice rozhodne odporúčam všetkými desiatimi, odo mňa si vyslúžila kniha 5 hviezdičiek a je to ďalšia skvelá Odeonka do mojej zbierky. 

                                                             Knihu si môžete kúpiť tu.